Atos 26
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs NVI
1 Ga̱a ne̱ cataj síí cuꞌna̱j Agripa rihaan Pabló a:
1 Então Agripa disse a Paulo: "Você tem permissão para falar em sua defesa". A seguir, Paulo fez sinal com a mão e começou a sua defesa:
2 ―A̱j cavii sa̱ꞌ uxrá ꞌu̱nj nihánj, cheꞌé se vaa iꞌnúj rihanj caꞌmi̱i̱ nacaj ꞌu̱nj manj rihaan so̱ꞌ cuanꞌ, si̱j nica̱j suun rey cuꞌna̱j Agripa. Ne̱ nihánj me se caꞌmi̱j cheꞌé nu̱ꞌ cacunꞌ cutaꞌ yoꞌó nij síí israelitá xráj a.
2 "Rei Agripa, considero-me feliz por poder estar hoje em tua presença, para fazer a minha defesa contra todas as acusações dos judeus,
3 ꞌO̱ se neꞌén ꞌu̱nj se vaa so̱ꞌ me síí nica̱j cuentá cheꞌé nu̱ꞌ se tucua̱nj níꞌ si̱j israelitá, ne̱ neꞌén so̱ꞌ da̱j vaa nu̱ꞌ nana̱ noco̱ꞌ níꞌ a. Cheꞌé dan achíín ni̱ꞌyáá ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ se vaa qui̱ꞌyáá so̱ꞌ se ndoꞌo, ne̱ ga̱a̱ ina̱j nimán so̱ꞌ, ne̱ cu̱nó so̱ꞌ nana̱ aꞌmij á.
3 e especialmente porque estás bem familiarizado com todos os costumes e controvérsias deles. Portanto, peço que me ouças pacientemente.
4 ”Dan me se ga̱a síí tachru̱u̱ mé ꞌu̱nj, ne̱ cayáán ꞌu̱nj chumanꞌ Jerusalén ga̱ yoꞌó nij síí israelitá, ne̱ a̱j neꞌen cunuda̱nj nij síí israelitá se vaa quiꞌyáj ga̱a mej síí tachru̱u̱ a.
4 "Todos os judeus sabem como tenho vivido desde pequeno, tanto em minha terra natal como em Jerusalém.
5 Ne̱ sese gu̱un rá nij soꞌ, ne̱ gu̱un nucua̱j nij soꞌ cata̱j xnaꞌanj maꞌa̱n nij soꞌ se vaa si̱j fariseo mé ꞌu̱nj asino ya̱a̱n, ne̱ quiꞌyáá ꞌu̱nj nu̱ꞌ nda̱a vaa ꞌyaj nij síí fariseo, ne̱ nij síí fariseo roꞌ, me síí nica̱ doj noco̱ꞌ se tucua̱nj níꞌ na̱nj á.
5 Eles me conhecem há muito tempo e podem testemunhar, se quiserem, que, como fariseu, vivi de acordo com a seita mais severa da nossa religião.
6 Ne̱ nihánj me se cutaꞌ nij síí israelitá cacunꞌ xráj, ne̱ nicúnꞌ ꞌu̱nj nihánj rihaan so̱ꞌ, cheꞌé se guun ya̱ raj se vaa quiꞌya̱j Diose̱ nu̱ꞌ nda̱a vaa cataꞌ tuꞌva soꞌ rihaan xi̱i níꞌ ga̱a naá a.
6 Agora, estou sendo julgado por causa da minha esperança no que Deus prometeu aos nossos antepassados.
7 Ne̱ nuvi̱i niga̱nꞌ yoꞌo̱ naꞌvi̱j cunu̱ꞌ chuvi̱j nij xꞌneꞌ nij síí israelitá rihaan Diose̱, cheꞌé se guun ya̱ rá maꞌa̱n nij soꞌ se vaa quiꞌya̱j Diose̱ nu̱ꞌ da̱nj cheꞌé nij soꞌ a. Ne̱ cheꞌé rasu̱u̱n yoꞌ rasu̱u̱n quiꞌya̱j Diose̱ cheꞌé níꞌ roꞌ, cheꞌé dan cutaꞌ nij soꞌ cacunꞌ xráj, na̱nj rey Agripa.
7 Esta é a promessa que as nossas doze tribos esperam que se cumpra, cultuando a Deus com fervor, dia e noite. É por causa desta esperança, ó rei, que estou sendo acusado pelos judeus.
8 Ne̱ me cheꞌé ne amán rá soj se vaa caꞌve̱e cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún nij síí caviꞌ quiꞌya̱j Diose̱ ga̱.
8 Por que os senhores acham impossível que Deus ressuscite os mortos?
9 ”Dan me se ꞌu̱nj nihánj me se ga̱a rque̱ me se guun ya̱ ya̱ rá ꞌu̱nj quiꞌya̱j ndoꞌo ꞌu̱nj sayuun man nij síí noco̱ꞌ man Jesucristó síí cavii chumanꞌ Nazaret a.
9 "Eu também estava convencido de que deveria fazer todo o possível para me opor ao nome de Jesus, o Nazareno.
10 Ne̱ da̱nj quiꞌyáá ꞌu̱nj rque chumanꞌ Jerusalén na̱nj á. ꞌO̱ se ꞌu̱nj me síí canuꞌ man queꞌe̱e̱ nij síí sa̱ꞌ noco̱ꞌ man Diose̱ tagaꞌ, ne̱ rqué nij xrej ata̱ suun noco̱o doj se nucua̱j rihanj se vaa qui̱ꞌyáj da̱nj a. Ne̱ ga̱a caꞌneꞌ núj cacunꞌ cheꞌé nij soꞌ se vaa cavi̱ꞌ nij soꞌ, ne̱ ndaá ꞌu̱nj me síí cataj se vaa no̱ xcúún nij soꞌ cavi̱ꞌ nij soꞌ ado̱nj.
10 E foi exatamente isso que fiz em Jerusalém. Com autorização dos chefes dos sacerdotes lancei muitos santos na prisão, e quando eles eram condenados à morte eu dava o meu voto contra eles.
11 Ne̱ guun queꞌe̱e̱ ndoꞌo caꞌanj ꞌu̱nj cunuda̱nj nij veꞌ tucuꞌyón níꞌ si̱j israelitá se tucua̱nj Moisés, ne̱ quiꞌyáá ꞌu̱nj sayuun man nij síí noco̱ꞌ man Jesús, ne̱ nda̱a rqueé ꞌu̱nj man nij soꞌ caꞌmi̱i̱ chiꞌi̱i̱ nij soꞌ cheꞌé Jesucristó, ne̱ cheꞌé se caꞌmaan ndoꞌo rá ꞌu̱nj niꞌya̱j ꞌu̱nj man nij soꞌ, ne̱ nda̱a canocóꞌ ꞌu̱nj man nij soꞌ nda̱a yoꞌó chumanꞌ na̱j ga̱nꞌ cheꞌé rej qui̱ꞌyáá ꞌu̱nj doj sayuun man nij soꞌ ado̱nj.
11 Muitas vezes ia de uma sinagoga para outra a fim de castigá-los, e tentava forçá-los a blasfemar. Em minha fúria contra eles, cheguei a ir a cidades estrangeiras para persegui-los.
12 ”Dan me se ga̱a quiꞌyáj da̱nj, ne̱ ꞌo̱ güii me se caꞌanj ꞌu̱nj chumanꞌ Damasco, ne̱ a̱j rqué nij xrej ata̱ suun noco̱o doj rej nucua̱j, ne̱ caꞌnéé nij soꞌ mán ꞌu̱nj caꞌa̱nj ꞌu̱nj qui̱ꞌyáá ꞌu̱nj sayuun man nij síí noco̱ꞌ man Jesucristó ya̱nj chumanꞌ Damasco yoꞌ a.
12 "Numa dessas viagens eu estava indo para Damasco, com autorização e permissão dos chefes dos sacerdotes.
13 Cu̱nó so̱ꞌ nana̱ caꞌmi̱j rihaan so̱ꞌ nihánj, na̱nj rey. ꞌO̱ se caxu̱j me yoꞌ, ne̱ va̱j ꞌu̱nj chrej, ne̱ rej xta̱ꞌ roꞌ, cuchuguu̱n ꞌo̱ yaꞌan nu̱ꞌ anica̱j rej nicu̱nꞌ ꞌu̱nj ga̱ nij síí va̱j chrej ga̱ ꞌu̱nj, ne̱ nucua̱j doj yaꞌan yoꞌ rihaan naán güii á.
13 Por volta do meio-dia, ó rei, estando eu a caminho, vi uma luz do céu, mais resplandecente que o sol, brilhando ao meu redor e ao redor dos que iam comigo.
14 Dan me se quinij taranꞌ núj rihaan yoꞌóó, ne̱ cunó ꞌu̱nj caꞌmii yoꞌo̱ soꞌ rihaan ꞌu̱nj, ne̱ xnaꞌánj hebreo caꞌmii soꞌ, cataj soꞌ: “Me cheꞌé ꞌyáá so̱ꞌ sayuun manj, ga̱ Sauloꞌ. ꞌO̱ se me rá so̱ꞌ qui̱ꞌyáá so̱ꞌ sayuun manj, tza̱j ne̱ man ma̱ꞌán so̱ꞌ ꞌyáá so̱ꞌ sayuun ase ꞌyaj scúj oꞌ tacanj rihaan chruun siha̱a̱ nica̱j síí ꞌyaj suun ga̱ yuntá na̱nj á”, taj síí caꞌmii rihanj a.
14 Todos caímos por terra. Então ouvi uma voz que me dizia em aramaico. ‘Saulo, Saulo, por que você está me perseguindo? Resistir ao aguilhão só lhe trará dor! ’
15 Ga̱a ne̱ taj ꞌu̱nj: “Me síí mé so̱ꞌ, Señorꞌ”, taj ꞌu̱nj, xnáꞌanj ꞌu̱nj man soꞌ a.
15 "Então perguntei: Quem és tu, Senhor? "Respondeu o Senhor: ‘Sou Jesus, a quem você está perseguindo.
16 Tza̱j ne̱ na̱xaga̱a̱ so̱ꞌ, canicu̱nꞌ ca̱yá so̱ꞌ á. ꞌO̱ se nihánj me se curuvíꞌ ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ cheꞌé se narii ꞌu̱nj mán so̱ꞌ quiꞌya̱j suun so̱ꞌ rihanj ne̱ nata̱ꞌ so̱ꞌ rihaan yuvii̱ cheꞌé nij rasu̱u̱n nari̱ꞌ so̱ꞌ cuano̱ do̱ꞌ, cheꞌé rej queneꞌén so̱ꞌ manj do̱ꞌ, cheꞌé nij rasu̱u̱n nari̱ꞌ so̱ꞌ asa̱ꞌ curuviꞌ uún ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ rej riha̱a̱n doj do̱ꞌ a.
16 Agora, levante-se, fique de pé. Eu lhe apareci para constituí-lo servo e testemunha do que você viu a meu respeito e do que lhe mostrarei.
17 Dan me se ti̱nanii ꞌu̱nj mán so̱ꞌ rihaan nij síí ma̱n chiháán soꞌ yuvii̱ israelitá do̱ꞌ, rihaan nij síí yaníj do̱ꞌ, ne̱ ya̱j caꞌne̱j ꞌu̱nj mán so̱ꞌ rihaan nij soꞌ,
17 Eu o livrarei do seu próprio povo e dos gentios, aos quais eu o envio
18 cheꞌé rej naxra̱ꞌ rihaan nij soꞌ ne̱ xca̱j nij soꞌ cuentá qui̱ꞌyáá so̱ꞌ, ga̱a ne̱ ta̱náj xco̱ nij soꞌ rej rmi̱ꞌ rej uun chij síí chre̱e rihaan nij soꞌ, ne̱ ca̱nica̱j nij soꞌ rihaan Diose̱ rej ranga̱ꞌ rej gu̱un nucua̱j nij soꞌ xca̱j nij soꞌ cuentá a. Ga̱a ne̱ caꞌve̱e quinavi̱j nu̱ꞌ cacunꞌ tumé nij soꞌ, ne̱ caꞌve̱e cavi̱i̱ sa̱ꞌ nij soꞌ ga̱ nij síí cunuu sa̱ꞌ nimán rihaan Diose̱, sese cuchuma̱n rá nij soꞌ ni̱ꞌyaj nij soꞌ mán ꞌu̱nj, qui̱ꞌyáá so̱ꞌ á”, taj síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihanj a.
18 para abrir-lhes os olhos e convertê-los das trevas para a luz, e do poder de Satanás para Deus, a fim de que recebam o perdão dos pecados e herança entre os que são santificados pela fé em mim’.
19 ”Ne̱ xca̱j so̱ꞌ cuentá, si̱j nica̱j suun rey Agripa. ꞌO̱ se ne gu̱un nichra̱j nimanj maꞌ. Tana̱nj quiꞌyáá ꞌu̱nj nu̱ꞌ nda̱a vaa cataj Jesucristó rihanj ga̱a curuviꞌ soꞌ rihanj rej xta̱ꞌ a.
19 "Assim, rei Agripa, não fui desobediente à visão celestial.
20 Asino ya̱a̱n natáꞌ ꞌu̱nj chumanꞌ Damasco do̱ꞌ, chumanꞌ Jerusalén do̱ꞌ, nu̱ꞌ estadó Judea do̱ꞌ, ga̱a ne̱ natáꞌ ꞌu̱nj nda̱a rej ma̱n nij síí yaníj uún a. Natáꞌ ꞌu̱nj rihaan cunuda̱nj nij yuvii̱ se vaa ca̱nica̱j nimán nij yuvii̱ canoco̱ꞌ nij soꞌ Diose̱, ne̱ veꞌé quiꞌya̱j nij soꞌ nda̱a vaa ꞌyaj síí canica̱j ya̱ nimán na̱nj ado̱nj.
20 Preguei em primeiro lugar aos que estavam em Damasco, depois aos que estavam em Jerusalém e em toda a Judéia, e também aos gentios, dizendo que se arrependessem e se voltassem para Deus, praticando obras que mostrassem o seu arrependimento.
21 Cheꞌé dan quitaꞌaa nij yuvii̱ israelitá mán ꞌu̱nj rá nuvií noco̱o, ne̱ guun rá nij soꞌ ticavi̱ꞌ nij soꞌ manj a.
21 Por isso os judeus me prenderam no pátio do templo e tentaram matar-me.
22 ”Cheꞌé dan nicu̱nꞌ ꞌu̱nj rihaan nij soj cuano̱, ne̱ taꞌa̱j soj me síí ya̱nj u̱u̱n ne̱ taꞌa̱j soj me síí ra̱a̱ ata̱ suun, tza̱j ne̱ Diose̱ me síí racuíj manj nda̱a cuano̱ nihánj, ne̱ cheꞌé dan natáꞌ ꞌu̱nj se na̱na̱ Diose̱ rihaan nij soj a. Tza̱j ne̱ ne ino̱ vaa nana̱ natáꞌ ꞌu̱nj rihaan nij soj cuano̱ ga̱ se na̱na̱ nij síí nataꞌ se na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá do̱ꞌ, se na̱na̱ maꞌa̱n síí cuꞌna̱j Moisés do̱ꞌ, ga̱a cataj xnaꞌanj nij soꞌ da̱j gu̱un rej rihaan nij soꞌ maꞌ.
22 Mas tenho contado com a ajuda de Deus até o dia de hoje, e, por este motivo, estou aqui e dou testemunho tanto a gente simples como a gente importante. Não estou dizendo nada além do que os profetas e Moisés disseram que haveria de acontecer:
23 Dan me se maꞌa̱n nij soꞌ cataj se vaa síí caꞌne̱j Diose̱ ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun me se quira̱nꞌ soꞌ sayuun, ne̱ gu̱un soꞌ síí cunuu iꞌna̱ꞌ uún asino ya̱a̱n rihaan yoꞌó nij síí caviꞌ, ne̱ nata̱ꞌ soꞌ nana̱ ya̱ rihaan nij yuvii̱ israelitá do̱ꞌ, rihaan nij yuvii̱ yaníj do̱ꞌ a ―taj Pabló rihaan síí cuꞌna̱j Agripa yoꞌ a.
23 que o Cristo haveria de sofrer e, sendo o primeiro a ressuscitar dentre os mortos, proclamaria luz para o seu próprio povo e para os gentios".
24 Dan me se ga̱a caꞌmii soꞌ da̱nj rihaan síí cuꞌna̱j Agripa, ne̱ caguáj síí cuꞌna̱j Festo, cataj soꞌ:
24 A esta altura Festo interrompeu a defesa de Paulo e disse em alta voz: "Você está louco, Paulo! As muitas letras o estão levando à loucura! "
25 Ga̱a ne̱ cataj Pabló rihaan síí cuꞌna̱j Festo yoꞌ a:
25 Respondeu Paulo: "Não estou louco, excelentíssimo Festo. O que estou dizendo é verdadeiro e de bom senso.
26 ꞌO̱ se si̱j nica̱j suun rey me síí nihánj, ne̱ soꞌ me síí neꞌen da̱j vaa nu̱ꞌ rasu̱u̱n natáꞌ ꞌu̱nj rihaan nij soj cuano̱ á. Ne̱ ne chuꞌvíꞌ ꞌu̱nj nata̱ꞌ ꞌu̱nj nu̱ꞌ nana̱ nihánj rihaan soꞌ maꞌ. ꞌO̱ se a̱j xcaj síí cuꞌna̱j Agripa nihánj cuentá cheꞌé nu̱ꞌ rasu̱u̱n nihánj, rá ꞌu̱nj á. ꞌO̱ se nuveé ra̱su̱u̱n ꞌni̱j yuve̱ me rasu̱u̱n nihánj a̱ man ado̱nj ―taj Pabló rihaan síí cuꞌna̱j Festo a.
26 O rei está familiarizado com essas coisas, e lhe posso falar abertamente. Estou certo de que nada disso escapou do seu conhecimento, pois nada se passou num lugar qualquer.
27 Ne̱ cataj soꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Agripa a:
27 Rei Agripa, crês nos profetas? Eu sei que sim".
28 Ga̱a ne̱ cataj Agripa rihaan soꞌ a:
28 Então Agripa disse a Paulo: "Você acha que em tão pouco tempo pode convencer-me a tornar-me cristão? "
29 Ga̱a ne̱ cataj Pabló rihaan soꞌ a:
29 Paulo respondeu: "Em pouco ou em muito, peço a Deus que não apenas tu, mas todos os que hoje me ouvem se tornem como eu, menos estas algemas".
30 Ga̱a ne̱ canicunꞌ caya̱ síí nica̱j suun rey do̱ꞌ, síí nica̱j suun gobernador do̱ꞌ, chana̱ cuꞌna̱j Berenice do̱ꞌ, yoꞌó nij síí ya̱nj ga̱ nij soꞌ do̱ꞌ,
30 O rei se levantou, e com ele o governador e Berenice, como também os que estavam assentados com eles.
31 ne̱ curiha̱nj nij soꞌ, ne̱ cataj nij soꞌ rihaan tuviꞌ nij soꞌ se vaa taj va̱j cacunꞌ quiꞌyaj Pabló, ne̱ ne nó xcúún soꞌ cavi̱ꞌ soꞌ do̱ꞌ, qui̱ꞌnij soꞌ tagaꞌ do̱ꞌ maꞌ.
31 Saindo do salão, comentavam entre si: "Este homem não fez nada que mereça morte ou prisão".
32 Ga̱a ne̱ cataj síí cuꞌna̱j Agripa rihaan síí cuꞌna̱j Festo a:
32 Agripa disse a Festo: "Ele poderia ser posto em liberdade, se não tivesse apelado para César".
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 26, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.