Atos 26
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs ARC
1 Ga̱a ne̱ cataj síí cuꞌna̱j Agripa rihaan Pabló a:
1 Depois, Agripa disse a Paulo: Permite-se-te que te defendas. Então, Paulo, estendendo a mão em sua defesa, respondeu:
2 ―A̱j cavii sa̱ꞌ uxrá ꞌu̱nj nihánj, cheꞌé se vaa iꞌnúj rihanj caꞌmi̱i̱ nacaj ꞌu̱nj manj rihaan so̱ꞌ cuanꞌ, si̱j nica̱j suun rey cuꞌna̱j Agripa. Ne̱ nihánj me se caꞌmi̱j cheꞌé nu̱ꞌ cacunꞌ cutaꞌ yoꞌó nij síí israelitá xráj a.
2 Tenho-me por venturoso, ó rei Agripa, de que perante ti me haja, hoje, de defender de todas as coisas de que sou acusado pelos judeus,
3 ꞌO̱ se neꞌén ꞌu̱nj se vaa so̱ꞌ me síí nica̱j cuentá cheꞌé nu̱ꞌ se tucua̱nj níꞌ si̱j israelitá, ne̱ neꞌén so̱ꞌ da̱j vaa nu̱ꞌ nana̱ noco̱ꞌ níꞌ a. Cheꞌé dan achíín ni̱ꞌyáá ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ se vaa qui̱ꞌyáá so̱ꞌ se ndoꞌo, ne̱ ga̱a̱ ina̱j nimán so̱ꞌ, ne̱ cu̱nó so̱ꞌ nana̱ aꞌmij á.
3 mormente sabendo eu que tens conhecimento de todos os costumes e questões que há entre os judeus; pelo que te rogo que me ouças com paciência.
4 ”Dan me se ga̱a síí tachru̱u̱ mé ꞌu̱nj, ne̱ cayáán ꞌu̱nj chumanꞌ Jerusalén ga̱ yoꞌó nij síí israelitá, ne̱ a̱j neꞌen cunuda̱nj nij síí israelitá se vaa quiꞌyáj ga̱a mej síí tachru̱u̱ a.
4 A minha vida, pois, desde a mocidade, qual haja sido, desde o princípio, em Jerusalém, entre os da minha nação, todos os judeus a sabem.
5 Ne̱ sese gu̱un rá nij soꞌ, ne̱ gu̱un nucua̱j nij soꞌ cata̱j xnaꞌanj maꞌa̱n nij soꞌ se vaa si̱j fariseo mé ꞌu̱nj asino ya̱a̱n, ne̱ quiꞌyáá ꞌu̱nj nu̱ꞌ nda̱a vaa ꞌyaj nij síí fariseo, ne̱ nij síí fariseo roꞌ, me síí nica̱ doj noco̱ꞌ se tucua̱nj níꞌ na̱nj á.
5 Sabendo de mim, desde o princípio (se o quiserem testificar), que, conforme a mais severa seita da nossa religião, vivi fariseu.
6 Ne̱ nihánj me se cutaꞌ nij síí israelitá cacunꞌ xráj, ne̱ nicúnꞌ ꞌu̱nj nihánj rihaan so̱ꞌ, cheꞌé se guun ya̱ raj se vaa quiꞌya̱j Diose̱ nu̱ꞌ nda̱a vaa cataꞌ tuꞌva soꞌ rihaan xi̱i níꞌ ga̱a naá a.
6 E, agora, pela esperança da promessa que por Deus foi feita a nossos pais, estou aqui e sou julgado,
7 Ne̱ nuvi̱i niga̱nꞌ yoꞌo̱ naꞌvi̱j cunu̱ꞌ chuvi̱j nij xꞌneꞌ nij síí israelitá rihaan Diose̱, cheꞌé se guun ya̱ rá maꞌa̱n nij soꞌ se vaa quiꞌya̱j Diose̱ nu̱ꞌ da̱nj cheꞌé nij soꞌ a. Ne̱ cheꞌé rasu̱u̱n yoꞌ rasu̱u̱n quiꞌya̱j Diose̱ cheꞌé níꞌ roꞌ, cheꞌé dan cutaꞌ nij soꞌ cacunꞌ xráj, na̱nj rey Agripa.
7 à qual as nossas doze tribos esperam chegar, servindo a Deus continuamente, noite e dia. Por esta esperança, ó rei Agripa, eu sou acusado pelos judeus.
8 Ne̱ me cheꞌé ne amán rá soj se vaa caꞌve̱e cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún nij síí caviꞌ quiꞌya̱j Diose̱ ga̱.
8 Pois quê? Julga-se coisa incrível entre vós que Deus ressuscite os mortos?
9 ”Dan me se ꞌu̱nj nihánj me se ga̱a rque̱ me se guun ya̱ ya̱ rá ꞌu̱nj quiꞌya̱j ndoꞌo ꞌu̱nj sayuun man nij síí noco̱ꞌ man Jesucristó síí cavii chumanꞌ Nazaret a.
9 Bem tinha eu imaginado que contra o nome de Jesus, o Nazareno, devia eu praticar muitos atos,
10 Ne̱ da̱nj quiꞌyáá ꞌu̱nj rque chumanꞌ Jerusalén na̱nj á. ꞌO̱ se ꞌu̱nj me síí canuꞌ man queꞌe̱e̱ nij síí sa̱ꞌ noco̱ꞌ man Diose̱ tagaꞌ, ne̱ rqué nij xrej ata̱ suun noco̱o doj se nucua̱j rihanj se vaa qui̱ꞌyáj da̱nj a. Ne̱ ga̱a caꞌneꞌ núj cacunꞌ cheꞌé nij soꞌ se vaa cavi̱ꞌ nij soꞌ, ne̱ ndaá ꞌu̱nj me síí cataj se vaa no̱ xcúún nij soꞌ cavi̱ꞌ nij soꞌ ado̱nj.
10 o que também fiz em Jerusalém. E, havendo recebido poder dos principais dos sacerdotes, encerrei muitos dos santos nas prisões; e, quando os matavam, eu dava o meu voto contra eles.
11 Ne̱ guun queꞌe̱e̱ ndoꞌo caꞌanj ꞌu̱nj cunuda̱nj nij veꞌ tucuꞌyón níꞌ si̱j israelitá se tucua̱nj Moisés, ne̱ quiꞌyáá ꞌu̱nj sayuun man nij síí noco̱ꞌ man Jesús, ne̱ nda̱a rqueé ꞌu̱nj man nij soꞌ caꞌmi̱i̱ chiꞌi̱i̱ nij soꞌ cheꞌé Jesucristó, ne̱ cheꞌé se caꞌmaan ndoꞌo rá ꞌu̱nj niꞌya̱j ꞌu̱nj man nij soꞌ, ne̱ nda̱a canocóꞌ ꞌu̱nj man nij soꞌ nda̱a yoꞌó chumanꞌ na̱j ga̱nꞌ cheꞌé rej qui̱ꞌyáá ꞌu̱nj doj sayuun man nij soꞌ ado̱nj.
11 E, castigando-os muitas vezes por todas as sinagogas, os obriguei a blasfemar. E, enfurecido demasiadamente contra eles, até nas cidades estranhas os persegui.
12 ”Dan me se ga̱a quiꞌyáj da̱nj, ne̱ ꞌo̱ güii me se caꞌanj ꞌu̱nj chumanꞌ Damasco, ne̱ a̱j rqué nij xrej ata̱ suun noco̱o doj rej nucua̱j, ne̱ caꞌnéé nij soꞌ mán ꞌu̱nj caꞌa̱nj ꞌu̱nj qui̱ꞌyáá ꞌu̱nj sayuun man nij síí noco̱ꞌ man Jesucristó ya̱nj chumanꞌ Damasco yoꞌ a.
12 Sobre o que, indo, então, a Damasco, com poder e comissão dos principais dos sacerdotes,
13 Cu̱nó so̱ꞌ nana̱ caꞌmi̱j rihaan so̱ꞌ nihánj, na̱nj rey. ꞌO̱ se caxu̱j me yoꞌ, ne̱ va̱j ꞌu̱nj chrej, ne̱ rej xta̱ꞌ roꞌ, cuchuguu̱n ꞌo̱ yaꞌan nu̱ꞌ anica̱j rej nicu̱nꞌ ꞌu̱nj ga̱ nij síí va̱j chrej ga̱ ꞌu̱nj, ne̱ nucua̱j doj yaꞌan yoꞌ rihaan naán güii á.
13 ao meio-dia, ó rei, vi no caminho uma luz do céu, que excedia o esplendor do sol, cuja claridade me envolveu a mim e aos que iam comigo.
14 Dan me se quinij taranꞌ núj rihaan yoꞌóó, ne̱ cunó ꞌu̱nj caꞌmii yoꞌo̱ soꞌ rihaan ꞌu̱nj, ne̱ xnaꞌánj hebreo caꞌmii soꞌ, cataj soꞌ: “Me cheꞌé ꞌyáá so̱ꞌ sayuun manj, ga̱ Sauloꞌ. ꞌO̱ se me rá so̱ꞌ qui̱ꞌyáá so̱ꞌ sayuun manj, tza̱j ne̱ man ma̱ꞌán so̱ꞌ ꞌyáá so̱ꞌ sayuun ase ꞌyaj scúj oꞌ tacanj rihaan chruun siha̱a̱ nica̱j síí ꞌyaj suun ga̱ yuntá na̱nj á”, taj síí caꞌmii rihanj a.
14 E, caindo nós todos por terra, ouvi uma voz que me falava e, em língua hebraica, dizia: Saulo, Saulo, por que me persegues? Dura
15 Ga̱a ne̱ taj ꞌu̱nj: “Me síí mé so̱ꞌ, Señorꞌ”, taj ꞌu̱nj, xnáꞌanj ꞌu̱nj man soꞌ a.
15 E disse eu: Quem és, Senhor? E ele respondeu: Eu sou Jesus, a quem tu persegues.
16 Tza̱j ne̱ na̱xaga̱a̱ so̱ꞌ, canicu̱nꞌ ca̱yá so̱ꞌ á. ꞌO̱ se nihánj me se curuvíꞌ ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ cheꞌé se narii ꞌu̱nj mán so̱ꞌ quiꞌya̱j suun so̱ꞌ rihanj ne̱ nata̱ꞌ so̱ꞌ rihaan yuvii̱ cheꞌé nij rasu̱u̱n nari̱ꞌ so̱ꞌ cuano̱ do̱ꞌ, cheꞌé rej queneꞌén so̱ꞌ manj do̱ꞌ, cheꞌé nij rasu̱u̱n nari̱ꞌ so̱ꞌ asa̱ꞌ curuviꞌ uún ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ rej riha̱a̱n doj do̱ꞌ a.
16 Mas levanta-te e põe-te sobre teus pés, porque te apareci por isto, para te pôr por ministro e testemunha tanto das
17 Dan me se ti̱nanii ꞌu̱nj mán so̱ꞌ rihaan nij síí ma̱n chiháán soꞌ yuvii̱ israelitá do̱ꞌ, rihaan nij síí yaníj do̱ꞌ, ne̱ ya̱j caꞌne̱j ꞌu̱nj mán so̱ꞌ rihaan nij soꞌ,
17 livrando-te deste povo e
18 cheꞌé rej naxra̱ꞌ rihaan nij soꞌ ne̱ xca̱j nij soꞌ cuentá qui̱ꞌyáá so̱ꞌ, ga̱a ne̱ ta̱náj xco̱ nij soꞌ rej rmi̱ꞌ rej uun chij síí chre̱e rihaan nij soꞌ, ne̱ ca̱nica̱j nij soꞌ rihaan Diose̱ rej ranga̱ꞌ rej gu̱un nucua̱j nij soꞌ xca̱j nij soꞌ cuentá a. Ga̱a ne̱ caꞌve̱e quinavi̱j nu̱ꞌ cacunꞌ tumé nij soꞌ, ne̱ caꞌve̱e cavi̱i̱ sa̱ꞌ nij soꞌ ga̱ nij síí cunuu sa̱ꞌ nimán rihaan Diose̱, sese cuchuma̱n rá nij soꞌ ni̱ꞌyaj nij soꞌ mán ꞌu̱nj, qui̱ꞌyáá so̱ꞌ á”, taj síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihanj a.
18 para lhes abrires os olhos e das trevas e
19 ”Ne̱ xca̱j so̱ꞌ cuentá, si̱j nica̱j suun rey Agripa. ꞌO̱ se ne gu̱un nichra̱j nimanj maꞌ. Tana̱nj quiꞌyáá ꞌu̱nj nu̱ꞌ nda̱a vaa cataj Jesucristó rihanj ga̱a curuviꞌ soꞌ rihanj rej xta̱ꞌ a.
19 Pelo que, ó rei Agripa, não fui desobediente à visão celestial.
20 Asino ya̱a̱n natáꞌ ꞌu̱nj chumanꞌ Damasco do̱ꞌ, chumanꞌ Jerusalén do̱ꞌ, nu̱ꞌ estadó Judea do̱ꞌ, ga̱a ne̱ natáꞌ ꞌu̱nj nda̱a rej ma̱n nij síí yaníj uún a. Natáꞌ ꞌu̱nj rihaan cunuda̱nj nij yuvii̱ se vaa ca̱nica̱j nimán nij yuvii̱ canoco̱ꞌ nij soꞌ Diose̱, ne̱ veꞌé quiꞌya̱j nij soꞌ nda̱a vaa ꞌyaj síí canica̱j ya̱ nimán na̱nj ado̱nj.
20 Antes, anunciei primeiramente aos que estão em Damasco e em Jerusalém, e por toda a terra da Judeia, e aos gentios, que se emendassem e se convertessem a Deus, fazendo obras dignas de arrependimento.
21 Cheꞌé dan quitaꞌaa nij yuvii̱ israelitá mán ꞌu̱nj rá nuvií noco̱o, ne̱ guun rá nij soꞌ ticavi̱ꞌ nij soꞌ manj a.
21 Por causa disto, os judeus lançaram mão de mim no templo e procuraram matar- me.
22 ”Cheꞌé dan nicu̱nꞌ ꞌu̱nj rihaan nij soj cuano̱, ne̱ taꞌa̱j soj me síí ya̱nj u̱u̱n ne̱ taꞌa̱j soj me síí ra̱a̱ ata̱ suun, tza̱j ne̱ Diose̱ me síí racuíj manj nda̱a cuano̱ nihánj, ne̱ cheꞌé dan natáꞌ ꞌu̱nj se na̱na̱ Diose̱ rihaan nij soj a. Tza̱j ne̱ ne ino̱ vaa nana̱ natáꞌ ꞌu̱nj rihaan nij soj cuano̱ ga̱ se na̱na̱ nij síí nataꞌ se na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá do̱ꞌ, se na̱na̱ maꞌa̱n síí cuꞌna̱j Moisés do̱ꞌ, ga̱a cataj xnaꞌanj nij soꞌ da̱j gu̱un rej rihaan nij soꞌ maꞌ.
22 Mas, alcançando socorro de Deus, ainda até ao dia de hoje permaneço, dando testemunho, tanto a pequenos como a grandes, não dizendo nada mais do que o que os profetas e Moisés disseram que devia acontecer,
23 Dan me se maꞌa̱n nij soꞌ cataj se vaa síí caꞌne̱j Diose̱ ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun me se quira̱nꞌ soꞌ sayuun, ne̱ gu̱un soꞌ síí cunuu iꞌna̱ꞌ uún asino ya̱a̱n rihaan yoꞌó nij síí caviꞌ, ne̱ nata̱ꞌ soꞌ nana̱ ya̱ rihaan nij yuvii̱ israelitá do̱ꞌ, rihaan nij yuvii̱ yaníj do̱ꞌ a ―taj Pabló rihaan síí cuꞌna̱j Agripa yoꞌ a.
23 isto é, que o Cristo devia padecer e, sendo o primeiro da ressurreição dos mortos, devia anunciar a luz a este povo e aos gentios.
24 Dan me se ga̱a caꞌmii soꞌ da̱nj rihaan síí cuꞌna̱j Agripa, ne̱ caguáj síí cuꞌna̱j Festo, cataj soꞌ:
24 E, dizendo ele isto em sua defesa, disse Festo em alta voz: Estás louco, Paulo! As muitas letras te fazem delirar!
25 Ga̱a ne̱ cataj Pabló rihaan síí cuꞌna̱j Festo yoꞌ a:
25 Mas ele disse: Não deliro, ó potentíssimo Festo! Antes, digo palavras de verdade e de um são juízo.
26 ꞌO̱ se si̱j nica̱j suun rey me síí nihánj, ne̱ soꞌ me síí neꞌen da̱j vaa nu̱ꞌ rasu̱u̱n natáꞌ ꞌu̱nj rihaan nij soj cuano̱ á. Ne̱ ne chuꞌvíꞌ ꞌu̱nj nata̱ꞌ ꞌu̱nj nu̱ꞌ nana̱ nihánj rihaan soꞌ maꞌ. ꞌO̱ se a̱j xcaj síí cuꞌna̱j Agripa nihánj cuentá cheꞌé nu̱ꞌ rasu̱u̱n nihánj, rá ꞌu̱nj á. ꞌO̱ se nuveé ra̱su̱u̱n ꞌni̱j yuve̱ me rasu̱u̱n nihánj a̱ man ado̱nj ―taj Pabló rihaan síí cuꞌna̱j Festo a.
26 Porque o rei, diante de quem falo com ousadia, sabe estas coisas, pois não creio que nada disto lhe é oculto; porque isto não se fez em qualquer canto.
27 Ne̱ cataj soꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Agripa a:
27 Crês tu nos profetas, ó rei Agripa? Bem sei que crês.
28 Ga̱a ne̱ cataj Agripa rihaan soꞌ a:
28 E disse Agripa a Paulo: Por pouco me queres persuadir a que me faça cristão!
29 Ga̱a ne̱ cataj Pabló rihaan soꞌ a:
29 E disse Paulo: Prouvera a Deus que, ou por pouco ou por muito, não somente tu, mas também todos quantos hoje me estão ouvindo se tornassem tais qual eu sou, exceto estas cadeias.
30 Ga̱a ne̱ canicunꞌ caya̱ síí nica̱j suun rey do̱ꞌ, síí nica̱j suun gobernador do̱ꞌ, chana̱ cuꞌna̱j Berenice do̱ꞌ, yoꞌó nij síí ya̱nj ga̱ nij soꞌ do̱ꞌ,
30 Dizendo ele isto, se levantou o rei, e o governador, e Berenice, e os que com eles estavam assentados.
31 ne̱ curiha̱nj nij soꞌ, ne̱ cataj nij soꞌ rihaan tuviꞌ nij soꞌ se vaa taj va̱j cacunꞌ quiꞌyaj Pabló, ne̱ ne nó xcúún soꞌ cavi̱ꞌ soꞌ do̱ꞌ, qui̱ꞌnij soꞌ tagaꞌ do̱ꞌ maꞌ.
31 E, apartando-se dali, falavam uns com os outros, dizendo: Este homem nada fez digno de morte ou de prisões.
32 Ga̱a ne̱ cataj síí cuꞌna̱j Agripa rihaan síí cuꞌna̱j Festo a:
32 E Agripa disse a Festo: Bem podia soltar-se este homem, se não houvera apelado para César.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 26, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.