Atos 24
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs NAA
1 Dan me se cachén ꞌu̱nꞌ güii, ga̱a ne̱ nanij xrej ata̱ suun noco̱o doj cuꞌna̱j Ananías nda̱a chumanꞌ Cesarea, ne̱ caꞌanj taꞌa̱j nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá do̱ꞌ, ꞌo̱ síí aꞌmii natáj cuꞌna̱j Tértulo do̱ꞌ, ga̱ soꞌ, ne̱ cutaꞌ nij soꞌ cacunꞌ xráá Pabló rihaan síí nica̱j suun gobernador a.
1 Cinco dias depois, o sumo sacerdote Ananias foi até Cesareia com alguns anciãos e com certo orador, chamado Tértulo, os quais apresentaram ao governador a sua acusação contra Paulo.
2 Dan me se ga̱a canacúún nii caꞌna̱ꞌ síí cuꞌna̱j Pabló, ne̱ caꞌnaꞌ Pabló, ne̱ guun cheꞌe̱ síí cuꞌna̱j Tértulo cutaꞌ soꞌ cacunꞌ xráá Pabló rihaan síí cuꞌna̱j Félix, cataj soꞌ:
2 Depois que Paulo foi chamado, Tértulo passou a acusá-lo, dizendo: — Excelentíssimo Félix, tendo nós desfrutado de paz perene por meio do senhor e tendo sido feitas, por seu providente cuidado, notáveis reformas em benefício deste povo,
3 ne̱ cunuda̱nj núj me síí taj se vaa ina̱nj sa̱ꞌ uxrá quiꞌyáá so̱ꞌ, Félix si̱j sa̱ꞌ ndoꞌo a. Ne̱: “ꞌO̱ guun niꞌya̱j ndoꞌo níꞌ”, taj taranꞌ núj rihaan so̱ꞌ me rej maꞌa̱n va̱j núj a.
3 sempre e em todos os lugares, reconhecemos isto com profunda gratidão.
4 Tza̱j ne̱ taj cheꞌé gu̱un rmi̱i̱ so̱ꞌ doj qui̱ꞌyáj maꞌ. Ne̱ cheꞌé dan rqueé ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ se vaa veé da̱nj ga̱a̱ ina̱j nimán so̱ꞌ, ne̱ cu̱nó so̱ꞌ do̱j tzinꞌ se na̱na̱ núj na̱nj ado̱nj.
4 Entretanto, para não deter o senhor por muito tempo, peço que, de acordo com a sua clemência, nos ouça por alguns instantes.
5 ”Dan me se xcaj núj cuentá se vaa xa̱ꞌ síí nihánj, tza̱j ne̱ ase vaa yuvee xíj man naa̱ vaa soꞌ, ne̱ soꞌ me síí ꞌyaj se vaa ino̱ vaa rá cunuda̱nj nij síí israelitá ya̱nj rihaan chumii̱ nihánj ne̱ xraꞌ taꞌa̱j nij soꞌ, ne̱ soꞌ me síí uun chij rihaan nij síí noco̱ꞌ ꞌo̱ tucuáán ne̱ se tucua̱nj síí cavii chumanꞌ Nazaret a.
5 Porque, tendo nós verificado que este homem é uma peste e promove desordens entre os judeus do mundo inteiro, sendo também o principal agitador da seita dos nazarenos,
6 Ne̱ nda̱a guun rá soꞌ quiꞌya̱j chiꞌi̱i̱ soꞌ man nuvií noco̱o, ne̱ cheꞌé dan quitaꞌaa núj man soꞌ, ne̱ guun rá núj caꞌne̱ꞌ núj cacunꞌ cheꞌé soꞌ nda̱a vaa aꞌmii tucuáán noco̱ꞌ maꞌa̱n núj a.
6 o qual também tentou profanar o templo, nós o prendemos com o intuito de julgá-lo segundo a nossa Lei.
7 Tza̱j ne̱ síí cuꞌna̱j Lisias tanuu uun chij rihaan taranꞌ nij tanuu ma̱n chumanꞌ Jerusalén roꞌ, caꞌnéj yuva̱a̱ soꞌ man síí nihánj raꞌa núj,
7 Mas, sobrevindo o comandante Lísias, o arrebatou das nossas mãos com grande violência,
8 ne̱ cataj xnaꞌanj soꞌ rihaan nij síí me rá cuta̱ꞌ cacunꞌ xráá Pabló se vaa caꞌna̱ꞌ nij soꞌ rihaan so̱ꞌ nihánj a. Ne̱ dan me se ma̱ꞌán so̱ꞌ me síí gu̱un nucua̱j naquiꞌya̱j cu̱u cheꞌé nu̱ꞌ rasu̱u̱n nihánj, ne̱ xca̱j ma̱ꞌán so̱ꞌ cuentá cheꞌé cacunꞌ cutaꞌ núj xráá Pabló na̱nj ado̱nj ―taj síí cuꞌna̱j Tértulo cuno síí cuꞌna̱j Félix a.
8 ordenando que os seus acusadores viessem à presença do senhor. Se o interrogar, o senhor mesmo poderá tomar conhecimento de todas as coisas de que nós o acusamos.
9 Ga̱a ne̱ yoꞌó nij yuvii̱ israelitá roꞌ, caraa ndoꞌo nij soꞌ cacunꞌ xráá Pabló, ne̱ cataj nij soꞌ se vaa ya̱ vaa se na̱na̱ síí cuꞌna̱j Tértulo yoꞌ a.
9 Os judeus também concordaram na acusação, afirmando que estas coisas eram assim.
10 Ga̱a ne̱ guun raꞌa síí nica̱j suun gobernador cataj soꞌ se vaa caꞌve̱e caꞌmi̱i̱ Pabló, ne̱ cheꞌé dan cataj Pabló a:
10 Quando o governador fez sinal para que Paulo falasse, ele disse: — Sabendo que há muitos anos o senhor é juiz desta nação, sinto-me à vontade para me defender.
11 Ne̱ gu̱un nucua̱j ma̱ꞌán so̱ꞌ xca̱j so̱ꞌ cuentá se vaa ataa quisi̱j chuvi̱j güii asi̱j cavii ꞌu̱nj chumanꞌ Jerusalén cara̱a̱ gue̱e̱ ꞌu̱nj rihaan Diose̱ a.
11 O senhor mesmo pode verificar que não se passaram mais de doze dias desde que fui a Jerusalém para adorar a Deus;
12 Ne̱ rá nuvií noco̱o do̱ꞌ, rá nij veꞌ tucuꞌyón núj si̱j israelitá se tucua̱nj Moisés do̱ꞌ, rque chumanꞌ do̱ꞌ, ne cano̱ tuvíꞌ ꞌu̱nj ga̱ yuvii̱ maꞌ. Ne̱ a̱ doj ne caꞌma̱an rá nij yuvii̱ qui̱ꞌyáá ꞌu̱nj maꞌ.
12 e que não me acharam no templo discutindo com ninguém, nem agitando o povo, fosse nas sinagogas ou na cidade;
13 Ne̱ se̱ caꞌvee ti̱haa̱n nij síí nihánj se vaa vaa cheꞌé cutaꞌ nij soꞌ cacunꞌ xráj maꞌ.
13 nem podem provar diante do senhor as acusações que agora fazem contra mim.
14 ”Tza̱j ne̱ cata̱j yá ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ se vaa xa̱ꞌ tucuáán tucuꞌnáj nij síí nihánj tucuáán ne̱ roꞌ, da̱nj ꞌyáá ꞌu̱nj aráj gue̱e̱ ꞌu̱nj rihaan Diose̱ si̱j noco̱ꞌ nij xií ꞌu̱nj a. ꞌO̱ se amán raj nu̱ꞌ nana̱ no̱ rihaan yanj no̱ se tucua̱nj Moisés do̱ꞌ, se na̱na̱ nij síí nataꞌ se na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá do̱ꞌ a.
14 Porém confesso ao senhor que, segundo o Caminho, a que chamam seita, assim eu sirvo ao Deus de nossos pais, acreditando em todas as coisas que concordam com a lei e os escritos dos profetas,
15 Ne̱ nucua̱j rá ꞌu̱nj man Diose̱ nda̱a vaa ꞌyaj maꞌa̱n nij síí nihánj se vaa vaa güii cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún nij síí sa̱ꞌ caviꞌ do̱ꞌ, nij síí chiꞌi̱i̱ caviꞌ do̱ꞌ a.
15 tendo esperança em Deus, como também estes a têm, de que haverá ressurreição, tanto de justos como de injustos.
16 Cheꞌé dan nu̱ꞌ se vaa ꞌyáj, tza̱j ne̱ veꞌé ina̱nj ꞌyáj cheꞌé rej se̱ guun quita̱j cacunꞌ xráj rihaan Diose̱ do̱ꞌ, rihaan yuvii̱ do̱ꞌ maꞌ.
16 Por isso, também me esforço por ter sempre uma consciência pura diante de Deus e dos homens.
17 ”Dan me se cachén queꞌe̱e̱ yoꞌ, ga̱a ne̱ guun rá ꞌu̱nj rque̱ ꞌu̱nj caridad rihaan tuvíꞌ ꞌu̱nj síí nique̱ ne̱ rque̱ ꞌu̱nj rasu̱u̱n gue̱e̱ rihaan Diose̱, ne̱ cheꞌé dan caꞌanj ꞌu̱nj nda̱a chumanꞌ Jerusalén a.
17 — Depois de anos, vim trazer donativos para o meu povo e também fazer oferendas,
18 Ne̱ ga̱a quiꞌyáá ꞌu̱nj da̱nj, ne̱ nariꞌ do̱j síí israelitá cavii estadó Asia mán ꞌu̱nj rá nuvií noco̱o, ne̱ a̱j cunuu sa̱ꞌ ꞌu̱nj rihaan Diose̱ da̱j vaa taj se tucua̱nj núj a. Tza̱j ne̱ taj va̱j yuvii̱ va̱j ga̱ ꞌu̱nj, ne̱ taj va̱j sayuun chiꞌi̱i̱ quiꞌyáá ꞌu̱nj ga̱a nariꞌ nij soꞌ manj maꞌ.
18 e foi nesta prática que alguns judeus da província da Ásia me encontraram já purificado no templo, sem ajuntamento de povo e sem tumulto,
19 Ne̱ xa̱ꞌ nij soꞌ, tza̱j ne̱ sese vaa cacunꞌ tumé ꞌu̱nj rá nij soꞌ, ne̱ no̱ xcúún nij soꞌ caꞌna̱ꞌ maꞌa̱n nij soꞌ canicu̱nꞌ nij soꞌ nihánj rihaan so̱ꞌ á.
19 os quais deviam comparecer diante do senhor e fazer as acusações, se tivessem alguma coisa contra mim.
20 Ne̱ sese taj, ne̱ no̱ xcúún maꞌa̱n nij síí nihánj cata̱j xnaꞌanj nij soꞌ rihaan so̱ꞌ me cacunꞌ tumé ꞌu̱nj nariꞌ nij soꞌ ga̱a canicúnꞌ ꞌu̱nj rihaan juntá quiꞌyaj nij síí ata̱ suun rihaan núj á.
20 Ou então que estes homens que estão aqui digam que crime acharam em mim, por ocasião do meu comparecimento diante do Sinédrio,
21 ꞌO̱ se vaa o̱rúnꞌ nana̱ caguáj ꞌu̱nj ga̱a canicúnꞌ ꞌu̱nj rihaan nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá yoꞌ, ne̱ dan me se cataj ꞌu̱nj da̱nj: “Ma̱a̱n cheꞌé se ꞌu̱nj me síí amán rá se vaa vaa güii cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún nij síí caviꞌ quiꞌya̱j Diose̱ roꞌ, cheꞌé dan naquiꞌyaj cu̱u nij soj cheꞌej cuanꞌ a”, cataj ꞌu̱nj rihaan nij soꞌ a ―taj Pabló rihaan síí nica̱j suun gobernador cuꞌna̱j Félix a.
21 salvo estas palavras que clamei, estando entre eles: “Hoje estou sendo julgado por vocês por causa da ressurreição dos mortos.”
22 Ese síí cuꞌna̱j Félix roꞌ, me síí queneꞌen sa̱ꞌ da̱j vaa se tucua̱nj níꞌ si̱j noco̱ꞌ man Jesucristó, ga̱a ne̱ cataj soꞌ se vaa gu̱un ra̱a̱n doj, ga̱a ne̱ caꞌne̱ꞌ soꞌ cacunꞌ cheꞌé Pabló a. Cheꞌé dan cataj soꞌ:
22 Então Félix, conhecendo mais acuradamente as coisas relacionadas com o Caminho, adiou a causa, dizendo: — Quando chegar o comandante Lísias, tomarei uma decisão a respeito do caso de vocês.
23 Ne̱ caꞌneꞌ síí cuꞌna̱j Félix suun rihaan tanuu uun chij rihaan ꞌo̱ cientó tanuu se vaa cu̱tumé tanuu man Pabló, tza̱j ne̱ caꞌve̱e cache̱e̱ u̱u̱n Pabló do̱j, ne̱ caꞌve̱e caꞌna̱ꞌ nij tuviꞌ Pabló ra̱cuíj nij soꞌ do̱j man Pabló, quiꞌya̱j tanuu, taj síí cuꞌna̱j Félix yoꞌ a.
23 E ordenou ao centurião que conservasse Paulo na prisão, tratando-o com tolerância e não impedindo que os seus próprios o servissem.
24 Dan me se cachén do̱j güii, ga̱a ne̱ caꞌnaꞌ síí cuꞌna̱j Félix ga̱ nica̱ soꞌ chana̱ israelitá cuꞌna̱j Drusila, ne̱ canacúún soꞌ se vaa caꞌna̱ꞌ Pabló rihaan soꞌ, ne̱ cuno soꞌ nana̱ caꞌmii Pabló rihaan soꞌ cheꞌé tucuáán noco̱ꞌ níꞌ si̱j amán rá niꞌya̱j man Jesucristó a.
24 Passados alguns dias, Félix veio com Drusila, sua mulher, que era judia. Mandou chamar Paulo e passou a ouvi-lo a respeito da fé em Cristo Jesus.
25 Dan me se cataj xnaꞌanj Pabló rihaan síí cuꞌna̱j Félix se vaa no̱ xcúún níꞌ cunu̱u sa̱ꞌ níꞌ rihaan Diose̱ ne̱ no̱ xcúún níꞌ cu̱tumé níꞌ man maꞌa̱n níꞌ se vaa veꞌé ina̱nj quiꞌya̱j níꞌ a. Ne̱ caꞌmii soꞌ cheꞌé güii caꞌne̱ꞌ Diose̱ cacunꞌ cheꞌé yuvii̱ a. Ga̱a ne̱ cuchuꞌviꞌ ndoꞌo síí cuꞌna̱j Félix, ne̱ cataj soꞌ:
25 Quando Paulo começou a falar sobre a justiça, o domínio próprio e o Juízo vindouro, Félix ficou amedrontado e disse: — Por agora, você pode retirar-se, e, quando eu tiver oportunidade, mandarei chamá-lo.
26 Da̱nj cataj Félix cheꞌé se me rá soꞌ ca̱ráán Pabló saꞌanj rihaan maꞌa̱n soꞌ cheꞌé rej quiri̱i̱ soꞌ tagaꞌ man Pabló, rá soꞌ a. Cheꞌé dan queꞌe̱e̱ güii canacúún soꞌ man Pabló caꞌna̱ꞌ Pabló rihaan soꞌ, ne̱ caꞌmii soꞌ ga̱ Pabló a.
26 Ao mesmo tempo, esperava que Paulo lhe desse dinheiro. Por isso, chamando-o mais frequentemente, conversava com ele.
27 Dan me se quisíj vi̱j ya̱ yoꞌ ꞌni̱j Pabló tagaꞌ, ga̱a ne̱ xꞌnéj suun raꞌa síí cuꞌna̱j Félix, ne̱ catúj síí cuꞌna̱j Porcio Festo a. Ne̱ guun rá síí cuꞌna̱j Félix quiꞌya̱j soꞌ se lu̱j cheꞌé nij yuvii̱ israelitá, ne̱ cheꞌé dan tanáj soꞌ man Pabló tagaꞌ a.
27 Dois anos mais tarde, Félix teve por sucessor Pórcio Festo. E, como Félix queria assegurar o apoio dos judeus, manteve Paulo encarcerado.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 24, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.