Atos 24
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs ARIB
1 Dan me se cachén ꞌu̱nꞌ güii, ga̱a ne̱ nanij xrej ata̱ suun noco̱o doj cuꞌna̱j Ananías nda̱a chumanꞌ Cesarea, ne̱ caꞌanj taꞌa̱j nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá do̱ꞌ, ꞌo̱ síí aꞌmii natáj cuꞌna̱j Tértulo do̱ꞌ, ga̱ soꞌ, ne̱ cutaꞌ nij soꞌ cacunꞌ xráá Pabló rihaan síí nica̱j suun gobernador a.
1 Cinco dias depois o sumo sacerdote Ananias desceu com alguns anciãos e um certo Tertulo, orador, os quais fizeram, perante o governador, queixa contra Paulo.
2 Dan me se ga̱a canacúún nii caꞌna̱ꞌ síí cuꞌna̱j Pabló, ne̱ caꞌnaꞌ Pabló, ne̱ guun cheꞌe̱ síí cuꞌna̱j Tértulo cutaꞌ soꞌ cacunꞌ xráá Pabló rihaan síí cuꞌna̱j Félix, cataj soꞌ:
2 Sendo este chamado, Tertulo começou a acusá-lo, dizendo:
3 ne̱ cunuda̱nj núj me síí taj se vaa ina̱nj sa̱ꞌ uxrá quiꞌyáá so̱ꞌ, Félix si̱j sa̱ꞌ ndoꞌo a. Ne̱: “ꞌO̱ guun niꞌya̱j ndoꞌo níꞌ”, taj taranꞌ núj rihaan so̱ꞌ me rej maꞌa̱n va̱j núj a.
3 Visto que por ti gozamos de muita paz e por tua providência são continuamente feitas reformas nesta nação, em tudo e em todo lugar reconhecemo-lo com toda a gratidão, ó excelentíssimo Félix.
4 Tza̱j ne̱ taj cheꞌé gu̱un rmi̱i̱ so̱ꞌ doj qui̱ꞌyáj maꞌ. Ne̱ cheꞌé dan rqueé ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ se vaa veé da̱nj ga̱a̱ ina̱j nimán so̱ꞌ, ne̱ cu̱nó so̱ꞌ do̱j tzinꞌ se na̱na̱ núj na̱nj ado̱nj.
4 Mas, para que não te detenha muito rogo-te que, conforme a tua eqüidade, nos ouças por um momento.
5 ”Dan me se xcaj núj cuentá se vaa xa̱ꞌ síí nihánj, tza̱j ne̱ ase vaa yuvee xíj man naa̱ vaa soꞌ, ne̱ soꞌ me síí ꞌyaj se vaa ino̱ vaa rá cunuda̱nj nij síí israelitá ya̱nj rihaan chumii̱ nihánj ne̱ xraꞌ taꞌa̱j nij soꞌ, ne̱ soꞌ me síí uun chij rihaan nij síí noco̱ꞌ ꞌo̱ tucuáán ne̱ se tucua̱nj síí cavii chumanꞌ Nazaret a.
5 Temos achado que este homem é uma peste, e promotor de sedições entre todos os judeus, por todo o mundo, e chefe da seita dos nazarenos;
6 Ne̱ nda̱a guun rá soꞌ quiꞌya̱j chiꞌi̱i̱ soꞌ man nuvií noco̱o, ne̱ cheꞌé dan quitaꞌaa núj man soꞌ, ne̱ guun rá núj caꞌne̱ꞌ núj cacunꞌ cheꞌé soꞌ nda̱a vaa aꞌmii tucuáán noco̱ꞌ maꞌa̱n núj a.
6 o qual tentou profanar o templo; e nós o prendemos, e conforme a nossa lei o quisemos julgar.
7 Tza̱j ne̱ síí cuꞌna̱j Lisias tanuu uun chij rihaan taranꞌ nij tanuu ma̱n chumanꞌ Jerusalén roꞌ, caꞌnéj yuva̱a̱ soꞌ man síí nihánj raꞌa núj,
7 Mas sobrevindo o comandante Lísias no-lo tirou dentre as mãos com grande violência,
8 ne̱ cataj xnaꞌanj soꞌ rihaan nij síí me rá cuta̱ꞌ cacunꞌ xráá Pabló se vaa caꞌna̱ꞌ nij soꞌ rihaan so̱ꞌ nihánj a. Ne̱ dan me se ma̱ꞌán so̱ꞌ me síí gu̱un nucua̱j naquiꞌya̱j cu̱u cheꞌé nu̱ꞌ rasu̱u̱n nihánj, ne̱ xca̱j ma̱ꞌán so̱ꞌ cuentá cheꞌé cacunꞌ cutaꞌ núj xráá Pabló na̱nj ado̱nj ―taj síí cuꞌna̱j Tértulo cuno síí cuꞌna̱j Félix a.
8 mandando aos acusadores que viessem a ti; e dele tu mesmo, examinando-o, poderás certificar-te de tudo aquilo de que o acusamos.
9 Ga̱a ne̱ yoꞌó nij yuvii̱ israelitá roꞌ, caraa ndoꞌo nij soꞌ cacunꞌ xráá Pabló, ne̱ cataj nij soꞌ se vaa ya̱ vaa se na̱na̱ síí cuꞌna̱j Tértulo yoꞌ a.
9 Os judeus também concordam na acusação, afirmando que estas coisas eram assim.
10 Ga̱a ne̱ guun raꞌa síí nica̱j suun gobernador cataj soꞌ se vaa caꞌve̱e caꞌmi̱i̱ Pabló, ne̱ cheꞌé dan cataj Pabló a:
10 Paulo, tendo-lhe o governador feito sinal que falasse, respondeu: Porquanto sei que há muitos anos és juiz sobre esta nação, com bom ânimo faço a minha defesa,
11 Ne̱ gu̱un nucua̱j ma̱ꞌán so̱ꞌ xca̱j so̱ꞌ cuentá se vaa ataa quisi̱j chuvi̱j güii asi̱j cavii ꞌu̱nj chumanꞌ Jerusalén cara̱a̱ gue̱e̱ ꞌu̱nj rihaan Diose̱ a.
11 pois bem podes verificar que não há mais de doze dias subi a Jerusalém para adorar,
12 Ne̱ rá nuvií noco̱o do̱ꞌ, rá nij veꞌ tucuꞌyón núj si̱j israelitá se tucua̱nj Moisés do̱ꞌ, rque chumanꞌ do̱ꞌ, ne cano̱ tuvíꞌ ꞌu̱nj ga̱ yuvii̱ maꞌ. Ne̱ a̱ doj ne caꞌma̱an rá nij yuvii̱ qui̱ꞌyáá ꞌu̱nj maꞌ.
12 e que não me acharam no templo discutindo com alguém nem amotinando o povo, quer nas sinagogas quer na cidade.
13 Ne̱ se̱ caꞌvee ti̱haa̱n nij síí nihánj se vaa vaa cheꞌé cutaꞌ nij soꞌ cacunꞌ xráj maꞌ.
13 Nem te podem provar as coisas de que agora me acusam.
14 ”Tza̱j ne̱ cata̱j yá ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ se vaa xa̱ꞌ tucuáán tucuꞌnáj nij síí nihánj tucuáán ne̱ roꞌ, da̱nj ꞌyáá ꞌu̱nj aráj gue̱e̱ ꞌu̱nj rihaan Diose̱ si̱j noco̱ꞌ nij xií ꞌu̱nj a. ꞌO̱ se amán raj nu̱ꞌ nana̱ no̱ rihaan yanj no̱ se tucua̱nj Moisés do̱ꞌ, se na̱na̱ nij síí nataꞌ se na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá do̱ꞌ a.
14 Mas confesso-te isto: que, seguindo o caminho a que eles chamam seita, assim sirvo ao Deus de nossos pais, crendo tudo quanto está escrito na lei e nos profetas.
15 Ne̱ nucua̱j rá ꞌu̱nj man Diose̱ nda̱a vaa ꞌyaj maꞌa̱n nij síí nihánj se vaa vaa güii cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún nij síí sa̱ꞌ caviꞌ do̱ꞌ, nij síí chiꞌi̱i̱ caviꞌ do̱ꞌ a.
15 Tendo esperança em Deus, como estes mesmos também esperam, de que há de haver ressurreição tanto dos justos como dos injustos.
16 Cheꞌé dan nu̱ꞌ se vaa ꞌyáj, tza̱j ne̱ veꞌé ina̱nj ꞌyáj cheꞌé rej se̱ guun quita̱j cacunꞌ xráj rihaan Diose̱ do̱ꞌ, rihaan yuvii̱ do̱ꞌ maꞌ.
16 Por isso procuro sempre ter uma consciência sem ofensas diante de Deus e dos homens.
17 ”Dan me se cachén queꞌe̱e̱ yoꞌ, ga̱a ne̱ guun rá ꞌu̱nj rque̱ ꞌu̱nj caridad rihaan tuvíꞌ ꞌu̱nj síí nique̱ ne̱ rque̱ ꞌu̱nj rasu̱u̱n gue̱e̱ rihaan Diose̱, ne̱ cheꞌé dan caꞌanj ꞌu̱nj nda̱a chumanꞌ Jerusalén a.
17 Vários anos depois vim trazer à minha nação esmolas e ofertas.
18 Ne̱ ga̱a quiꞌyáá ꞌu̱nj da̱nj, ne̱ nariꞌ do̱j síí israelitá cavii estadó Asia mán ꞌu̱nj rá nuvií noco̱o, ne̱ a̱j cunuu sa̱ꞌ ꞌu̱nj rihaan Diose̱ da̱j vaa taj se tucua̱nj núj a. Tza̱j ne̱ taj va̱j yuvii̱ va̱j ga̱ ꞌu̱nj, ne̱ taj va̱j sayuun chiꞌi̱i̱ quiꞌyáá ꞌu̱nj ga̱a nariꞌ nij soꞌ manj maꞌ.
18 Ocupado nestas coisas, me acharam já santificado no templo não em ajuntamento, nem com tumulto, alguns judeus da Ásia,
19 Ne̱ xa̱ꞌ nij soꞌ, tza̱j ne̱ sese vaa cacunꞌ tumé ꞌu̱nj rá nij soꞌ, ne̱ no̱ xcúún nij soꞌ caꞌna̱ꞌ maꞌa̱n nij soꞌ canicu̱nꞌ nij soꞌ nihánj rihaan so̱ꞌ á.
19 os quais deviam comparecer diante de ti e acusar-me se tivessem alguma coisa contra mim;
20 Ne̱ sese taj, ne̱ no̱ xcúún maꞌa̱n nij síí nihánj cata̱j xnaꞌanj nij soꞌ rihaan so̱ꞌ me cacunꞌ tumé ꞌu̱nj nariꞌ nij soꞌ ga̱a canicúnꞌ ꞌu̱nj rihaan juntá quiꞌyaj nij síí ata̱ suun rihaan núj á.
20 ou estes mesmos digam que iniqüidade acharam, quando compareci perante o sinédrio,
21 ꞌO̱ se vaa o̱rúnꞌ nana̱ caguáj ꞌu̱nj ga̱a canicúnꞌ ꞌu̱nj rihaan nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá yoꞌ, ne̱ dan me se cataj ꞌu̱nj da̱nj: “Ma̱a̱n cheꞌé se ꞌu̱nj me síí amán rá se vaa vaa güii cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún nij síí caviꞌ quiꞌya̱j Diose̱ roꞌ, cheꞌé dan naquiꞌyaj cu̱u nij soj cheꞌej cuanꞌ a”, cataj ꞌu̱nj rihaan nij soꞌ a ―taj Pabló rihaan síí nica̱j suun gobernador cuꞌna̱j Félix a.
21 a não ser acerca desta única palavra que, estando no meio deles, bradei: Por causa da ressurreição dos mortos é que hoje estou sendo julgado por vós.
22 Ese síí cuꞌna̱j Félix roꞌ, me síí queneꞌen sa̱ꞌ da̱j vaa se tucua̱nj níꞌ si̱j noco̱ꞌ man Jesucristó, ga̱a ne̱ cataj soꞌ se vaa gu̱un ra̱a̱n doj, ga̱a ne̱ caꞌne̱ꞌ soꞌ cacunꞌ cheꞌé Pabló a. Cheꞌé dan cataj soꞌ:
22 Félix, porém, que era bem informado a respeito do Caminho, adiou a questão, dizendo: Quando o comandante Lísias tiver descido, então tomarei inteiro conhecimento da vossa causa.
23 Ne̱ caꞌneꞌ síí cuꞌna̱j Félix suun rihaan tanuu uun chij rihaan ꞌo̱ cientó tanuu se vaa cu̱tumé tanuu man Pabló, tza̱j ne̱ caꞌve̱e cache̱e̱ u̱u̱n Pabló do̱j, ne̱ caꞌve̱e caꞌna̱ꞌ nij tuviꞌ Pabló ra̱cuíj nij soꞌ do̱j man Pabló, quiꞌya̱j tanuu, taj síí cuꞌna̱j Félix yoꞌ a.
23 E ordenou ao centurião que Paulo ficasse detido, mas fosse tratado com brandura e que a nenhum dos seus proibisse servi-lo.
24 Dan me se cachén do̱j güii, ga̱a ne̱ caꞌnaꞌ síí cuꞌna̱j Félix ga̱ nica̱ soꞌ chana̱ israelitá cuꞌna̱j Drusila, ne̱ canacúún soꞌ se vaa caꞌna̱ꞌ Pabló rihaan soꞌ, ne̱ cuno soꞌ nana̱ caꞌmii Pabló rihaan soꞌ cheꞌé tucuáán noco̱ꞌ níꞌ si̱j amán rá niꞌya̱j man Jesucristó a.
24 Alguns dias depois, vindo Félix com sua mulher Drusila, que era judia, mandou chamar a Paulo, e ouviu-o acerca da fé em Cristo Jesus.
25 Dan me se cataj xnaꞌanj Pabló rihaan síí cuꞌna̱j Félix se vaa no̱ xcúún níꞌ cunu̱u sa̱ꞌ níꞌ rihaan Diose̱ ne̱ no̱ xcúún níꞌ cu̱tumé níꞌ man maꞌa̱n níꞌ se vaa veꞌé ina̱nj quiꞌya̱j níꞌ a. Ne̱ caꞌmii soꞌ cheꞌé güii caꞌne̱ꞌ Diose̱ cacunꞌ cheꞌé yuvii̱ a. Ga̱a ne̱ cuchuꞌviꞌ ndoꞌo síí cuꞌna̱j Félix, ne̱ cataj soꞌ:
25 E discorrendo ele sobre a justiça, o domínio próprio e o juízo vindouro, Félix ficou atemorizado e respondeu: Por ora vai-te, e quando tiver ocasião favorável, eu te chamarei.
26 Da̱nj cataj Félix cheꞌé se me rá soꞌ ca̱ráán Pabló saꞌanj rihaan maꞌa̱n soꞌ cheꞌé rej quiri̱i̱ soꞌ tagaꞌ man Pabló, rá soꞌ a. Cheꞌé dan queꞌe̱e̱ güii canacúún soꞌ man Pabló caꞌna̱ꞌ Pabló rihaan soꞌ, ne̱ caꞌmii soꞌ ga̱ Pabló a.
26 Esperava ao mesmo tempo que Paulo lhe desse dinheiro, pelo que o mandava chamar mais freqüentemente e conversava com ele.
27 Dan me se quisíj vi̱j ya̱ yoꞌ ꞌni̱j Pabló tagaꞌ, ga̱a ne̱ xꞌnéj suun raꞌa síí cuꞌna̱j Félix, ne̱ catúj síí cuꞌna̱j Porcio Festo a. Ne̱ guun rá síí cuꞌna̱j Félix quiꞌya̱j soꞌ se lu̱j cheꞌé nij yuvii̱ israelitá, ne̱ cheꞌé dan tanáj soꞌ man Pabló tagaꞌ a.
27 Mas passados dois anos, teve Félix por sucessor a Pórcio Festo; e querendo Félix agradar aos judeus, deixou a Paulo preso.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 24, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.