Atos 17
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs VC
1 Dan me se cachén ro̱j soꞌ chumanꞌ Anfípolis do̱ꞌ, chumanꞌ Apolonia do̱ꞌ, ga̱a ne̱ catúj ro̱j soꞌ chumanꞌ Tesalónica a. Ne̱ chumanꞌ Tesalónica roꞌ, ne ꞌo̱ veꞌ tucuꞌyón nij yuvii̱ israelitá se tucua̱nj Moisés a.
1 Passaram por Anfípolis e Apolônia e chegaram a Tessalônica, onde havia uma sinagoga de judeus.
2 Dan me se catúj Pabló rá veꞌ yoꞌ rej nuu chre̱ꞌ nij yuvii̱ israelitá yoꞌ, nda̱a vaa uꞌyón ina̱nj soꞌ quiꞌya̱j soꞌ a. Ne̱ vaꞌnu̱j ya̱ güii cueta̱nꞌ naránj rá nij soꞌ nanó Pabló cuentó ga̱ nij soꞌ cheꞌé nana̱ no̱ rihaan danj Diose̱ a.
2 Paulo dirigiu-se a eles, segundo o seu costume, e por três sábados disputou com eles.
3 Dan me se cataj xnaꞌanj Pabló rihaan nij soꞌ se vaa síí caꞌnéé Diose̱ ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun me se no̱ xcúún soꞌ quira̱nꞌ soꞌ sayuun ne̱ cavi̱ꞌ soꞌ ne̱ cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún soꞌ, ne̱ cataj Pabló se vaa maꞌa̱n Jesucristó síí nataꞌ Pabló cheꞌe̱ rihaan nij soꞌ roꞌ, maꞌa̱n ya̱ soꞌ me síí caꞌnéé Diose̱ ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun a.
3 Explicava e demonstrava, à base das Escrituras, que era necessário que Cristo padecesse e ressurgisse dos mortos. E este Cristo é Jesus que eu vos anuncio.
4 Ga̱a ne̱ taꞌa̱j nij síí israelitá cuno se na̱na̱ Pabló roꞌ, cuchumán rá nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man Jesucristó, ne̱ guun tuvi̱ꞌ nij soꞌ ga̱ Pabló ne̱ ga̱ Silas a. Ne̱ cuchumán rá queꞌe̱e̱ ndoꞌo nij síí yaníj aꞌmii xnaꞌánj griego aráj gue̱e̱ ina̱nj rihaan Diose̱ do̱ꞌ, queꞌe̱e̱ nij chana̱ ra̱a̱ doj ne̱ chumanꞌ yoꞌ do̱ꞌ, cuchumán rá a.
4 Alguns deles creram e associaram-se a Paulo e Silas, como também uma grande multidão de prosélitos gentios, e não poucas mulheres de destaque.
5 Tza̱j ne̱ guun xco̱j ruva̱a̱ rá yoꞌó nij yuvii̱ israelitá niꞌya̱j nij soꞌ man ro̱j síí cuꞌna̱j Pabló ga̱ Silas, ne̱ cheꞌé dan nanoꞌ nij soꞌ do̱j síí chiꞌi̱i̱ ma̱n yuꞌvee, ne̱ cunuu chre̱ꞌ ndoꞌo yuvii̱, quiꞌyaj nij síí chiꞌi̱i̱ yoꞌ, ga̱a ne̱ naxuma̱a̱n ndoꞌo sayuun chumanꞌ yoꞌ, quiꞌyaj nij soꞌ a. Ga̱a ne̱ cuchiꞌ nij yuvii̱ yoꞌ rihaan veꞌ tucuá síí cuꞌna̱j Jasón veꞌ caranꞌ síí cuꞌna̱j Pabló ga̱ Silas, ne̱ guun rá nij yuvii̱ quiri̱i̱ nij soꞌ man ro̱j soꞌ nda̱a rihaan yuvii̱ cunuu chre̱ꞌ a.
5 Os judeus, tomados de inveja, ajuntaram alguns homens da plebe e com esta gente amotinaram a cidade. Assaltaram a casa de Jasão, procurando-os para os entregar ao povo.
6 Dan me se nuviꞌ ro̱j soꞌ ne rá veꞌ yoꞌ ga̱a cuchiꞌ nij yuvii̱ nanoꞌ man ro̱j soꞌ maꞌ. Cheꞌé dan quirii nij yuvii̱ man maꞌa̱n síí cuꞌna̱j Jasón do̱ꞌ, man yoꞌó nij tinúú níꞌ síí noco̱ꞌ man Jesucristó do̱ꞌ, ne̱ nucua̱j ri̱i̱ nij yuvii̱ man nij soꞌ nda̱a rihaan nij síí uun chij rihaan chumanꞌ yoꞌ a. Ga̱a ne̱ caguáj nij yuvii̱, cataj nij yuvii̱:
6 Mas como não os achassem, arrastaram Jasão e alguns irmãos à presença dos magistrados, clamando: Estes homens amotinam todo o mundo. Estão agora aqui! E Jasão os acolheu!
7 Ne̱ síí cuꞌna̱j Jasón nihánj me se taj yaꞌanj soꞌ man ro̱j soꞌ ado̱nj. Ne̱ cunuda̱nj nij soꞌ roꞌ, ina̱nj se vaa naꞌvej rá síí cuꞌna̱j César quiꞌya̱j yuvii̱ ꞌyaj nij soꞌ na̱nj á. ꞌO̱ se tucuꞌyón nij soꞌ rihaan yuvii̱ se vaa Jesucristó me yoꞌó síí nica̱j suun rey uun chij rihaan níꞌ na̱nj ei ―taj nij yuvii̱ israelitá, caguáj nij soꞌ, cuno nij síí uun chij rihaan chumanꞌ Tesalónica yoꞌ a.
7 Todos eles contrariam os decretos de César, proclamando outro rei: Jesus.
8 Dan me se cuyanj ndoꞌo rá nij síí uun chij do̱ꞌ, yoꞌó nij yuvii̱ ne̱ chumanꞌ yoꞌ do̱ꞌ, ga̱a cuno nij soꞌ nana̱ yoꞌ,
8 Assim excitavam o povo e os magistrados.
9 ga̱a ne̱ cataꞌ tuꞌva nij tuvi̱ꞌ síí cuꞌna̱j Jasón se vaa se̱ guun quiꞌya̱j nij soꞌ doj sayuun, ne̱ nda̱a cuchruj nij soꞌ saꞌanj, ne̱ naꞌnéé nij síí uun chij yoꞌ chrej man nij soꞌ a.
9 E só depois de receberem uma caução de Jasão e dos outros é que os deixaram ir.
10 Dan me se ma̱a̱n orá rej nii̱ güii yoꞌ caꞌnéé nij tinúú níꞌ síí ma̱n chumanꞌ Tesalónica man síí cuꞌna̱j Pabló ga̱ Silas caꞌa̱nj ro̱j soꞌ nda̱a chumanꞌ Berea a. Ga̱a ne̱ cuchiꞌ ro̱j soꞌ, ne̱ catúj ro̱j soꞌ rá veꞌ tucuꞌyón nij yuvii̱ israelitá se tucua̱nj Moisés a.
10 Logo que se fez noite, os irmãos enviaram Paulo e Silas para Beréia. Quando ali chegaram, entraram na sinagoga dos judeus.
11 Ne̱ nij síí israelitá ya̱nj chumanꞌ Berea me se sa̱ꞌ doj vaa nimán nij soꞌ rihaan nij síí israelitá ya̱nj chumanꞌ Tesalónica yoꞌ a. ꞌO̱ se aranꞌ rá nij soꞌ cuno̱ nij soꞌ se na̱na̱ Diose̱, ne̱ daj a̱ nij güii ya̱nj ndoꞌo nayaa nij soꞌ danj Diose̱, cheꞌé se guun rá nij soꞌ xca̱j nij soꞌ cuentá sese ya̱ ya̱ cuya̱a̱n vaa se na̱na̱ Pabló ga̱ nana̱ no̱ rihaan danj Diose̱ a.
11 Estes eram mais nobres do que os de Tessalônica e receberam a palavra com ansioso desejo, indagando todos os dias, nas Escrituras, se essas coisas eram de fato assim.
12 Cheꞌé dan queꞌe̱e̱ ndoꞌo nij soꞌ cuchumán rá niꞌya̱j man Jesucristó a. Ne̱ nij síí yaníj aꞌmii xnaꞌánj griego me se queꞌe̱e̱ tuviꞌ nij soꞌ chana̱ niꞌya̱nj nimán do̱ꞌ, snóꞌo do̱ꞌ, cuchumán rá niꞌya̱j man Jesucristó a.
12 Muitos deles creram, como também muitas mulheres gregas da aristocracia, e não poucos homens.
13 Dan me se xcaj nij síí israelitá ya̱nj chumanꞌ Tesalónica cuentá se vaa nda̱a chumanꞌ Berea nataꞌ uún síí cuꞌna̱j Pabló se na̱na̱ Diose̱ rihaan nij yuvii̱ a. Cheꞌé dan caꞌanj nij soꞌ chumanꞌ Berea yoꞌ, ne̱ caꞌmii ne̱ nij soꞌ cheꞌé Pabló, ne̱ cuyanj rá nij síí ma̱n Berea niꞌya̱j nij soꞌ man síí cuꞌna̱j Pabló ga̱ Silas, quiꞌyaj nij síí ma̱n Tesalónica yoꞌ a.
13 Mas os judeus de Tessalônica, sabendo que também em Beréia tinha sido pregada por Paulo a palavra de Deus, foram para lá agitar e sublevar o povo.
14 Ga̱a ne̱ nu̱ꞌ caꞌnéé nij tinúú níꞌ man Pabló caꞌa̱nj soꞌ nda̱a tuꞌva na yaꞌa̱nj, tza̱j ne̱ quináj síí cuꞌna̱j Silas do̱ꞌ, síí cuꞌna̱j Timoteo do̱ꞌ, chumanꞌ Berea yoꞌ a.
14 Então os irmãos fizeram que Paulo se retirasse e fosse até o mar, ao passo que Silas e Timóteo ficaram ali.
15 Ne̱ taꞌa̱j nij síí ma̱n Berea yoꞌ me se caꞌanj tacuachéé man Pabló, ne̱ caꞌanj nica̱j nij soꞌ man soꞌ nda̱a chumanꞌ Atenas a. Ga̱a ne̱ rqué Pabló nana̱ rihaan nij síí ma̱n Berea nata̱ꞌ nij soꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Silas ga̱ Timoteo se vaa cuaj caꞌna̱ꞌ ro̱j soꞌ rihaan Pabló a. Ga̱a ne̱ canica̱j nij síí ma̱n Berea yoꞌ quinanꞌ nij soꞌ chiháán nij soꞌ a.
15 Os que conduziam Paulo levaram-no até Atenas. De lá voltaram e transmitiram para Silas e Timóteo a ordem de que fossem ter com ele o mais cedo possível.
16 Dan me se ga̱a naꞌvi̱j Pabló caꞌna̱ꞌ ro̱j síí cuꞌna̱j Silas ga̱ Timoteo chumanꞌ Atenas, ne̱ veꞌee̱ ndoꞌo nimán Pabló ga̱a queneꞌen soꞌ se vaa ma̱n ndoꞌo yaꞌanj quiꞌyaj raꞌa̱ nij síí ma̱n Atenas yoꞌ rque chumanꞌ yoꞌ,
16 Enquanto Paulo os esperava em Atenas, à vista da cidade entregue à idolatria, o seu coração enchia-se de amargura.
17 ne̱ cheꞌé dan nanó ndoꞌo soꞌ cuentó ga̱ nij yuvii̱ israelitá do̱ꞌ, ga̱ nij síí yaníj aráj gue̱e̱ rihaan Diose̱ do̱ꞌ, rá veꞌ tucuꞌyón nij soꞌ se tucua̱nj Moisés a. Ne̱ daj a̱ güii caꞌanj soꞌ yuꞌvee, ne̱ nanó soꞌ cuentó ga̱ me maꞌa̱n síí chéé yuꞌvee yoꞌ a.
17 Disputava na sinagoga com os judeus e prosélitos, e todos os dias, na praça, com os que ali se encontravam.
18 Dan me se ma̱n ndoꞌo síí chru̱u̱n yanj ne̱ chumanꞌ Atenas yoꞌ, ne̱ taꞌa̱j nij soꞌ me síí tucuꞌyón se na̱na̱ síí cuꞌna̱j Epicuro, ne̱ yoꞌó taꞌa̱j nij soꞌ cuꞌna̱j estoico a. Ne̱ do̱j tuviꞌ nij soꞌ nanó cuentó ga̱ Pabló a. Dan me se taꞌa̱j nij soꞌ cataj:
18 Alguns filósofos epicureus e estóicos conversaram com ele. Diziam uns: Que quer dizer esse tagarela? Outros: Parece que é pregador de novos deuses. Pois lhes anunciava Jesus e a Ressurreição.
19 Dan me se caꞌanj nica̱j nij soꞌ man Pabló raa̱ ꞌo̱ quij leꞌe̱j cuꞌna̱j Areópago, ne̱ cataj nij soꞌ rihaan Pabló:
19 Tomaram-no consigo e levaram-no ao Areópago, e lhe perguntaram: Podemos saber que nova doutrina é essa que pregas?
20 ꞌO̱ se caráyaꞌa̱nj ndoꞌo núj taꞌa̱j nij nana̱ caꞌmii so̱ꞌ cuno núj, ne̱ cheꞌé dan me rá núj xca̱j núj cuentá da̱j vaa tucuáán tucuꞌyón so̱ꞌ a ―taj nij síí ma̱n Atenas rihaan síí cuꞌna̱j Pabló a.
20 Pois o que nos trazes aos ouvidos nos parece muito estranho. Queremos saber o que vem a ser isso.
21 ꞌO̱ se nij síí ma̱n chumanꞌ Atenas do̱ꞌ, nij síí ꞌnaꞌ aranꞌ chumanꞌ Atenas do̱ꞌ, ina̱nj uun rá nij soꞌ nata̱ꞌ nij soꞌ nana̱ naca̱ do̱ꞌ, nari̱ꞌ nij soꞌ nana̱ naca̱ do̱ꞌ, na̱nj ado̱nj.
21 Ora {como se sabe}, todos os atenienses e os forasteiros que ali se fixaram não se ocupavam de outra coisa senão a de dizer ou de ouvir as últimas novidades.
22 Dan me se canicunꞌ Pabló tanu̱u̱ scaꞌnúj nij soꞌ raa̱ quij cuꞌna̱j Areópago, ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan nij soꞌ:
22 Paulo, em pé no meio do Areópago, disse: Homens de Atenas, em tudo vos vejo muitíssimo religiosos.
23 ꞌO̱ se ga̱a cachenj chumanꞌ ma̱n soj, ne̱ queneꞌén ꞌu̱nj nij rej naꞌvíj soj rihaan nij yaꞌanj noco̱ꞌ soj, ne̱ queneꞌén ꞌu̱nj yoꞌo̱ chraan altar, ne̱ nana̱ no̱ rihaan chraan altar yoꞌ cataj, “Rej naꞌvíj níꞌ rihaan yaꞌanj ne neꞌen níꞌ man a”, taj nana̱ no̱ rihaan chraan altar yoꞌ a. Ne̱ xa̱ꞌ ꞌu̱nj, tza̱j ne̱ nihánj me se nata̱ꞌ ꞌu̱nj rihaan nij soj cheꞌé maꞌa̱n yaꞌanj yoꞌ yaꞌanj naꞌvíj soj rihaan, yaꞌanj ne neꞌen soj man na̱nj ado̱nj.
23 Percorrendo a cidade e considerando os monumentos do vosso culto, encontrei também um altar com esta inscrição: A um Deus desconhecido. O que adorais sem o conhecer, eu vo-lo anuncio!
24 ”Dan me se Diose̱ roꞌ, me yaꞌanj quiꞌyaj nu̱ꞌ chumii̱ do̱ꞌ, nu̱ꞌ rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱ do̱ꞌ, ne̱ se̱ caꞌvee gu̱un tucua̱ soꞌ veꞌ uneꞌ yuvii̱ cane̱ soꞌ cheꞌé se soꞌ me síí ꞌni̱j raꞌa nu̱ꞌ rej xta̱ꞌ nu̱ꞌ yoꞌóó nu̱ꞌ a.
24 O Deus, que fez o mundo e tudo o que nele há, é o Senhor do céu e da terra, e não habita em templos feitos por mãos humanas.
25 ꞌO̱ se soꞌ me síí ꞌyaj vaa iꞌna̱ꞌ níꞌ, ne̱ soꞌ me síí ꞌyaj naránj níꞌ nana̱, ne̱ dan me se rqué soꞌ nu̱ꞌ rasu̱u̱n achiin man níꞌ ado̱nj. Ne̱ cheꞌé dan taj va̱j rasu̱u̱n achiin man soꞌ, ne̱ se caꞌvee ra̱cuíj yuvii̱ man soꞌ maꞌ.
25 Nem é servido por mãos de homens, como se necessitasse de alguma coisa, porque é ele quem dá a todos a vida, a respiração e todas as coisas.
26 Ne̱ o̱rúnꞌ snóꞌo quiꞌyaj soꞌ asi̱j rque̱ roꞌ, veé ton dan quiꞌyaj soꞌ man daj a̱ xꞌneꞌ nij yuvii̱, cheꞌé rej ca̱yáán nij yuvii̱ rihaan nu̱ꞌ cachra̱ꞌ chumii̱ ado̱nj. Ne̱ a̱j neꞌen Diose̱ me daj yoꞌ ca̱yáán ꞌo̱ ꞌo̱ xꞌneꞌ nij yuvii̱ rihaan chumii̱, ne̱ a̱j neꞌen Diose̱ me rej gu̱un ranꞌ toꞌóó ꞌo̱ ꞌo̱ xꞌneꞌ nij yuvii̱ ei.
26 Ele fez nascer de um só homem todo o gênero humano, para que habitasse sobre toda a face da terra. Fixou aos povos os tempos e os limites da sua habitação.
27 ꞌO̱ se guun rá Diose̱ se vaa xca̱j nij yuvii̱ cuentá cheꞌé Diose̱ ne̱ nari̱ꞌ nij yuvii̱ man Diose̱ chugua̱nj. ꞌO̱ se nuveé si̱j ne̱ ga̱nꞌ ndoꞌo rihaan ꞌo̱ ꞌo̱ níꞌ me Diose̱ maꞌ.
27 Tudo isso para que procurem a Deus e se esforcem por encontrá-lo como que às apalpadelas, pois na verdade ele não está longe de cada um de nós.
28 ꞌO̱ se vaa iꞌna̱ꞌ níꞌ, ꞌyaj soꞌ, ne̱ chéé níꞌ, ꞌyaj soꞌ, ne̱ vaa níꞌ rihaan chumii̱ nihánj, ꞌyaj soꞌ ado̱nj. ꞌO̱ se taꞌa̱j tuviꞌ nij soj síí chru̱u̱n yanj cachrón nana̱ nihánj rihaan yanj se vaa: “ꞌO̱ se nda̱a taꞌníí soꞌ me níꞌ ado̱nj”, taj taꞌa̱j tuviꞌ maꞌa̱n soj na̱nj ei.
28 Porque é nele que temos a vida, o movimento e o ser, como até alguns dos vossos poetas disseram: Nós somos também de sua raça...
29 Ne̱ cheꞌé se taꞌni̱j Diose̱ me níꞌ roꞌ, cheꞌé dan ne nó xcúún níꞌ gu̱un rá níꞌ se vaa ase vaa Diose̱ roꞌ, da̱nj vaa nij agaꞌ oró míí titaa níꞌ do̱ꞌ, nij agaꞌ platá catzi̱i̱ titaa níꞌ do̱ꞌ, nij yahij acój níꞌ do̱ꞌ maꞌ. ꞌO̱ se ina̱nj rasu̱u̱n avii raa̱ maꞌa̱n níꞌ yuvi̱i̱ me nij rasu̱u̱n vaa da̱nj ei.
29 Se, pois, somos da raça de Deus, não devemos pensar que a divindade é semelhante ao ouro, à prata ou à pedra lavrada por arte e gênio dos homens.
30 ”Dan me se asi̱j rque̱ me se ne quiꞌya̱j Diose̱ sayuun man nij síí naꞌvíj rihaan agaꞌ do̱ꞌ, rihaan yahij do̱ꞌ maꞌ. ꞌO̱ se ne caꞌve̱e xca̱j nij yuvii̱ cuentá maꞌ. Tza̱j ne̱ ya̱j me se cataj xnaꞌanj Diose̱ rihaan nij yuvii̱ ma̱n cunuda̱nj nij chumanꞌ na̱j rihaan chumii̱ se vaa ca̱nica̱j nimán nij yuvii̱ canoco̱ꞌ nij yuvii̱ tucuáán sa̱ꞌ ado̱nj.
30 Deus, porém, não levando em conta os tempos da ignorância, convida agora a todos os homens de todos os lugares a se arrependerem.
31 Ne̱ dan me se cachrón Diose̱ ꞌo̱ güii caꞌne̱ꞌ nica̱ soꞌ cacunꞌ cheꞌé cunuda̱nj nij yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ a. Ne̱ a̱j cuneꞌ soꞌ man ꞌo̱ snóꞌo guun síí caꞌne̱ꞌ cacunꞌ cheꞌé yuvii̱ a. Ne̱ cheꞌé se cunuu iꞌna̱ꞌ uún snóꞌo yoꞌ, quiꞌyaj Diose̱, ga̱a caviꞌ soꞌ, ne̱ cheꞌé dan no̱ xcúún cunuda̱nj yuvii̱ cuchuma̱n rá nij yuvii̱ se vaa veé ya̱ snóꞌo yoꞌ me soꞌ ado̱nj ―taj Pabló rihaan nij síí ma̱n Atenas yoꞌ a.
31 Porquanto fixou o dia em que há de julgar o mundo com justiça, pelo ministério de um homem que para isso destinou. Para todos deu como garantia disso o fato de tê-lo ressuscitado dentre os mortos.
32 Dan me se ga̱a cuno nij síí ma̱n Atenas nana̱ se vaa cunuu iꞌna̱ꞌ uún ꞌo̱ síí caviꞌ, ne̱ taꞌa̱j nij soꞌ caꞌngaꞌ naco̱o̱, ne̱ yoꞌó taꞌa̱j nij soꞌ cataj:
32 Quando o ouviram falar de ressurreição dos mortos, uns zombavam e outros diziam: A respeito disso te ouviremos outra vez.
33 Veé dan, ne̱ curiha̱nj Pabló scaꞌnúj nij soꞌ a.
33 Assim saiu Paulo do meio deles.
34 Tza̱j ne̱ do̱j nij yuvii̱ guun tuvi̱ꞌ ga̱ Pabló, ne̱ cuchumán rá nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man Jesucristó a. Ne̱ yoꞌo̱ soꞌ me ꞌo̱ síí uun chij cuꞌna̱j Dionisio, ne̱ yoꞌó noꞌ me chana̱ cuꞌna̱j Dámaris, ne̱ vaa doj yuvii̱ ga̱ nij soꞌ uún a.
34 Todavia, alguns homens aderiram a ele e creram: entre eles, Dionísio, o areopagita, e uma mulher chamada Dâmaris; e com eles ainda outros.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 17, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.