Atos 17
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs NVT
1 Dan me se cachén ro̱j soꞌ chumanꞌ Anfípolis do̱ꞌ, chumanꞌ Apolonia do̱ꞌ, ga̱a ne̱ catúj ro̱j soꞌ chumanꞌ Tesalónica a. Ne̱ chumanꞌ Tesalónica roꞌ, ne ꞌo̱ veꞌ tucuꞌyón nij yuvii̱ israelitá se tucua̱nj Moisés a.
1 Então Paulo e Silas passaram pelas cidades de Anfípolis e Apolônia e chegaram a Tessalônica, onde havia uma sinagoga judaica.
2 Dan me se catúj Pabló rá veꞌ yoꞌ rej nuu chre̱ꞌ nij yuvii̱ israelitá yoꞌ, nda̱a vaa uꞌyón ina̱nj soꞌ quiꞌya̱j soꞌ a. Ne̱ vaꞌnu̱j ya̱ güii cueta̱nꞌ naránj rá nij soꞌ nanó Pabló cuentó ga̱ nij soꞌ cheꞌé nana̱ no̱ rihaan danj Diose̱ a.
2 Como era seu costume, Paulo foi à sinagoga e, durante três sábados seguidos, discutiu as Escrituras com o povo.
3 Dan me se cataj xnaꞌanj Pabló rihaan nij soꞌ se vaa síí caꞌnéé Diose̱ ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun me se no̱ xcúún soꞌ quira̱nꞌ soꞌ sayuun ne̱ cavi̱ꞌ soꞌ ne̱ cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún soꞌ, ne̱ cataj Pabló se vaa maꞌa̱n Jesucristó síí nataꞌ Pabló cheꞌe̱ rihaan nij soꞌ roꞌ, maꞌa̱n ya̱ soꞌ me síí caꞌnéé Diose̱ ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun a.
3 Explicou as profecias e provou que era necessário o Cristo sofrer e ressuscitar dos mortos. “Esse Jesus de que lhes falo é o Cristo”, disse ele.
4 Ga̱a ne̱ taꞌa̱j nij síí israelitá cuno se na̱na̱ Pabló roꞌ, cuchumán rá nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man Jesucristó, ne̱ guun tuvi̱ꞌ nij soꞌ ga̱ Pabló ne̱ ga̱ Silas a. Ne̱ cuchumán rá queꞌe̱e̱ ndoꞌo nij síí yaníj aꞌmii xnaꞌánj griego aráj gue̱e̱ ina̱nj rihaan Diose̱ do̱ꞌ, queꞌe̱e̱ nij chana̱ ra̱a̱ doj ne̱ chumanꞌ yoꞌ do̱ꞌ, cuchumán rá a.
4 Alguns dos judeus que o ouviam foram convencidos e se uniram a Paulo e Silas, bem como muitos gregos tementes a Deus e várias mulheres de alta posição.
5 Tza̱j ne̱ guun xco̱j ruva̱a̱ rá yoꞌó nij yuvii̱ israelitá niꞌya̱j nij soꞌ man ro̱j síí cuꞌna̱j Pabló ga̱ Silas, ne̱ cheꞌé dan nanoꞌ nij soꞌ do̱j síí chiꞌi̱i̱ ma̱n yuꞌvee, ne̱ cunuu chre̱ꞌ ndoꞌo yuvii̱, quiꞌyaj nij síí chiꞌi̱i̱ yoꞌ, ga̱a ne̱ naxuma̱a̱n ndoꞌo sayuun chumanꞌ yoꞌ, quiꞌyaj nij soꞌ a. Ga̱a ne̱ cuchiꞌ nij yuvii̱ yoꞌ rihaan veꞌ tucuá síí cuꞌna̱j Jasón veꞌ caranꞌ síí cuꞌna̱j Pabló ga̱ Silas, ne̱ guun rá nij yuvii̱ quiri̱i̱ nij soꞌ man ro̱j soꞌ nda̱a rihaan yuvii̱ cunuu chre̱ꞌ a.
5 Alguns judeus, porém, ficaram com inveja, reuniram alguns desordeiros e desocupados e, com a multidão, começaram um tumulto. Invadiram a casa de Jasom em busca de Paulo e Silas para entregá-los ao conselho da cidade,
6 Dan me se nuviꞌ ro̱j soꞌ ne rá veꞌ yoꞌ ga̱a cuchiꞌ nij yuvii̱ nanoꞌ man ro̱j soꞌ maꞌ. Cheꞌé dan quirii nij yuvii̱ man maꞌa̱n síí cuꞌna̱j Jasón do̱ꞌ, man yoꞌó nij tinúú níꞌ síí noco̱ꞌ man Jesucristó do̱ꞌ, ne̱ nucua̱j ri̱i̱ nij yuvii̱ man nij soꞌ nda̱a rihaan nij síí uun chij rihaan chumanꞌ yoꞌ a. Ga̱a ne̱ caguáj nij yuvii̱, cataj nij yuvii̱:
6 mas, como não os encontraram, arrastaram para fora Jasom e alguns outros irmãos e os levaram diante do conselho. Gritavam: “Aqueles que têm causado transtornos no mundo todo agora estão aqui, perturbando nossa cidade,
7 Ne̱ síí cuꞌna̱j Jasón nihánj me se taj yaꞌanj soꞌ man ro̱j soꞌ ado̱nj. Ne̱ cunuda̱nj nij soꞌ roꞌ, ina̱nj se vaa naꞌvej rá síí cuꞌna̱j César quiꞌya̱j yuvii̱ ꞌyaj nij soꞌ na̱nj á. ꞌO̱ se tucuꞌyón nij soꞌ rihaan yuvii̱ se vaa Jesucristó me yoꞌó síí nica̱j suun rey uun chij rihaan níꞌ na̱nj ei ―taj nij yuvii̱ israelitá, caguáj nij soꞌ, cuno nij síí uun chij rihaan chumanꞌ Tesalónica yoꞌ a.
7 e Jasom os recebeu em sua casa! São todos culpados de traição contra César, pois afirmam que existe um outro rei, um tal de Jesus”.
8 Dan me se cuyanj ndoꞌo rá nij síí uun chij do̱ꞌ, yoꞌó nij yuvii̱ ne̱ chumanꞌ yoꞌ do̱ꞌ, ga̱a cuno nij soꞌ nana̱ yoꞌ,
8 Ao ouvir isso, o povo da cidade e o conselho se agitaram.
9 ga̱a ne̱ cataꞌ tuꞌva nij tuvi̱ꞌ síí cuꞌna̱j Jasón se vaa se̱ guun quiꞌya̱j nij soꞌ doj sayuun, ne̱ nda̱a cuchruj nij soꞌ saꞌanj, ne̱ naꞌnéé nij síí uun chij yoꞌ chrej man nij soꞌ a.
9 Então os oficiais obrigaram Jasom e os outros irmãos a pagarem fiança, e depois os soltaram.
10 Dan me se ma̱a̱n orá rej nii̱ güii yoꞌ caꞌnéé nij tinúú níꞌ síí ma̱n chumanꞌ Tesalónica man síí cuꞌna̱j Pabló ga̱ Silas caꞌa̱nj ro̱j soꞌ nda̱a chumanꞌ Berea a. Ga̱a ne̱ cuchiꞌ ro̱j soꞌ, ne̱ catúj ro̱j soꞌ rá veꞌ tucuꞌyón nij yuvii̱ israelitá se tucua̱nj Moisés a.
10 Ao anoitecer, os irmãos enviaram Paulo e Silas a Bereia. Quando lá chegaram, foram à sinagoga judaica.
11 Ne̱ nij síí israelitá ya̱nj chumanꞌ Berea me se sa̱ꞌ doj vaa nimán nij soꞌ rihaan nij síí israelitá ya̱nj chumanꞌ Tesalónica yoꞌ a. ꞌO̱ se aranꞌ rá nij soꞌ cuno̱ nij soꞌ se na̱na̱ Diose̱, ne̱ daj a̱ nij güii ya̱nj ndoꞌo nayaa nij soꞌ danj Diose̱, cheꞌé se guun rá nij soꞌ xca̱j nij soꞌ cuentá sese ya̱ ya̱ cuya̱a̱n vaa se na̱na̱ Pabló ga̱ nana̱ no̱ rihaan danj Diose̱ a.
11 Os judeus que moravam em Bereia tinham a mente mais aberta que os de Tessalônica e ouviram a mensagem de Paulo com grande interesse. Todos os dias, examinavam as Escrituras para ver se Paulo e Silas ensinavam a verdade.
12 Cheꞌé dan queꞌe̱e̱ ndoꞌo nij soꞌ cuchumán rá niꞌya̱j man Jesucristó a. Ne̱ nij síí yaníj aꞌmii xnaꞌánj griego me se queꞌe̱e̱ tuviꞌ nij soꞌ chana̱ niꞌya̱nj nimán do̱ꞌ, snóꞌo do̱ꞌ, cuchumán rá niꞌya̱j man Jesucristó a.
12 Como resultado, muitos judeus creram, assim como vários gregos de alta posição, tanto homens como mulheres.
13 Dan me se xcaj nij síí israelitá ya̱nj chumanꞌ Tesalónica cuentá se vaa nda̱a chumanꞌ Berea nataꞌ uún síí cuꞌna̱j Pabló se na̱na̱ Diose̱ rihaan nij yuvii̱ a. Cheꞌé dan caꞌanj nij soꞌ chumanꞌ Berea yoꞌ, ne̱ caꞌmii ne̱ nij soꞌ cheꞌé Pabló, ne̱ cuyanj rá nij síí ma̱n Berea niꞌya̱j nij soꞌ man síí cuꞌna̱j Pabló ga̱ Silas, quiꞌyaj nij síí ma̱n Tesalónica yoꞌ a.
13 Mas, quando os judeus de Tessalônica souberam que Paulo estava pregando a palavra de Deus em Bereia, foram até lá e criaram um alvoroço.
14 Ga̱a ne̱ nu̱ꞌ caꞌnéé nij tinúú níꞌ man Pabló caꞌa̱nj soꞌ nda̱a tuꞌva na yaꞌa̱nj, tza̱j ne̱ quináj síí cuꞌna̱j Silas do̱ꞌ, síí cuꞌna̱j Timoteo do̱ꞌ, chumanꞌ Berea yoꞌ a.
14 Os irmãos agiram de imediato e enviaram Paulo para o litoral, enquanto Silas e Timóteo permaneceram na cidade.
15 Ne̱ taꞌa̱j nij síí ma̱n Berea yoꞌ me se caꞌanj tacuachéé man Pabló, ne̱ caꞌanj nica̱j nij soꞌ man soꞌ nda̱a chumanꞌ Atenas a. Ga̱a ne̱ rqué Pabló nana̱ rihaan nij síí ma̱n Berea nata̱ꞌ nij soꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Silas ga̱ Timoteo se vaa cuaj caꞌna̱ꞌ ro̱j soꞌ rihaan Pabló a. Ga̱a ne̱ canica̱j nij síí ma̱n Berea yoꞌ quinanꞌ nij soꞌ chiháán nij soꞌ a.
15 Os que acompanharam Paulo o levaram até Atenas e, depois, voltaram a Bereia com instruções para Silas e Timóteo irem ao encontro dele o mais depressa possível.
16 Dan me se ga̱a naꞌvi̱j Pabló caꞌna̱ꞌ ro̱j síí cuꞌna̱j Silas ga̱ Timoteo chumanꞌ Atenas, ne̱ veꞌee̱ ndoꞌo nimán Pabló ga̱a queneꞌen soꞌ se vaa ma̱n ndoꞌo yaꞌanj quiꞌyaj raꞌa̱ nij síí ma̱n Atenas yoꞌ rque chumanꞌ yoꞌ,
16 Enquanto Paulo esperava por eles em Atenas, ficou muito indignado ao ver ídolos por toda a cidade.
17 ne̱ cheꞌé dan nanó ndoꞌo soꞌ cuentó ga̱ nij yuvii̱ israelitá do̱ꞌ, ga̱ nij síí yaníj aráj gue̱e̱ rihaan Diose̱ do̱ꞌ, rá veꞌ tucuꞌyón nij soꞌ se tucua̱nj Moisés a. Ne̱ daj a̱ güii caꞌanj soꞌ yuꞌvee, ne̱ nanó soꞌ cuentó ga̱ me maꞌa̱n síí chéé yuꞌvee yoꞌ a.
17 Por isso, ia à sinagoga debater com os judeus e com os gentios tementes a Deus e falava diariamente na praça pública a todos que ali estavam.
18 Dan me se ma̱n ndoꞌo síí chru̱u̱n yanj ne̱ chumanꞌ Atenas yoꞌ, ne̱ taꞌa̱j nij soꞌ me síí tucuꞌyón se na̱na̱ síí cuꞌna̱j Epicuro, ne̱ yoꞌó taꞌa̱j nij soꞌ cuꞌna̱j estoico a. Ne̱ do̱j tuviꞌ nij soꞌ nanó cuentó ga̱ Pabló a. Dan me se taꞌa̱j nij soꞌ cataj:
18 Paulo também debateu com alguns dos filósofos epicureus e estoicos. Quando lhes falou de Jesus e da ressurreição, eles perguntaram: “O que esse tagarela está querendo dizer?”. Outros disseram: “Parece estar falando de deuses estrangeiros”.
19 Dan me se caꞌanj nica̱j nij soꞌ man Pabló raa̱ ꞌo̱ quij leꞌe̱j cuꞌna̱j Areópago, ne̱ cataj nij soꞌ rihaan Pabló:
19 Então levaram Paulo ao conselho da cidade e disseram: “Pode nos dizer que novo ensino é esse?
20 ꞌO̱ se caráyaꞌa̱nj ndoꞌo núj taꞌa̱j nij nana̱ caꞌmii so̱ꞌ cuno núj, ne̱ cheꞌé dan me rá núj xca̱j núj cuentá da̱j vaa tucuáán tucuꞌyón so̱ꞌ a ―taj nij síí ma̱n Atenas rihaan síí cuꞌna̱j Pabló a.
20 Você diz coisas um tanto estranhas, e queremos saber o que significam”.
21 ꞌO̱ se nij síí ma̱n chumanꞌ Atenas do̱ꞌ, nij síí ꞌnaꞌ aranꞌ chumanꞌ Atenas do̱ꞌ, ina̱nj uun rá nij soꞌ nata̱ꞌ nij soꞌ nana̱ naca̱ do̱ꞌ, nari̱ꞌ nij soꞌ nana̱ naca̱ do̱ꞌ, na̱nj ado̱nj.
21 (Convém explicar que os atenienses, bem como os estrangeiros que viviam em Atenas, pareciam não fazer outra coisa senão discutir as últimas novidades.)
22 Dan me se canicunꞌ Pabló tanu̱u̱ scaꞌnúj nij soꞌ raa̱ quij cuꞌna̱j Areópago, ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan nij soꞌ:
22 Então Paulo se levantou diante do conselho e assim se dirigiu a seus membros: “Homens de Atenas, vejo que em todos os aspectos vocês são muito religiosos,
23 ꞌO̱ se ga̱a cachenj chumanꞌ ma̱n soj, ne̱ queneꞌén ꞌu̱nj nij rej naꞌvíj soj rihaan nij yaꞌanj noco̱ꞌ soj, ne̱ queneꞌén ꞌu̱nj yoꞌo̱ chraan altar, ne̱ nana̱ no̱ rihaan chraan altar yoꞌ cataj, “Rej naꞌvíj níꞌ rihaan yaꞌanj ne neꞌen níꞌ man a”, taj nana̱ no̱ rihaan chraan altar yoꞌ a. Ne̱ xa̱ꞌ ꞌu̱nj, tza̱j ne̱ nihánj me se nata̱ꞌ ꞌu̱nj rihaan nij soj cheꞌé maꞌa̱n yaꞌanj yoꞌ yaꞌanj naꞌvíj soj rihaan, yaꞌanj ne neꞌen soj man na̱nj ado̱nj.
23 pois, enquanto andava pela cidade, reparei em seus diversos altares. Um deles trazia a seguinte inscrição: ‘Ao Deus Desconhecido’. Esse Deus que vocês adoram sem conhecer é exatamente aquele de que lhes falo.
24 ”Dan me se Diose̱ roꞌ, me yaꞌanj quiꞌyaj nu̱ꞌ chumii̱ do̱ꞌ, nu̱ꞌ rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱ do̱ꞌ, ne̱ se̱ caꞌvee gu̱un tucua̱ soꞌ veꞌ uneꞌ yuvii̱ cane̱ soꞌ cheꞌé se soꞌ me síí ꞌni̱j raꞌa nu̱ꞌ rej xta̱ꞌ nu̱ꞌ yoꞌóó nu̱ꞌ a.
24 “Ele é o Deus que fez o mundo e tudo que nele há. Uma vez que é Senhor dos céus e da terra, não habita em templos feitos por homens
25 ꞌO̱ se soꞌ me síí ꞌyaj vaa iꞌna̱ꞌ níꞌ, ne̱ soꞌ me síí ꞌyaj naránj níꞌ nana̱, ne̱ dan me se rqué soꞌ nu̱ꞌ rasu̱u̱n achiin man níꞌ ado̱nj. Ne̱ cheꞌé dan taj va̱j rasu̱u̱n achiin man soꞌ, ne̱ se caꞌvee ra̱cuíj yuvii̱ man soꞌ maꞌ.
25 e não é servido por mãos humanas, pois não necessita de coisa alguma. Ele mesmo dá vida e fôlego a tudo, e supre cada necessidade.
26 Ne̱ o̱rúnꞌ snóꞌo quiꞌyaj soꞌ asi̱j rque̱ roꞌ, veé ton dan quiꞌyaj soꞌ man daj a̱ xꞌneꞌ nij yuvii̱, cheꞌé rej ca̱yáán nij yuvii̱ rihaan nu̱ꞌ cachra̱ꞌ chumii̱ ado̱nj. Ne̱ a̱j neꞌen Diose̱ me daj yoꞌ ca̱yáán ꞌo̱ ꞌo̱ xꞌneꞌ nij yuvii̱ rihaan chumii̱, ne̱ a̱j neꞌen Diose̱ me rej gu̱un ranꞌ toꞌóó ꞌo̱ ꞌo̱ xꞌneꞌ nij yuvii̱ ei.
26 De um só homem ele criou todas as nações da terra, tendo decidido de antemão onde se estabeleceriam e por quanto tempo.
27 ꞌO̱ se guun rá Diose̱ se vaa xca̱j nij yuvii̱ cuentá cheꞌé Diose̱ ne̱ nari̱ꞌ nij yuvii̱ man Diose̱ chugua̱nj. ꞌO̱ se nuveé si̱j ne̱ ga̱nꞌ ndoꞌo rihaan ꞌo̱ ꞌo̱ níꞌ me Diose̱ maꞌ.
27 “Seu propósito era que as nações buscassem a Deus e, tateando, talvez viessem a encontrá-lo, embora ele não esteja longe de nenhum de nós.
28 ꞌO̱ se vaa iꞌna̱ꞌ níꞌ, ꞌyaj soꞌ, ne̱ chéé níꞌ, ꞌyaj soꞌ, ne̱ vaa níꞌ rihaan chumii̱ nihánj, ꞌyaj soꞌ ado̱nj. ꞌO̱ se taꞌa̱j tuviꞌ nij soj síí chru̱u̱n yanj cachrón nana̱ nihánj rihaan yanj se vaa: “ꞌO̱ se nda̱a taꞌníí soꞌ me níꞌ ado̱nj”, taj taꞌa̱j tuviꞌ maꞌa̱n soj na̱nj ei.
28 Pois nele vivemos, nos movemos e existimos. Como disseram alguns de seus próprios poetas: ‘Somos descendência dele’.
29 Ne̱ cheꞌé se taꞌni̱j Diose̱ me níꞌ roꞌ, cheꞌé dan ne nó xcúún níꞌ gu̱un rá níꞌ se vaa ase vaa Diose̱ roꞌ, da̱nj vaa nij agaꞌ oró míí titaa níꞌ do̱ꞌ, nij agaꞌ platá catzi̱i̱ titaa níꞌ do̱ꞌ, nij yahij acój níꞌ do̱ꞌ maꞌ. ꞌO̱ se ina̱nj rasu̱u̱n avii raa̱ maꞌa̱n níꞌ yuvi̱i̱ me nij rasu̱u̱n vaa da̱nj ei.
29 E, por ser isso verdade, não devemos imaginar Deus como um ídolo de ouro, prata ou pedra, projetado por artesãos.
30 ”Dan me se asi̱j rque̱ me se ne quiꞌya̱j Diose̱ sayuun man nij síí naꞌvíj rihaan agaꞌ do̱ꞌ, rihaan yahij do̱ꞌ maꞌ. ꞌO̱ se ne caꞌve̱e xca̱j nij yuvii̱ cuentá maꞌ. Tza̱j ne̱ ya̱j me se cataj xnaꞌanj Diose̱ rihaan nij yuvii̱ ma̱n cunuda̱nj nij chumanꞌ na̱j rihaan chumii̱ se vaa ca̱nica̱j nimán nij yuvii̱ canoco̱ꞌ nij yuvii̱ tucuáán sa̱ꞌ ado̱nj.
30 “No passado, Deus não levou em conta a ignorância das pessoas acerca dessas coisas, mas agora ele ordena que todos, em todo lugar, se arrependam.
31 Ne̱ dan me se cachrón Diose̱ ꞌo̱ güii caꞌne̱ꞌ nica̱ soꞌ cacunꞌ cheꞌé cunuda̱nj nij yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ a. Ne̱ a̱j cuneꞌ soꞌ man ꞌo̱ snóꞌo guun síí caꞌne̱ꞌ cacunꞌ cheꞌé yuvii̱ a. Ne̱ cheꞌé se cunuu iꞌna̱ꞌ uún snóꞌo yoꞌ, quiꞌyaj Diose̱, ga̱a caviꞌ soꞌ, ne̱ cheꞌé dan no̱ xcúún cunuda̱nj yuvii̱ cuchuma̱n rá nij yuvii̱ se vaa veé ya̱ snóꞌo yoꞌ me soꞌ ado̱nj ―taj Pabló rihaan nij síí ma̱n Atenas yoꞌ a.
31 Pois ele estabeleceu um dia para julgar o mundo com justiça, por meio do homem que ele designou, e mostrou a todos quem é esse homem ao ressuscitá-lo dos mortos”.
32 Dan me se ga̱a cuno nij síí ma̱n Atenas nana̱ se vaa cunuu iꞌna̱ꞌ uún ꞌo̱ síí caviꞌ, ne̱ taꞌa̱j nij soꞌ caꞌngaꞌ naco̱o̱, ne̱ yoꞌó taꞌa̱j nij soꞌ cataj:
32 Quando ouviram Paulo falar da ressurreição dos mortos, alguns riram com desprezo. Outros, porém, disseram: “Queremos ouvir mais sobre isso em outra ocasião”.
33 Veé dan, ne̱ curiha̱nj Pabló scaꞌnúj nij soꞌ a.
33 Então Paulo se retirou do conselho,
34 Tza̱j ne̱ do̱j nij yuvii̱ guun tuvi̱ꞌ ga̱ Pabló, ne̱ cuchumán rá nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man Jesucristó a. Ne̱ yoꞌo̱ soꞌ me ꞌo̱ síí uun chij cuꞌna̱j Dionisio, ne̱ yoꞌó noꞌ me chana̱ cuꞌna̱j Dámaris, ne̱ vaa doj yuvii̱ ga̱ nij soꞌ uún a.
34 mas alguns se juntaram a ele e creram. Entre eles estavam Dionísio, membro do conselho, uma mulher chamada Dâmaris, e alguns outros.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 17, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.