Atos 12
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs ARA
1 Dan me se güii dan me se guun rá síí nica̱j suun rey cuꞌna̱j Herodes quiꞌya̱j chiꞌi̱i̱ soꞌ man nij síí cuchumán rá niꞌya̱j man Jesucristó a. Cheꞌé dan caꞌneꞌ soꞌ suun rihaan tanuu qui̱taꞌaa nij tanuu man taꞌa̱j nij soꞌ a.
1 Por aquele tempo, mandou o rei Herodes prender alguns da igreja para os maltratar,
2 Ne̱ raa̱ neê espadá ticaviꞌ tanuu man síí cuꞌna̱j Jacobo tinúú síí cuꞌna̱j Juan, quiꞌyaj Herodes a.
2 fazendo passar a fio de espada a Tiago, irmão de João.
3 Dan me se xcaj Herodes cuentá se vaa guun niha̱ꞌ rá nij yuvii̱ israelitá se vaa caviꞌ Jacobo, ne̱ cheꞌé dan quitaꞌaa nij tanuu man Pedró, quiꞌyaj uún soꞌ a. Ga̱a canuû chaꞌanj nanuj rá nij síí israelitá güii nu̱ꞌ curiha̱nj xi̱i nij soꞌ yoꞌóó Egipto ga̱a naá me quiꞌyaj Herodes da̱nj a.
3 Vendo ser isto agradável aos judeus, prosseguiu, prendendo também a Pedro. E eram os dias dos pães asmos.
4 Dan me se caxríj nij tanuu tagaꞌ man Pedró, ne̱ caꞌneꞌ Herodes suun rihaan xnu̱ꞌ ya̱a̱n tanuu se vaa cu̱tumé nij tanuu man Pedró, ne̱ caꞌa̱nj ya̱ xꞌneꞌ me nij tanuu yoꞌ a. ꞌO̱ se guun rá Herodes se vaa nda̱a cachén chaꞌanj pascuá, ga̱a ne̱ quiri̱i̱ soꞌ man Pedró ne̱ ti̱haa̱n soꞌ man Pedró rihaan nij yuvii̱ israelitá, rá soꞌ a.
4 Tendo-o feito prender, lançou-o no cárcere, entregando-o a quatro escoltas de quatro soldados cada uma, para o guardarem, tencionando apresentá-lo ao povo depois da Páscoa.
5 Dan me se Pedró roꞌ, ꞌni̱j soꞌ tagaꞌ rej cutumé nij tanuu man soꞌ, tza̱j ne̱ nucua̱j ndoꞌo cachíín niꞌya̱j nij síí cuchumán rá niꞌya̱j man Jesucristó rihaan Diose̱ cheꞌé soꞌ a.
5 Pedro, pois, estava guardado no cárcere; mas havia oração incessante a Deus por parte da igreja a favor dele.
6 Dan me se rej nii̱ me yoꞌ, ne̱ aꞌyuj me güii quiri̱i̱ Herodes man Pedró tagaꞌ rihaan nij yuvii̱ a. Dan me se otoj Pedró na̱j soꞌ rá tagaꞌ, ne̱ na̱j soꞌ scaꞌnúj vi̱j tanuu, ne̱ vi̱j agaꞌ ne̱ꞌ numi̱i soꞌ na̱j soꞌ a. Ne̱ nicu̱nꞌ yavíj tanuu tumé taꞌyaa tagaꞌ a.
6 Quando Herodes estava para apresentá-lo, naquela mesma noite, Pedro dormia entre dois soldados, acorrentado com duas cadeias, e sentinelas à porta guardavam o cárcere.
7 Ne̱ dan me se curuviꞌ yoꞌo̱ se mo̱zó Diose̱ rá veꞌ na̱j Pedró, ne̱ chuguu̱n ndoꞌo rá veꞌ yoꞌ a. Ga̱a ne̱ goꞌ se mo̱zó Diose̱ xꞌnúú Pedró, ne̱ cataj soꞌ:
7 Eis, porém, que sobreveio um anjo do Senhor, e uma luz iluminou a prisão; e, tocando ele o lado de Pedro, o despertou, dizendo: Levanta-te depressa! Então, as cadeias caíram-lhe das mãos.
8 Ga̱a ne̱ cataj se mo̱zó Diose̱ rihaan Pedró a:
8 Disse-lhe o anjo: Cinge-te e calça as sandálias. E ele assim o fez. Disse-lhe mais: Põe a capa e segue-me.
9 Dan me se canocoꞌ Pedró man se mo̱zó Diose̱, ne̱ curiha̱nj soꞌ tagaꞌ, tza̱j ne̱ ne queneꞌe̱n soꞌ sese ya̱ curiha̱nj soꞌ tagaꞌ quiꞌyaj se mo̱zó Diose̱ yoꞌ maꞌ. ꞌO̱ se ma̱a̱n se quiꞌyaj maꞌa̱n rihaan soꞌ quiꞌyaj Diose̱ nu̱ꞌ se vaa quiꞌyaj se mo̱zó Diose̱ yoꞌ, rá soꞌ a.
9 Então, saindo, o seguia, não sabendo que era real o que se fazia por meio do anjo; parecia-lhe, antes, uma visão.
10 Dan me se cachén ro̱j soꞌ vi̱j rej nicu̱nꞌ tanuu tumé taꞌyaa, ga̱a ne̱ cuchiꞌ ro̱j soꞌ taꞌyaa aga̱ꞌ tagaꞌ yoꞌ, ne̱ rej xco̱ taꞌyaa yoꞌ roꞌ, naj maꞌa̱n chumanꞌ a. Ga̱a ne̱ quixꞌnúj maꞌa̱n taꞌyaa yoꞌ, ne̱ curiha̱nj ro̱j soꞌ, ne̱ cachén ro̱j soꞌ ꞌo̱ scúj callé, ga̱a ne̱ caꞌanj niꞌya̱ se mo̱zó Diose̱ yoꞌ rihaan Pedró a.
10 Depois de terem passado a primeira e a segunda sentinela, chegaram ao portão de ferro que dava para a cidade, o qual se lhes abriu automaticamente; e, saindo, enveredaram por uma rua, e logo adiante o anjo se apartou dele.
11 Dan me se caxríj rá Pedró se vaa ya̱ curiha̱nj soꞌ tagaꞌ, ga̱a ne̱ cataj soꞌ:
11 Então, Pedro, caindo em si, disse: Agora, sei, verdadeiramente, que o Senhor enviou o seu anjo e me livrou da mão de Herodes e de toda a expectativa do povo judaico.
12 Dan me se quisíj guun ya̱ ya̱ rá soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌanj soꞌ veꞌ tucuá chana̱ cuꞌna̱j Mariá nii síí cuꞌna̱j Juan Marcos a. Ne̱ veꞌ yoꞌ me rej a̱j nuu chre̱ꞌ queꞌe̱e̱ nij síí cuchumán rá niꞌya̱j man Jesucristó, ne̱ achíín niꞌya̱j nij soꞌ rihaan Diose̱ a.
12 Considerando ele a sua situação, resolveu ir à casa de Maria, mãe de João, cognominado Marcos, onde muitas pessoas estavam congregadas e oravam.
13 Dan me se cuchiꞌ Pedró ticaꞌmii soꞌ taꞌyaa chingá nu̱u̱ rihaan veꞌ, ga̱a ne̱ caꞌnaꞌ ꞌo̱ mozó cha̱na̱ cuꞌna̱j Rode taꞌyaa xca̱j noꞌ cuentá me síí caꞌnaꞌ a.
13 Quando ele bateu ao postigo do portão, veio uma criada, chamada Rode, ver quem era;
14 Ga̱a ne̱ cunuu ya̱a̱n Rode se na̱na̱ Pedró a. Tza̱j ne̱ cheꞌé se guun niha̱ꞌ ndoꞌo rá noꞌ, ga̱a ne̱ cheꞌé dan ne caꞌnu̱u̱ noꞌ taꞌyaa maꞌ. Ma̱a̱n se cunánj noꞌ catúj noꞌ rá veꞌ, ne̱ nataꞌ noꞌ rihaan yoꞌó nij yuvii̱ se vaa nicu̱nꞌ Pedró taꞌyaa a.
14 reconhecendo a voz de Pedro, tão alegre ficou, que nem o fez entrar, mas voltou correndo para anunciar que Pedro estava junto do portão.
15 Tza̱j ne̱ nij síí ma̱n rá veꞌ taj rihaan noꞌ:
15 Eles lhe disseram: Estás louca. Ela, porém, persistia em afirmar que assim era. Então, disseram: É o seu anjo.
16 Ne̱ Pedró roꞌ, yoꞌo̱ nicunꞌ soꞌ xeꞌ ticaꞌmii soꞌ taꞌyaa a. Ga̱a ne̱ caꞌnaꞌ nij soꞌ, ne̱ caꞌnúj nij soꞌ, ne̱ queneꞌen nij soꞌ man Pedró, ga̱a ne̱ caꞌanj ndoꞌo rá nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man Pedró a.
16 Entretanto, Pedro continuava batendo; então, eles abriram, viram-no e ficaram atônitos.
17 Ga̱a ne̱ naxca̱j Pedró raꞌa Pedró, cheꞌé se guun rá soꞌ ga̱a̱ dínj tuꞌva nij soꞌ a. Ga̱a ne̱ cataj xnaꞌanj soꞌ rihaan nij soꞌ nu̱ꞌ se vaa quiꞌyaj Diose̱ si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ ga̱a tinanii soꞌ man Pedro tagaꞌ a. Ga̱a ne̱ cataj soꞌ:
17 Ele, porém, fazendo-lhes sinal com a mão para que se calassem, contou-lhes como o Senhor o tirara da prisão e acrescentou: Anunciai isto a Tiago e aos irmãos. E, saindo, retirou-se para outro lugar.
18 Dan me se ga̱a quisíj güii, ne̱ quinanó ndoꞌo rá nij tanuu nicu̱nꞌ tagaꞌ, cheꞌé se ne queneꞌe̱n uxrá nij soꞌ me rej va̱j Pedró a̱ maꞌ.
18 Sendo já dia, houve não pouco alvoroço entre os soldados sobre o que teria acontecido a Pedro.
19 Ga̱a ne̱ caꞌneꞌ Herodes suun rihaan tanuu caꞌna̱ꞌ Pedró rihaan soꞌ quiꞌya̱j tanuu, tza̱j ne̱ ne caꞌve̱e nari̱ꞌ nij tanuu man Pedró maꞌ. Cheꞌé dan xnáꞌanj Herodes man nij tanuu tumé man Pedró me rej caꞌanj Pedró, tza̱j ne̱ ne queneꞌe̱n nij soꞌ a̱ maꞌ. Cheꞌé dan caꞌneꞌ Herodes suun se vaa ticavi̱ꞌ nii man nij tanuu tumé man Pedró, ga̱a ne̱ curiha̱nj Herodes estadó Judea, caꞌanj soꞌ chumanꞌ Cesarea, ca̱yáán soꞌ a.
19 Herodes, tendo-o procurado e não o achando, submetendo as sentinelas a inquérito, ordenou que fossem justiçadas. E, descendo da Judeia para Cesareia, Herodes passou ali algum tempo.
20 Dan me se caꞌmaan rá síí cuꞌna̱j Herodes niꞌya̱j soꞌ man nij síí ma̱n chumanꞌ Tiro do̱ꞌ, chumanꞌ Sidón do̱ꞌ, ne̱ cheꞌé dan caꞌnaꞌ cunuda̱nj nij soꞌ rej ne̱ Herodes, ne̱ caꞌmii nij soꞌ ga̱ síí cuꞌna̱j Blasto síí tumé nu̱ꞌ veꞌ tucuá Herodes, ne̱ dan me se caꞌvej rá síí cuꞌna̱j Blasto ra̱cuíj soꞌ man nij soꞌ cunu̱u rcuaꞌa̱a̱n nij soꞌ ga̱ Herodes, cheꞌé se caxríj yuve̱ nij soꞌ do̱j saꞌanj ston Blasto a. ꞌO̱ se nucua̱j rá nij soꞌ man Herodes se vaa cuchi̱ꞌ se chá avii rej uun chij soꞌ nda̱a chiháán nij soꞌ cha̱ nij soꞌ a.
20 Ora, havia séria divergência entre Herodes e os habitantes de Tiro e de Sidom; porém estes, de comum acordo, se apresentaram a ele e, depois de alcançar o favor de Blasto, camarista do rei, pediram reconciliação, porque a sua terra se abastecia do país do rei.
21 Ne̱ güii cachrón Blasto caꞌmi̱i̱ nij soꞌ ga̱ Herodes me se nanuû Herodes yatzíj nu̱u̱ síí nica̱j suun rey, ne̱ táá soꞌ chruun xlá sa̱ꞌ, ne̱ caꞌmii natáj ndoꞌo soꞌ rihaan nij síí ma̱n Tiro do̱ꞌ, ma̱n Sidón do̱ꞌ a.
21 Em dia designado, Herodes, vestido de trajo real, assentado no trono, dirigiu-lhes a palavra;
22 Ga̱a ne̱ caguáj cunuda̱nj nij soꞌ, cataj nij soꞌ:
22 e o povo clamava: É voz de um deus, e não de homem!
23 Ga̱a ne̱ cuaj caxríj ꞌo̱ se mo̱zó Diose̱ chiꞌii̱ man Herodes, cheꞌé se ne cata̱j soꞌ se vaa o̱rúnꞌ Diose̱ me síí ꞌyaj avii raa̱ soꞌ a. Ma̱a̱n se caꞌvej rá soꞌ cata̱j nij yuvii̱ se vaa yaꞌanj me maꞌa̱n soꞌ a. Ga̱a ne̱ dan me se cunu̱ꞌ nee̱ man soꞌ chá xlúú, ne̱ caviꞌ soꞌ, quiꞌyaj xlúú a.
23 No mesmo instante, um anjo do Senhor o feriu, por ele não haver dado glória a Deus; e, comido de vermes, expirou.
24 Tza̱j ne̱ se na̱na̱ Diose̱ me se raꞌya̱nj achij yoꞌ ne̱ naxnaꞌanj yoꞌ cuaj cuaj a. Ne̱ uun ri̱i̱ ndoꞌo doj nij yuvii̱ canocoꞌ nana̱ yoꞌ a.
24 Entretanto, a palavra do Senhor crescia e se multiplicava.
25 Ne̱ Bernabé ga̱ Saulo me se quisíj ro̱j soꞌ, ne̱ caxríj ro̱j soꞌ saꞌanj ston nij síí uun chij rihaan nij síí cuchumán rá niꞌya̱j man Jesucristó ya̱nj chumanꞌ Jerusalén, ne̱ canica̱j ro̱j soꞌ, caꞌanj ro̱j soꞌ chumanꞌ Antioquía, ne̱ caꞌanj síí cuꞌna̱j Juan Marcos ga̱ ro̱j soꞌ, quiꞌyaj ro̱j soꞌ a.
25 Barnabé e Saulo, cumprida a sua missão, voltaram de Jerusalém, levando também consigo a João, apelidado Marcos.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.