Atos 11

Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Dan me se cuno nij síí cuneꞌ Jesucristó man nata̱ꞌ se na̱na̱ soꞌ cuno yoꞌó nij tinu̱j nij síí cuchumán rá niꞌya̱j man Jesucristó ya̱nj estadó Judea cuno nana̱ se vaa nda̱a nij síí yaníj canocoꞌ se na̱na̱ Diose̱ a.
1 Os apóstolos e os outros seguidores de Jesus em toda a região da Judeia souberam que os não judeus também haviam recebido a palavra de Deus.
2 Ne̱ ga̱a cavii Pedró caꞌanj soꞌ chumanꞌ Jerusalén, ne̱ nij síí israelitá cuchumán rá niꞌya̱j man Jesucristó roꞌ, cutaꞌ cacunꞌ xráá soꞌ,
2 Quando Pedro voltou para Jerusalém, aqueles que queriam que os não judeus fossem circuncidados o criticaram,
3 cataj nij soꞌ:
3 dizendo: — Você ficou hospedado na casa de homens que não são circuncidados e até tomou refeições com eles!
4 Ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ Pedró cataj xnaꞌanj nica̱ soꞌ rihaan nij soꞌ da̱j me cheꞌé quiꞌyaj soꞌ da̱nj a. Dan me se cataj soꞌ:
4 Então Pedro deu um relatório completo de tudo o que havia acontecido, desde o começo. Ele disse:
5 ―Chumanꞌ Jope va̱j ꞌu̱nj, ne̱ cachíín ni̱ꞌyáá ꞌu̱nj rihaan Diose̱, ne̱ dan me se naquiꞌyaa ꞌo̱ rasu̱u̱n rihanj, quiꞌyaj Diose̱ a. Ne̱ dan me se nanij ꞌo̱ rasu̱u̱n, ne̱ ase vaa ꞌo̱ yatzíj mantá caxra̱ꞌ vaa rasu̱u̱n yoꞌ, ne̱ vaa caꞌa̱nj scúj yatzíj yoꞌ a. Ne̱ cavii yatzíj yoꞌ rej xta̱ꞌ, ne̱ quinanij yoꞌ rej nicu̱nꞌ ꞌu̱nj a.
5 — Eu estava na cidade de Jope e lá, enquanto estava orando, tive uma visão. Vi uma coisa parecida com um grande lençol, que baixou do céu, amarrado pelas quatro pontas, e parou perto de mim.
6 Dan me se niꞌya̱j uxraj yatzíj yoꞌ, ne̱ queneꞌenj se vaa ma̱n cunuda̱nj nij xcuu vaa caꞌa̱nj tacóó do̱ꞌ, nda̱a xcuu quij do̱ꞌ, xcuu nucua̱j ri̱i̱ man do̱ꞌ, xtâj do̱ꞌ, nu̱ꞌ xcuu vaa tachrii̱ xráá do̱ꞌ, ma̱n rque yatzíj yoꞌ a.
6 Eu olhei para dentro daquilo com atenção e vi animais domésticos, animais selvagens, animais que se arrastam pelo chão e aves.
7 Ga̱a ne̱ cunó ꞌu̱nj se vaa caꞌmii yoꞌo̱ soꞌ rihanj, cataj soꞌ: “Na̱xuma̱a̱n so̱ꞌ, Pedró. Ti̱cavíꞌ so̱ꞌ man nij xcuu yoꞌ, cha̱ so̱ꞌ á”, taj soꞌ cunoj a.
7 Depois ouvi uma voz, que me dizia: “Pedro, levante-se! Mate e coma!”
8 Ga̱a ne̱ cataj ꞌu̱nj: “Daj chiha̱a̱ míj se̱ guun qui̱ꞌyáj da̱nj, man Síí Chij. ꞌO̱ se nuveé xcu̱u chá me nij xoꞌ rihaan núj si̱j israelitá maꞌ. Ma̱a̱n xcuu vaa chiꞌi̱i̱ me nij xoꞌ rihaan núj na̱nj á. Nu̱ꞌ caꞌnaꞌ me se ne catu̱u̱ nee̱ xcuu vaa da̱nj tuꞌvaj maꞌ”, cataj ꞌu̱nj rihaan síí caꞌmii rihanj a.
8 Eu respondi: “Isso não, Senhor! Eu nunca comi nenhuma coisa que a lei considera suja ou impura !”
9 Ga̱a ne̱ caꞌmii uún soꞌ rihanj, cataj soꞌ: “Ne̱ sese Diose̱ me síí cataj se vaa cunuu sa̱ꞌ ꞌo̱ rasu̱u̱n, ne̱ se̱ guun cata̱j so̱ꞌ se vaa chiꞌi̱i̱ vaa rasu̱u̱n yoꞌ rihaan so̱ꞌ maꞌ”, cataj soꞌ rihanj a.
9 Então a voz falou de novo do céu: “Não chame de impuro aquilo que Deus purificou.”
10 Dan me se quisíj vaꞌnu̱j caꞌmii soꞌ nana̱ vaa da̱nj rihanj, ga̱a ne̱ cavii uún nu̱ꞌ rasu̱u̱n yoꞌ rej xta̱ꞌ, caꞌanj yoꞌ a.
10 Isso aconteceu três vezes, e depois tudo aquilo voltou para o céu.
11 ”Ne̱ nu̱ꞌ cavii rasu̱u̱n yoꞌ rej xta̱ꞌ, ne̱ nu̱ꞌ cuchiꞌ vaꞌnu̱j snóꞌo rihaan veꞌ caránꞌ ꞌu̱nj, ne̱ nij síí caꞌnéé ꞌo̱ síí ne̱ chumanꞌ Cesarea me vaꞌnu̱j nij soꞌ, nanoꞌ nij soꞌ manj a.
11 Justamente naquela hora três homens que tinham sido mandados de Cesareia para me buscar chegaram à casa onde eu estava hospedado.
12 Ga̱a ne̱ cataj xnaꞌanj Nimán Diose̱ rihanj se vaa caꞌa̱nj ꞌu̱nj ga̱ nij soꞌ, ne̱ se̱ guun rá ꞌu̱nj se vaa yuvii̱ nij doj rihaan níꞌ si̱j israelitá me nij soꞌ, taj Nimán Diose̱ rihanj a. Cheꞌé dan caꞌanj ꞌu̱nj ga̱ vaꞌnu̱j nij soꞌ, ne̱ vata̱nꞌ tinúú níꞌ síí nihánj roꞌ, me síí caꞌanj ga̱ ꞌu̱nj a. Ga̱a ne̱ catúj núj rá veꞌ tucuá síí canacúún manj,
12 E o Espírito de Deus me disse que fosse com eles, sem duvidar. Estes seis irmãos da cidade de Jope também foram comigo, e todos nós entramos na casa de Cornélio.
13 ga̱a ne̱ nataꞌ síí ne̱ veꞌ yoꞌ rihaan ꞌu̱nj se vaa a̱j queneꞌen soꞌ ꞌo̱ se mo̱zó Diose̱ rá veꞌ tucuá soꞌ, ne̱ dan me se curuviꞌ se mo̱zó Diose̱ yoꞌ rihaan soꞌ, ne̱ cataj se mo̱zó Diose̱ yoꞌ rihaan soꞌ: “Caꞌne̱j so̱ꞌ nana̱ chumanꞌ Jope rihaan ꞌo̱ síí cuꞌna̱j Simón Pedró, ne̱ nacu̱nj so̱ꞌ man soꞌ caꞌna̱ꞌ soꞌ nihánj rihaan so̱ꞌ á.
13 Então ele nos contou como viu na casa dele um anjo, em pé, que lhe disse: “Mande alguém a Jope para buscar Simão, que também é chamado de Pedro.
14 Ne̱ soꞌ me síí nata̱ꞌ nana̱ rihaan so̱ꞌ, ne̱ sese cuno̱ nu̱ꞌ nij tucua̱ soj nana̱ yoꞌ, ne̱ caꞌve̱e quinani̱i̱ taranꞌ soj rihaan sayuun ado̱nj”, taj se mo̱zó Diose̱ rihaan síí ne̱ veꞌ yoꞌ, taj soꞌ rihanj na̱nj á.
14 Ele vai dizer como você e toda a sua família podem ser salvos.”
15 ”Dan me se guun cheꞌe̱j nataj se na̱na̱ Jesucristó rihaan nij soꞌ, ga̱a ne̱ catúj Nimán Diose̱ nimán nij soꞌ nda̱a vaa catúj Nimán Diose̱ nimán maꞌa̱n níꞌ ga̱a asino ya̱a̱n na̱nj ei.
15 E Pedro continuou: — Quando comecei a falar, o Espírito Santo veio sobre eles, como tinha vindo sobre nós no princípio.
16 Ga̱a ne̱ ninuj rá ꞌu̱nj se na̱na̱ Diose̱ si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ ga̱a cataj soꞌ: “Juan roꞌ, na u̱u̱n cataꞌ ne soꞌ man yuvii̱, tza̱j ne̱ xa̱ꞌ soj, tza̱j ne̱ Diose̱ cuta̱ꞌ ne nimán soj ga̱ maꞌa̱n Nimán Diose̱ na̱nj ado̱nj”, taj síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ a.
16 Aí eu lembrei que o Senhor Jesus tinha dito: “É verdade que João batizou com água, mas vocês serão batizados com o Espírito Santo.”
17 Dan me se cuya̱a̱n vaa se lu̱j quiꞌyaj Diose̱ cheꞌé maꞌa̱n níꞌ si̱j amán rá niꞌya̱j man Jesucristó si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ na̱nj ado̱nj. Ne̱ sese Diose̱ me síí guun rá quiꞌya̱j da̱nj, ne̱ asa̱ꞌ caꞌve̱e ca̱ráán ꞌu̱nj chrej rihaan Diose̱ se vaa se̱ quiꞌyaj soꞌ se vaa me rá soꞌ quiꞌya̱j soꞌ, rá soj ga̱ ―taj Pedró rihaan nij síí israelitá cuchumán rá niꞌya̱j man Jesucristó a.
17 De fato, os não judeus receberam de Deus o mesmo dom que nós recebemos quando cremos no Senhor Jesus Cristo. E quem era eu para ir contra Deus?
18 Dan me se quiꞌyaj canaán se na̱na̱ Pedró rihaan se na̱na̱ yoꞌó nij soꞌ, ga̱a ne̱ cataj nij soꞌ se vaa sa̱ꞌ uxrá quiꞌyaj Diose̱ a. Ne̱ cataj uún nij soꞌ:
18 Quando ouviram isso, eles ficaram sem ter o que dizer e louvaram a Deus, dizendo: — Então Deus deu também aos não judeus a oportunidade de se arrependerem e ganharem a vida eterna!
19 Dan me se cheꞌé se na̱na̱ síí cuꞌna̱j Esteban me se quiꞌyaj ndoꞌo nii sayuun man nij síí israelitá cuchumán rá niꞌya̱j man Jesucristó a. Cheꞌé dan tanáj nij soꞌ chumanꞌ Jerusalén, ne̱ cunánj nij soꞌ caꞌanj nij soꞌ nda̱a estadó cuꞌna̱j Fenicia do̱ꞌ, nda̱a yoꞌóó ta̱j rihaan na yaꞌa̱nj cuꞌna̱j Chipre do̱ꞌ, nda̱a chumanꞌ Antioquía do̱ꞌ a. Tza̱j ne̱ ina̱nj rihaan nij yuvii̱ israelitá nataꞌ nij soꞌ se na̱na̱ Jesucristó, ne̱ ne caꞌmi̱i̱ nij soꞌ ga̱ nij síí yaníj maꞌ.
19 Os seguidores de Jesus foram espalhados pela perseguição que havia começado com a morte de Estêvão. Alguns foram até a região da Fenícia, a ilha de Chipre e a cidade de Antioquia e anunciavam a palavra de Deus somente aos judeus.
20 Tza̱j ne̱ do̱j tuviꞌ nij soꞌ me síí cavii Chipre do̱ꞌ, estadó Cirene do̱ꞌ, ne̱ nij soꞌ roꞌ, caꞌanj chumanꞌ Antioquía, ne̱ nda̱a rihaan nij síí yaníj síí aꞌmii xnaꞌánj griego nataꞌ nij soꞌ nana̱ sa̱ꞌ se na̱na̱ Jesucristó si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ a.
20 Mas outros, que eram de Chipre e da cidade de Cirene, foram até Antioquia e falaram também aos não judeus, anunciando a eles a boa notícia a respeito do Senhor Jesus.
21 Ne̱ racuíj ndoꞌo Diose̱ si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ man nij síí nataꞌ se na̱na̱ soꞌ, ne̱ queꞌe̱e̱ nij síí yaníj yoꞌ cuchumán rá cuno nana̱ sa̱ꞌ yoꞌ, ne̱ canocoꞌ nij soꞌ man Jesucristó si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ a.
21 O poder do Senhor estava com eles, e muitas pessoas creram e se converteram ao Senhor.
22 Dan me se cuchiꞌ nana̱ rihaan nij síí cuchumán rá niꞌya̱j man Jesucristó ya̱nj chumanꞌ Jerusalén se vaa cuchumán rá nij síí yaníj ya̱nj chumanꞌ Antioquía niꞌya̱j nij soꞌ man Jesucristó a. Cheꞌé dan caꞌnéé nij soꞌ man síí cuꞌna̱j Bernabé cuchi̱ꞌ soꞌ chumanꞌ Antioquía a.
22 Essas notícias chegaram à igreja de Jerusalém, que resolveu mandar Barnabé para Antioquia.
23 Dan me se cuchiꞌ soꞌ, ga̱a ne̱ queneꞌen soꞌ se vaa quiꞌyaj ndoꞌo Diose̱ se lu̱j ga̱ nij síí yaníj yoꞌ, ne̱ guun niha̱ꞌ uxrá rá soꞌ, ne̱ narqué soꞌ chrej sa̱ꞌ rihaan nij síí yaníj yoꞌ se vaa caꞌne̱j nimán nij soꞌ yoꞌo̱ canoco̱ꞌ raan nij soꞌ man Diose̱ si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ a.
23 Quando chegou lá e viu como Deus tinha abençoado aquela gente, Barnabé ficou muito alegre. E animou todos a continuarem fiéis ao Senhor, de todo o coração.
24 ꞌO̱ se síí vaa sa̱ꞌ nimán me síí cuꞌna̱j Bernabé yoꞌ, ne̱ nu̱u̱ ndoꞌo Nimán Diose̱ nimán soꞌ, ne̱ síí nucua̱j ndoꞌo rá man Diose̱ me uún soꞌ a. Ga̱a ne̱ dan me se guun ri̱i̱ doj yuvii̱ canocoꞌ man síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ,
24 Barnabé era um homem bom, cheio do Espírito Santo e de fé. E muitos se converteram ao Senhor.
25 ne̱ caꞌanj Bernabé chumanꞌ Tarso, nanoꞌ soꞌ man síí cuꞌna̱j Saulo,
25 Depois Barnabé foi até a cidade de Tarso a fim de buscar Saulo.
26 ne̱ nariꞌ Bernabé man Saulo, ga̱a ne̱ nica̱j Bernabé man Saulo caꞌnaꞌ soꞌ chumanꞌ Antioquía a. Ne̱ dan me se ꞌo̱ yoꞌ roꞌ, yáán ro̱j soꞌ ga̱ nij síí cuchumán rá niꞌya̱j man Jesucristó ya̱nj chumanꞌ Antioquía, ne̱ tucuꞌyón ro̱j soꞌ se na̱na̱ Diose̱ man queꞌe̱e̱ ndoꞌo nij yuvii̱ ma̱n yoꞌ a. Ne̱ nij síí ma̱n chumanꞌ Antioquía me nij síí guun cheꞌe̱ tucuꞌnáj “cristiano” man nij síí tucuꞌyón se na̱na̱ Jesucristó a. ꞌO̱ se nana̱ “cristiano” me rá cata̱j nij síí chéé stucua̱nj Cristo a.
26 Quando o encontrou, ele o levou para Antioquia. Eles se reuniram durante um ano com a gente daquela igreja e ensinaram muitas pessoas. Foi em Antioquia que, pela primeira vez, os seguidores de Jesus foram chamados de cristãos.
27 Ne̱ güii yoꞌ me se cavii do̱j síí nataꞌ se na̱na̱ Diose̱ chumanꞌ Jerusalén, ne̱ caꞌanj nij soꞌ chumanꞌ Antioquía a.
27 Naquele tempo alguns profetas foram de Jerusalém para Antioquia.
28 Ne̱ canicunꞌ yoꞌo̱ tuviꞌ nij síí nataꞌ se na̱na̱ Diose̱ yoꞌ, ne̱ síí cuꞌna̱j Agabo me soꞌ a. Ne̱ nataꞌ soꞌ nana̱ rqué Nimán Diose̱ rihaan soꞌ se vaa vaa güii, ne̱ cache̱n xꞌnaa nu̱ꞌ chumanꞌ na̱j rihaan chumii̱ a. Ne̱ ga̱a cayáán síí cuꞌna̱j Claudio síí nica̱j suun emperador, ne̱ cachén ya̱ xꞌnaa nda̱a vaa cataj síí cuꞌna̱j Agabo a.
28 Um deles, chamado Ágabo, levantou-se e, pelo poder do Espírito Santo, anunciou: — Haverá uma grande falta de alimentos no mundo inteiro. Isso aconteceu quando Cláudio era o Imperador romano.
29 Dan me se nij síí tucuꞌyón se na̱na̱ Jesucristó roꞌ, ga̱a cuno nij soꞌ se na̱na̱ síí cuꞌna̱j Agabo, ne̱ nuchruj ra̱a̱ ꞌo̱ ꞌo̱ nij soꞌ se vaa me daj saꞌanj rque̱ soꞌ man tinúú nij soꞌ síí ya̱nj estadó Judea ne̱ ra̱cuíj man nij soꞌ a. Ne̱ síí ruꞌve̱e̱ doj rqué noco̱o doj saꞌanj, ne̱ síí nique̱ doj roꞌ, rqué do̱j saꞌanj a.
29 Então os cristãos resolveram mandar ajuda aos irmãos que moravam na região da Judeia, e cada um deu de acordo com o que tinha.
30 Ga̱a ne̱ goꞌ nij soꞌ saꞌanj yoꞌ man Bernabé ga̱ Saulo, caxri̱i̱ ro̱j soꞌ ston nij síí uun chij rihaan nij síí cuchumán rá niꞌya̱j man Jesucristó ya̱nj chumanꞌ Jerusalén a.
30 E mandaram o dinheiro por meio de Barnabé e Saulo, para que eles o entregassem aos presbíteros da igreja.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.