Atos 11
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs NAA
1 Dan me se cuno nij síí cuneꞌ Jesucristó man nata̱ꞌ se na̱na̱ soꞌ cuno yoꞌó nij tinu̱j nij síí cuchumán rá niꞌya̱j man Jesucristó ya̱nj estadó Judea cuno nana̱ se vaa nda̱a nij síí yaníj canocoꞌ se na̱na̱ Diose̱ a.
1 Chegou ao conhecimento dos apóstolos e dos irmãos que estavam na Judeia que também os gentios haviam recebido a palavra de Deus.
2 Ne̱ ga̱a cavii Pedró caꞌanj soꞌ chumanꞌ Jerusalén, ne̱ nij síí israelitá cuchumán rá niꞌya̱j man Jesucristó roꞌ, cutaꞌ cacunꞌ xráá soꞌ,
2 Quando Pedro voltou para Jerusalém, os que eram da circuncisão começaram a questioná-lo, dizendo:
3 cataj nij soꞌ:
3 — Você entrou na casa de homens incircuncisos e comeu com eles.
4 Ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ Pedró cataj xnaꞌanj nica̱ soꞌ rihaan nij soꞌ da̱j me cheꞌé quiꞌyaj soꞌ da̱nj a. Dan me se cataj soꞌ:
4 Então Pedro passou a fazer-lhes uma exposição por ordem, dizendo:
5 ―Chumanꞌ Jope va̱j ꞌu̱nj, ne̱ cachíín ni̱ꞌyáá ꞌu̱nj rihaan Diose̱, ne̱ dan me se naquiꞌyaa ꞌo̱ rasu̱u̱n rihanj, quiꞌyaj Diose̱ a. Ne̱ dan me se nanij ꞌo̱ rasu̱u̱n, ne̱ ase vaa ꞌo̱ yatzíj mantá caxra̱ꞌ vaa rasu̱u̱n yoꞌ, ne̱ vaa caꞌa̱nj scúj yatzíj yoꞌ a. Ne̱ cavii yatzíj yoꞌ rej xta̱ꞌ, ne̱ quinanij yoꞌ rej nicu̱nꞌ ꞌu̱nj a.
5 — Eu estava na cidade de Jope orando e, num êxtase, tive uma visão em que observei descer um objeto como se fosse um grande lençol baixado do céu pelas quatro pontas e vindo até perto de mim.
6 Dan me se niꞌya̱j uxraj yatzíj yoꞌ, ne̱ queneꞌenj se vaa ma̱n cunuda̱nj nij xcuu vaa caꞌa̱nj tacóó do̱ꞌ, nda̱a xcuu quij do̱ꞌ, xcuu nucua̱j ri̱i̱ man do̱ꞌ, xtâj do̱ꞌ, nu̱ꞌ xcuu vaa tachrii̱ xráá do̱ꞌ, ma̱n rque yatzíj yoꞌ a.
6 E, olhando atentamente para dentro daquilo, vi quadrúpedes da terra, feras, répteis e aves do céu.
7 Ga̱a ne̱ cunó ꞌu̱nj se vaa caꞌmii yoꞌo̱ soꞌ rihanj, cataj soꞌ: “Na̱xuma̱a̱n so̱ꞌ, Pedró. Ti̱cavíꞌ so̱ꞌ man nij xcuu yoꞌ, cha̱ so̱ꞌ á”, taj soꞌ cunoj a.
7 Ouvi também uma voz que me dizia: “Levante-se, Pedro! Mate e coma.”
8 Ga̱a ne̱ cataj ꞌu̱nj: “Daj chiha̱a̱ míj se̱ guun qui̱ꞌyáj da̱nj, man Síí Chij. ꞌO̱ se nuveé xcu̱u chá me nij xoꞌ rihaan núj si̱j israelitá maꞌ. Ma̱a̱n xcuu vaa chiꞌi̱i̱ me nij xoꞌ rihaan núj na̱nj á. Nu̱ꞌ caꞌnaꞌ me se ne catu̱u̱ nee̱ xcuu vaa da̱nj tuꞌvaj maꞌ”, cataj ꞌu̱nj rihaan síí caꞌmii rihanj a.
8 Ao que eu respondi: “De modo nenhum, Senhor; porque em minha boca nunca entrou nada que fosse impuro ou imundo.”
9 Ga̱a ne̱ caꞌmii uún soꞌ rihanj, cataj soꞌ: “Ne̱ sese Diose̱ me síí cataj se vaa cunuu sa̱ꞌ ꞌo̱ rasu̱u̱n, ne̱ se̱ guun cata̱j so̱ꞌ se vaa chiꞌi̱i̱ vaa rasu̱u̱n yoꞌ rihaan so̱ꞌ maꞌ”, cataj soꞌ rihanj a.
9 Pela segunda vez, a voz do céu falou: “Não considere impuro aquilo que Deus purificou.”
10 Dan me se quisíj vaꞌnu̱j caꞌmii soꞌ nana̱ vaa da̱nj rihanj, ga̱a ne̱ cavii uún nu̱ꞌ rasu̱u̱n yoꞌ rej xta̱ꞌ, caꞌanj yoꞌ a.
10 Isso se repetiu três vezes, e, de novo, tudo foi recolhido para o céu.
11 ”Ne̱ nu̱ꞌ cavii rasu̱u̱n yoꞌ rej xta̱ꞌ, ne̱ nu̱ꞌ cuchiꞌ vaꞌnu̱j snóꞌo rihaan veꞌ caránꞌ ꞌu̱nj, ne̱ nij síí caꞌnéé ꞌo̱ síí ne̱ chumanꞌ Cesarea me vaꞌnu̱j nij soꞌ, nanoꞌ nij soꞌ manj a.
11 E eis que, na mesma hora, pararam diante da casa em que estávamos três homens enviados de Cesareia para se encontrar comigo.
12 Ga̱a ne̱ cataj xnaꞌanj Nimán Diose̱ rihanj se vaa caꞌa̱nj ꞌu̱nj ga̱ nij soꞌ, ne̱ se̱ guun rá ꞌu̱nj se vaa yuvii̱ nij doj rihaan níꞌ si̱j israelitá me nij soꞌ, taj Nimán Diose̱ rihanj a. Cheꞌé dan caꞌanj ꞌu̱nj ga̱ vaꞌnu̱j nij soꞌ, ne̱ vata̱nꞌ tinúú níꞌ síí nihánj roꞌ, me síí caꞌanj ga̱ ꞌu̱nj a. Ga̱a ne̱ catúj núj rá veꞌ tucuá síí canacúún manj,
12 Então o Espírito me disse que eu fosse com eles, sem hesitar. Foram comigo também estes seis irmãos; e entramos na casa daquele homem.
13 ga̱a ne̱ nataꞌ síí ne̱ veꞌ yoꞌ rihaan ꞌu̱nj se vaa a̱j queneꞌen soꞌ ꞌo̱ se mo̱zó Diose̱ rá veꞌ tucuá soꞌ, ne̱ dan me se curuviꞌ se mo̱zó Diose̱ yoꞌ rihaan soꞌ, ne̱ cataj se mo̱zó Diose̱ yoꞌ rihaan soꞌ: “Caꞌne̱j so̱ꞌ nana̱ chumanꞌ Jope rihaan ꞌo̱ síí cuꞌna̱j Simón Pedró, ne̱ nacu̱nj so̱ꞌ man soꞌ caꞌna̱ꞌ soꞌ nihánj rihaan so̱ꞌ á.
13 E ele nos contou como tinha visto na casa dele um anjo, em pé, que lhe disse: “Envie alguém a Jope e mande chamar Simão, que também é chamado de Pedro,
14 Ne̱ soꞌ me síí nata̱ꞌ nana̱ rihaan so̱ꞌ, ne̱ sese cuno̱ nu̱ꞌ nij tucua̱ soj nana̱ yoꞌ, ne̱ caꞌve̱e quinani̱i̱ taranꞌ soj rihaan sayuun ado̱nj”, taj se mo̱zó Diose̱ rihaan síí ne̱ veꞌ yoꞌ, taj soꞌ rihanj na̱nj á.
14 o qual lhe dirá palavras mediante as quais você e toda a sua casa serão salvos.”
15 ”Dan me se guun cheꞌe̱j nataj se na̱na̱ Jesucristó rihaan nij soꞌ, ga̱a ne̱ catúj Nimán Diose̱ nimán nij soꞌ nda̱a vaa catúj Nimán Diose̱ nimán maꞌa̱n níꞌ ga̱a asino ya̱a̱n na̱nj ei.
15 — Quando comecei a falar, o Espírito Santo caiu sobre eles, como também sobre nós, no princípio.
16 Ga̱a ne̱ ninuj rá ꞌu̱nj se na̱na̱ Diose̱ si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ ga̱a cataj soꞌ: “Juan roꞌ, na u̱u̱n cataꞌ ne soꞌ man yuvii̱, tza̱j ne̱ xa̱ꞌ soj, tza̱j ne̱ Diose̱ cuta̱ꞌ ne nimán soj ga̱ maꞌa̱n Nimán Diose̱ na̱nj ado̱nj”, taj síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ a.
16 Então me lembrei da palavra do Senhor, quando disse: “João, na verdade, batizou com água, mas vocês serão batizados com o Espírito Santo.”
17 Dan me se cuya̱a̱n vaa se lu̱j quiꞌyaj Diose̱ cheꞌé maꞌa̱n níꞌ si̱j amán rá niꞌya̱j man Jesucristó si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ na̱nj ado̱nj. Ne̱ sese Diose̱ me síí guun rá quiꞌya̱j da̱nj, ne̱ asa̱ꞌ caꞌve̱e ca̱ráán ꞌu̱nj chrej rihaan Diose̱ se vaa se̱ quiꞌyaj soꞌ se vaa me rá soꞌ quiꞌya̱j soꞌ, rá soj ga̱ ―taj Pedró rihaan nij síí israelitá cuchumán rá niꞌya̱j man Jesucristó a.
17 Pois, se Deus deu a eles o mesmo dom que tinha dado a nós quando cremos no Senhor Jesus, quem era eu para que pudesse resistir a Deus?
18 Dan me se quiꞌyaj canaán se na̱na̱ Pedró rihaan se na̱na̱ yoꞌó nij soꞌ, ga̱a ne̱ cataj nij soꞌ se vaa sa̱ꞌ uxrá quiꞌyaj Diose̱ a. Ne̱ cataj uún nij soꞌ:
18 Quando os demais ouviram isso, acalmaram-se e glorificaram a Deus, dizendo: — Então também aos gentios Deus concedeu o arrependimento para a vida!
19 Dan me se cheꞌé se na̱na̱ síí cuꞌna̱j Esteban me se quiꞌyaj ndoꞌo nii sayuun man nij síí israelitá cuchumán rá niꞌya̱j man Jesucristó a. Cheꞌé dan tanáj nij soꞌ chumanꞌ Jerusalén, ne̱ cunánj nij soꞌ caꞌanj nij soꞌ nda̱a estadó cuꞌna̱j Fenicia do̱ꞌ, nda̱a yoꞌóó ta̱j rihaan na yaꞌa̱nj cuꞌna̱j Chipre do̱ꞌ, nda̱a chumanꞌ Antioquía do̱ꞌ a. Tza̱j ne̱ ina̱nj rihaan nij yuvii̱ israelitá nataꞌ nij soꞌ se na̱na̱ Jesucristó, ne̱ ne caꞌmi̱i̱ nij soꞌ ga̱ nij síí yaníj maꞌ.
19 Os que foram dispersos a partir da perseguição que começou com a morte de Estêvão se espalharam até a Fenícia, Chipre e Antioquia, não anunciando a palavra a ninguém que não fosse judeu.
20 Tza̱j ne̱ do̱j tuviꞌ nij soꞌ me síí cavii Chipre do̱ꞌ, estadó Cirene do̱ꞌ, ne̱ nij soꞌ roꞌ, caꞌanj chumanꞌ Antioquía, ne̱ nda̱a rihaan nij síí yaníj síí aꞌmii xnaꞌánj griego nataꞌ nij soꞌ nana̱ sa̱ꞌ se na̱na̱ Jesucristó si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ a.
20 Alguns deles, porém, que eram de Chipre e de Cirene e que foram até Antioquia, falavam também aos gregos, anunciando-lhes o evangelho do Senhor Jesus.
21 Ne̱ racuíj ndoꞌo Diose̱ si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ man nij síí nataꞌ se na̱na̱ soꞌ, ne̱ queꞌe̱e̱ nij síí yaníj yoꞌ cuchumán rá cuno nana̱ sa̱ꞌ yoꞌ, ne̱ canocoꞌ nij soꞌ man Jesucristó si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ a.
21 A mão do Senhor estava com eles, e muitos, crendo, se converteram ao Senhor.
22 Dan me se cuchiꞌ nana̱ rihaan nij síí cuchumán rá niꞌya̱j man Jesucristó ya̱nj chumanꞌ Jerusalén se vaa cuchumán rá nij síí yaníj ya̱nj chumanꞌ Antioquía niꞌya̱j nij soꞌ man Jesucristó a. Cheꞌé dan caꞌnéé nij soꞌ man síí cuꞌna̱j Bernabé cuchi̱ꞌ soꞌ chumanꞌ Antioquía a.
22 A notícia a respeito deles chegou aos ouvidos da igreja que estava em Jerusalém; e enviaram Barnabé até Antioquia.
23 Dan me se cuchiꞌ soꞌ, ga̱a ne̱ queneꞌen soꞌ se vaa quiꞌyaj ndoꞌo Diose̱ se lu̱j ga̱ nij síí yaníj yoꞌ, ne̱ guun niha̱ꞌ uxrá rá soꞌ, ne̱ narqué soꞌ chrej sa̱ꞌ rihaan nij síí yaníj yoꞌ se vaa caꞌne̱j nimán nij soꞌ yoꞌo̱ canoco̱ꞌ raan nij soꞌ man Diose̱ si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ a.
23 Quando ele chegou e viu a graça de Deus, ficou muito alegre. E exortava todos a que, com firmeza de coração, permanecessem no Senhor.
24 ꞌO̱ se síí vaa sa̱ꞌ nimán me síí cuꞌna̱j Bernabé yoꞌ, ne̱ nu̱u̱ ndoꞌo Nimán Diose̱ nimán soꞌ, ne̱ síí nucua̱j ndoꞌo rá man Diose̱ me uún soꞌ a. Ga̱a ne̱ dan me se guun ri̱i̱ doj yuvii̱ canocoꞌ man síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ,
24 Porque era homem bom, cheio do Espírito Santo e de fé. E muita gente se uniu ao Senhor.
25 ne̱ caꞌanj Bernabé chumanꞌ Tarso, nanoꞌ soꞌ man síí cuꞌna̱j Saulo,
25 Depois Barnabé foi a Tarso à procura de Saulo.
26 ne̱ nariꞌ Bernabé man Saulo, ga̱a ne̱ nica̱j Bernabé man Saulo caꞌnaꞌ soꞌ chumanꞌ Antioquía a. Ne̱ dan me se ꞌo̱ yoꞌ roꞌ, yáán ro̱j soꞌ ga̱ nij síí cuchumán rá niꞌya̱j man Jesucristó ya̱nj chumanꞌ Antioquía, ne̱ tucuꞌyón ro̱j soꞌ se na̱na̱ Diose̱ man queꞌe̱e̱ ndoꞌo nij yuvii̱ ma̱n yoꞌ a. Ne̱ nij síí ma̱n chumanꞌ Antioquía me nij síí guun cheꞌe̱ tucuꞌnáj “cristiano” man nij síí tucuꞌyón se na̱na̱ Jesucristó a. ꞌO̱ se nana̱ “cristiano” me rá cata̱j nij síí chéé stucua̱nj Cristo a.
26 E, quando o encontrou, levou-o para Antioquia. E, durante um ano inteiro, se reuniram naquela igreja e ensinaram numerosa multidão. Em Antioquia, os discípulos foram, pela primeira vez, chamados de cristãos.
27 Ne̱ güii yoꞌ me se cavii do̱j síí nataꞌ se na̱na̱ Diose̱ chumanꞌ Jerusalén, ne̱ caꞌanj nij soꞌ chumanꞌ Antioquía a.
27 Naqueles dias, alguns profetas foram de Jerusalém para Antioquia.
28 Ne̱ canicunꞌ yoꞌo̱ tuviꞌ nij síí nataꞌ se na̱na̱ Diose̱ yoꞌ, ne̱ síí cuꞌna̱j Agabo me soꞌ a. Ne̱ nataꞌ soꞌ nana̱ rqué Nimán Diose̱ rihaan soꞌ se vaa vaa güii, ne̱ cache̱n xꞌnaa nu̱ꞌ chumanꞌ na̱j rihaan chumii̱ a. Ne̱ ga̱a cayáán síí cuꞌna̱j Claudio síí nica̱j suun emperador, ne̱ cachén ya̱ xꞌnaa nda̱a vaa cataj síí cuꞌna̱j Agabo a.
28 E, apresentando-se um deles, chamado Ágabo, dava a entender, pelo Espírito, que haveria uma grande fome em todo o mundo. Essa fome veio nos dias do imperador Cláudio.
29 Dan me se nij síí tucuꞌyón se na̱na̱ Jesucristó roꞌ, ga̱a cuno nij soꞌ se na̱na̱ síí cuꞌna̱j Agabo, ne̱ nuchruj ra̱a̱ ꞌo̱ ꞌo̱ nij soꞌ se vaa me daj saꞌanj rque̱ soꞌ man tinúú nij soꞌ síí ya̱nj estadó Judea ne̱ ra̱cuíj man nij soꞌ a. Ne̱ síí ruꞌve̱e̱ doj rqué noco̱o doj saꞌanj, ne̱ síí nique̱ doj roꞌ, rqué do̱j saꞌanj a.
29 Os discípulos, cada um conforme as suas posses, resolveram mandar uma ajuda aos irmãos que moravam na Judeia.
30 Ga̱a ne̱ goꞌ nij soꞌ saꞌanj yoꞌ man Bernabé ga̱ Saulo, caxri̱i̱ ro̱j soꞌ ston nij síí uun chij rihaan nij síí cuchumán rá niꞌya̱j man Jesucristó ya̱nj chumanꞌ Jerusalén a.
30 E eles o fizeram, enviando essa ajuda aos presbíteros por meio de Barnabé e Saulo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.