Apocalipse 16
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs VC
1 Ga̱a ne̱ cunó ꞌu̱nj se vaa nucua̱j caꞌmii ꞌo̱ síí ne̱ rá nuvií noco̱o yoꞌ rihaan chi̱j nij se‑mo̱zó Diose̱, cataj soꞌ:
1 Ouvi, então, uma voz forte saindo do templo, que dizia aos sete Anjos: Ide, e derramai sobre a terra as sete taças da ira de Deus.
2 Ga̱a ne̱ guun ya̱a̱n ꞌo̱ se‑mo̱zó Diose̱, cavii soꞌ caꞌanj soꞌ, ne̱ tucuayuu soꞌ se nu̱u̱ rque se‑coꞌo̱o soꞌ rihaan yoꞌóó a. Ga̱a ne̱ dan me se canó ndoꞌo luj riꞌyuj chiꞌi̱i̱ man nij síí no̱ se‑taꞌnga̱ꞌ xcuu yuva̱a̱ síí naꞌvíj rihaan se‑tinanga̱ꞌ soꞌ a.
2 O primeiro, portanto, pôs-se a derramar a sua taça sobre a terra. Formou-se uma úlcera atroz e maligna nos homens que tinham o sinal da Fera e que se prostravam diante de sua imagem.
3 Ga̱a ne̱ se‑mo̱zó Diose̱ mozó vi̱j, ne̱ tucuayuu soꞌ se ma̱n rque se‑coꞌo̱o soꞌ rihaan na yaꞌa̱nj yoꞌ, ne̱ ase vaa ton man xnangá roꞌ, da̱nj vaa nu̱ꞌ na yaꞌa̱nj yoꞌ a. Ga̱a ne̱ cunuda̱nj nij xcuu do̱ꞌ, xcuaj do̱ꞌ, caviꞌ rque na yaꞌa̱nj yoꞌ a.
3 O segundo derramou a sua taça sobre o mar. Este tornou-se sangue, como o de um morto, e pereceu todo ser que estava no mar.
4 Ga̱a ne̱ se‑mo̱zó Diose̱ mozó vaꞌnu̱j, ne̱ tucuayuu soꞌ se ma̱n rque se‑coꞌo̱o soꞌ rihaan nij chráá do̱ꞌ, rihaan nij rej avii na do̱ꞌ a. Ga̱a ne̱ guun ton man nu̱ꞌ nij na yoꞌ a.
4 O terceiro derramou a sua taça sobre os rios e as fontes das águas, e transformaram-se em sangue.
5 Ga̱a ne̱ cunó ꞌu̱nj caꞌmii se‑mo̱zó Diose̱ síí tumé na, se vaa cataj soꞌ:
5 Ouvi, então, o anjo das águas dizer: Tu és justo, tu que és e que eras o Santo, que assim julgas.
6 ꞌO̱ se nij síí ma̱n rihaan chumii̱ roꞌ, tucuayuu nij soꞌ ton man nij síí sa̱ꞌ do̱ꞌ, ton man nij síí nataꞌ se‑na̱na̱ so̱ꞌ do̱ꞌ, rihaan yoꞌóó, ne̱ nihánj me se rqué so̱ꞌ ton rihaan nij soꞌ coꞌo̱ maꞌa̱n nij soꞌ ya̱j ado̱nj. Dan me se ya̱j me nayo̱n ya̱ cuentá nda̱a vaa quiꞌyaj nij soꞌ ga̱a naá ei ―taj se‑mo̱zó Diose̱ síí tumé na yoꞌ a.
6 Porque eles derramaram o sangue dos santos e dos profetas, tu lhes deste também sangue para beber. Eles o merecem.
7 Ga̱a ne̱ cunó ꞌu̱nj se vaa caꞌmii mesá altar, ne̱ cataj yoꞌ:
7 Ouvi o altar dizer: Sim, Senhor Deus Dominador, são verdadeiros e justos os teus julgamentos.
8 Ga̱a ne̱ se‑mo̱zó Diose̱ mozó caꞌa̱nj roꞌ, me se tucuayuu soꞌ se ma̱n rque se‑coꞌo̱o soꞌ rihaan güii a. Ga̱a ne̱ guun nucua̱j güii cacaa nij yuvii̱ quiꞌyaj güii a.
8 O quarto derramou a sua taça sobre o sol, e foi-lhe dado queimar os homens com o fogo.
9 Ga̱a ne̱ cacaa ndoꞌo nij yuvii̱, ga̱a ne̱ dan me se nda̱ꞌ se Diose̱ me síí uun chij rihaan nu̱ꞌ nij sayuun yoꞌ, tza̱j ne̱ caꞌmii chiꞌi̱i̱ nij yuvii̱ niꞌya̱j nij yuvii̱ man Diose̱, ne̱ ne ca̱nica̱j nimán nij yuvii̱ caꞌmi̱i̱ sa̱ꞌ nij yuvii̱ cheꞌé Diose̱ a̱ maꞌ.
9 E os homens foram queimados por grande calor, e amaldiçoaram o nome de Deus, que pode desencadear esses flagelos; e não quiseram arrepender-se e dar-lhe glória.
10 Ga̱a ne̱ se‑mo̱zó Diose̱ mozó ꞌu̱nꞌ roꞌ, me se tucuayuu soꞌ se ma̱n rque se‑coꞌo̱o soꞌ rihaan chruun xlá rej ta̱j xcuu yuva̱a̱ a. Ga̱a ne̱ yu̱u̱n cheꞌe̱ cunuu rmi̱ꞌ nu̱ꞌ rej quirii taꞌngaꞌ xoꞌ rihaan, ne̱ dan me se queꞌee̱ ndoꞌo man nij síí guun chij xoꞌ rihaan, ne̱ nda̱a chá ru̱j maꞌa̱n nij soꞌ tuꞌva nij soꞌ cheꞌé yan aꞌngaj man nij soꞌ a.
10 O quinto derramou a sua taça sobre o trono da Fera. Seu reino se escureceu e seus súditos mordiam a língua de dor.
11 Ga̱a ne̱ dan me se caꞌmii chiꞌi̱i̱ nij soꞌ cheꞌé Diose̱, cheꞌé se queꞌee̱ ndoꞌo man nij soꞌ ne̱ canó luj chiꞌi̱i̱ riꞌyuj man nij soꞌ a. Tza̱j ne̱ ne ca̱nica̱j nimán nij soꞌ ta̱náj nij soꞌ se chiꞌi̱i̱ quiꞌyaj nij soꞌ a̱ maꞌ.
11 Amaldiçoaram o Deus do céu por causa de seus sofrimentos e das suas feridas, sem se arrependerem dos seus atos.
12 Ga̱a ne̱ se‑mo̱zó Diose̱ mozó vata̱nꞌ roꞌ, me se tucuayuu soꞌ se ma̱n rque se‑coꞌo̱o soꞌ rihaan chráá xi̱j cuꞌna̱j chráá Eufrates, ga̱a ne̱ canacoo̱ nu̱ꞌ na ma̱n rque chráá yoꞌ, quiꞌyaj soꞌ a. Ne̱ dan me se guun chráá yoꞌ chrej cache̱n nij síí nica̱j suun rey cavii rej síj güii caꞌna̱ꞌ nij soꞌ a.
12 O sexto derramou a sua taça sobre o grande rio Eufrates, e secaram-se as suas águas para que se abrisse caminho aos reis do oriente.
13 Ga̱a ne̱ queneꞌén ꞌu̱nj se vaa curiha̱nj vaꞌnu̱j nana̱ chiꞌi̱i̱ tuꞌva xcuáá tuꞌvi̱i do̱ꞌ, tuꞌva xcuu yuva̱a̱ do̱ꞌ, tuꞌva síí nataꞌ nana̱ ne̱ do̱ꞌ, ne̱ ase vaa riqui̱j vaa vaꞌnu̱j nij nana̱ chiꞌi̱i̱ yoꞌ a.
13 Vi {sair} da boca do Dragão, da boca da Fera e da boca do falso profeta três espíritos imundos semelhantes a rãs;
14 ꞌO̱ se nana̱ chre̱e me nij soꞌ, ne̱ va̱j nij soꞌ ꞌyaj suun nij soꞌ suun noco̱o neꞌen nij yuvii̱, ne̱ dan me se cavii nij soꞌ caꞌanj nij soꞌ rej ne̱ nij síí nica̱j suun rey uun chij rihaan nu̱ꞌ nij yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ a. Ga̱a ne̱ cunu̱u chre̱ꞌ cunuda̱nj nij síí nica̱j suun rey, quiꞌya̱j nij nana̱ chre̱e, cheꞌé rej cunu̱ꞌ nij síí nica̱j suun rey yoꞌ ga̱ Diose̱ asa̱ꞌ quisíj güii caꞌne̱ꞌ Diose̱ cacunꞌ cheꞌé yuvii̱ a. Ne̱ Diose̱ me síí gu̱un nucua̱j quiꞌya̱j cunuda̱nj ei.
14 são os espíritos de demônios que realizam prodígios, e vão ter com os reis de toda a terra, a fim de reuni-los para a batalha do Grande Dia do Deus Dominador.
15 Ne̱ nihánj me se‑na̱na̱ síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ a:
15 {Eis que venho como um ladrão! Feliz aquele que vigia e guarda as suas vestes para que não ande nu, ostentando a sua vergonha!}
16 Ga̱a ne̱ dan me se cunuu chre̱ꞌ nij síí nica̱j suun rey yoꞌ rej cuꞌna̱j Armagedón xnaꞌánj hebreo, quiꞌyaj vaꞌnu̱j nij nana̱ chre̱e yoꞌ a.
16 Eles os reuniram num lugar chamado em hebraico Har-Magedon.
17 Ga̱a ne̱ se‑mo̱zó Diose̱ mozó chi̱j me se tucuayuu soꞌ se ma̱n rque se‑coꞌo̱o soꞌ rihaan nana̱ a. Ga̱a ne̱ nucua̱j caꞌmii síí ta̱j chruun xlá sa̱ꞌ nicu̱nꞌ rá nuvií noco̱o, cataj soꞌ, ne̱:
17 O sétimo derramou a sua taça pelos ares e saiu do templo uma grande voz do trono, que dizia: Está pronto!
18 Ga̱a ne̱ quiraa̱n, ne̱ cari̱i̱n ndoꞌo, ne̱ caguáj ndoꞌo tuꞌvii, ne̱ cachén uxrá yuún yuva̱a̱, ne̱ nucua̱j doj yuún yoꞌ rihaan nu̱ꞌ nij yuún cachén rihaan chumii̱ nihánj asi̱j guun cheꞌe̱ yuvii̱ cayáán yuvii̱ rihaan chumii̱ nihánj a.
18 Houve, então, relâmpagos, vozes e trovões, assim como um terremoto tão grande como jamais houve desde que há homens na terra.
19 Dan me se quixraꞌ taꞌa̱j chumanꞌ xi̱j noco̱o yoꞌ, ne̱ cunuu vaꞌnu̱j taꞌa̱j chumanꞌ xi̱j yoꞌ, ne̱ canee cunuda̱nj yoꞌó nij chumanꞌ na̱j rihaan chumii̱, quiꞌyaj yuún a. Dan me se naꞌnuj rá Diose̱ chumanꞌ noco̱o cuꞌna̱j Babilonia se vaa rque̱ soꞌ ꞌo̱ agaꞌ na vinó ꞌnaꞌ sayuun coꞌo̱ chumanꞌ yoꞌ, ne̱ na vinó yoꞌ roꞌ, me se vaa caxríj yuva̱a̱ Diose̱ man chumanꞌ yoꞌ a.
19 A grande cidade foi dividida em três partes, e as cidades das nações caíram, e Deus lembrou-se da grande Babilônia, para lhe dar de beber o cálice do vinho de sua ira ardente.
20 Ga̱a ne̱ cunánj cunuda̱nj nij yoꞌóó na̱j tanu̱u̱ rihaan na yaꞌa̱nj do̱ꞌ, cayuu cunuda̱nj nij quij xca̱a̱n do̱ꞌ, ne̱ ne curuvi̱ꞌ a̱ ꞌó nij quij a̱ maꞌ.
20 Todas as ilhas fugiram, e montanha alguma foi encontrada.
21 Ne̱ camanꞌ ndoꞌo maa̱n yahi̱j xráá nij yuvii̱, ne̱ vi̱j chiha̱a̱ chi̱ꞌ kiló me ꞌo̱ ꞌo̱ chraan yuꞌveꞌ yoꞌ cayuu xráá nij yuvii̱ a. Ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ nij soꞌ caꞌmii chiꞌi̱i̱ nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man Diose̱ cheꞌé maa̱n yahi̱j goꞌ xráá nij soꞌ quiꞌyaj Diose̱ a. ꞌO̱ se sayu̱u̱n uxrá vaa sayuun quiranꞌ nij soꞌ na̱nj ado̱nj.
21 Grandes pedras de gelo, que podiam pesar um talento, caíram do céu sobre os homens. Os homens amaldiçoaram a Deus por causa do flagelo da saraiva, pois este foi terrível.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Apocalipse 16, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.