2 Timóteo 4
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs VC
1 Cuano̱ nihánj me se me rá ꞌu̱nj cuno̱ Diose̱ cuno̱ Jesucristó síí caꞌna̱ꞌ uún gu̱un chij rihaan chumii̱ nihánj síí caꞌne̱ꞌ cacunꞌ cheꞌé síí vaa iꞌna̱ꞌ do̱ꞌ, cheꞌé síí caviꞌ do̱ꞌ, se vaa caꞌne̱ꞌ yá ꞌu̱nj suun rihaan so̱ꞌ
1 Eu te conjuro em presença de Deus e de Jesus Cristo, que há de julgar os vivos e os mortos, por sua aparição e por seu Reino:
2 caꞌa̱nj so̱ꞌ nata̱ꞌ so̱ꞌ nana̱ sa̱ꞌ á. Taj se ꞌyaj sese vaa yaꞌnúj rihaan so̱ꞌ do̱ꞌ, se ne vaa yaꞌnúj rihaan so̱ꞌ do̱ꞌ, taj se ꞌyaj maꞌ. Ma̱a̱n se caꞌmi̱i̱ natáj yá so̱ꞌ ei. Cata̱j xnaꞌanj so̱ꞌ rihaan yuvii̱ cheꞌé cacunꞌ tumé nij yuvii̱, ne̱ cata̱j so̱ꞌ se vaa nij ndoꞌo ꞌyaj nij soꞌ, ne̱ nago̱ꞌ so̱ꞌ chrej nucua̱j man nij soꞌ quiꞌya̱j nij soꞌ ina̱nj se sa̱ꞌ ei. Tza̱j ne̱ se̱ gaa raꞌya̱nj rá so̱ꞌ caxri̱i̱ yuva̱a̱ so̱ꞌ man nij yuvii̱ mei. Tana̱nj yoꞌo̱ ga̱a̱ ina̱j nimán so̱ꞌ, ne̱ veꞌé tu̱cuꞌyón so̱ꞌ man nij soꞌ ei.
2 prega a palavra, insiste oportuna e importunamente, repreende, ameaça, exorta com toda paciência e empenho de instruir.
3 ꞌO̱ se vaa güii, ne̱ se̱ caꞌvej rá nij yuvii̱ cuno̱ nij yuvii̱ nana̱ ꞌyaj caꞌve̱e cunu̱u sa̱ꞌ nimán nij soꞌ man chugua̱nj. Ma̱a̱n se gu̱un rá nij soꞌ cuno̱ nij soꞌ yoꞌó nana̱ naca̱, ne̱ cheꞌé dan nano̱ꞌ nij soꞌ queꞌe̱e̱ síí tu̱cuꞌyón yoꞌó nana̱ me rá maꞌa̱n nij soꞌ man nij soꞌ a.
3 Porque virá tempo em que os homens já não suportarão a sã doutrina da salvação. Levados pelas próprias paixões e pelo prurido de escutar novidades, ajustarão mestres para si.
4 Ne̱ caꞌa̱nj nij soꞌ rej nuviꞌ nana̱ ya̱ cuno̱ nij soꞌ, ne̱ na̱nj cuentó ne̱ cuno̱ nij soꞌ a.
4 Apartarão os ouvidos da verdade e se atirarão às fábulas.
5 Tza̱j ne̱ so̱ꞌ me se caꞌne̱j sa̱ꞌ ina̱nj so̱ꞌ tucuáán sa̱ꞌ, ne̱ ga̱a̱ ina̱j nimán so̱ꞌ ga̱a ránꞌ so̱ꞌ sayuun, ne̱ yoꞌo̱ nata̱ꞌ so̱ꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ rihaan nij síí ataa xca̱j cuentá á. Dan me se quiꞌya̱j suun so̱ꞌ nu̱ꞌ suun caꞌneꞌ Diose̱ rihaan so̱ꞌ á.
5 Tu, porém, sê prudente em tudo, paciente nos sofrimentos, cumpre a missão de pregador do Evangelho, consagra-te ao teu ministério.
6 Xa̱ꞌ ꞌu̱nj, tza̱j ne̱ nichru̱nꞌ cavi̱ꞌ ꞌu̱nj cheꞌé Diose̱, ne̱ quina̱j chumii̱ nihánj na̱nj ei.
6 Quanto a mim, estou a ponto de ser imolado e o instante da minha libertação se aproxima.
7 ꞌU̱nj me se quisíj quiꞌyaj suun uxrá yaj suun caꞌneꞌ Diose̱ rihanj, ne̱ yoꞌo̱ canocóꞌ ꞌu̱nj se‑tucua̱nj Jesucristó,
7 Combati o bom combate, terminei a minha carreira, guardei a fé.
8 ne̱ cuano̱ nihánj me se ma̱a̱n se naꞌvi̱j uún ꞌu̱nj quisi̱j güii caꞌna̱ꞌ uún síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ rque̱ soꞌ ꞌo̱ cachriin yâj cu̱nuû raá ꞌu̱nj, ne̱ cata̱j soꞌ se vaa nuviꞌ cacunꞌ ta̱j xráj a. Dan me se cuese̱ nica̱ nimán ya̱ me Jesucristó, ne̱ nuveé cheꞌe̱ o̱rúnꞌ ꞌu̱nj me quiꞌya̱j soꞌ da̱nj maꞌ. Ne̱ veé da̱nj quiꞌya̱j soꞌ cheꞌé cunuda̱nj nij yuvii̱ me ndoꞌo rá caꞌna̱ꞌ uún soꞌ rihaan chumii̱ nihánj na̱nj ado̱nj.
8 Resta-me agora receber a coroa da justiça, que o Senhor, justo Juiz, me dará naquele dia, e não somente a mim, mas a todos aqueles que aguardam com amor a sua aparição.
9 Raꞌya̱nj caꞌna̱ꞌ so̱ꞌ rej nu̱u̱ ꞌu̱nj nihánj caꞌna̱ꞌ so̱ꞌ ni̱ꞌyaj so̱ꞌ manj ei.
9 Procura vir ter comigo quanto antes.
10 ꞌO̱ se tanáj síí cuꞌna̱j Demas manj, cheꞌé se caranꞌ doj rá soꞌ niꞌya̱j soꞌ rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ caꞌanj soꞌ chumanꞌ Tesalónica na̱nj ei. Síí cuꞌna̱j Crescente caꞌanj estadó Galacia, ne̱ síí cuꞌna̱j Titó caꞌanj estadó Dalmacia ei.
10 Demas me abandonou, por amor das coisas do século presente, e se foi para Tessalônica. Crescente, para a Galácia; Tito, para a Dalmácia.
11 Da̱j o̱rúnꞌ síí cuꞌna̱j Lucas nicunꞌ ga̱ ꞌu̱nj nihánj cuano̱ na̱nj ei. Ni̱caj so̱ꞌ man síí cuꞌna̱j Marcos caꞌna̱ꞌ so̱ꞌ ei. ꞌO̱ se vaa ndoꞌo suun quiꞌya̱j suun ꞌu̱nj, ne̱ ra̱cuíj soꞌ manj, raj a.
11 Só Lucas está comigo. Toma contigo Marcos e traze-o, porque me é bem útil para o ministério.
12 Ne̱ síí cuꞌna̱j Tíquico me se caꞌnéj ꞌu̱nj man soꞌ caꞌa̱nj soꞌ chumanꞌ Efeso ei.
12 Tíquico enviei-o para Éfeso.
13 Tanáj ꞌu̱nj se‑roto̱ ꞌu̱nj tucuá síí cuꞌna̱j Carpo síí ne̱ chumanꞌ Troas, ne̱ ni̱caj so̱ꞌ man yoꞌ caꞌna̱ꞌ so̱ꞌ do̱j ei. Dan me se ni̱caj so̱ꞌ nij dáán ꞌu̱nj do̱ꞌ, nij yanj nuj xcuu do̱ꞌ, caꞌna̱ꞌ so̱ꞌ, cheꞌé se raꞌya̱nj ndoꞌo achiin yoꞌ manj nihánj ei.
13 Quando vieres, traze contigo a capa que deixei em Trôade na casa de Carpo, e também os livros, principalmente os pergaminhos.
14 Dan me se xa̱ꞌ síí cuꞌna̱j Alejandró síí ꞌyaj suun agaꞌ, tza̱j ne̱ quiꞌyaj ndoꞌo soꞌ sayuun manj, ne̱ narque̱ síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ sayuun man soꞌ cheꞌé sayuun quiꞌyaj soꞌ manj, raj a.
14 Alexandre, o ferreiro, me tratou muito mal. O Senhor há de lhe pagar pela sua conduta.
15 ꞌO̱ se ta̱dó so̱ꞌ ga̱ soꞌ se̱ gaa na̱nj quiꞌya̱j soꞌ sayuun mán so̱ꞌ á. ꞌO̱ se naꞌvej uxrá rá soꞌ cuno̱ yuvii̱ se‑na̱na̱ níꞌ a̱ maꞌ.
15 Tu também guarda-te dele, porque fez oposição cerrada à nossa pregação.
16 Ga̱a caꞌanj ꞌu̱nj rihaan nij síí nica̱j suun quiꞌyaj nii, ne̱ nuviꞌ a̱ ꞌó tinúú níꞌ racuíj manj a̱ maꞌ. Ma̱a̱n se tanáj cunuda̱nj nij soꞌ man o̱rúnꞌ ꞌu̱nj rihaan nij síí nica̱j suun, tza̱j ne̱ naꞌvej raj cara̱a Diose̱ cacunꞌ xráá nij soꞌ a̱ mei.
16 Em minha primeira defesa não houve quem me assistisse; todos me desampararam! {Que isto não seja imputado.}
17 ꞌO̱ se canicunꞌ síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ ga̱ ꞌu̱nj, ne̱ soꞌ me síí quiꞌyaj guun nu̱cuáá ꞌu̱nj natáꞌ ꞌu̱nj nu̱ꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ cuno cunuda̱nj nij yuvii̱ yaníj, ne̱ tinanii soꞌ manj rihaan sayuun noco̱o,
17 Contudo, o Senhor me assistiu e me deu forças, para que, por meu intermédio, a boa mensagem fosse plenamente anunciada e chegasse aos ouvidos de todos os pagãos. E fui salvo das fauces do leão.
18 ne̱ soꞌ me síí ti̱nanii manj rihaan daj a̱ se nij me rá nii quiꞌya̱j nii manj, ne̱ soꞌ me síí quiꞌya̱j cavi̱i̱ sa̱ꞌ ꞌu̱nj ca̱yáán ꞌu̱nj ga̱ soꞌ asa̱ꞌ nanij soꞌ rej xta̱ꞌ ne̱ gu̱un chij soꞌ rihaan chumii̱ nihánj a. Veꞌé ina̱nj caꞌmi̱i̱ níꞌ cheꞌé soꞌ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj á. Veé da̱nj ga̱a̱ ya̱ ei.
18 O Senhor me salvará de todo mal e me preservará para o seu Reino celestial. A ele a glória por toda a eternidade! Amém.
19 Me rá ꞌu̱nj se vaa veꞌé cuma̱n chana̱ cuꞌna̱j Prisca do̱ꞌ, nica̱ noꞌ síí cuꞌna̱j Aquila do̱ꞌ, nij tucua̱ síí cuꞌna̱j Onesíforo do̱ꞌ ei.
19 Saúda Prisca e Áquila, e a família de Onesíforo.
20 Quináj síí cuꞌna̱j Erasto chumanꞌ Corinto, ne̱ síí cuꞌna̱j Trófimo me se ranꞌ soꞌ a. Cheꞌé dan tanáj ꞌu̱nj man soꞌ chumanꞌ Mileto na̱nj ei.
20 Erasto ficou em Corinto. Deixei Trófimo doente em Mileto.
21 Raꞌya̱nj caꞌna̱ꞌ so̱ꞌ nihánj ya̱j ga̱a ataa caꞌna̱ꞌ yavii acoj ndoꞌo a. Veꞌé ca̱yáán so̱ꞌ, rá síí cuꞌna̱j Eubulo do̱ꞌ, síí cuꞌna̱j Pudente do̱ꞌ, síí cuꞌna̱j Lino do̱ꞌ, chana̱ cuꞌna̱j Claudia do̱ꞌ, taranꞌ nij tinúú níꞌ do̱ꞌ ei.
21 Apressa-te a vir antes do inverno. Saúdam-te Eubulo, Pudente, Lino, Cláudia e todos os irmãos.
22 Me rá ꞌu̱nj ca̱yáán síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ ga̱ nimán so̱ꞌ, ne̱ quiꞌya̱j ndoꞌo Diose̱ se lu̱j cheꞌé nij soj a.
22 O Senhor esteja com o teu espírito! A graça esteja convosco!
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Timóteo 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.