2 Coríntios 12
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs VC
1 Dan me se taj a̱ doj se quiri̱ꞌ níꞌ cheꞌé yan caꞌmi̱i̱ sa̱ꞌ níꞌ cheꞌé maꞌa̱n níꞌ, tza̱j ne̱ nihánj me caꞌmi̱i̱ ꞌu̱nj cheꞌé do̱j rasu̱u̱n curuviꞌ rihanj ei. Ne̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj cheꞌé se vaa tihaa̱n síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihanj a.
1 Importa que me glorie? Na verdade, não convém! Passarei, entretanto, às visões e revelações do Senhor.
2 Dan me se neꞌenj man ꞌo̱ síí amán ndoꞌo rá niꞌya̱j man síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ ei. Ne̱ quisíj xcaꞌa̱nj yoꞌ nica̱j Diose̱ man soꞌ, caꞌanj soꞌ rej xta̱ꞌ, quiꞌyaj Diose̱, ne̱ nda̱a vaꞌnu̱j xta̱ꞌ cavii soꞌ caꞌanj soꞌ ei. Dan me se ma̱ꞌanj me yoꞌ ei. Tza̱j ne̱ ne neꞌenj sese ina̱nj nimanj cavii niꞌ, ase nu̱ꞌ nee̱ manj cavii caꞌanj niꞌ, ne neꞌen uxraj maꞌ. O̱rúnꞌ Diose̱ me síí neꞌen da̱j vaa ꞌu̱nj ga̱a cavii ꞌu̱nj caꞌanj ꞌu̱nj a.
2 Conheço um homem em Cristo que há catorze anos foi arrebatado até o terceiro céu. Se foi no corpo, não sei. Se fora do corpo, também não sei; Deus o sabe.
3 — ausente —
3 E sei que esse homem - se no corpo ou se fora do corpo, não sei; Deus o sabe -
4 — ausente —
4 foi arrebatado ao paraíso e lá ouviu palavras inefáveis, que não é permitido a um homem repetir.
5 Dan me se veꞌé caꞌmi̱j cheꞌé se vaa quiranj nda̱ꞌ rasu̱u̱n, tza̱j ne̱ se̱ caꞌmij cheꞌé se vaa quiꞌyáj da̱nj maꞌ. Ma̱a̱n se ina̱nj cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj se vaa nuveé ꞌo̱ síí sca̱ꞌ mej maꞌ.
5 Desse homem eu me gloriarei, mas de mim mesmo não me gloriarei, a não ser das minhas fraquezas.
6 Dan me se caꞌve̱e se veꞌé caꞌmi̱j cheꞌé ma̱ꞌanj, tza̱j ne̱ se̱ caꞌmii snu̱j ꞌu̱nj maꞌ. ꞌO̱ se nana̱ ya̱ caꞌmi̱j á. Dan me se me rá ꞌu̱nj xca̱j yuvii̱ cuentá cheꞌé ina̱nj da̱j vaa ꞌyáá ꞌu̱nj niꞌya̱j nij soꞌ do̱ꞌ, cheꞌé ina̱nj nana̱ aꞌmii ꞌu̱nj uno nij soꞌ do̱ꞌ, ga̱a ne̱ caꞌve̱e xca̱j sa̱ꞌ nij yuvii̱ cuentá da̱j si̱j mé ꞌu̱nj á. Tza̱j ne̱ taj cheꞌé cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj yoꞌó nana̱ rihaan nij yuvii̱ a̱ mei. Cheꞌé dan se̱ cataj xnaꞌanj ꞌu̱nj
6 Pois, ainda que me quisesse gloriar, não seria insensato, porque diria a verdade. Mas abstenho-me, para que ninguém me tenha em conta de mais do que vê em mim ou ouve dizer de mim.
7 cheꞌé cunuda̱nj nij nana̱ tihaa̱n naca̱ Diose̱ rihanj a̱ mei.
7 Demais, para que a grandeza das revelações não me levasse ao orgulho, foi-me dado um espinho na carne, um anjo de Satanás para me esbofetear e me livrar do perigo da vaidade.
8 Ne̱ quisíj vaꞌnu̱j ya̱ cachíín ni̱ꞌyáá ꞌu̱nj rihaan síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ se vaa caꞌne̱e̱ soꞌ sayuun yoꞌ rihanj a.
8 Três vezes roguei ao Senhor que o apartasse de mim.
9 Tza̱j ne̱ ꞌo̱ se cataj soꞌ rihanj a:
9 Mas ele me disse: Basta-te minha graça, porque é na fraqueza que se revela totalmente a minha força. Portanto, prefiro gloriar-me das minhas fraquezas, para que habite em mim a força de Cristo.
10 Dan me se cheꞌé se ninaj ꞌu̱nj do̱ꞌ, cheꞌé se uun naꞌa̱j ꞌu̱nj do̱ꞌ, cheꞌé se ránꞌ ꞌu̱nj sayuun do̱ꞌ, cheꞌé se ꞌyaj ndoꞌo nii sayuun manj do̱ꞌ, cheꞌé nu̱ꞌ se ránꞌ ꞌu̱nj cheꞌé Jesucristó do̱ꞌ, cheꞌé dan guun niha̱ꞌ ndoꞌo raj chugua̱nj. ꞌO̱ se cheꞌé se síí ninaj mej roꞌ, cheꞌé dan gu̱un nu̱cuáj quiꞌya̱j sunj na̱nj ado̱nj.
10 Eis por que sinto alegria nas fraquezas, nas afrontas, nas necessidades, nas perseguições, no profundo desgosto sofrido por amor de Cristo. Porque quando me sinto fraco, então é que sou forte.
11 Dan me se nda̱ꞌ rá se tuꞌva ꞌo̱ síí snúú tuꞌvaj, tza̱j ne̱ maꞌa̱n soj quiꞌyaj don tuꞌvaj da̱nj caꞌmii snu̱j ꞌu̱nj do̱j ei. ꞌO̱ se maꞌa̱n soj me síí no̱ xcúún cata̱j se vaa sa̱ꞌ ꞌyáj ei. Nda̱ꞌ se taj yuꞌvee nó ꞌu̱nj, tza̱j ne̱ nuveé si̱j sa̱ꞌ doj me yoꞌó nij soꞌ rihanj maꞌ. Dan me se si̱j sa̱ꞌ uxrá me nij soꞌ, ne̱ maꞌa̱n nij apóstol cuneꞌ ya̱ maꞌa̱n Jesucristó me nij soꞌ, rá soj, tza̱j ne̱ nuveé si̱j sa̱ꞌ doj me nij soꞌ rihanj maꞌ.
11 Tenho-me tornado insensato! Vós a isso me obrigastes. Vós é que deveríeis fazer o meu elogio, visto que em nada fui inferior a esses eminentes apóstolos, se bem que nada sou.
12 ꞌO̱ se ꞌu̱nj me se suun sa̱ꞌ noco̱o ya̱ quiꞌyáj niꞌya̱j soj, ne̱ suun sa̱ꞌ noco̱o ꞌyaj nij apóstol cuneꞌ Jesucristó man me suun sa̱ꞌ quiꞌyáj niꞌya̱j soj, ne̱ dan me se naquiꞌyaj na̱j ndoꞌo ꞌu̱nj nimanj, ne̱ ne caꞌne̱ꞌ raj ga̱ suun ꞌyaj suun sa̱ꞌ noco̱o yoꞌ maꞌ.
12 Os sinais distintivos do verdadeiro apóstolo se realizaram em vosso meio através de uma paciência a toda prova, de sinais, prodígios e milagres.
13 ꞌO̱ se cara̱a̱ xꞌnaa soj do̱j rihanj sese nij caꞌmij rá soj ei. Xa̱ꞌ ꞌu̱nj, tza̱j ne̱ a̱ doj ne naquiꞌya̱j yaníj ꞌu̱nj man soj maꞌ. ꞌO̱ se o̱rúnꞌ rasu̱u̱n me naquiꞌyaj yaníj ꞌu̱nj ado̱nj. Ne caꞌve̱j ya̱ raj naquiꞌya̱j chrúj rihaan soj maꞌ. Tza̱j ne̱ sese nij quiꞌyáj ne cachi̱nj ꞌu̱nj saꞌanj rihaan soj, rá soj, ne̱ cara̱a̱ xꞌnaa soj ei.
13 Em que fostes inferiores às outras igrejas, senão no fato de que a vós não vos fui pesado? Relevai-me esta injúria!...
14 Dan me se a̱j quiꞌyaj chuvi̱i uún ꞌu̱nj cuchi̱ꞌ ꞌu̱nj rihaan soj, ga̱a ne̱ quisi̱j vaꞌnu̱j cuchi̱ꞌ ꞌu̱nj rihaan soj, ne̱ asa̱ꞌ cuchíꞌ ꞌu̱nj rej ma̱n soj, ne̱ se̱ caꞌnéj ꞌu̱nj rasu̱u̱n man soj maꞌ. Ma̱a̱n se me raj cuno̱ sa̱ꞌ maꞌa̱n soj rihanj ei. Dan me se ase vaa taꞌníj vaa soj rihanj, ne̱ ne nó xcúún xnii cara̱a sa̱ꞌ xnii rasu̱u̱n cheꞌé rej xnii maꞌ. ꞌO̱ se ma̱a̱n rej xnii no̱ xcúún cara̱a sa̱ꞌ rasu̱u̱n cheꞌé taꞌníí soꞌ ado̱nj.
14 Eis que estou pronto a ir ter convosco pela terceira vez. Não vos serei oneroso, porque não busco os vossos bens, mas sim a vós mesmos. Com efeito, não são os filhos que devem entesourar para os pais, mas os pais para os filhos.
15 Gu̱un niha̱ꞌ rá ꞌu̱nj cutu̱nꞌ ꞌu̱nj saꞌanj cheꞌé nimán soj, ne̱ nda̱a nimán yá ꞌu̱nj me raj quiꞌya̱j sunj cheꞌé nimán soj chugua̱nj. Dan me se cheꞌé se ꞌe̱e̱ raj man soj, ne̱ doj a̱ rá soj chiha̱ꞌ. Me cheꞌé ꞌyaj soj da̱nj ga̱.
15 De mui boa vontade darei o que é meu, e me darei a mim mesmo pelas vossas almas, ainda que, amando-vos mais, seja menos amado por vós.
16 Dan me se ne caꞌne̱e̱ ꞌu̱nj rasu̱u̱n man soj maꞌ. Tza̱j ne̱ vaa yuvii̱ cata̱j se vaa tihaꞌ yuꞌunj uxrá ꞌu̱nj man soj,
16 Mas seja! Não vos fui pesado. Como, porém, sou esperto, apanhei-vos pela astúcia...
17 ne̱ cata̱j nij yuvii̱ se vaa caꞌnéé ꞌu̱nj yoꞌó soꞌ cuchi̱ꞌ soꞌ rihaan soj, ne̱ racuíj yoꞌó soꞌ manj tiha̱ꞌ yuꞌunj núj man soj, ne̱ caꞌnéj núj rasu̱u̱n rihaan soj, cata̱j nij yuvii̱ ado̱nj.
17 Acaso tirei proveito de vós por meio de algum daqueles que vos enviei?
18 Dan me se ya̱ cataj xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan síí cuꞌna̱j Titó se vaa cuchi̱ꞌ soꞌ rihaan soj, ne̱ caꞌnéé ꞌu̱nj yoꞌó tinúú níꞌ caꞌanj ga̱ soꞌ á. Tihaꞌ yuꞌunj síí cuꞌna̱j Titó man soj naꞌ. Taj maꞌ. ꞌO̱ se veé o̱rúnꞌ Nimán Diose̱ nocoꞌ núj ga̱ síí cuꞌna̱j Titó, ne̱ cuya̱a̱n quiꞌyaj síí cuꞌna̱j Titó ga̱ ꞌu̱nj na̱nj ado̱nj.
18 Roguei a Tito, e com ele enviei um irmão que conheceis. Por acaso tirou Tito de vós alguma coisa? Não andamos nós com o mesmo espírito, sobre as mesmas pegadas?
19 Dan me se cheꞌé se chuꞌviꞌ ndoꞌo núj se vaa cuta̱ꞌ soj cacunꞌ xráá núj me se caꞌmii ndoꞌo núj nu̱ꞌ nana̱ nihánj, rá soj naꞌ. Taj maꞌ. ꞌO̱ se neꞌen Diose̱ da̱j aꞌmii núj, ne̱ cheꞌé se si̱j noco̱ꞌ man Jesucristó me núj, ne̱ caꞌmii núj nu̱ꞌ nana̱ nihánj cheꞌé se ꞌe̱e̱ rá núj man soj, ne̱ me rá núj nari̱ꞌ sa̱ꞌ soj canoco̱ꞌ soj man Diose̱, tinu̱j, nocoj.
19 Já há muito pensais que nos justificamos diante de vós. Perante Deus, em Cristo, é que nós falamos; mas tudo isto, meus caríssimos, para vossa edificação.
20 ꞌO̱ se chuꞌvíꞌ ꞌu̱nj do̱j tzinꞌ se vaa cuchi̱ꞌ ꞌu̱nj chiháán soj ne̱ que̱neꞌenj se vaa ne ꞌyaj soj nda̱a vaa no̱ xcúún soj quiꞌya̱j soj, ne̱ cata̱j soj se vaa ne ꞌyáá ꞌu̱nj nda̱a vaa me rá soj qui̱ꞌyáá ꞌu̱nj a. Chuꞌvíꞌ ꞌu̱nj se vaa que̱neꞌén ꞌu̱nj se vaa gu̱un yuva̱a̱ soj rihaan tinúú soj do̱ꞌ, se vaa gu̱un xco̱j ruva̱a̱ rá soj ni̱ꞌyaj soj tinúú soj do̱ꞌ, se vaa caxri̱i̱ yuva̱a̱ soj man tinúú soj do̱ꞌ, se vaa cuxra̱ꞌ taꞌa̱j soj man maꞌa̱n soj ne̱ gu̱un rá soj cunu̱ꞌ soj do̱ꞌ, se vaa nano̱ soj cuentó ne̱ cheꞌé tinúú soj do̱ꞌ, se vaa caꞌmi̱i̱ xta̱ꞌ soj do̱ꞌ, se vaa ga̱a̱ sayuun scaꞌnúj soj do̱ꞌ chugua̱nj.
20 Temo que, quando for, não vos ache quais eu quisera, e que vós me acheis qual não quereríeis. Receio encontrar entre vós contendas, invejas, rixas, dissensões, calúnias, murmurações, arrogâncias e desordens.
21 Dan me se chuꞌviꞌ uún ꞌu̱nj se vaa asa̱ꞌ cuchíꞌ ꞌu̱nj rihaan soj, ne̱ gu̱un naꞌa̱j ndoꞌo ꞌu̱nj quiꞌya̱j Diose̱ cheꞌé soj, ne̱ quinano̱ ndoꞌo rá ꞌu̱nj cheꞌé queꞌe̱e̱ nij tinúú níꞌ nij síí tumé cacunꞌ, cheꞌé se naꞌvej rá nij soꞌ ta̱náj nij soꞌ cacunꞌ ne̱ cunu̱u sa̱ꞌ nimán nij soꞌ a. ꞌO̱ se yoꞌo̱ cu̱tumé nij soꞌ cacunꞌ se vaa nij ndoꞌo ꞌyaj nij soꞌ do̱ꞌ, se vaa ꞌyaj nij soꞌ cacunꞌ ga̱ yoꞌó chana̱ do̱ꞌ, na̱nj ei.
21 Receio que à minha chegada entre vós Deus me humilhe ainda a vosso respeito; e tenha de chorar por muitos daqueles que pecaram e não fizeram penitência da impureza, fornicação e dissolução que cometeram.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Coríntios 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.