1 Coríntios 4
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs ARA
1 Dan me se me rá núj xca̱j cunuda̱nj yuvii̱ cuentá se vaa si̱j ꞌyaj suun rihaan Jesucristó me núj, ne̱ no̱ xcúún núj nata̱ꞌ núj nana̱ me rá Diose̱ ti̱haa̱n naca̱ Diose̱ man yuvii̱ na̱nj á.
1 Assim, pois, importa que os homens nos considerem como ministros de Cristo e despenseiros dos mistérios de Deus.
2 Dan me se no̱ xcúún núj quiꞌya̱j suun núj nu̱ꞌ suun caꞌneꞌ Diose̱ rihaan núj, ne̱ se̱ caꞌvee caꞌne̱ꞌ rá núj ga̱ suun yoꞌ a̱ maꞌ.
2 Ora, além disso, o que se requer dos despenseiros é que cada um deles seja encontrado fiel.
3 Tza̱j ne̱ caꞌve̱e se naquiꞌya̱j cu̱u soj manj do̱ꞌ, caꞌve̱e se na̱j guun cuese̱ naquiꞌya̱j cu̱u cheꞌej do̱ꞌ, tza̱j ne̱ taj se ꞌyaj maꞌ. ꞌO̱ se a̱ ma̱ꞌán ꞌu̱nj ne naquiꞌya̱j cuú ꞌu̱nj da̱j ꞌyáj maꞌ.
3 Todavia, a mim mui pouco se me dá de ser julgado por vós ou por tribunal humano; nem eu tampouco julgo a mim mesmo.
4 A̱ ꞌó cacunꞌ ne tumé ꞌu̱nj cuano̱, rá ꞌu̱nj, tza̱j ne̱ dan me se ne neꞌén ꞌu̱nj da̱j vaa man ma̱ꞌanj maꞌ. ꞌO̱ se o̱rúnꞌ síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ me síí no̱ xcúún naquiꞌya̱j cu̱u cheꞌej na̱nj ado̱nj.
4 Porque de nada me argui a consciência; contudo, nem por isso me dou por justificado, pois quem me julga é o Senhor.
5 Cheꞌé dan se̱ guun naquiꞌya̱j cu̱u soj cacunꞌ cheꞌé yuvii̱ maꞌ. Ma̱a̱n se na̱ꞌvi̱j soj caꞌna̱ꞌ uún síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihaan chumii̱ nihánj ei. Cuano̱ nihánj me se ne neꞌen sa̱ꞌ níꞌ da̱j vaa ꞌyaj ꞌo̱ ꞌo̱ yuvii̱, tza̱j ne̱ asa̱ꞌ caꞌnaꞌ síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ, ne̱ ti̱haa̱n soꞌ rihaan níꞌ da̱j vaa ꞌyaj ꞌo̱ ꞌo̱ yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ sese sa̱ꞌ quiꞌyaj yoꞌo̱ soꞌ, ne̱ maꞌa̱n Diose̱ cata̱j se vaa sa̱ꞌ quiꞌyaj soꞌ ado̱nj.
5 Portanto, nada julgueis antes do tempo, até que venha o Senhor, o qual não somente trará à plena luz as coisas ocultas das trevas, mas também manifestará os desígnios dos corações; e, então, cada um receberá o seu louvor da parte de Deus.
6 Dan me se a̱j cataj xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa maꞌa̱n Jesucristó naquiꞌya̱j cu̱u cheꞌé núj ga̱ síí cuꞌna̱j Apolos, ne̱ me raj queneꞌe̱n soj man núj, ne̱ xca̱j soj cuentá se vaa no̱ xcúún soj cuno̱ soj nana̱ a̱j cataj xnaꞌanj Diose̱ rihaan níꞌ nana̱ no̱ rihaan yanj á. Dan me se se̱ cataj soj se vaa sa̱ꞌ doj vaa yoꞌo̱ tuviꞌ núj rihaan yoꞌó tuviꞌ núj maꞌ.
6 Estas coisas, irmãos, apliquei-as figuradamente a mim mesmo e a Apolo, por vossa causa, para que por nosso exemplo aprendais isto: não ultrapasseis o que está escrito; a fim de que ninguém se ensoberbeça a favor de um em detrimento de outro.
7 Sa̱ꞌ doj vaa so̱ꞌ rihaan yoꞌó yuvii̱, rá so̱ꞌ naꞌ. Me síí cataj rihaan so̱ꞌ se vaa sa̱ꞌ doj vaa so̱ꞌ ga̱, man tinu̱j, man nocoj. Siꞌyáá so̱ꞌ roꞌ, me se me síí rqué yoꞌ rihaan so̱ꞌ ga̱. Ma̱ꞌán so̱ꞌ quiꞌyaj naꞌ. Ase Diose̱ quiꞌyaj xa̱ꞌ. Sese rqué Diose̱ nu̱ꞌ siꞌyáá so̱ꞌ rihaan so̱ꞌ, ne̱ taj cheꞌé caꞌmi̱i̱ xta̱ꞌ so̱ꞌ a̱ doj maꞌ.
7 Pois quem é que te faz sobressair? E que tens tu que não tenhas recebido? E, se o recebeste, por que te vanglorias, como se o não tiveras recebido?
8 Ne̱ xa̱ꞌ soj, tza̱j ne̱ a̱ ꞌó rasu̱u̱n ne achiin man soj, rá soj, ne̱ ruꞌvee me soj, rá soj, ne̱ rii taꞌngaꞌ ndoꞌo soj, rá soj a. Ne̱ xa̱ꞌ núj, tza̱j ne̱ a̱ doj ne rii taꞌngaꞌ núj, rá soj a. Sese ya̱ rii taꞌngaꞌ soj, ne̱ gu̱un niha̱ꞌ uxrá raj, ne̱ nda̱a a̱ núj quiri̱i̱ taꞌngaꞌ ga̱ soj ei.
8 Já estais fartos, já estais ricos; chegastes a reinar sem nós; sim, tomara reinásseis para que também nós viéssemos a reinar convosco.
9 Ne̱ xa̱ꞌ núj apóstol cuneꞌ Jesucristó man nata̱ꞌ se‑na̱na̱ soꞌ rihaan cunuda̱nj nij yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ nihánj, tza̱j ne̱ ase vaa síí na̱j rmaꞌa̱n roꞌ, da̱nj vaa núj rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ si̱j da̱j doj cavi̱ꞌ me núj, quiꞌyaj Diose̱, raj a. Cheꞌé dan niꞌya̱j ndoꞌo nij síí ma̱n rihaan chumii̱ nihánj niꞌya̱j maꞌa̱n nij se‑mo̱zó Diose̱ niꞌya̱j ndoꞌo man núj, cheꞌé se vaa síí ya̱nj rmaꞌa̱n me núj a.
9 Porque a mim me parece que Deus nos pôs a nós, os apóstolos, em último lugar, como se fôssemos condenados à morte; porque nos tornamos espetáculo ao mundo, tanto a anjos, como a homens.
10 Dan me se ase vaa síí niꞌyo̱n vaa núj rihaan chumii̱ nihánj, cheꞌé Jesucristó, tza̱j ne̱ síí cu̱u raa̱ me soj cheꞌé Jesucristó, rá soj a. Ne̱ síí nucua̱j ndoꞌo me soj, rá soj, tza̱j ne̱ núj me se síí ina̱j me núj a. Ne̱ veꞌé ndoꞌo aráj cochro̱j yuvii̱ rihaan soj, tza̱j ne̱ xa̱ꞌ maꞌa̱n núj, tza̱j ne̱ tana̱nj a̱ nachriꞌ yuvii̱ niꞌya̱j yuvii̱ man núj a.
10 Nós somos loucos por causa de Cristo, e vós, sábios em Cristo; nós, fracos, e vós, fortes; vós, nobres, e nós, desprezíveis.
11 Nu̱ꞌ caꞌnaꞌ me se achiin se chá rihaan núj do̱ꞌ, achiin se coꞌo̱ núj do̱ꞌ, achiin yatzíj quita̱j xráá núj do̱ꞌ á. Tucuxruꞌ ndoꞌo nii man núj, ne̱ neꞌen nii se vaa taj va̱j toꞌóó núj a.
11 Até à presente hora, sofremos fome, e sede, e nudez; e somos esbofeteados, e não temos morada certa,
12 Dan me se ꞌyaj suun ndoꞌo núj, ga̱a ne̱ aꞌvee riꞌ núj se achiin man núj a. Nachriꞌ nii niꞌya̱j nii man núj, tza̱j ne̱ aꞌmii núj nana̱ lu̱j rihaan nij síí nachriꞌ niꞌya̱j man núj, ne̱ ꞌyaj nii sayuun man núj, tza̱j ne̱ ne aꞌneꞌ rá núj ga̱ suun vaa rihaan núj a̱ man ado̱nj.
12 e nos afadigamos, trabalhando com as nossas próprias mãos. Quando somos injuriados, bendizemos; quando perseguidos, suportamos;
13 Nana̱ nij aꞌmii nii rihaan núj, tza̱j ne̱ nana̱ sa̱ꞌ aꞌmii núj ga̱ nij síí aꞌmii nij cheꞌé núj a. Ase vaa nacaj naꞌnuꞌ nii rihaan cunuda̱nj rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱ roꞌ, da̱nj vaa núj rihaan chumii̱ nihánj nu̱ꞌ caꞌnaꞌ, ne̱ veé da̱nj vaa núj nda̱a cuano̱ nihánj na̱nj ado̱nj.
13 quando caluniados, procuramos conciliação; até agora, temos chegado a ser considerados lixo do mundo, escória de todos.
14 Dan me se quisíj cachrón ꞌu̱nj nana̱ nihánj naya̱a̱ soj, ne̱ nuveé cheꞌe̱ se me raj gu̱un naꞌa̱j soj me cachronj nana̱ nihánj maꞌ. ꞌO̱ se ase vaa taꞌníj vaa soj rihanj, tinu̱j, nocoj, ne̱ cheꞌé se ꞌe̱e̱ raj man soj, cheꞌé dan me raj narque̱j chrej sa̱ꞌ man soj ei.
14 Não vos escrevo estas coisas para vos envergonhar; pelo contrário, para vos admoestar como a filhos meus amados.
15 Caꞌve̱e se cuchi̱ꞌ chi̱ꞌ míj síí tu̱cuꞌyón cheꞌé Jesucristó rihaan soj, tza̱j ne̱ asinoj me síí cataj xnaꞌanj se‑na̱na̱ Diose̱ nana̱ sa̱ꞌ rihaan soj á. Canocoꞌ soj man Jesucristó ga̱ ꞌu̱nj, ne̱ cheꞌé dan ase vaa rej soj vaa ꞌu̱nj, tinu̱j, nocoj.
15 Porque, ainda que tivésseis milhares de preceptores em Cristo, não teríeis, contudo, muitos pais; pois eu, pelo evangelho, vos gerei em Cristo Jesus.
16 Cheꞌé dan me cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa ase vaa ꞌyáá ꞌu̱nj roꞌ, da̱nj ga̱a̱ quiꞌya̱j gue̱e̱ soj uún a.
16 Admoesto-vos, portanto, a que sejais meus imitadores.
17 Cheꞌé dan caꞌne̱j ꞌu̱nj man síí cuꞌna̱j Timoteo cuchi̱ꞌ soꞌ rihaan soj, ne̱ síí noco̱ꞌ man síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ me soꞌ ga̱ ꞌu̱nj, ne̱ cheꞌé dan ase vaa taꞌníj vaa soꞌ a. ꞌE̱e̱ raj man soꞌ, ne̱ nucua̱j raj man soꞌ na̱nj ado̱nj. Cata̱j xnaꞌanj uún soꞌ rihaan soj nu̱ꞌ tucuáán noco̱ꞌ ꞌu̱nj cheꞌé Jesucristó, ne̱ ꞌo̱ cuya̱a̱n vaa nana̱ tu̱cuꞌyón soꞌ ga̱ nana̱ tucuꞌyón ꞌu̱nj rihaan nij síí amán rá niꞌya̱j man Jesucristó ma̱n cunuda̱nj nij chumanꞌ rej va̱j ꞌu̱nj a.
17 Por esta causa, vos mandei Timóteo, que é meu filho amado e fiel no Senhor, o qual vos lembrará os meus caminhos em Cristo Jesus, como, por toda parte, ensino em cada igreja.
18 Guun cheꞌe̱ taꞌa̱j nij soj caꞌmii xta̱ꞌ taꞌa̱j nij soj, ne̱ xa̱ꞌ nij síí aꞌmii xta̱ꞌ, tza̱j ne̱ se̱ cuchiꞌ ma̱ꞌanj rihaan soj, rá nij soꞌ a.
18 Alguns se ensoberbeceram, como se eu não tivesse de ir ter convosco;
19 Tza̱j ne̱ raꞌya̱nj ya̱ cuchi̱ꞌ ma̱ꞌanj rihaan soj, sese caꞌve̱j síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ, ga̱a ne̱ nuveé ina̱nj cheꞌé nana̱ aꞌmii xta̱ꞌ nij soꞌ xca̱j ꞌu̱nj cuentá maꞌ. ꞌO̱ se xca̱j ꞌu̱nj cuentá sese ya̱ quisi̱j nij soꞌ quiꞌya̱j nij soꞌ nda̱a vaa taj nij soꞌ ado̱nj.
19 mas, em breve, irei visitar-vos, se o Senhor quiser, e, então, conhecerei não a palavra, mas o poder dos ensoberbecidos.
20 ꞌO̱ se se̱ guun chij níꞌ ga̱ Diose̱ quiꞌya̱j nana̱ tuꞌva u̱u̱n níꞌ maꞌ. ꞌO̱ se gu̱un chij níꞌ ga̱ Diose̱, quiꞌya̱j suun gu̱un nucua̱j níꞌ quiꞌya̱j suun níꞌ cheꞌé Diose̱ ado̱nj.
20 Porque o reino de Deus consiste não em palavra, mas em poder.
21 Me se me rá soj qui̱ꞌyáj ga̱ soj asa̱ꞌ cuchíꞌ ꞌu̱nj rihaan soj ga̱. Me rá soj qui̱ꞌyáá ꞌu̱nj sayuun man soj naꞌ. Ase me rá soj ga̱a̱ ꞌe̱e̱ rá ꞌu̱nj man soj ne̱ veꞌé caꞌmi̱j ga̱ soj xa̱ꞌ.
21 Que preferis? Irei a vós outros com vara ou com amor e espírito de mansidão?
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Coríntios 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.