Mateus 21

SOE A TOꞌTOꞌ (TPZ) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 E Ieesuꞌ me ra ma vamomhë peꞌ to këh ee maꞌ pa vöön va Jerikoꞌ, pare öök vatët ee manih Jerusalëm. Ee to vos momoaan ee pa vöön nee to pokaꞌ ne Bëtfes, a vöön pamëh to teꞌ non Tope Öliv. Ee to teꞌ ne nën, ke Ieesuꞌ vanö vovoh en pa poa vamomhë peꞌ.
1 Quando Jesus e os discípulos estavam chegando a Jerusalém, pararam no povoado de Betfagé, que fica perto do monte das Oliveiras. Dali Jesus enviou dois discípulos na frente,
2 Pareꞌ soe ke rapoë pan, “Nö na manuh pa vöön vöh na to ep no na. Eöm se nö nën, paröm taum a tönkiꞌ nee to nohtöön poë po uris, keꞌ sun vaꞌpeh me non e koaꞌ peꞌ. Paröm ihan raoe, ko me maꞌ raoe manih peöꞌ.
2 com a seguinte ordem:
3 Ka ta pah teꞌ se keh hi a neöm ta hi, köm soe ke eah pan, ‘E Topoan to teꞌ me non a kiu manih pee.’ Eꞌ se heꞌ vëvëhöꞌ hah en maꞌ pee.”
3 Se alguém falar alguma coisa, digam que o Mestre precisa deles. Assim deixarão vocês trazerem logo os animais.
4 Eꞌ a tah pamëh se tanok ko vapuh rakah a soe no a teꞌ vanënën soe to soe voh. Eꞌ to soe voh pan,
4 Isso aconteceu para se cumprir o que o profeta tinha dito:
5 “Soe ke ra napan va Jerusalëm,
5 “Digam ao povo de Jerusalém: Agora o seu rei está chegando. Ele é humilde e está montado num jumento e num jumentinho, filho de jumenta.”
6 A poa vamomhë peꞌ to nö, pare taum va ee manih pö neꞌ to soe va i rapoë.
6 Então os discípulos foram e fizeram o que Jesus havia mandado.
7 Ee to me ee maꞌ pa sinan tönkiꞌ me e koaꞌ peꞌ, pare pan a ma ohop rë manih pa tonun a poa tönkiꞌ, ke Ieesuꞌ tok poꞌ en.
7 Levaram a jumenta e o jumentinho, jogaram as suas capas sobre eles, e Jesus montou.
8 Ka napan o pöh peo rakah to ihan a ma ohop rërë pee, pare panpan ee manih hanan. Ko upöm moes maꞌ a ma pea naon, ko vahoꞌ ee manih hanan.
8 Da grande multidão que ia com eles, alguns estendiam as suas capas no chão, e outros espalhavam no chão ramos que tinham cortado das árvores.
9 Ka napan varih to vovoh nö ke ne e Ieesuꞌ, me ro teꞌ varih to suksuk nö ne maꞌ poë. Ee to tataoa nö ne maꞌ, pare sosoe va ne manih pan,
9 Tanto os que iam na frente como os que vinham atrás começaram a gritar: — Que Deus abençoe aquele que vem em nome do Senhor! Hosana a Deus nas alturas do céu!
10 E Ieesuꞌ to vos manuh Jerusalëm ka napan töhkak, pare vaiihi e ne pan, “A teꞌ vëh eꞌ rakah eteh?”
10 Quando Jesus entrou em Jerusalém, toda a cidade ficou agitada, e o povo perguntava: — Quem é ele?
11 Ka napan varih to tataoa nö ne soe ke rapoë pan, “A teꞌ vaꞌih, eꞌ e Ieesuꞌ, ka muhin peꞌ ivëh Galiliꞌ, ka vöön peꞌ ivëh Nasarët. Eꞌ a teꞌ vanënën soe pamëh ne Sosoenën to heꞌ voh a ra.’
11 A multidão respondia: — Este é o
12 E Ieesuꞌ to vos manuh Jerusalëm, pareꞌ ho koman Iuun Hinhin Apuh, pareꞌ veo tavus en pa napan to vavavoen ne a ma tah pee, Eꞌ to koep en pa ma pok
12 Jesus entrou no pátio do Templo e expulsou todos os que compravam e vendiam naquele lugar. Derrubou as mesas dos que trocavam dinheiro e as cadeiras dos que vendiam pombas.
13 E Ieesuꞌ to soe ke rapoë pan. “Manih po Puk Vapenpen no a teꞌ vanënën soe e Aisaëaꞌ to kiun voh to soe va non manih pan,
13 Ele lhes disse:
14 E Ieesuꞌ to teꞌ non koman Iuun Hinhin Apuh, ka nap kekehoꞌ, me ro teꞌ hathat ma moe nö ee maꞌ manih peꞌ, keꞌ vavatoꞌ hah en pee.
14 Cegos e coxos iam encontrar Jesus no pátio do Templo, e ele os curava.
15 O teꞌ susunön ësës heꞌ, me ro teꞌ vavaasis to nat i ne o Vavaasis pe Mosës to ep a ma tah vatoksean ne Ieesuꞌ to nok nën, pare tënan pet ee po koaꞌ to tataoa ne koman Iuun Hinhin Apuh, pare sosoe va ne manih pan, “Kë a ëhnan e Ieesuꞌ, eꞌ e Kristo e koaꞌ pe Devit.” A ma taateꞌ poë varih to vaheve rakah ee po teꞌ susunön ësës heꞌ, me ro teꞌ vavaasis varih to nat ne sih o Vavaasis pe Mosës.
15 Os chefes dos sacerdotes e os mestres da Lei ficaram zangados quando viram as coisas maravilhosas que ele fazia e ouviram as crianças gritando no pátio do Templo: —
16 O teꞌ susunön ësës heꞌ, me ro teꞌ vavaasis to nat i ne o Vavaasis pe Mosës to nö ee manuh pe Ieesuꞌ, pare hi poë pan, “Eën nat kës e nom pa tah no koaꞌ varih to sosoe ne, ha?” Ke Ieesuꞌ piun rapoë, pareꞌ soe pan, “A, eöꞌ to pënton e noꞌ, paröꞌ nat e noꞌ pa tah nee to sosoe ne. Ke eöm poꞌ, eöm to hikta ëh pöꞌ voh a soe to kiun non manih po puk pe Sosoenën to soe non pan,
16 E eles disseram a Jesus: — Você está ouvindo o que estão dizendo? Jesus respondeu:
17 Manih pa po poen pamëh ne Ieesuꞌ to këh en po teꞌ susunön ësës heꞌ, me ro teꞌ vavaasis to nat i ne o Vavaasis pe Mosës, pareꞌ nö en manuh Bëtaniꞌ.
17 Então Jesus os deixou, saiu da cidade e foi para o povoado de Betânia. E passou a noite ali.
18 A muhin to takah en, ke Ieesuꞌ taneꞌ hah maꞌ manuh Bëtaniꞌ, ko nönö hah nö non manuh Jerusalëm, pareꞌ haraꞌ en po maë.
18 No dia seguinte, quando estava voltando para a cidade, Jesus teve fome.
19 Eꞌ to ep a vu naon nee to pokaꞌ ne o fik to sun non sinten hanan, pareꞌ nö manuh pa vu naon pamëh, ivëhkëk, eꞌ to hikta teꞌ voaꞌ non. A uvin varoe ko neah to teꞌ non. Ke Ieesuꞌ soe ke o naon pamëh pan, “Eën hikta se vovoaꞌ amot hah nom.” Ka uvin o naon pamëh rak vëvëhöꞌ rakah en.
19 Ele viu uma figueira na beira da estrada e foi até lá, mas não encontrou nada; só folhas. Aí disse para a figueira: E na mesma hora a figueira secou.
20 Ka ma vamomhë ep a tah ne Ieesuꞌ to nok, pare pah toksean rakah ee. Pare vaiihi e ne pan, “Vahvanih ko naon vëh rak vëvëhöꞌ vamanih, pa soe akuk pe Ieesuꞌ?”
20 Os discípulos viram isso, ficaram muito admirados e disseram: — Como a figueira secou depressa!
21 Ke Ieesuꞌ piun a soe pee, pareꞌ soe pan, “Eöꞌ to soe vaman rakah keoꞌ peöm, eöm se keh teꞌ rakah me nem o vaman, paröm hikta teꞌ me nem ta ma kokoman peo. A, eöm to onöt e nem pa nok a taateꞌ nöꞌ to nok manih pa vu naon vëh, me a ma meh taneah nöm to onöt e nem pa nok. Eöm to onöt e nem pa taꞌ a tope vëh pan, ‘Sun ah parën vi kunah koman hah keo manuh koman tahiꞌ.’ Eꞌ se pënton en pa soe peöm.
21 Então Jesus disse:
22 Eöm se keh teꞌ rakah me nem o vaman, paröm hin manuh pe Sosoenën, eöm se kon em pataeah nöm to hinhin suk nem.”
22 Se crerem, receberão tudo o que pedirem em oração.
23 E Ieesuꞌ to ho hah en manuh koman a Iuun Hinhin Apuh, pareꞌ vavaasis non a napan nën. Ko teꞌ susunön ësës heꞌ, me ro teꞌ susunön po Jiuꞌ nö maꞌ manih peꞌ, pare hi poë pan, “Soe ka möm ah. A tasun taeah nën to teꞌ me nom parën nonok nom a ma kiu varih? Eteh to heꞌ a oah a tasun pamëh?”
23 Jesus chegou ao Templo, e, quando já estava ensinando, alguns chefes dos sacerdotes e alguns líderes judeus chegaram perto dele e perguntaram: — Com que autoridade você faz essas coisas? Quem lhe deu essa autoridade?
24 Ke Ieesuꞌ piun rapoë pareꞌ soe pan, “Eöꞌ me se hi a neöm ta teꞌ hi, eöm se keh piun em peöꞌ, a, eöꞌ me se soe keoꞌ peöm peteh to heꞌ a neoꞌ a tasun, köꞌ nonok noꞌ a ma kiu varih.
24 Jesus respondeu:
25 Soe ka neoꞌ öm, a tasun vëh pa pupui a napan ne Jon Tövapupui to heꞌ voh, taneꞌ maꞌ pe Sosoenën, keꞌ, eꞌ taneꞌ maꞌ manih pa napan ah?”
25 Respondam: quem deu autoridade a João para batizar? Foi Deus ou foram pessoas? Aí eles começaram a dizer uns aos outros: — Se dissermos que foi Deus, ele vai perguntar: “Então por que vocês não creram em João?”
26 Ka se keh soe ee pan, ‘Eꞌ a kiu pa teꞌ.’ A, ea se nanaöp e no pa napan se ip ee pea, suk ee to vaman e ne pe Jon a teꞌ vanënën soe.”
26 Mas, se dissermos que foram pessoas, temos medo do que o povo pode fazer, pois todos acham que João era profeta .
27 Kee piun e Ieesuꞌ, pare soe pan, “Emöm to hikta nat nem.”
27 Por isso responderam: — Não sabemos.
28 E Ieesuꞌ to vavaato avoeꞌ e non, pareꞌ soe ke poꞌ o teꞌ susunön ësës heꞌ, me ro teꞌ susunön po Jiuꞌ va Israël pan, “Eöm koman va poꞌ nem nih pa ö no a pah teꞌ to teꞌ me non a poa koaꞌ oeteꞌ peꞌ. Ko pöh poen ne tamëëre to nö manuh pe koaꞌ vamomoaan, pareꞌ soe pan, ‘Koaꞌ peöꞌ, kuru nöꞌ to iu noꞌ a ö nën se nö manuh po tökiu voaën peöꞌ parën kiu maꞌ.’
28 Jesus continuou:
29 Ke sunaiꞌeah vaꞌsik en. Pareꞌ teꞌ non, ko panih o kokoman peꞌ ko nö hah en pa kiu.
29 — Ele respondeu: “Eu não quero ir.” Mas depois mudou de ideia e foi.
30 Vasuksuk ne tamëëre to nö en manuh pe meh sunaiꞌeah, pareꞌ soe ke poan pan, ‘Koaꞌ peöꞌ, kuru nöꞌ to iu noꞌ a ö nën se nö parën kiu maꞌ manuh po tökiu voaën peöꞌ.’ Ke sunaiꞌeah manat en, ivëhkëk, eꞌ to koe en, pareꞌ hikta nö pa kiu.”
30 — O pai foi e deu ao outro filho a mesma ordem. E este disse: “Sim, senhor.” Mas depois não foi.
31 Ke Ieesuꞌ hi poꞌ en pee pan, “Eteh rakah pa poa koaꞌ varih to pënton a soe pe tamëëre?” Kee piun a soe pe Ieesuꞌ, pare soe pan, “E koaꞌ vamomoaan.” Ke Ieesuꞌ soe ke rapoë pan, “A, eöꞌ to soe vaman rakah keoꞌ peöm. A nap kokon takis, me ra nap rëhrëh se vovoh ke peöm manuh pa Matop Vih va pa Vöön va Kin, suk ee to tamak a ma taateꞌ hat pee, pare panih ee.
31 — Qual deles fez o que o pai queria? — perguntou Jesus. E eles responderam: — O filho mais velho. Então Jesus disse a eles:
32 E Jon to nö voh maꞌ pa vataare a neöm a taateꞌ totoopin, köm hikta vaman voh eah. Ivëhkëk, a nap kokon takis me ra nap rëhrëh to tënan voh a soe pe Jon, pare vaman e peꞌ. Eöm to pënton voh em po vavaasis pamëh, ivëhkëk, eöm to rës e nem pa panih a ma taateꞌ hat peöm, paröm vaman.”
32 Pois João Batista veio para mostrar a vocês o caminho certo, e vocês não creram nele; mas os cobradores de impostos e as prostitutas creram. Porém, mesmo tendo visto isso, vocês não se arrependeram e não creram nele.
33 E Ieesuꞌ to vavaato avoeꞌ me e non po teꞌ susunön ësës heꞌ, me ro teꞌ susunön po Jiuꞌ, pareꞌ soe pan, “Eöm se pënton vavih rakah nem po vahutët vaꞌih nöꞌ se soe ka neöm. A pah teꞌ to nep voh a rak voaën, pareꞌ eean tavi poan. Pareꞌ een a koveꞌ marën a vahoꞌ a ma voaꞌ voaën nën, pareꞌ kom ko hun tavus maꞌ. Eꞌ to eok en pa iuun no a teꞌ se teꞌ non, pareꞌ ut non pa rak voaën pamëh. Pareꞌ heꞌ en po upöm teꞌ, kee kiu moniꞌ e ne manih peꞌ, eꞌ he nö varo en pa meh muhin.
33 Jesus disse:
34 Vasuksuk poꞌ no a voaꞌ to vamatop ee pa oes, ke tövaneah pa rak voaën vanö en maꞌ pa ma teꞌ kikiu peꞌ manih po teꞌ varih to matop ro ne pa rak voaën, pan ee se teꞌ ke poë ta ma teꞌ voaꞌ voaën va pa rak peꞌ.
34 Quando chegou o tempo da colheita, o dono mandou alguns empregados a fim de receber a parte dele.
35 Ivëhkëk, o teꞌ varih to vaneah ro ne pa nep voaën to öt a ma teꞌ kikiu pe tövaneah pa rak voaën, pare vakmis ee pee, ko ip vamët ee pa meh. Ka vakön teꞌ kikiu nee to tösvös poë, keꞌ mët en.
35 Mas os lavradores agarraram os empregados, bateram num, assassinaram outro e mataram ainda outro a pedradas.
36 Ke tövaneah pa rak voaën vanö hah en po upöm teꞌ kikiu peꞌ to peo oah e ne pa ma teꞌ varih neꞌ to vanö moaan manuh po teꞌ varih to matop ro ne a rak voaën. Ka napan varih to matop ro ne pa rak voaën nok va ee pee manih po teꞌ varih to vovoh moaan maꞌ.
36 Aí o dono mandou mais empregados do que da primeira vez. E os lavradores fizeram a mesma coisa.
37 E tövaneah pa rak voaën to koman en pa vanö maꞌ e koaꞌ koman peꞌ. Eꞌ to koman non pan a napan varih to matop ro ne pa rak voaën se ta e ne pe sunaiꞌeah.
37 Depois de tudo isso, ele mandou o seu próprio filho, pensando: “O meu filho eles vão respeitar.”
38 Ivëhkëk, a napan varih to matop ro ne pa rak voaën to ep i na e koaꞌ peꞌ to nö maꞌ, pare soe va ee manih pan, ‘Ivaꞌih e koaꞌ peꞌ. Ka rak voaën vaꞌih se vaneah amot e non peꞌ. Ea se keh ip vamët eah, ko vaneah varuꞌ e no pa rak voaën vaꞌih.’
38 Mas, quando os lavradores viram o filho, disseram uns aos outros: “Este é o filho do dono; ele vai herdar a plantação. Vamos matá-lo, e a plantação será nossa.”
39 Ivëh, ka napan varih to matop ro ne a rak voaën öt e koaꞌ pamëh, pare vi tavus këh ee peꞌ pa rak, ko ip vamët ee peꞌ.
39 — Então agarraram o filho, e o jogaram para fora da plantação, e o mataram.
40 “Ke tövaneah pa rak voaën se poꞌ nok vah va i ra napan varih nih to matop ro ne a rak peꞌ pö neꞌ se hah ma?”
40 Aí Jesus perguntou:
41 Ko teꞌ susunön ësës heꞌ, me ro teꞌ susunön po Jiuꞌ soe ke Ieesuꞌ pan, “Eꞌ se ip vamët vahik rakah en po teꞌ hat poë varih. Pareꞌ heꞌ en pa rak voaën pamëh manih po upöm teꞌ, kee matop ro ne. Ko poen nee se oes a voaën, ee se heꞌ ee peꞌ a ma teꞌ voaꞌ voaën va pa rak pamëh.”
41 Eles responderam: — Com certeza ele vai matar aqueles lavradores maus e vai arrendar a plantação a outros. E estes lhe darão a parte da colheita no tempo certo.
42 Ke Ieesuꞌ soe ke rapoë pan, “Eöm to hikta ëh pöꞌ voh a soe vaꞌih to kiun non po Puk Vapenpen to soe suk voh non e Kristo, pareꞌ soe non pan,
42 Jesus então perguntou:
43 “Ivëh, köꞌ se soe rakah keoꞌ peöm, e Sosoenën se kon këh en peöm pa Matop Vih peꞌ, pareꞌ heꞌ en peꞌ manih pa napan varih to tëtënan ne a ma soe peꞌ, pare vavatet ne.
43 E Jesus terminou:
44 Ka teꞌ to kuꞌ, pareꞌ vuꞌ na pa tonun vös pamëh eꞌ se takök vatam en. Ivëhkëk, a vös pamëh se keh vuꞌtöön na ta teꞌ. A teꞌ pamëh se kakaaroe rakah en.”
44 Quem cair em cima dessa pedra ficará em pedaços. E, se a pedra cair sobre alguém, essa pessoa vai virar pó.
45 O teꞌ susunön ësës heꞌ, me ro Parësiꞌ to pënton a soe vapipinoꞌ ne Ieesuꞌ to nonok non, pare nat ee pe Ieesuꞌ to huh e non pee pa soe vapipinoꞌ pamëh.
45 Os chefes dos sacerdotes e os fariseus ouviram as parábolas que Jesus contou e sabiam que ele estava falando a respeito deles.
46 Eꞌe to kehkeh öt e ne pe Ieesuꞌ. Ivëhkëk, ee to nanaöp e ne pa napan, suk a napan to vaman e ne pe Ieesuꞌ a teꞌ vanënën soe.
46 Por isso queriam prendê-lo, mas tinham medo da multidão porque o povo achava que Jesus era profeta .

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 21, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.