Mateus 21
SOE A TOꞌTOꞌ (TPZ) vs AAI
1 E Ieesuꞌ me ra ma vamomhë peꞌ to këh ee maꞌ pa vöön va Jerikoꞌ, pare öök vatët ee manih Jerusalëm. Ee to vos momoaan ee pa vöön nee to pokaꞌ ne Bëtfes, a vöön pamëh to teꞌ non Tope Öliv. Ee to teꞌ ne nën, ke Ieesuꞌ vanö vovoh en pa poa vamomhë peꞌ.
1 Jesu ana bai’ufununayah bairi au Jerusalem hirun hinan, hina bar merar ta wabin Bethage hitit, Olive Oyawemaim, Jesu ana bai’ufununayah rou’ab wan iyunih
2 Pareꞌ soe ke rapoë pan, “Nö na manuh pa vöön vöh na to ep no na. Eöm se nö nën, paröm taum a tönkiꞌ nee to nohtöön poë po uris, keꞌ sun vaꞌpeh me non e koaꞌ peꞌ. Paröm ihan raoe, ko me maꞌ raoe manih peöꞌ.
2 eo, “Kwanan bar merar nati namaim kwanatitit boro donkey hi’utan ebatabat kwana’itin naatu donkey boubun auman sisibinamaim ebatabat. Hairi kwanarufamen kwanabow kwanan.
3 Ka ta pah teꞌ se keh hi a neöm ta hi, köm soe ke eah pan, ‘E Topoan to teꞌ me non a kiu manih pee.’ Eꞌ se heꞌ vëvëhöꞌ hah en maꞌ pee.”
3 Orot ta nati’imaim nabibatiyi ana tur kwana’owen, ‘Regah ekokok naatu boro nihamiyen kwanabow kwanan.’ Baise ana tur kwana’owen boro niyafarih hinamatabir maiye.”
4 Eꞌ a tah pamëh se tanok ko vapuh rakah a soe no a teꞌ vanënën soe to soe voh. Eꞌ to soe voh pan,
4 Iti sawar himamatar abisa God ana dinab orot eo kikirum ina i turobe.
5 “Soe ke ra napan va Jerusalëm,
5 “Jerusalem sabuw hai tur kwana’owen, a aiwob enan kwa’itin, taiyuwin yare donkey afe’en mara’at enan, ana donkey boubun tafanamaim mara’at enan.”
6 A poa vamomhë peꞌ to nö, pare taum va ee manih pö neꞌ to soe va i rapoë.
6 Basit Jesu ana bai’ufununayah eo baimanih na’at hin hisinaf.
7 Ee to me ee maꞌ pa sinan tönkiꞌ me e koaꞌ peꞌ, pare pan a ma ohop rë manih pa tonun a poa tönkiꞌ, ke Ieesuꞌ tok poꞌ en.
7 Donkey hibai hina hai faifuw tafah hibosairen hiyabar afa rabod rourih hi’afuw ef yan hiyabar.
8 Ka napan o pöh peo rakah to ihan a ma ohop rërë pee, pare panpan ee manih hanan. Ko upöm moes maꞌ a ma pea naon, ko vahoꞌ ee manih hanan.
8 Sabuw rou’ay gagamin na’in hai faifuw hibosairen hiyabar afa ai raurih hi’afuw hiyabar.
9 Ka napan varih to vovoh nö ke ne e Ieesuꞌ, me ro teꞌ varih to suksuk nö ne maꞌ poë. Ee to tataoa nö ne maꞌ, pare sosoe va ne manih pan,
9 Sabuw Jesu nanane hinan, naatu ufunane hinan fanah sib hiwow hio,
10 E Ieesuꞌ to vos manuh Jerusalëm ka napan töhkak, pare vaiihi e ne pan, “A teꞌ vëh eꞌ rakah eteh?”
10 Jesu na Jerusalem rur, kawasa ra’at uruw giririf retenafut, sabuw hibatebat hio, “Iti orot yait?”
11 Ka napan varih to tataoa nö ne soe ke rapoë pan, “A teꞌ vaꞌih, eꞌ e Ieesuꞌ, ka muhin peꞌ ivëh Galiliꞌ, ka vöön peꞌ ivëh Nasarët. Eꞌ a teꞌ vanënën soe pamëh ne Sosoenën to heꞌ voh a ra.’
11 Rou’ay gagamin hiyafutih hio, “God ana dinab orot wabin Jesu, Galilee wanawananamaim tafaram Nazareth orot.”
12 E Ieesuꞌ to vos manuh Jerusalëm, pareꞌ ho koman Iuun Hinhin Apuh, pareꞌ veo tavus en pa napan to vavavoen ne a ma tah pee, Eꞌ to koep en pa ma pok
12 Naatu Jesu na Tafaror Bar run. Sabuw iyab nati hima hai sawar hitotobon rauw nunih hai urama’ama, hai gemogem bora’aten, kabay hisuwa hire, urama’ama afe’eh hima mamu imak hitotobon bow israuwen ufun hitit.
13 E Ieesuꞌ to soe ke rapoë pan. “Manih po Puk Vapenpen no a teꞌ vanënën soe e Aisaëaꞌ to kiun voh to soe va non manih pan,
13 Naatu iuwih eo, “Buk Atamaninamaim God eo hikikirum i iti na’atube eo, ‘Ayu au Tafaror Bar i yoyoban ana bar,’ baise kwa abisa kwasisinaf i kwabotabir bainowah hai watu matar.”
14 E Ieesuꞌ to teꞌ non koman Iuun Hinhin Apuh, ka nap kekehoꞌ, me ro teꞌ hathat ma moe nö ee maꞌ manih peꞌ, keꞌ vavatoꞌ hah en pee.
14 Sabuw matah fim naatu ah umah kakafih hina Tafaror Bar hirun Jesu etei iyawasih.
15 O teꞌ susunön ësës heꞌ, me ro teꞌ vavaasis to nat i ne o Vavaasis pe Mosës to ep a ma tah vatoksean ne Ieesuꞌ to nok nën, pare tënan pet ee po koaꞌ to tataoa ne koman Iuun Hinhin Apuh, pare sosoe va ne manih pan, “Kë a ëhnan e Ieesuꞌ, eꞌ e Kristo e koaꞌ pe Devit.” A ma taateꞌ poë varih to vaheve rakah ee po teꞌ susunön ësës heꞌ, me ro teꞌ vavaasis varih to nat ne sih o Vavaasis pe Mosës.
15 Firis ukwarih naatu Ofafar Bai’obaiyenayah Jesu sawar gewasih sisinaf hi’itin yah so’ar. Kek auman Tafaror Bar wanawanan fanah sib Jesu hibora’ara’ah hio, “Orokaiwa David natun, ensairen.”
16 O teꞌ susunön ësës heꞌ, me ro teꞌ vavaasis to nat i ne o Vavaasis pe Mosës to nö ee manuh pe Ieesuꞌ, pare hi poë pan, “Eën nat kës e nom pa tah no koaꞌ varih to sosoe ne, ha?” Ke Ieesuꞌ piun rapoë, pareꞌ soe pan, “A, eöꞌ to pënton e noꞌ, paröꞌ nat e noꞌ pa tah nee to sosoe ne. Ke eöm poꞌ, eöm to hikta ëh pöꞌ voh a soe to kiun non manih po puk pe Sosoenën to soe non pan,
16 Jesu hiu, “Iti kek teo kunonowar?” Jesu iyafutih eo, “Anonowar. Buk Atamaninamaim hikikirum kwaiyab kwa’itin, mi’itube hikirum?
17 Manih pa po poen pamëh ne Ieesuꞌ to këh en po teꞌ susunön ësës heꞌ, me ro teꞌ vavaasis to nat i ne o Vavaasis pe Mosës, pareꞌ nö en manuh Bëtaniꞌ.
17 Naatu nati’imaim ihamiyih hima i tit in Bethany bar merar imaim mar fo in.
18 A muhin to takah en, ke Ieesuꞌ taneꞌ hah maꞌ manuh Bëtaniꞌ, ko nönö hah nö non manuh Jerusalëm, pareꞌ haraꞌ en po maë.
18 Mar auman Jesu au merar gagamin matabir inan, basit bayumih morob.
19 Eꞌ to ep a vu naon nee to pokaꞌ ne o fik to sun non sinten hanan, pareꞌ nö manuh pa vu naon pamëh, ivëhkëk, eꞌ to hikta teꞌ voaꞌ non. A uvin varoe ko neah to teꞌ non. Ke Ieesuꞌ soe ke o naon pamëh pan, “Eën hikta se vovoaꞌ amot hah nom.” Ka uvin o naon pamëh rak vëvëhöꞌ rakah en.
19 Naatu ef rewanamaim ai fafou batabat itin, basit na ai an tit, baise men ro’on ta itin, raurinawat. Basit ai isan eo, “O i boro men iniw.” Mar ta’imonamo ai fenem.
20 Ka ma vamomhë ep a tah ne Ieesuꞌ to nok, pare pah toksean rakah ee. Pare vaiihi e ne pan, “Vahvanih ko naon vëh rak vëvëhöꞌ vamanih, pa soe akuk pe Ieesuꞌ?”
20 Ana bai’ufununayah hi’itin hifofor men kafaita, naatu hio, “Ai fafou mi’itube’emih mar ta’imon fenem?”
21 Ke Ieesuꞌ piun a soe pee, pareꞌ soe pan, “Eöꞌ to soe vaman rakah keoꞌ peöm, eöm se keh teꞌ rakah me nem o vaman, paröm hikta teꞌ me nem ta ma kokoman peo. A, eöm to onöt e nem pa nok a taateꞌ nöꞌ to nok manih pa vu naon vëh, me a ma meh taneah nöm to onöt e nem pa nok. Eöm to onöt e nem pa taꞌ a tope vëh pan, ‘Sun ah parën vi kunah koman hah keo manuh koman tahiꞌ.’ Eꞌ se pënton en pa soe peöm.
21 Jesu iyafutih eo, “Anababatun a tur ao’owen. Men erekasiy auman kwanasinafumih, baise kwanitumatum. Karam abis iti boun ai fafou isan asisinaf boro kwanasinaf namatar. Baise men iti akisin. Karam oyaw isan kwanao, kumisir kwen riy yan kubat boro namatar.
22 Eöm se keh teꞌ rakah me nem o vaman, paröm hin manuh pe Sosoenën, eöm se kon em pataeah nöm to hinhin suk nem.”
22 Initumatum abisa isan kuyoyoban boro inab.”
23 E Ieesuꞌ to ho hah en manuh koman a Iuun Hinhin Apuh, pareꞌ vavaasis non a napan nën. Ko teꞌ susunön ësës heꞌ, me ro teꞌ susunön po Jiuꞌ nö maꞌ manih peꞌ, pare hi poë pan, “Soe ka möm ah. A tasun taeah nën to teꞌ me nom parën nonok nom a ma kiu varih? Eteh to heꞌ a oah a tasun pamëh?”
23 Jesu matabir maiye Tafaror Baremaim run bat bi’obaibiyih. Basit Firis ukwarih naatu Jew hai orot ukwarih hina Jesu biyan hitit hibatiy hio, “O yait fair it iti sawar kusisinaf, naatu yait ibasit ina kubowabow?”
24 Ke Ieesuꞌ piun rapoë pareꞌ soe pan, “Eöꞌ me se hi a neöm ta teꞌ hi, eöm se keh piun em peöꞌ, a, eöꞌ me se soe keoꞌ peöm peteh to heꞌ a neoꞌ a tasun, köꞌ nonok noꞌ a ma kiu varih.
24 Jesu iyafutih eo, “Ayu auman au baibat ta’imon kwa anibatiyi kwanao ananowar, imaibo ayu boro anao kwananowar, ayu fair menamaim abai abowabow.
25 Soe ka neoꞌ öm, a tasun vëh pa pupui a napan ne Jon Tövapupui to heꞌ voh, taneꞌ maꞌ pe Sosoenën, keꞌ, eꞌ taneꞌ maꞌ manih pa napan ah?”
25 John ana fair menane bai sabuw bapataito itih Godane bai, ai orot maiyow biyahine bai?” Hai kasiy ra’at taiyuwih hibabatiyih hio, “Mi’itube tanao? Godane tanao’o i boro nao bo aisim John men kwaitumitum.
26 Ka se keh soe ee pan, ‘Eꞌ a kiu pa teꞌ.’ A, ea se nanaöp e no pa napan se ip ee pea, suk ee to vaman e ne pe Jon a teꞌ vanënën soe.”
26 Baise it orot biyanane fair bain tanao, sabuw isah tabirubir anayabin sabuw etei tebitumatum John i God ana dinab orot ta.”
27 Kee piun e Ieesuꞌ, pare soe pan, “Emöm to hikta nat nem.”
27 Imih sabuw Jesu isan hiya’afut hio, “Aki men aso’ob.” Naatu Jesu iuwih eo, “Ayu auman boro men anao kwananowar, baibasit menane abai iti sawar asisinaf.
28 E Ieesuꞌ to vavaato avoeꞌ e non, pareꞌ soe ke poꞌ o teꞌ susunön ësës heꞌ, me ro teꞌ susunön po Jiuꞌ va Israël pan, “Eöm koman va poꞌ nem nih pa ö no a pah teꞌ to teꞌ me non a poa koaꞌ oeteꞌ peꞌ. Ko pöh poen ne tamëëre to nö manuh pe koaꞌ vamomoaan, pareꞌ soe pan, ‘Koaꞌ peöꞌ, kuru nöꞌ to iu noꞌ a ö nën se nö manuh po tökiu voaën peöꞌ parën kiu maꞌ.’
28 “Kwa mi’itube kwanotanot? Ana veya ta orot natunatun bairi hima’am basit orot natun ain isan eo, ‘Aro ayu akokok boun inan grape ana masaw inabow.’
29 Ke sunaiꞌeah vaꞌsik en. Pareꞌ teꞌ non, ko panih o kokoman peꞌ ko nö hah en pa kiu.
29 “Naatu kek tamah iya’afut eo, ‘Ayu men akokok.’ Baise ma kafai ana not botabir re in masaw bow.
30 Vasuksuk ne tamëëre to nö en manuh pe meh sunaiꞌeah, pareꞌ soe ke poan pan, ‘Koaꞌ peöꞌ, kuru nöꞌ to iu noꞌ a ö nën se nö parën kiu maꞌ manuh po tökiu voaën peöꞌ.’ Ke sunaiꞌeah manat en, ivëhkëk, eꞌ to koe en, pareꞌ hikta nö pa kiu.”
30 “Naatu orot na maiye natun uf isan tit tur i ta’imonaban eo, naatu kek rufut eo, ‘Basit, Regah boro anan.’ Baise kwahir bar ma men in masaw bowamih.
31 Ke Ieesuꞌ hi poꞌ en pee pan, “Eteh rakah pa poa koaꞌ varih to pënton a soe pe tamëëre?” Kee piun a soe pe Ieesuꞌ, pare soe pan, “E koaꞌ vamomoaan.” Ke Ieesuꞌ soe ke rapoë pan, “A, eöꞌ to soe vaman rakah keoꞌ peöm. A nap kokon takis, me ra nap rëhrëh se vovoh ke peöm manuh pa Matop Vih va pa Vöön va Kin, suk ee to tamak a ma taateꞌ hat pee, pare panih ee.
31 Naatu kek menatan i tamah fanan bai?”
32 E Jon to nö voh maꞌ pa vataare a neöm a taateꞌ totoopin, köm hikta vaman voh eah. Ivëhkëk, a nap kokon takis me ra nap rëhrëh to tënan voh a soe pe Jon, pare vaman e peꞌ. Eöm to pënton voh em po vavaasis pamëh, ivëhkëk, eöm to rës e nem pa panih a ma taateꞌ hat peöm, paröm vaman.”
32 Anayabin John Baptist na ef gewasin bai’ufnunin isan bi’obaiyi, kwa men kwaitumitumimih, baise kabay o’onayah, naatu sagasagadiy hitumitum, sawar i kwa’itin, baise men kafa’imo a not uf kwabotabir kwaitumitumimih.”
33 E Ieesuꞌ to vavaato avoeꞌ me e non po teꞌ susunön ësës heꞌ, me ro teꞌ susunön po Jiuꞌ, pareꞌ soe pan, “Eöm se pënton vavih rakah nem po vahutët vaꞌih nöꞌ se soe ka neöm. A pah teꞌ to nep voh a rak voaën, pareꞌ eean tavi poan. Pareꞌ een a koveꞌ marën a vahoꞌ a ma voaꞌ voaën nën, pareꞌ kom ko hun tavus maꞌ. Eꞌ to eok en pa iuun no a teꞌ se teꞌ non, pareꞌ ut non pa rak voaën pamëh. Pareꞌ heꞌ en po upöm teꞌ, kee kiu moniꞌ e ne manih peꞌ, eꞌ he nö varo en pa meh muhin.
33 Jesu eo maiye, “Oroubon tabo kwananowar. Orot me matuwan ana veya ta masaw bo grape tanum, fur ear ituwafut naatu Wine bunubunuw ana hub bai naatu ana masaw sabuw bowayah uwih hima’uh hima i tafaram afa bai nanawanamih in.
34 Vasuksuk poꞌ no a voaꞌ to vamatop ee pa oes, ke tövaneah pa rak voaën vanö en maꞌ pa ma teꞌ kikiu peꞌ manih po teꞌ varih to matop ro ne pa rak voaën, pan ee se teꞌ ke poë ta ma teꞌ voaꞌ voaën va pa rak peꞌ.
34 Naatu grape hiyamur bairuhin ana veya kakabom, basit orot ana akir wairafih iyafarih hina bowayah biyah ibo au nowahine ai ro’oh bairut isan.
35 Ivëhkëk, o teꞌ varih to vaneah ro ne pa nep voaën to öt a ma teꞌ kikiu pe tövaneah pa rak voaën, pare vakmis ee pee, ko ip vamët ee pa meh. Ka vakön teꞌ kikiu nee to tösvös poë, keꞌ mët en.
35 “Baise bowayah himisir orot ana akir wairafih hibow, ta hibai hirab, ta hi’asabun morob, naatu ta kabayamaim hirab.
36 Ke tövaneah pa rak voaën vanö hah en po upöm teꞌ kikiu peꞌ to peo oah e ne pa ma teꞌ varih neꞌ to vanö moaan manuh po teꞌ varih to matop ro ne a rak voaën. Ka napan varih to matop ro ne pa rak voaën nok va ee pee manih po teꞌ varih to vovoh moaan maꞌ.
36 Orot ana akir wairafih afa’abo iyafarih hina, moumurihika men marasika biyafarih na’atube’emih, baise bowayah himisir akir wairafih hibow, wan hinan isah hisisinaf na’atube hisinaf hibow hirouw.
37 E tövaneah pa rak voaën to koman en pa vanö maꞌ e koaꞌ koman peꞌ. Eꞌ to koman non pan a napan varih to matop ro ne pa rak voaën se ta e ne pe sunaiꞌeah.
37 Uftoro’ot i natun iyun na bowayah isah, not eo, ‘Sabuw boro natu hinakakafiy.’
38 Ivëhkëk, a napan varih to matop ro ne pa rak voaën to ep i na e koaꞌ peꞌ to nö maꞌ, pare soe va ee manih pan, ‘Ivaꞌih e koaꞌ peꞌ. Ka rak voaën vaꞌih se vaneah amot e non peꞌ. Ea se keh ip vamët eah, ko vaneah varuꞌ e no pa rak voaën vaꞌih.’
38 “Baise bowayah orot natun nan hi’itin hio, ‘Iti orot masaw matuwan natun enan kwanatabai tarab emorob, saise iti sawar etei boro it ata sawaramih tanabow.’
39 Ivëh, ka napan varih to matop ro ne a rak voaën öt e koaꞌ pamëh, pare vi tavus këh ee peꞌ pa rak, ko ip vamët ee peꞌ.
39 Hina kek hibai fur ufunane hirouw re hitit hibai hi’asabun morob.”
40 “Ke tövaneah pa rak voaën se poꞌ nok vah va i ra napan varih nih to matop ro ne a rak peꞌ pö neꞌ se hah ma?”
40 Naatu Jesu ibatiyih eo, “Masaw matuwan namatabir nanan iti sabuw bowayah isah boro mi’itube nasinaf?”
41 Ko teꞌ susunön ësës heꞌ, me ro teꞌ susunön po Jiuꞌ soe ke Ieesuꞌ pan, “Eꞌ se ip vamët vahik rakah en po teꞌ hat poë varih. Pareꞌ heꞌ en pa rak voaën pamëh manih po upöm teꞌ, kee matop ro ne. Ko poen nee se oes a voaën, ee se heꞌ ee peꞌ a ma teꞌ voaꞌ voaën va pa rak pamëh.”
41 Hiya’afut hio, “Nati orot bowayah etei boro narauw hinamorob, naatu masaw boro nab sabuw afa nitih hinama hinakaif, saise ai ro’oh hinabiyamur bowayah boro hinirut ibo au nowan hinitin.”
42 Ke Ieesuꞌ soe ke rapoë pan, “Eöm to hikta ëh pöꞌ voh a soe vaꞌih to kiun non po Puk Vapenpen to soe suk voh non e Kristo, pareꞌ soe non pan,
42 Imaibo Jesu iuwih eo, “Buk Atamaninamaim hikirum inu’in kwaiyab kwa’itin.
43 “Ivëh, köꞌ se soe rakah keoꞌ peöm, e Sosoenën se kon këh en peöm pa Matop Vih peꞌ, pareꞌ heꞌ en peꞌ manih pa napan varih to tëtënan ne a ma soe peꞌ, pare vavatet ne.
43 “Isan imih a tur ao’owen. Mar ana aiwob kwa biyamaim tema’am boro nabosairen sabuw iyab ub gewasih hitanum teyey boro i nitih.
44 Ka teꞌ to kuꞌ, pareꞌ vuꞌ na pa tonun vös pamëh eꞌ se takök vatam en. Ivëhkëk, a vös pamëh se keh vuꞌtöön na ta teꞌ. A teꞌ pamëh se kakaaroe rakah en.”
44 “Orot yait iti agim afe’en nare narabirab i boro natarsisib, baise agim nare orot babin narabirab boro mutufor nifofob.”
45 O teꞌ susunön ësës heꞌ, me ro Parësiꞌ to pënton a soe vapipinoꞌ ne Ieesuꞌ to nonok non, pare nat ee pe Ieesuꞌ to huh e non pee pa soe vapipinoꞌ pamëh.
45 Firis hai ukwarih naatu Ofafar Bai’obaiyenayah Jesu ana oroubon eo hinowar hitatam.
46 Eꞌe to kehkeh öt e ne pe Ieesuꞌ. Ivëhkëk, ee to nanaöp e ne pa napan, suk a napan to vaman e ne pe Ieesuꞌ a teꞌ vanënën soe.
46 Imih bain fatuminamih himisir, baise sabuw rou’ay hina hima’ama isah hibir. Anayabin sabuw etei Jesu hi’i’itin i God ana dinab orot ta.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 21, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.