Mateus 20

SOE A TOꞌTOꞌ (TPZ) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 E Ieesuꞌ to vavaato avoeꞌ e non, pareꞌ soe pan, “A Matop Vih va pa Vöön va Kin to teꞌ va non manih. Pa pöstakah rakah ne tövaneah pa tökiu voaën to nö pa kon ta ma teꞌ se nö maꞌ, pare kiu manih po tökiu peꞌ.
1 “Pois o reino dos céus é como o dono de uma propriedade que saiu de manhã cedo a fim de contratar trabalhadores para seu vinhedo.
2 E tövaneah po tökiu to vaonöt ke ra nap kiu a ö nee se kiu keꞌ voen rapoë pa ma 1 kinaꞌ pa pah potan. Pareꞌ vanö en pee, kee nö ee pa kiu manuh po tökiu peꞌ.
2 Combinou de pagar uma moeda de prata por um dia de serviço e os mandou trabalhar.
3 Pa pöstakah avoeꞌ pamëh pa 9 kirök neꞌ to hah en manuh pa ö totoaan, pareꞌ taum o upöm teꞌ to susun pinpiun vah ne nën.
3 “Às nove da manhã, estava passando pela praça e viu por ali alguns desocupados.
4 Eꞌ to soe ke rapoë pan, ‘Eöm se nö manuh po tökiu voaën peöꞌ, paröm kiu köꞌ voen antoen eoꞌ peöm pa ma kiu nöm to nok.
4 Contratou-os e disse-lhes que, no final do dia, pagaria o que fosse justo.
5 Ee to nö ee pa kiu. Pa 12 kirök me pa 3 kirök pa matanpoen ne tövaneah po tökiu voaën to nö hah en pa ep këh ta ma meh teꞌ se nö maꞌ ko kiu manih po tökiu peꞌ.
5 E eles foram trabalhar no vinhedo. Ao meio-dia e às três da tarde, fez a mesma coisa.
6 A potan to vatët non pa 5 kirök neꞌ to hah en manuh pa ö totoaan. Pareꞌ taum o upöm teꞌ to susun pinpiun avoeꞌ vah e ne nën, pareꞌ soe ke rapoë pan, ‘Vahvanih köm susun pinpiun vah va nem manih pa potan avoes vëh?’
6 “Às cinco da tarde, estava outra vez na cidade e viu por ali mais algumas pessoas. ‘Por que vocês não trabalharam hoje?’, perguntou ele.
7 Kee soe ke poë pan, ‘Suk ahikta teꞌ to kon a möm temöm kiu manih peꞌ.’ Keꞌ soe poꞌ ke rapoë pan, ‘A, eöm se nö manuh po tökiu voaën peöꞌ, paröm kiu nën.’
7 “‘Porque ninguém nos contratou’, responderam. “Então o proprietário disse: ‘Vão e trabalhem com os outros no meu vinhedo’.
8 “Pa 6 kirök pa matanpoen e tövaneah po tökiu voaën to soe ke susun pa nap kiu peꞌ pan, ‘Vaoe na a nap kiu kee nö maꞌ kën voen raoe. Eën se taneo maꞌ manuh pa nap kiu suksuk, parën vahik manih pa nap kiu vovoh.’
8 “Ao entardecer, mandou o capataz chamar os trabalhadores e pagá-los, começando pelos que haviam sido contratados por último.
9 Ko teꞌ varih to taneo kiu pa 5 kirök pa matanpoen to nö maꞌ, pare kon ee pa ma 1 kinaꞌ pee.
9 Os que foram contratados às cinco da tarde vieram e receberam uma moeda de prata.
10 Ko teꞌ teꞌ varih to kiu vovoh to nö maꞌ pare koman ne pan ee se kon vaꞌpuh. Ivëhkëk, ahik, ee me to kon ee pa ma 1 kinaꞌ.
10 Quando chegaram os que foram contratados primeiro, imaginaram que receberiam mais. Contudo, também receberam uma moeda de prata.
11 Ee to kon vahik ee pa ma voen pee, pare taneo ee pa vaato vasukaꞌ me tövaneah po tökiu.
11 Ao receber o pagamento, queixaram-se ao proprietário:
12 Ee to soe ke poë pan, ‘O teꞌ varih to kiu suksuk, pare kiu ro a paeh aoaꞌ, ee to kon ee po voen nemöm to kon. Emöm to kiu rakah em pa potan avoes, taneo non pa pöstakah, pareꞌ öök non pa matanpoen, a potan to pa vakmis rakah en pemöm. Ivëhkëk, eën to voen va eom pee manih pa ö nën to voen va ka möm.’
12 ‘Aqueles trabalharam apenas uma hora e, no entanto, o senhor lhes pagou a mesma quantia que a nós, que trabalhamos o dia todo no calor intenso’.
13 Ivëhkëk, e tövaneah po tökiu to piun a pah teꞌ kikiu, pareꞌ soe ke poan pan, ‘Kea, eöꞌ to hikta nok vahat a neöm, ea to vaonöt pöꞌ vur ee pa 1 kinaꞌ nöm se kiu suk ko kon, keꞌ ataeah?
13 “O proprietário respondeu a um deles: ‘Amigo, não fui injusto. Você não concordou em trabalhar o dia inteiro por uma moeda de prata?
14 Kon o voen pën, parën nö na vöön. O iu koman peöꞌ köꞌ voen eoꞌ po teꞌ varih to suk tavus maꞌ pa kiu po vu voen vëh nöm to kon.
14 Pegue seu dinheiro e vá. Eu quis pagar ao último trabalhador o mesmo que paguei a você.
15 Eꞌ kök kës e non pa taateꞌ pö nöꞌ to ki va in a moniꞌ peöꞌ manih po iu koman peöꞌ, keꞌ ataeah? Eöꞌ to kehkeh vataare noꞌ a taateꞌ vih peöꞌ manih pa napan kurus, kën heheve suk poꞌ nom ataeah?’
15 É contra a lei eu fazer o que quero com o meu dinheiro? Ou você está com inveja porque fui bondoso com os outros?’.
16 Ke Ieesuꞌ soe pan, “Eꞌ to teꞌ akuk va kov e non manih po teꞌ varih to vöknah ne a ma taateꞌ pee, amot ne Sosoenën se vahoꞌ en pee manih po vovoh. Ko teꞌ varih to kë koman hah a ne, amot ne Sosoenën se vahoꞌ rakah en maꞌ pee manuh po suksuk.”
16 “Assim, os últimos serão os primeiros, e os primeiros serão os últimos”.
17 E Ieesuꞌ to soe vahik a soe vapipinoꞌ vaꞌih, pareꞌ nönö avoeꞌ nö e non manuh Jerusalëm, ko me en pa ma vamomhë peꞌ. Ee to nönö nö ne, keꞌ me ke en pa havun me ra poa vamomhë peꞌ, pareꞌ soe ke rapoë pan,
17 Enquanto subia para Jerusalém, Jesus chamou os doze discípulos e lhes disse, em particular, o que aconteceria com ele:
18 “Pënton öm pa tah söꞌ soe ka neöm. Kuru na to nönö no Jerusalëm. Ka napan varih to hat ov a no neöꞌ e Koaꞌ Teꞌ pa Napan Kurus se heꞌ ee peöꞌ manih pa koreero teꞌ susunön ësës heꞌ, me ro teꞌ vavaasis to nat i ne o Vavaasis pe Mosës. Kee vahoꞌ ee peöꞌ po vahutët, pare vaonöt ee pa ip vamët a neoꞌ.
18 “Ouçam, estamos subindo para Jerusalém, onde o Filho do Homem será traído e entregue aos principais sacerdotes e aos mestres da lei. Eles o condenarão à morte
19 Ee se heꞌ a neoꞌ manih pa koreero upöm teꞌ to hikta teꞌ ne pan ee ro Jiuꞌ. Ko teꞌ poë varih se kö a neoꞌ, pare rëp a neoꞌ po uris. Pare ni ee peöꞌ pa kuruse. Ivëhkëk, po vakön poen ne eöꞌ se sun taneꞌ hah eoꞌ maꞌ po vapeepe.”
19 e o entregarão aos gentios, para que zombem dele, o açoitem e o crucifiquem. No terceiro dia, porém, ele ressuscitará”.
20 E Ieesuꞌ to soe vahik ke ra ma vamomhë peꞌ a ma soe varih, ke köövo pe Sëbëdiꞌ nö vaꞌpeh me en maꞌ pa poa sunaiꞌeah, pareꞌ vatokon manih pa matan e Ieesuꞌ, pareꞌ hi poan a ö neꞌ se heꞌ a poa koaꞌ peꞌ ta tah.
20 Então a mãe dos filhos de Zebedeu veio a Jesus com seus filhos. Ela se ajoelhou diante dele a fim de lhe pedir um favor.
21 Ke Ieesuꞌ hi poan pan, “Eën iu nom ataeah?” Ke köövo pe Sëbëdiꞌ piun a hi peꞌ, pareꞌ soe pan, “Soe vaman rakah ka neoꞌ ah, amot nën se tavus a teꞌ sunön va Israël, ka poa koaꞌ peöꞌ teꞌ vaꞌpeh me a nom oah manih pa Matop Vih pën. A paeh se ihoꞌ non manih pa papmatö pën, ka meh ihoꞌ non manih pa papkiruk pën.”
21 “O que você quer?”, perguntou ele. Ela respondeu: “Por favor, permita que, no seu reino, meus dois filhos se sentem em lugares de honra ao seu lado, um à sua direita e outro à sua esquerda”.
22 Ke Ieesuꞌ pënton a hi pamëh, pareꞌ tarih manih pe Jëmis pen Jon, ko soe ke rapoë pan, “Eöm to hikta nat vavih nem pataeah nöm to ihi nem pom. Eöm antoen kës e nem pa kaak pa kap vëh nöꞌ se kaak manih peꞌ. Paröm antoen kës e nem pa teꞌ o kamis vëh nöꞌ se teꞌ?” Kee soe ee pan, “A, emöm to onöt e nem.”
22 Jesus respondeu: “Vocês não sabem o que estão pedindo! São capazes de beber do cálice que estou prestes a beber?”. “Somos!”, disseram eles.
23 Ke Ieesuꞌ piun rapoë, pareꞌ soe pan, “Oman, eöm to onöt e nem pa kaak taneꞌ manih pa kap peöꞌ. Ivëhkëk, eöꞌ to hikta teꞌ me noꞌ to kikis marën a kon eteh se ihoꞌ manih pa papmatö peöꞌ me a papkiruk peöꞌ. Ahik! E Tamön koman se heꞌ a poa ö ihihoꞌ poë varih manih pe retereh neꞌ to vamatop keon ke voh en pee.
23 Então Jesus disse: “De fato, vocês beberão do meu cálice. Não cabe a mim, no entanto, dizer quem se sentará à minha direita ou à minha esquerda. Meu Pai preparou esses lugares para aqueles que ele escolheu”.
24 A meh havun vamomhë to pënton a soe vaꞌih, pare pah heve ov e ne pa poa tom mahin.
24 Quando os outros dez discípulos souberam o que os dois irmãos haviam pedido, ficaram indignados.
25 Ivëhkëk, e Ieesuꞌ to vaoe ununun en pa ma vamomhë peꞌ, kee tönun ee maꞌ manih peꞌ, keꞌ soe ke rapoë pan, “Eöm nat e nem, po teꞌ susunön va po teꞌ varih to hikta teꞌ ne ro Jiuꞌ to hikta vaman ne e Sosoenën, pare matop vakis rakah e ne pa napan pee. Me o upöm teꞌ apaꞌpuh pee to kikis rakah ov e ne pa napan pee se vavatet ne a ma soe pee.
25 Então Jesus os reuniu e disse: “Vocês sabem que os governantes deste mundo têm poder sobre o povo, e que os oficiais exercem sua autoridade sobre os súditos.
26 Köꞌ iu noꞌ a taateꞌ teꞌteꞌ vasusunön se nat non teꞌ non topniineöm. Ivëh, keteh to kehkeh tavus non a teꞌ sunön manih peöm, eꞌ se teꞌ non a teꞌ kikiu peöm kurus.
26 Entre vocês, porém, será diferente. Quem quiser ser o líder entre vocês, que seja servo,
27 Keteh to kehkeh vovoh non manih peöm, eꞌ se tavus a teꞌ kikiu akuk manih peöm.
27 e quem quiser ser o primeiro entre vocês, que se torne escravo.
28 Eꞌ to teꞌ akuk va kov e non manih peöꞌ e Koaꞌ Teꞌ pa Napan Kurus to hikta nö voh maꞌ pan a napan se kiu vaꞌaus a ne neoꞌ. Ahik, eöꞌ to nö voh maꞌ pa vaꞌaus raoe, me eöꞌ se heꞌ o toꞌtoꞌ peöꞌ manih pa ö ne eöꞌ se mët marën a hehe a napan varih no a taateꞌ hat to nohnoh non rapoë.”
28 Pois nem mesmo o Filho do Homem veio para ser servido, mas para servir e dar sua vida em resgate por muitos”.
29 E Ieesuꞌ me ra ma vamomhë peꞌ to këh ee pa vöön va Jerikoꞌ ka nap peo rakah suk ee maꞌ peꞌ.
29 Quando Jesus e seus discípulos saíam de Jericó, uma grande multidão os seguiu.
30 A poa teꞌ kehoꞌ to ihoꞌ ne sinten hanan to pënton a soe to soe non pan e Ieesuꞌ to oꞌoah nö non. Ee to taneo ee pa kokoeꞌ suk na poë pan, “Koaꞌ supnaiꞌ pe Devit, ururuan a möm ah.”
30 Dois cegos estavam sentados à beira do caminho e, quando souberam que Jesus vinha naquela direção, começaram a gritar: “Senhor, Filho de Davi, tenha misericórdia de nós!”.
31 A napan to pënton rapoë pon to kokoeꞌ suk nö ne maꞌ, pare siröꞌ rapoë pon ko soe pan, “Vatotomin öm pom.” Ivëhkëk, ee pon to pah kokoeꞌ suntan avoeꞌ suk nö e ne maꞌ pan, “Sunön Koaꞌ supnaiꞌ pe Devit, ururuan a möm ah.”
31 “Calem-se!”, diziam aos brados os que estavam na multidão. Eles, porém, gritavam ainda mais alto: “Senhor, Filho de Davi, tenha misericórdia de nós!”.
32 E Ieesuꞌ to sun en, pareꞌ vaoe en na pee pon, pareꞌ hi rapoë pan, “Eöm iu nem ataeah ne eöꞌ se nok manih peöm?”
32 Ao ouvi-los, Jesus parou e perguntou: “O que vocês querem que eu lhes faça?”.
33 Kee soe maꞌ pan, “Sunön, emöm to iu nem a ö nën se kap hah a ma matanmöm.”
33 Eles responderam: “Senhor, nós queremos enxergar!”.
34 Ke Ieesuꞌ tamak rakah en pee pon, pareꞌ vaket pa poa matëëre, ka varuꞌ rakah vakomanih, no a ma matëëre to takap hah ee, kee ep vavih hah ee. Pare vatet ee pe Ieesuꞌ.
34 Jesus teve compaixão deles e tocou-lhes nos olhos. No mesmo instante, passaram a enxergar e o seguiram.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 20, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.