João 7

SOE A TOꞌTOꞌ (TPZ) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 E Ieesuꞌ to vaasis vahik en pa napan pa soe va po toꞌtoꞌ tamoaan, pareꞌ vavatvi vah kov e non pa muhin va Galiliꞌ. Eꞌ to hikta koman non a nö manuh pa muhin va Jiutiaꞌ. Suk ataeah, a ma pah teꞌ susunön po Jiuꞌ to kehkeh ip vamët ne poë.
1 Depois disso, Jesus começou a andar pela Galileia; ele não queria andar pela Judeia, pois os líderes judeus dali estavam querendo matá-lo.
2 A ma poen vivihan po Jiuꞌ to vatët ee.
2 Aconteceu que a festa dos judeus chamada Festa das Barracas estava perto.
3 Ivëh, ka ma kea pe Ieesuꞌ soe ke poë pan, “Vahvanih kën hikta këh a muhin vaꞌih parën nö manuh pa muhin va Jiutiaꞌ ko nok ta ma tah vatoksean nën, ka ma vamomhë pën me ra napan ep?
3 Então os irmãos de Jesus disseram a ele: — Saia daqui e vá para a Judeia a fim de que os seus seguidores vejam o que você está fazendo.
4 Ta pah teꞌ se keh iu non, pan a napan se nat vavih poë, eꞌ se nat non nonok vakoaan non a ma kiu peꞌ. Eën se keh iu nok rakah nom a ma kiu poë varih, eën se sun vateeraꞌ rakah manih pa matëëra napan kurus.”
4 Pois quem quer ser bem-conhecido não deve esconder o que está fazendo. Já que você faz essas coisas, deixe que todos o conheçam.
5 A kën kea koman peꞌ to hikta vaman ne poë, ivëh, nee to soe suk vamanih.
5 Até os irmãos de Jesus não criam nele.
6 Ke Ieesuꞌ piun a ma soe pee pareꞌ soe ke ra poë pan, “O poen nöꞌ se nö manuh Jerusalëm to hikta öök avoeꞌ non maꞌ. Ivëhkëk, a ma poen kurus peöm pa nö nën to tavus vahik voh ee.
6 Ele respondeu:
7 A napan va po oeh vëh to hikta onöt ne a rës a neöm. Ivëhkëk, ee to rës e ne peöꞌ, suk eöꞌ to sosoe tavus noꞌ a ma taateꞌ hat nee to nonok ne sih.
7 O mundo não pode ter ódio de vocês, mas tem ódio de mim porque eu afirmo que o que o mundo faz é mau.
8 Ivëh, köm se nö ko tönun vaꞌpeh me a ma upöm peöm manuh Jerusalëm pa ma poen vivihan po Jiuꞌ. Ivëhkëk, o poen nöꞌ se nö Jerusalëm pa vakum me a napan pa ma poen vivihan poë varih to hikta öök avoeꞌ non maꞌ.”
8 Vão vocês à festa, mas eu não vou porque a minha hora ainda não chegou.
9 E Ieesuꞌ to soe vakomanih, pareꞌ teꞌ e non manih pa muhin va Galiliꞌ.
9 Jesus disse isso e ficou na Galileia.
10 O poen no a ma kën kea peꞌ to nö vahik ee manuh Jerusalëm pa ma poen vivihan poë varih, ke Ieesuꞌ me to nö en. Ivëhkëk, eꞌ to nö aven en pareꞌ hikta iu non a ö no a napan se inan poë.
10 Depois que os seus irmãos foram à festa, Jesus também foi, mas fez isso em segredo e não publicamente.
11 Manih pa ma poen vivihan poë varih no a nap susunön po Jiuꞌ to vavaiu vah kov e ne peꞌ, ko vaiihi vah kov e ne pan, “A teꞌ vëh e Ieesuꞌ teꞌ non nih?”
11 Os líderes judeus o procuravam na festa e perguntavam: — Onde é que está aquele homem?
12 Manih pa topniira nap peo poë varih, ee to vavisvis ke ne pa ma upöm pee, suk e Ieesuꞌ. A ma upöm pee to sosoe ne pan, “Eꞌ a teꞌ no a taateꞌ peꞌ to parin a vih.”
12 Na multidão havia muita gente comentando sobre ele. Alguns diziam: — Ele é bom. — Não é não; ele engana o povo! — afirmavam outros.
13 Ivëhkëk, a hikta paeh va pa napan poë varih to sun pa matëëra napan, pareꞌ soe tavus o kokoman peꞌ manih pa napan. Suk ataeah, ee to nanaöp e ne po teꞌ susunön po Jiuꞌ.
13 Mas ninguém falava abertamente sobre ele porque todos tinham medo dos líderes judeus.
14 Po topnin rakah in a ma poen vivihan po Jiuꞌ, ne Ieesuꞌ to ho en koman Iuun Hinhin Apuh, pareꞌ taneo en pa vavaasis a napan.
14 Quando a festa já estava no meio, Jesus foi ao Templo e começou a ensinar.
15 Ko teꞌ susunön po Jiuꞌ pënton o vavaasis peꞌ, pare vatötöhkak rakah ee, pare soe ee pan, “A teꞌ vëh kon taneꞌ maꞌ o nat vëh nih, eꞌ hikta nö voh pa ta siku?”
15 Os líderes judeus ficaram muito admirados e diziam: — Como é que ele sabe tanto sem ter estudado?
16 Ke Ieesuꞌ piun raoe, pareꞌ soe pan, “O vavaasis vaꞌih nöꞌ to vavaasis a noꞌ neöm, eꞌ to hikta teꞌ non pan o vavaasis koman peöꞌ. Ahik, o vavaasis vaꞌih nöꞌ to vavaasis noꞌ, eꞌ o vavaasis pe Sosoenën a teꞌ vëh to vanö voh a maꞌ neoꞌ.
16 Jesus disse:
17 Ta pah teꞌ se keh vavatet rakah non a soe pe Sosoenën, eꞌ se maaka rakah va non manih pan, o vavaasis nöꞌ to vavaasis noꞌ, eꞌ o vavaasis pamëh to taneꞌ rakah maꞌ manuh pe Sosoenën, pareꞌ hikta taneꞌ maꞌ manih peöꞌ.
17 Quem quiser fazer a vontade de Deus saberá se o meu ensino vem de Deus ou se falo em meu próprio nome.
18 Ka teꞌ vëh to vavaasis non a napan po kokoman koman peꞌ, a, a teꞌ pamëh to iu kë koman hah non a ëhnaneah. Ivëhkëk, a teꞌ vëh to vavaasis non a napan, pareꞌ kë non a ëhnan a teꞌ vëh to vanö voh maꞌ poan, a, a teꞌ pamëh eꞌ a teꞌ no a taateꞌ peꞌ to totoopin, me eꞌ a hikta pikpiuk.
18 Quem fala em seu próprio nome está procurando ser elogiado. Mas quem quer conseguir louvores para aquele que o enviou, esse é honesto, e não há falsidade nele.
19 Moaan voh ne Mosës to heꞌ voh en peöm po Vavaasis peꞌ, ivëhkëk, eöm to hikta iu nem a vatet o Vavaasis pamëh. Vahvapoꞌnih köm kehkeh ip vamët e nem peöꞌ?
19 Foi Moisés quem deu a
20 Ka napan to teꞌ vatët ne peꞌ piun poë, pare soe pan, “A oraꞌ hat to teꞌ non pën, emöm to hikta kehkeh ip vamët a nom oah.”
20 A multidão respondeu: — Você está dominado por um demônio! Quem é que está querendo matá-lo?
21 Ke Ieesuꞌ vavaato avoeꞌ me e non po teꞌ susunön po Jiuꞌ, pareꞌ soe ke ra poë pan, “Eöm kurus varih to ep voh em pa tah vatoksean nöꞌ to nok voh manih pa koveꞌ ruen va Bëtsaëtaꞌ, paröm töhkak ko haraꞌ vahat rakah em, suk eöꞌ to vatoꞌ a teꞌ manih pa koman o Poen Apaapo pea.
21 Então Jesus disse:
22 E Mosës to heꞌ voh en peöm po vavaasis va pa pe a ö kokoaan pa ma pus koaꞌ oeteꞌ peöm. Eꞌ to hikta teꞌ non pan e Mosës ivëh to heꞌ voh o vavaasis pamëh. Ahik, o vavaasis pamëh to taneꞌ voh en maꞌ manuh pa kën sipun. Ivëhkëk, komön o Poen Apaapo nöm to peepe e nem pa ma ö kokoaan pa ma pus koaꞌ oeteꞌ peöm, ivëh, köm kök em po Vavaasis pe Mosës.
22 Vocês
23 Eöm to kehkeh vatet vavih rakah nem sih o Vavaasis pe Mosës. O Vavaasis pe Mosës to soe non pan, eöm se pe em pa ma ö kokoaan pa ma pus koaꞌ oeteꞌ peöm. Ivëh, ko poen va pa pe raoe se keh tavus maꞌ po Poen Apaapo, eöm se nok em. Eöm heheve suk poꞌ nem ataeah pa ö nöꞌ se vatoꞌ hah ta pah teꞌ po Poen Apaapo pea?
23 Para não deixarem de cumprir a Lei de Moisés, vocês circuncidam um menino, mesmo no sábado. Então por que ficam com raiva de mim quando eu curo completamente uma pessoa no sábado?
24 Eöm se koe a kiiki a ma moeh tah po matan varoe, paröm kokoman vavih voh, ko kiiki poꞌ a ma moeh tah nöꞌ to nonok noꞌ manih pa taateꞌ totoopin.”
24 Parem de julgar pelas aparências e julguem com justiça.
25 A napan to teꞌ ne manih Jerusalëm to pënton e Ieesuꞌ to vavaato va non manih, pare vaiihi e ne pan, “A teꞌ ko vëh no o teꞌ susunön pea to kehkeh ip vamët ne, ha?
25 Algumas pessoas que moravam em Jerusalém perguntavam: — Não é este o homem que estão querendo matar?
26 Ep këk öm, eꞌ to vavaato rakah e non pa matëëra napan. Ka hikta pah teꞌ sunön to onöt non a soe ta pah soe manih peꞌ. A nap susunön pea to nat pöꞌ e ne peꞌ e Kristo?
26 Vejam! Ele está falando em público, e ninguém diz nada contra ele! Será que as autoridades sabem mesmo que ele é o Messias ?
27 Ivëhkëk, ea to nat e no pa vöön peꞌ, ko poen ne Kristo vamaman se keh nö maꞌ, ka hikta pah teꞌ to onöt non a nat in a vöön peꞌ.”
27 No entanto, quando o Messias vier, ninguém saberá de onde ele é; e nós sabemos de onde este homem vem.
28 E Ieesuꞌ to vavaasis non a napan koman a Iuun Hinhin Apuh, pareꞌ soe ke raoe pan, “Oman, eöm to nat e nem peöꞌ, paröm koman nem pan eöm to nat e nem pa vöön nöꞌ to taneꞌ maꞌ, ivëhkëk, eöm to hikta nat nem. Eöꞌ to hikta nö voh maꞌ manih po kikis koman peöꞌ. Ahik, e Tamön vöh to vanö voh a maꞌ neoꞌ no a taateꞌ peꞌ a man rakah, neöm to hikta nat nem peꞌ.
28 Quando estava ensinando no pátio do Templo, Jesus disse bem alto:
29 Eöꞌ to nat e noꞌ peꞌ, suk eöꞌ to taneꞌ maꞌ manuh peꞌ, ke eꞌ koman ivëh to vanö voh a maꞌ neoꞌ.”
29 Mas eu o conheço porque venho dele e fui mandado por ele.
30 E Ieesuꞌ to soe vakomanih ka ma upöm teꞌ to teꞌ vatët ne peꞌ, kehkeh öt e ne peꞌ, marën a vahoꞌ poë pa nohnoh. Ivëhkëk, a hikta paeh va pee to onöt non a vaket eah. Suk ataeah, o poen neꞌ se taum a punis me eꞌ se haraꞌ o kamis to meꞌ e non pa tavus maꞌ.
30 Então quiseram prender Jesus, mas ninguém fez isso porque a sua hora ainda não tinha chegado.
31 Ko teꞌ varih to vaman voh e Ieesuꞌ to vavaasoe e ne, pare soe pan, “O poen ne Kristo se nö maꞌ eꞌ se kës nok en ta ma tah vatoksean to apuh oah e ne pa ma teꞌ tah vatoksean no a teꞌ vëh to nonok non?”
31 Porém muitas pessoas que estavam na multidão creram nele e perguntavam: — Quando o Messias vier, será que vai fazer milagres maiores do que este homem tem feito?
32 A ma meh Parësiꞌ to tënan a soe no a napan to vavisvis suk ne a ma tah ne Ieesuꞌ to nonok non. Ivëh, ko teꞌ susunön ësës heꞌ, me ro Parësiꞌ vanö ee maꞌ pa ma to pirisman koman pee to ut ne sih pa Iuun Hinhin Apuh, kee nö ee maꞌ to öt e Ieesuꞌ.
32 Os fariseus ouviram a multidão comentando essas coisas sobre Jesus, e por isso eles e os chefes dos sacerdotes mandaram guardas para o prenderem.
33 Ke Ieesuꞌ soe ke ra napan pan, “Eöꞌ hikta se teꞌ varë me a noꞌ neöm manih po oeh vëh. Suk ataeah, eöꞌ se nö hah eoꞌ manuh pe Tamön. E Tamön vëh to vanö voh a maꞌ neoꞌ.
33 Jesus disse:
34 Ke eöm se iu ep e nem peöꞌ, ivëhkëk, eöm to hikta onöt nem a taum a neoꞌ. Paröm hikta onöt me nem a vos pa vöön nöꞌ se teꞌ noꞌ.”
34 Vocês vão me procurar e não vão me achar, pois não podem ir para onde eu vou.
35 Ka nap susunön po Jiuꞌ vaiihi koman e ne pan, “A teꞌ vëh se nö nih, ka hikta onöt no a taum eah? Eꞌ se kës nö manuh pa ma vöön apaꞌpuh varuh Grik no o upöm pea to teꞌ ne, pareꞌ vavaasis a napan varih to hikta teꞌ ne pan ee ro Jiuꞌ, ha?
35 Então os líderes judeus começaram a comentar: — Para onde será que ele vai que não o poderemos achar? Será que ele vai morar com os judeus que moram no estrangeiro? Será que vai ensinar os não judeus?
36 Ataeah neꞌ to koman non, pareꞌ soe suk vamanih pan, ‘Eöm se iu ep e nem peöꞌ, ivëhkëk, eöm hikta onöt nem a taum a neoꞌ paröm hikta onöt me nem a nö pa vöön nöꞌ se teꞌ noꞌ.’”
36 O que será que ele quis dizer quando afirmou: “Vocês vão me procurar e não vão me achar, pois não podem ir para onde eu vou”?
37 O poen apuh vëh to vahik non a ma poen vivihan po Jiuꞌ to tavus en, ke Ieesuꞌ sun ko vavaoe suntan rakah en, pareꞌ soe pan, “Koe o teꞌ varih to haraꞌ ne o manoe kee nö maꞌ manih peöꞌ, köꞌ heꞌ raoe a ruen kee kaak.
37 O último dia da festa era o mais importante. Naquele dia Jesus se pôs de pé e disse bem alto:
38 O Puk Vapenpen pe Sosoenën to soe ka rora pan,
38 Como dizem as
39 E Ieesuꞌ to sosoe suk voh non a Tuvuh Vasioꞌ, pareꞌ soe pan, a Tuvuh Vasioꞌ to hikta nö avoeꞌ voh non maꞌ, suk ataeah, e Ieesuꞌ to hikta mët avoeꞌ non to kon o ëhnan apuh. Ivëhkëk, amot no teꞌ varih to vaman ne e Ieesuꞌ, ee se kon ee pa Tuvuh Vasioꞌ.
39 Jesus estava falando a respeito do Espírito Santo, que aqueles que criam nele iriam receber. Essas pessoas não tinham recebido o Espírito porque Jesus ainda não havia voltado para a presença gloriosa de Deus.
40 A napan to tënan a ma soe pe Ieesuꞌ, ka ma papaeh pee soe ee pan, “A teꞌ vaꞌih eꞌ a teꞌ vanënën soe vamaman rakah.”
40 Muitas pessoas que ouviram essas palavras afirmavam: — De fato, este homem é o
41 Ka ma meh pee soe ee pan, “A teꞌ vaꞌih eꞌ e Kristo, a teꞌ ne Sosoenën to vanö voh maꞌ.”
41 Outros diziam: — Ele é o E ainda outras pessoas perguntavam: — Mas será que o Messias virá da Galileia?
42 suk ataeah, o Puk Vapenpen pe Sosoenën to soe non pan,
42 As Escrituras Sagradas dizem que o Messias será descendente de Davi e vai nascer em Belém, onde Davi morou.
43 Ivëh, ka napan hikta vapöh kokoman suk ta pah soe. A ma papaeh pee to koman ne pan e Ieesuꞌ eꞌ e Kristo, ko upöm sosoe ne pan, “Ahik.”
43 Então o povo se dividiu por causa dele.
44 Ko upöm pee kehkeh öt e ne pe Ieesuꞌ, ivëhkëk, a hikta paeh pee to vaket manih peꞌ.
44 Alguns queriam prender Jesus, mas ninguém fez isso.
45 Ko pirisman varih to nö pa öt e Ieesuꞌ, ee to hah akuk ee manih po teꞌ susunön ësës heꞌ, me ro Parësiꞌ. Kee hi ee pee pan, “Eöm hikta me suk maꞌ e Ieesuꞌ ataeah?”
45 Os guardas voltaram para o lugar onde estavam os chefes dos sacerdotes e os fariseus , e eles perguntaram: — Por que vocês não trouxeram aquele homem?
46 Ko pirisman piun raoe, pare soe pan, “A soe no a teꞌ vëh e Ieesuꞌ to vavatvus non, no a hikta pah teꞌ na to pënton voh, to vavaasis va non nën.”
46 Eles responderam: — Nunca ninguém falou como ele!
47 Ko Parësiꞌ piun o pirisman, pare hi raoe pan, “Eꞌ kës to vapikpiuk me en maꞌ peöm?
47 Então os fariseus disseram aos guardas: — Será que vocês também foram enganados?
48 Eöm to ep voh e nem pemöm o Parësiꞌ no a hikta paeh pemöm to vaman voh eah.
48 Por acaso alguma autoridade ou algum fariseu creu nele?
49 Ivëhkëk, a napan varih to vaman ne Ieesuꞌ ee to hikta nat ne o Vavaasis pe Mosës. Ivëh, ne Sosoenën se vakmis amot suk raoe.”
49 Essa gente que não conhece a Lei está amaldiçoada por Deus.
50 E Nikodimus a teꞌ vëh to nö voh pa ep e Ieesuꞌ pa popoen, ke Nikodimus koman a teꞌ to teꞌ non komön o kum teꞌ pamëh, to to vasukaꞌ ke ro upöm peꞌ, pareꞌ soe pan,
50 Mas Nicodemos, que era um deles e que certa ocasião havia falado com Jesus, disse:
51 “A taateꞌ pea soe vaonöt kës e non pea pa vahoꞌ akuk ta pah teꞌ po vahutët pa ö na to hikta pënton avoeꞌ no a soe peꞌ para nat poꞌ in ataeah neꞌ to nok to hat non?”
51 — De acordo com a nossa Lei não podemos condenar um homem sem ouvi-lo primeiro e descobrir o que ele fez.
52 — ausente —
52 — Por acaso você também é da Galileia? — perguntaram eles. — Estude as Escrituras Sagradas e verá que da Galileia nunca surgiu nenhum profeta .

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.