2 Coríntios 12
SOE A TOꞌTOꞌ (TPZ) vs VC
1 Ahik hah ta meh hanan nöꞌ to teꞌ me noꞌ, eöꞌ se teꞌ avoeꞌ e noꞌ pa kë a ëhnaneoꞌ. Oman! A taateꞌ pamëh to hikta antoen non a vaꞌaus a ra. Ivëhkëk, eöꞌ to kehkeh soe tavus noꞌ a ma tata peöꞌ, me a ma soe ne Sunön to vatvus ka neoꞌ.
1 Importa que me glorie? Na verdade, não convém! Passarei, entretanto, às visões e revelações do Senhor.
2 Eöꞌ to nat noꞌ, a pah teꞌ va pa napan varih to vaman ne e Kristo, no pöh havun me ro taanaꞌ kirismas to oah voh, ne Sosoenën to me peah voh a teꞌ pamëh manuh pa vakön vöön va kin. Eöꞌ to hikta nat noꞌ, a teꞌ pamëh to nö me en po sionin, keꞌ eꞌ to këh voh en po sionin, keꞌ a tuvuh varoe to nö. E Sosoenën varoe to nat non a tah pamëh.
2 Conheço um homem em Cristo que há catorze anos foi arrebatado até o terceiro céu. Se foi no corpo, não sei. Se fora do corpo, também não sei; Deus o sabe.
3 — ausente —
3 E sei que esse homem - se no corpo ou se fora do corpo, não sei; Deus o sabe -
4 — ausente —
4 foi arrebatado ao paraíso e lá ouviu palavras inefáveis, que não é permitido a um homem repetir.
5 Eöꞌ to kehkeh kë rakah e noꞌ pa ëhnan a teꞌ pamëh. Ivëhkëk, eöꞌ to hikta iu kë koman hah a noꞌ. Eöꞌ to antoen varoe noꞌ a kë a ëhnaneoꞌ, suk a ma tah to vataare ne, a ö nöꞌ to hikta teꞌ me noꞌ to kikis.
5 Desse homem eu me gloriarei, mas de mim mesmo não me gloriarei, a não ser das minhas fraquezas.
6 Ivëhkëk, eöꞌ se keh koman noꞌ a kë koman hah a ëhnaneoꞌ, paröꞌ hikta se teꞌ noꞌ pan eöꞌ a teꞌ papön. Suk ataeah, eöꞌ to vavatvus vaviꞌ e noꞌ sih pa soe man. Ivëhkëk, eöꞌ to hikta iu kë koman noꞌ a ëhnaneoꞌ, suk eöꞌ to hikta iu noꞌ a ö no a napan se koman vapeah ka no neoꞌ. Ee se inan voh pa taateꞌ nöꞌ to nonok noꞌ, pare tënan a soe nöꞌ to vavatvus noꞌ, ka ma tah poë varih se vataare non raoe o toꞌtoꞌ peöꞌ, kee sih koman poꞌ ne a ëhnaneoꞌ.
6 Pois, ainda que me quisesse gloriar, não seria insensato, porque diria a verdade. Mas abstenho-me, para que ninguém me tenha em conta de mais do que vê em mim ou ouve dizer de mim.
7 E Sosoenën to vataare voh a neoꞌ a ma tah vihvih rakah. Ivëhkëk, eꞌ to hikta iu non a ö nöꞌ se kokoman vörep noꞌ a ma tah poë varih. Paröꞌ vaeö suk noꞌ a taateꞌ peöꞌ. Ivëh, keꞌ vanö maꞌ a tah to teꞌ va non manih pa tah toꞌtoꞌ, ko rukruk non a sionineoꞌ. Ka tah pamëh, eꞌ a teꞌ teꞌteꞌ soe pe susun po oraꞌ hat, eꞌ to nö maꞌ to rukruk vakmis e non peöꞌ, me eꞌ to vöknah rakah en peöꞌ, köꞌ hikta onöt noꞌ a haraꞌ vaeö, ko kë koman hah öꞌ.
7 Demais, para que a grandeza das revelações não me levasse ao orgulho, foi-me dado um espinho na carne, um anjo de Satanás para me esbofetear e me livrar do perigo da vaidade.
8 A kukön tëëm rakah nöꞌ to hinhin noꞌ e Topoan, pan eꞌ se vahik këh a neoꞌ pa tah pamëh.
8 Três vezes roguei ao Senhor que o apartasse de mim.
9 Ivëhkëk, e Topoan to soe va ka neoꞌ manih pan, “Ahik. Suk ataeah, o ururuan peöꞌ to onöt rakah e non pën. Pa tëëm nën to hikta teꞌ eh nom, o kikis peöꞌ to tavus vamaaka rakah en manih pën.” Ivëh, köꞌ teꞌ vaeö rakah e noꞌ pa ö nöꞌ to hikta teꞌ me noꞌ to kikis to kë hah öꞌ, suk a sunë koman peöꞌ. Ivëh, no kikis pe Kristo se teꞌ suk non manih peöꞌ.
9 Mas ele me disse: Basta-te minha graça, porque é na fraqueza que se revela totalmente a minha força. Portanto, prefiro gloriar-me das minhas fraquezas, para que habite em mim a força de Cristo.
10 Ivëh, ka kiu nöꞌ to nonok ke noꞌ na e Kristo, no a ma vu punis se taum suk a neoꞌ, köꞌ taum vëhvaꞌ eoꞌ. O teꞌ se miröꞌ a neoꞌ ko hinën a neoꞌ, ko vakmis ee peöꞌ. Ko poen nöꞌ to haraꞌ vasunë noꞌ, o kokoman peöꞌ to teꞌ vavih e non. Suk a taeah, o poen nöꞌ to hikta teꞌ me noꞌ o kikis, eꞌ o poen ko pamëh nöꞌ to haraꞌ vaeh rakah eoꞌ.
10 Eis por que sinto alegria nas fraquezas, nas afrontas, nas necessidades, nas perseguições, no profundo desgosto sofrido por amor de Cristo. Porque quando me sinto fraco, então é que sou forte.
11 Ka soe nöꞌ to sosoe noꞌ, eꞌ a soe pa teꞌ papön. Ivëhkëk, eöm koman to kunkuin o kokoman peöꞌ, köꞌ nok eoꞌ pa soe vaꞌih. Eöm ivarih, to onöt nem a soe tavus a ma taateꞌ vih peöꞌ. Ivëhkëk eöm to hikta nok va voh nën. Oman, eöꞌ a siꞌ tah akuk, ivëhkëk, eöꞌ to hikta teꞌ voh noꞌ paan o “Aposol apaꞌpuh” peöm.
11 Tenho-me tornado insensato! Vós a isso me obrigastes. Vós é que deveríeis fazer o meu elogio, visto que em nada fui inferior a esses eminentes apóstolos, se bem que nada sou.
12 O poen nöꞌ to teꞌ vaꞌpeh me voh a noꞌ neöm, paröꞌ nonok noꞌ a ma moeh tah to vataare a non neöm pan, eöꞌ a aposol vamaman. O vu punis to tavus manih peöꞌ, köꞌ sun vakis e noꞌ. Ka manih pa taateꞌ pamëh, no a ma vu tah vatoksean, me a ma vu vëknöm, me a ma meh vu kikis apuh to tavus voh topnineöm. Ka ma tah poë varih to tatanok ne, pare vataare a non neöm pan, eöꞌ to nonok noꞌ a ma kiu pe Sosoenën.
12 Os sinais distintivos do verdadeiro apóstolo se realizaram em vosso meio através de uma paciência a toda prova, de sinais, prodígios e milagres.
13 Eöꞌ to nok voh a paeh a taateꞌ manih peöm to vatoe me e non pa taateꞌ nöꞌ to nok voh manih pa ma meh kum napan varih to vaman ne e Ieesuꞌ. Eꞌ to teꞌ non a pah tah ro to hikta vatoe non nöꞌ to nok voh manih peöm. Eöꞌ to hikta kon akuk a moniꞌ peöm, marën a nok a kiu pe Sosoenën. Eꞌ a hat pöꞌ peöꞌ ipamëh. Eꞌ se keh teꞌ va non nën, ihan anoe këh a neoꞌ a hat pamëh.
13 Em que fostes inferiores às outras igrejas, senão no fato de que a vós não vos fui pesado? Relevai-me esta injúria!...
14 Kuru nöꞌ to vamatop e noꞌ, pa nok nös a vakön vavih peöꞌ manem peöm. Ka manih pa vavih pamëh, ne eöꞌ to hikta onöt noꞌ a heꞌ punis a neöm. Eöꞌ to hikta onöt noꞌ a öt këh a neöm a ma tah peöm. Ahik. Eöꞌ to iu varoe noꞌ a öt a neöm. Eöm to nat vavih rakah e nem. O koaꞌ to hikta onöt ne a ununun ta ma tah, ko heꞌ a ma kën tamëëre me ra kën sinëëre. Ahik. A kën taman me ra kën sinan to teꞌ varoe me ne a kiu pa ununun ta ma tah, pare heꞌ a ma pus koaꞌ pee.
14 Eis que estou pronto a ir ter convosco pela terceira vez. Não vos serei oneroso, porque não busco os vossos bens, mas sim a vós mesmos. Com efeito, não são os filhos que devem entesourar para os pais, mas os pais para os filhos.
15 Ivëh, köꞌ vaeö rakah e noꞌ pa heꞌ a neöm o toꞌtoꞌ peöꞌ, me a ma tah nöꞌ to teꞌ me noꞌ, marën a vaꞌaus a neöm. Köm se tavus a napan va po vaman. Eöꞌ to pah iu suntan rakah e noꞌ peöm, eꞌ a tah pöꞌ ko pamëh to nok a neöm, köm hikta iu vi ka no neoꞌ, ha?
15 De mui boa vontade darei o que é meu, e me darei a mim mesmo pelas vossas almas, ainda que, amando-vos mais, seja menos amado por vós.
16 Oman, o upöm peöm to sosoe va ne sih manih pa taateꞌ peöꞌ pan, eöꞌ to hikta heꞌ punis voh a neöm. Ivëhkëk, o upöm peöm to koman ne pan, “Eöꞌ e Pöl to vakëën voh a neöm, ka manih pa taateꞌ piuk peöꞌ, nöꞌ to vaon a neöm, ko öt akuk këh a neöm a ma tah peöm.”
16 Mas seja! Não vos fui pesado. Como, porém, sou esperto, apanhei-vos pela astúcia...
17 Eöꞌ piuk kës voh a neöm, pa ö nöꞌ to vanö voh nös a ma teꞌ peöꞌ manih peöm, ha? Ahik, eöm koman to nat e nem peöꞌ to hikta nok vavoh nën.
17 Acaso tirei proveito de vós por meio de algum daqueles que vos enviei?
18 Eöꞌ to heꞌ kokoman voh eoꞌ pe Taëtus, keꞌ nö nös peöm. Eöꞌ to vanö vaꞌpeh me nös eah e meh kea pea. E Taëtus kës to piuk voh ka neöm, pareꞌ kon akuk a ma tah peöm, ha? Ahik, eöm to nat e nem, emöm to vavatet nem o pöh kokoman, me a pah taateꞌ iu.
18 Roguei a Tito, e com ele enviei um irmão que conheceis. Por acaso tirou Tito de vós alguma coisa? Não andamos nós com o mesmo espírito, sobre as mesmas pegadas?
19 Eöꞌ to koman noꞌ pan, eöm to ëh vahik em pa ma soe kurus varih paröm koman nem pan, emöm to kiun, marën a vatotoopin a soe pemöm manih pa matëëneöm. Ivëhkëk, ahik. Emöm to teꞌ e nem a napan pe Kristo, pamöm nonok nem a ma soe varih pa matan e Sosoenën. Eöm a ma vamomhë rakah peöꞌ, emöm to nonok nem a ma moeh tah kurus poë varih, marën a vakikis o vaman peöm.
19 Já há muito pensais que nos justificamos diante de vós. Perante Deus, em Cristo, é que nós falamos; mas tudo isto, meus caríssimos, para vossa edificação.
20 Eöꞌ to nanaöp e noꞌ pan, eöꞌ tomeꞌ nö nös peöm, paröꞌ taum a neöm to hikta teꞌ va nem manih pa ö nöꞌ to iu va noꞌ. Eöm me tomeꞌ ep ka no neoꞌ to hikta teꞌ va noꞌ manih pa ö nöm to iu ep va ka no neoꞌ. Eöꞌ to nanaöp me e noꞌ pa ep ka neöm to teꞌ nem manih pa taateꞌ vaheheve, me a taateꞌ puhioꞌ, me a taateꞌ heve, me a taateꞌ va okoek a meh teꞌ, me a taateꞌ vasoe vahat, me a taateꞌ vasoe tonun a meh, me a taateꞌ kë koman hah aa, me a taateꞌ miröꞌ a kiu.
20 Temo que, quando for, não vos ache quais eu quisera, e que vós me acheis qual não quereríeis. Receio encontrar entre vós contendas, invejas, rixas, dissensões, calúnias, murmurações, arrogâncias e desordens.
21 Eꞌ to hat non peöꞌ se nö nös peöm ke Sosoenën peöꞌ vapoet a neoꞌ manih pa matëëneöm. Eöꞌ se pah tamak eoꞌ pa ö nöꞌ se ep a nap peo varih to nonok voh ne a ma taateꞌ hat poë varih, pare hikta panih a ma taateꞌ pee, ko heꞌ tonun a ma taateꞌ varih, a taateꞌ teꞌteꞌvaasiꞌ, me a ma taateꞌ hat vapoet varih nee to nonok voh ne.
21 Receio que à minha chegada entre vós Deus me humilhe ainda a vosso respeito; e tenha de chorar por muitos daqueles que pecaram e não fizeram penitência da impureza, fornicação e dissolução que cometeram.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Coríntios 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.