1 Coríntios 14
SOE A TOꞌTOꞌ (TPZ) vs AAI
1 Eöm se teꞌ tamoaan rakah me nem a taateꞌ iu teꞌ, pa ö nöm to pupunöꞌ va nem pa kon a ma heꞌ va pa Tuvuh Vasioꞌ. O heꞌ vamomoaan pa Tuvuh Vasioꞌ nöm se iu kon nem ivëh, o heꞌ va pa vatvus a soe pe Sosoenën vamanih pa teꞌ vanënën soe.
1 Yabow i ayawasamaim wan nama nabonawiy, naatu dogor wanawanan akok gagamin Anun Kakafiyin usar bai enan akisin kwananuwih kwanab, usar gewasin naatu au gagamin i God ana tur binan ana usar kwanab.
2 Eöꞌ se vamaaka a tah vëh, a teꞌ to teꞌ me non o heꞌ va pa vaato po meoh to, eꞌ to hikta vavaato me non a napan, eꞌ to vavaato varoe me non e Sosoenën, ka napan me to hikta maaka ne. O kikis varoe kuru pa Tuvuh Vasioꞌ neꞌ to vavatvus non a soe vakoaan.
2 Orot yait menan botabir tur ta’amaim eo i men sabuw isah eo, baise God isan eo. Anayabin men yait ta so’ob tur boro nanowar naniyan nab, nati tur i Anun Kakafiyin ana fairane tur anababatun wa’iwa’irin eo.
3 Ivëhkëk, a teꞌ to vanënën soe non, a to pa teꞌ pamëh to vakikis non o vaman pa napan, me a soe pa vaeh a ma napan va po vaman pa vaꞌaus a ma upöm pee, me a vahraꞌ vavih raoe.
3 Baise orot yait God ana tur eo ebibinan i sabuw isah eo baibais, koufair, nuhifot ebitih.
4 A teꞌ to vavatvus non a soe po meoh to, eꞌ to vakikis koman hah a non. Ivëhkëk, a teꞌ to vatvus a soe vanënën, eꞌ to vakikis non o vaman po kum teꞌ varih to vaman ne e Sosoenën.
4 Yait menan botabir tur ta’amaim eo, nati i taiyuwin ebibais. Baise orot yait God ana tur eo ebibinan, i God ana sabuw tutufin etei ebibaisih.
5 Eöꞌ to iu noꞌ pan, eöm kurus se vavatvus soe nem pa ma meoh vu to, ivëhkëk, eöꞌ to iu oah rakah a noꞌ neöm se vanënën soe nem. O teꞌ varih to vanënën soe ne, ee to oah e ne po teꞌ varih to vavaato varoe ne po meoh to. Eꞌ se këk teꞌ non a meh teꞌ se ririh hah ke ne a napan varih komön o kum a soe pamëh. Ivëh, ka napan varih komön o kum se kon vaꞌaus.
5 Ayu au kok kwa etei mena tabotabir tur ta’amaim kwatao, baise au kok gagamin anababatun i binan ana usar kwatab, anayabin orot yait tur eo ebibinan ana baibais i gagamin. Orot menan ebobotabir i gewasin, baise orot ta nati kou’ay wanawanan tur nabotabir nao ekaleisia etei hinanowar saise boro nibaisih.
6 Kën kea me ra kën vameneoꞌ, eöꞌ se kës vaꞌaus eoꞌ peöm pa ö söꞌ nö maꞌ, ko vatvus ka neöm a soe po meoh to. Ahik! A soe pamëh se vaꞌaus varoe a neöm pa ö nöꞌ se soe ka neöm a soe man voon to taneꞌ maꞌ pe Sosoenën. Keꞌ a ma nat voon, keꞌ a soe vanënën, keꞌ to vavaasis nöꞌ se heꞌ a neöm.
6 Naatu taitu, ayu atan kwa ata binanawan ana veya, menau tabotabir tur ta’amaim atao’o na’at boro baibais atit? Baise tur boubuh, not so’ob boubuh, tur binan God biyanane, naatu God ana roube’aten tur ana bow anan, turobe boro imaim nibaisi.
7 Eꞌ to vatoe e non pa ma tah varih, no toꞌtoꞌ to hikta teꞌ non pee, a gitaꞌ me o piu to tatanih ne. Ee se keh hikta tatanih vamaaka vavih ne, ea se nat vah va no nih pan, a ma tah poë varih to tatanih ne?
7 Ef ta iti na’atube, ben hai sawar douduf na’atube hinirabirab, o fik na’atube hinababin kwanekwan orot benayan boro mi’itube naniyan nab naben gewas?
8 Ka manih komön o vapus, ka teꞌ se keh hikta suꞌ vamaaka o kamus, a hikta teꞌ se vamatop non pa nö po vapus.
8 Naatu orot yait tour men ebababin gewas, baiyowayah boro mi’itube hinaso’ob gewas hibobuna baiyow isan?
9 Eöm me to vatoe e nem, eöm se keh hikta vavatvus vamaaka nem a soe po meoh to, a hikta teꞌ se maaka in a soe nöm to vavatvus nem. Ivëh, ke eöm to vavatvus akuk e nem pa soe.
9 Ana itinin i ta’imon, o mena nabotabir tur ta sabuw men hisoso’obamaim kuo, sabuw boro mi’itube naniyan hinab o abisa isan kuo? O a tur asir isaroun me yan ere’er.
10 Eꞌ to teꞌ vamaman e non pa ma vu tanih po to, to teꞌ ne manih po oeh, ee kurus to vih e ne pa vatvus o kokoman pa ma napan.
10 Tafaram wanawanan tur i moumurih maiyow, naatu nati tur etei i hai yabih auman men ta yabin enamih.
11 Ivëhkëk, eöꞌ se keh hikta maaka noꞌ pa pusun in a soe vëh, neꞌ to vavatvus non, a teꞌ pamëh se koman non pan, eöꞌ a teꞌ va pa meh muhin. Eöꞌ me se koman e noꞌ peꞌ a teꞌ va pa meh muhin.
11 Isan imih tur nidun anonowar naniyan men abaib ayu i touman orot amatar, nati orot tur oyan isan, naatu tur oyan auman ayu isou touman orot matar.
12 Eꞌ to vatoe me e non peöm, eöm to iu kon rakah nem a ma heꞌ va pa Tuvuh Vasioꞌ. Eöm se kiu vakis rakah nem pa kon a ma heꞌ pa vaeh o vaman po kum teꞌ varih to vaman ne e Sosoenën.
12 Imih o yait a kok gagamin i ayubit ana usar ta inab inabow, basit God kwi’fefeyan saise usar menatan o inab ekalesia inabibais boro nit.
13 A teꞌ vëh to teꞌ me non o heꞌ va pa vaato po meoh to, eꞌ se hinhin non e Sosoenën se heꞌ poan o heꞌ va pa rih hah o vaato.
13 Ana’an iti isan sabuw iyab menah ebobotabir, gewasin hinayoyoban, saise tur koubuna isan ana usar auman hinab hinakubuna sabuw hinaso’ob.
14 Eöꞌ se keh hinhin noꞌ po meoh to, a tuvuh peöꞌ to hinhin non, ivëhkëk, o kokoman peöꞌ, ahik.
14 Anayabin ayu mena’umaim ayoyoyoban, ayubu auman ibo eyoyoyoban, baise au not men kafa’imo so’ob ayu abisa ao’o.
15 Ivëh, keöꞌ se nok ataeah? Eöꞌ se hinhin noꞌ pa tuvuh peöꞌ, ivëhkëk, eöꞌ se hinhin me noꞌ po kokoman peöꞌ, ko vaëhëh noꞌ pa tuvuh peöꞌ me o kokoman peöꞌ.
15 Ayu boro abisa anasinaf? gewasin ayu i boro ayubu airi anayoyoban, naatu au not auman airi anayoyoban, ayubu airi ew anatabor naatu au not auman airi anatabor.
16 Eën se keh këëkë e nom pa ëhnan e Sosoenën manih pa tuvuh varoe pën, ko teꞌ varih to hikta maaka ne po vaato hikta se soe ne, “Oman”, manih po hin vavihvih pën. Suk ee to hikta maaka ne pa tah nën to hinhin nom.
16 Ayubimaim God ana merar iyi kubobora’ara’ah, orot ta boro mi’itube naso’ob airi God kwanabora’ara’ah, naatu boro mi’itube naso’ob nibasit. Anayabin nati orot i men so’ob o abisa’awat kuo’o.
17 Eën tomeꞌ vavihvih vavih ke nom pe Sosoenën, ivëhkëk, a meh teꞌ to hikta kokon non o vaꞌaus.
17 Basit o i merarayow gewasin maiyow God kubitin dogor tutufin etei, baise taituwa nati na ebatabat men kubibais.
18 Eöꞌ to vavihvih ke noꞌ pe Sosoenën, suk eöꞌ to teꞌ oah e noꞌ peöm pa vaato pa ma meoh vu to.
18 Ayu i God ana merar ayiy, anayabin ayu menau botabirin tur ta’amaim o isan kwa etei ana tabir.
19 Ivëhkëk, o poen no o vakum teꞌ to vaman ne e Sosoenën to vatönun pa hin, eꞌ to vih non peöꞌ se heꞌ a tönim ö soe no a napan to maaka ne, pa vavaasis raoe, paröꞌ koe a heꞌ a 10,000 soe manih pa vaato po meoh vu to.
19 Baise ekalesia hai kou’ay wanawanan ayu tur etei five akisin anao sabuw etei boro naniyan hinab naatu nibaisih, baise menau nabotabir tur 10,000 na’atube anao ana baibais i en.
20 Kën kea, me ra kën vamen, eöm se koe a kokoman vamanih po koaꞌ. Manih pa ma taateꞌ hat, eöm se teꞌ va nem manih po koaꞌ soneꞌ. Ivëhkëk, eöm se kokoman va nem manih pa teꞌ apuh.
20 Taituwau, men kek hai notabe kwananot, men kek sosofabe kwanarerey kwanekwanemih, baise orot babin hai not kwanab tur kwanao.
21 Ea se nat no soe pan, o heꞌ pa vaato po meoh to, to teꞌ non o vëknöm apuh to vataare a rora pan, e Sosoenën to teꞌ vaꞌpeh me e non pea. Suk ataeah, po poen ne Sosoenën to iu rëp vavaasis voh non o Jiuꞌ, eꞌ to soe ke raoe manih komön o Puk Vapenpen peꞌ pan,
21 Buk Atamaninamaim wanawanan ofafar iti na’atube hikirum,
22 Ivëh, ko heꞌ va pa vaato po meoh to, eꞌ o vëknöm to vakömköm non o teꞌ varih to rës e ne pa vaman e Sosoenën. Eꞌ o heꞌ po teꞌ varih to vaman voh ee. Ka taateꞌ vanënën soe, eꞌ po teꞌ varih to vaman voh ee. Eꞌ to hikta teꞌ non o vëknöm po teꞌ varih to rës e ne pa vaman.
22 Menat ebobotabir i men sabuw baitumatumayah hai i’inan, baise sabuw iyab men tibitumatum hai i’inanen, naatu tur binan i sabuw iyab men tibitumatum isah, baise baitumatumayah isah.
23 Ivëh, ka ma napan kurus va po kum teꞌ to vaman ne e Sosoenën se vatönun maꞌ, pare vavaato kurus ne pa ma meoh to. Ka ma teꞌ to hikta maaka ne, keꞌ, to hikta vaman ne to nö maꞌ, ko teꞌ ne, ee se soe pan, “Eöm to papön”.
23 Imih ekaleisia tutufin etei hinaru’ay, naatu sabuw etei menah nabotabir tur ta’amaim hinao’o, sabuw afa ufunane hina tema’am, naatu sabuw iyab men tibitumatum boro hinao, “Sabuw tibikoko’aw kwa’itih?”
24 Ivëhkëk, eöm kurus se keh vanënën soe nem, ka ma pah teꞌ nö maꞌ, to hikta vaman ne, keꞌ, to hikta maaka ne. A napan kurus se keh vatvus a soe pe Sosoenën, o upöm teꞌ se pënton, ko maaka in a ma hat pee, pare kiiki koman hah rea.
24 Baise orot yait God ana tur eo ebibinan ufun orot baitumatum atin ma enonowar boro dogoron narusib. Anayabin tur abisa nonowar ana kakafih etei hina hibebeyan itan.
25 Ka ma taateꞌ hat varih to teꞌ ne po toꞌtoꞌ pee, a ma tah poë varih se teraꞌ ee. Kee se vamösru, ko vasunön e Sosoenën. Pare soe vamanih pan, “Oman rakah, e Sosoenën to teꞌ non topnineöm.”
25 Ana not wa’iwa’irin ma’am etei tit irerereb naatu boro sun nayowen Regah nakwafir, bebeyanamaim naorereb nao, “Turobe God i kwa wanawananamaim bairi kwama’am!”
26 Ivëh, kën kea me ra kën vamen, eöm se nok ataeah? Po poen neöm to vatönun pa hin, eöm kurus to teꞌ nem a kiu, a paeh to teꞌ me non o vaëhëh, ka meh teꞌ me non a soe pa vavaasis. Ka meh teꞌ me non a soe man voon ne Sosoenën to heꞌ poan, neꞌ se vatvus. Ka meh se vaato po meoh to, ka meh teꞌ se rih hah a soe pamëh. A pusun in a ma tah kurus poë varih neöm to nonok nem, eꞌ ivëh, pa vakikis o kum teꞌ to vaman ne e Sosoenën.
26 Taituwau, abisa ao yabin i iti, bora’ara’aten isan kwanaruru’ay ana veya, orot boro ew natabor, orot ta boro ni’obaibiyi, orot ta boro God ana tur naorerereb, orot ta boro menan nabotabir, orot ta boro nati tur nabotabir nakubuna kwananowar, naatu sawar iti etei i ekaleisia wowabin ra’at isan kwasisinaf.
27 Po poen neöm to vatönun, a ma paeh se keh iu vaato ne po meoh to, eꞌ to vih non pa poa teꞌ ro, keꞌ hikta se oah non a kukön teꞌ se vaato. Eꞌ to vih non pee se vaato papaeh. Ka meh teꞌ se ririh hah nö non a soe vëh nee to vatvus.
27 Menamaim omih orot rou’ab o tounu hinao naatu men tounu nanatabir, naatu tur i orot ta nao nasawar, imaibo ta nao, men auta’imon kwanarahimih, naatu orot ta i nati tur nabotabir nakubuna.
28 Ivëhkëk, eꞌ se keh hikta teꞌ non a meh teꞌ se rih hah a soe, a teꞌ vëh to vavaato non po meoh to, eꞌ se vatotomin pa vaato manih komön o kum. Eꞌ to vih non peꞌ se vaato hah me ea, keꞌ, e Sosoenën.
28 Baise koubuna’ayan orot nati’imaim men nama’am na’at, orot nati tur eo gewasin ekaleisia wanawanan boro awan nafot, i akisin God hairi’imo hinayoyoban.
29 A poa teꞌ, keꞌ a kukön teꞌ vanënën soe, ee varoe se vatvus a soe. Ka ma meh teꞌ se kiiki a soe nee to vatvus.
29 Orot rou’ab o tounu God ana tur hinabinan, naatu hinabibinan wanawanan, binanuyah afa nati tibibinan hai tur hinafufun gewas.
30 Eꞌ se keh teꞌ e non ta meh teꞌ komön o kum to ihoꞌ non, ke Sosoenën heꞌ poan a soe, ka teꞌ vëh to vaato momoaan non, eꞌ se vatotomin.
30 Naatu nati tur inan wanawanan orot ta kou’ay wanawanan ma’am God ana tur ta boubun na isan birerereb ana veya, nati orot bat ebibinan awan nafot.
31 Ivëh, ke eöm kurus to antoen papaeh e nem pa vanënën soe, ka ma napan kurus se kon vaasis, me ee se kon vaꞌaus.
31 Anayabin kwa ta’ita’imon a veya ti’inu’in na’atube boro kwanabinan, saise sabuw etei boro roube’aten tur hinab hinaso’ob naatu koufair hinab.
32 A ma tuvuh po teꞌ vanënën soe, se teꞌ ne paan a matop po teꞌ vanënën soe koman.
32 Dinab oro’orot iyab God ana tur hio tibibinan hai tur i hinakaif gewas.
33 — ausente —
33 Anayabin i men baibikwarisen ana Godamih, baise tufuw ana God.
34 — ausente —
34 Ekalesia wanawananamaim baibin i awah nafot hinama. Baibin isah men baibasit ema’am boro tur hinao, baise ofafar eo na’atube awah nafot orot babahimaim hinanutanub hinama.
35 O köövo se keh iu maaka ne tah pah soe, ee se hi a ma voe pee manuh koman iuun pee. A köövo se keh vatvus a soe komön o kum, eꞌ to nok a taateꞌ to vapoet.
35 Sawar ta isan so’obamih baremaim a’aawah hinibatiyih, anayabin ekaleisia wanawanan baibin tur o isan i biya’ohow ema’am.
36 A soe kës pe Sosoenën to taneo momoaan voh manih peöm a napan va po vaman va Körin, ha? Keꞌ eöm varoe kuru no a soe pe Sosoenën, to koe voh maꞌ?
36 Kwanotanot God ana tur kwa akis biyamaim busuruf? Ai nati tur i kwa akis isa na?
37 Tah pah teꞌ se keh koman non pan, e Sosoenën to heꞌ voh poan a kiu vanënën soe, keꞌ o kokoman pa Tuvuh Vasioꞌ, eꞌ se maaka va non manih pan, a soe vëh nöꞌ to kiun ka neöm, eꞌ a tah koman pe Apuh.
37 Orot yait enotanot i God ana dinab orot, naatu God biyanane ayubin ana usar bai ema’am, abisa kwa isa akikirum boro naso’ob, iti i Regah ana obaiyunen tur.
38 Ta pah teꞌ se keh hikta vapöh kokoman me non a soe pamëh, e Sosoenën hikta se vapöh kokoman me non poan.
38 Baise iti tur nanowar nakwakwahir, God boro ibo nakwahir ana tur men nanowar.
39 Kën kea me ra kën vamen, eöm se makat rakah nem pa vanënën a soe. Ko nat nem sunpip nem a napan, pa vakiu a ma heꞌ va pa vaato po meoh to.
39 Isan imih taituwau, dogor kwanabotawiy God ana tur kwanab gewas kwanabinan, naatu sabuw afa menah botabir teo men kwana’otanih.
40 Ivëhkëk, eöm se vavatet vavih nem a taateꞌ totoopin.
40 Baise kwana’itin gewas sawar etei i hai efamaim kwanasinaf naatu kakaf ana efamaim.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Coríntios 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.