Mateus 7

Haruai NT (TMD_WBT) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 “An nöbö mö wä bɨlɨm, me rön, nöbö mö bli ñɨŋ rɨb gwogwo yöx nugumɨjöñ aku, mönö aku höbkal ñɨŋör höna.
1 “Não julguem para não serem julgados,
2 Makwam, nugw ri aböña. Ñɨŋ nöbö mö bli ñɨgö rɨmɨjöñ aku, God ñɨŋ mag paiŋö cöna. Ñɨŋ nöbö mö bli nugwön mönö diba yadmɨjöñ aku, God ñɨŋ kwo algör mönö diba yajöna.
2 pois vocês serão julgados pelo modo como julgam os outros. O padrão de medida que adotarem será usado para medi-los.
3 Bäpö mea mämäg ñɨŋa bɨcepa mɨd aku, pödpöd rɨmɨn bäpö mea aku hör ap, me rön, pɨgnaŋ ap bɨcep mea mämäg nuŋwa mɨd aku nugwön yadmɨdöi?
3 “Por que você se preocupa com o cisco no olho de seu amigo enquanto há um tronco em seu próprio olho?
4 Naŋ inakmönö hörɨb nöbö. Bäpö mea mämäg ñɨŋa pöröb gɨ mɨd aku höd pɨ ab gön, mämäga ix nugw ri abön, pɨgnaŋ ap bɨcep mämäg yuö nuŋwa mɨd aku, ‘Pɨ abnö,’ rön yajöña.
4 Como pode dizer a seu amigo: ‘Deixe-me ajudá-lo a tirar o cisco de seu olho’, se não consegue ver o tronco em seu próprio olho?
5 — ausente —
5 Hipócrita! Primeiro, livre-se do tronco em seu olho; então você verá o suficiente para tirar o cisco do olho de seu amigo.
6 God ap lei nuŋ bla, wöñö höpebö bla nölmɨjeñ. Köme wödö bla, hön bla mɨdöiŋö, rön, pɨ abmɨjeñ. Aku agapɨm: pɨ aböñ aku, ñɨŋ rɨb wademɨl hörön, höuöil hön ñɨgö öbɨxöña.
6 “Não deem o que é santo aos cães, nem joguem pérolas aos porcos; pois os porcos pisotearão as pérolas, e os cães se voltarão contra vocês e os atacarão.”
7 “Ap agapɨm mɨden aku, God nugwo yad nugwɨŋ ñɨgö nöiöna. Makwam ap bli hölu nugwöñ aku, pöña. Anɨŋ uba rödö, rön, pal gigu rɨŋ, ub ñɨgö röjöna.
7 “Peçam, e receberão. Procurem, e encontrarão. Batam, e a porta lhes será aberta.
8 Aku agapɨm: nöbö mö God nugwo yad nugwöñ aku, rɨg yad nugwöñ mag akwör cöna. Ap hölu nugwöñ aku ñɨgö yabuöna. Makwam, uba rödö, rön, pal gigu rɨŋ, rɨg yajöñ akuyöbö nugwön röjöna.
8 Pois todos que pedem, recebem. Todos que procuram, encontram. E, para todos que batem, a porta é aberta.
9 “Ñɨŋ nöbö nuö bla, halöu ha ñɨŋ i bred i nölö raŋ, ñɨŋ rɨg nöiöñɨŋönö ä?
9 “Respondam: Se seu filho lhe pedir pão, você lhe dará uma pedra?
10 Owa jɨ, dölöm i nölö raŋ, kas i nöiöñɨŋönö ä? Akuyöbö aleñ.
10 Ou, se pedir um peixe, você lhe dará uma cobra?
11 Ñɨŋ nöbö mö waiö yöi aku, jɨ halöu ha ñɨŋ bla ap wä bla akwör nöiöña. Nuö ñɨŋa adöx yöd röul adö kau sö mɨd Nöbö waiö ödöriö aku, inakmönö hören; ñɨŋ yad nugwöñ aku, nuŋ ñɨgö ap wä nöiöna.
11 Portanto, se vocês, que são maus, sabem dar bons presentes a seus filhos, quanto mais seu Pai, que está no céu, dará bons presentes aos que lhe pedirem!”
12 “Makwam ñɨŋ keir, nöbö mö piaku ñɨŋ anɨŋ mag aku rɨŋ, mag aku rölɨŋ, me rön nugwöi mag akuyöbö, ñɨŋ paŋ mag akwör ñɨgö nöbö mö piaku rɨmɨjöña. Mosɨs God lo mönö pön kai kɨtöŋ mönö aku aipam, God mönö yadɨb nöbö kai kɨtim mönö aku aipam, ila maku.
12 “Em todas as coisas façam aos outros o que vocês desejam que eles lhes façam. Essa é a essência de tudo que ensinam a lei e os profetas.”
13 “Rɨn nöi yönmɨd möl bö dub ubalɨj dib aku wöxnö nugwön ödöi diba du ri abmɨdöia. Nöbö mö mɨg mɨŋa ödöi dib aku dumɨdöia. Makwam, ñɨŋ nugw ri abön, ubalɨj ulmɨdö aku diöña. Öim mɨdɨb ubalɨj aku ubalɨj ulmɨdö. Ödöi ulmɨdö aku dinöb rön mɨŋi rɨ öliöxön dumɨdöia. Nöbö mö paŋ paŋ ñɨŋör, ödöi ulmɨdö aku hölu nugwön dumɨdöia.
13 “Entrem pela porta estreita. A estrada que conduz à destruição é ampla, e larga é sua porta, e muitos escolhem esse caminho.
14 — ausente —
14 Mas a porta para a vida é estreita, e o caminho é difícil, e são poucos os que o encontram.”
15 “Makwam nöbö mö God mönö yadmɨdölɨŋö, rön, inakmönö hörön yadöi bla, hön sipsip höimölɨb wä akuyöbö röxgɨb höñ aku, jɨ hön mɨd gɨrön, wöñö höpebö nöbö mö öbɨx nɨg mag akuyöbö ñɨgö cöña. Makwam, nugw ri aböña.
15 “Tomem cuidado com falsos profetas que vêm disfarçados de ovelhas, mas que, na verdade, são lobos esfomeados.
16 Nöbö mö mɨd ri aböi akuyöbö tatal röxgɨb höña, jɨ ñɨŋ ap kib mag gwogwo rɨmɨjöñ akuyöbö nugwön, ñɨgö nugw ri aböña. Ñɨŋ nugwöia, nag hör kaigap alɨg bla mag nɨmɨb aku yaxaŋ kɨtu nɨmeñ.
16 Vocês os identificarão por seus frutos. É possível colher uvas de espinheiros ou figos de ervas daninhas?
17 Bɨ blaku algör cöna. Mag göja nɨmɨb bɨ bla, mag wopa yaxen. Bɨ wopa mag nɨmölɨba bla, mag göj nɨmɨba yaxen.
17 Da mesma forma, a árvore boa produz frutos bons, e a árvore ruim produz frutos ruins.
18 — ausente —
18 A árvore boa não pode produzir frutos ruins, e a árvore ruim não pode produzir frutos bons.
19 Bɨ mag wä yaxen akuyöbö, römaxdörön pön du rɨn yuö aböña.
19 Toda árvore que não produz bons frutos é cortada e lançada ao fogo.
20 Makwam, nöbö mö piaku rɨg cöñ maga nugwön, nöbö mö adaku nöbö mö wä, nöbö mö adaku nöbö mö gwogwo, me rön, nugwöña.
20 Portanto, é possível identificar a pessoa por seus frutos.”
21 “Nöbö mö nɨ, ‘Nöbö Dib an!’ ‘Nöbö Dib an!’ me röi aku magalɨg, God ñɨgö pön nugwidɨx mɨjönɨŋö, rön, rɨba aliö yöx nugumɨjeñ. Acö na adöx yöd röul adö kau sö mɨd aku rɨg yad mag akuyöbö röi nöbö mö piakwör ñɨgö pön wölu adöx yöd röul adö kau sö nugwidɨx mɨjöna.
21 “Nem todos que me chamam: ‘Senhor! Senhor!’ entrarão no reino dos céus, mas apenas aqueles que, de fato, fazem a vontade de meu Pai, que está no céu.
22 God nöbö mö mönö diba yajön wop aku, nöbö mö mɨg mɨŋa nɨ yajöña, ‘Nöbö Dib, an nöbö mö naŋ akwör. Ib naŋ akwör yadön, mönö naŋa yad nölmɨŋa. Ib naŋ akwör urön, ap nöbö mö ragwo ha yuö wölöŋ piaku yad abmɨŋa. Ib naŋ akwör urön, ap rölɨbä akuyöbö mɨga rɨmɨŋö,’ cöña.
22 No dia do juízo, muitos me dirão: ‘Senhor! Senhor! Não profetizamos em teu nome, não expulsamos demônios em teu nome e não realizamos muitos milagres em teu nome?’.
23 Nɨ aliö yajöñ aku, jɨ nɨ ñɨgö yajɨna, ‘Nɨ ñɨŋ nugumɨdöi; ñɨŋ mag gwogwo akwör röia, hör pikwo di!’ cɨna.
23 Eu, porém, responderei: ‘Nunca os conheci. Afastem-se de mim, vocês que desobedecem à lei!’.”
24 “Nöbö rɨbyöx nugw ri abɨb i ram nuŋwa winöb, rɨg rol sö wiöna. Mai hödal diba hön, ruö diba pɨlön, röbö hadö hön cön aku, jɨ ram nuŋwa rɨg rol sö ur gö nɨgön aku, pal gɨlɨx ab gɨlɨx rɨ pön duen. Makwam mag aliö akuyöbö, nöbö mö mönö na nugwön, nugw pön, rɨg yadmɨdɨl mag akuyöbö rɨmɨjöñ bla.
24 “Quem ouve minhas palavras e as pratica é tão sábio como a pessoa que constrói sua casa sobre uma rocha firme.
25 — ausente —
25 Quando vierem as chuvas e as inundações, e os ventos castigarem a casa, ela não cairá, pois foi construída sobre rocha firme.
26 “Makwam nöbö rɨbyöx nugw ri aben i ram nuŋwa winöb, rɨg jɨmi rola wiöna. Mai hödal diba hön, ruö diba pɨlön, röbö hadö hön, ram nuŋ aku aŋadö pal gɨlɨx ab gɨlɨx rɨ pön diöna. Makwam mag aliö akuyöbö, nöbö mö mönö na nugwön rɨg yadmɨdɨl maga reñ akuyöbö,” me röŋa.
26 Mas quem ouve meu ensino e não o pratica é tão tolo como a pessoa que constrói sua casa sobre a areia.
27 — ausente —
27 Quando vierem as chuvas e as inundações e os ventos castigarem a casa, ela cairá com grande estrondo.”
28 Jisas mönö aku yad pörmɨn nugugɨrön, nöbö mö mɨg mɨŋa hö mɨdim akuyöbö nugwön yadmä, “God lo mönö yad nölɨb nöbö an bla mönö rɨg yadöi akuyöbö yadölöm; nuŋ mönö rɨbyöx nugw ri abön yadö,” rön aiö waiö rɨmä.
28 Quando Jesus acabou de dizer essas coisas, a multidão ficou maravilhada com seu ensino,
29 — ausente —
29 pois ele ensinava com verdadeira autoridade, diferentemente dos mestres da lei.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.