Marcos 2
MÖNÖ KÖMÖ (TMD) vs NVT
1 — ausente —
1 Dias depois, quando Jesus retornou a Cafarnaum, a notícia de que ele tinha voltado se espalhou rapidamente.
2 — ausente —
2 Em pouco tempo, a casa onde estava hospedado ficou tão cheia que não havia lugar nem do lado de fora da porta. Enquanto ele anunciava a palavra de Deus,
3 Jisas ñɨgö yad nölmɨdmɨn nugugɨrön, nöbö akuyöbö igwö mɨxɨl aku nöbö bli pɨsaŋ, nöbö iŋ wajmag lɨd pɨlöŋ i rɨp nɨgön, rag Jisas mɨdöŋ yöra pön hömä.
3 quatro homens vieram carregando um paralítico numa maca.
4 Hön nugumɨn, nöbö mö cɨcɨ rɨg mɨdim nugwön nöbö iŋ wajmag lɨd pɨlöŋ aku nugwo rag ram cölöbö sö wöluön, ram cölöbö sö mibɨl möl söi bö pu waglöxön möl rödön, rɨp wab hölɨm gɨ mɨdöŋ aku nag nɨgön abɨm, Jisas mɨdöŋ yör bö pɨn duöŋa. Nöbö iŋ wajmag lɨd pɨlöŋ aku nugwo rag ram cölöbö sö wöluön, ram cölöbö sö mibɨl möl söi bö pu waglöxön möl rödön, rɨp wab hölɨm gɨ mɨdöŋ aku nag nɨgön abɨm, Jisas mɨdöŋ yör bö pɨn duöŋa.|alt="paralysed man lowered thru roof" src="LB00305B.TIF" size="col" ref="2:4"
4 Por causa da multidão, não tinham como levá-lo até Jesus. Então abriram um buraco no teto, acima de onde Jesus estava. Em seguida, baixaram o homem na maca, bem na frente dele.
5 Makwam ñɨŋ Jisas raŋ kömö nɨgönɨŋö, rön, rɨbyöx nugw pim aku nugwön, Jisas yadöŋa, “Ha na. Ap kib mag gwogwo rɨlö piaku nugwön röböxmɨdlö,” röŋa.
5 Ao ver a fé que eles tinham, Jesus disse ao paralítico: “Filho, seus pecados estão perdoados”.
6 Jisas aliö rɨmɨn, Juda lo mönö yad nölɨb nöbö bli römɨd gɨ mɨdim akuyöbö, rɨb ñɨŋ bla akwör yöx nugwön yadmä,
6 Alguns dos mestres da lei que estavam ali sentados pensaram:
7 “Nöbö gɨ pödpöd rɨmɨn, God yad höimöuön, inakmönö hörön yadmɨd? Nöbö mö bla ap kib mag gwogwo rɨŋ, nöbö i pɨx ñɨŋ aku örɨx abɨb maga mɨdöl; God nuŋwör mag akuyöbö aiönɨŋö,” rɨmä.
7 “O que ele está dizendo? Isso é blasfêmia! Somente Deus pode perdoar pecados!”.
8 Makwam aliö rɨbyöx nugwim rɨb maga aku Jisas nuŋ keir nugwön yadöŋa, “Ñɨŋ pödpöd rɨmɨn rɨb mag aliö akuyöbö yöx nugumɨdöi?
8 Jesus logo percebeu o que eles estavam pensando e perguntou: “Por que vocês questionam essas coisas em seu coração?
9 Nöbö iŋ wajmag lɨd pɨl aku nugwo pödi yadmön, ñɨgö wä cön? Ap kib mag gwogwo rɨlö aku nugwön röböxmɨdla, rɨmön, ñɨgö wä cönɨŋönö, owa öbɨlön köp nagö aku röd pɨrag duö, rɨmön, ñɨgö wä cön?
9 O que é mais fácil dizer ao paralítico: ‘Seus pecados estão perdoados’ ou ‘Levante-se, pegue sua maca e ande’?
10 Nɨ rɨmön, ñɨŋ nugwöña, Nöbö Ha nuŋwa mögörɨb il kɨ höm aku, rɨb na keir yöx nugwön hölɨm. God yadmɨn höm aku mɨ, ap kib mag gwogwo röi aku nugwön röböxmɨdla, cɨn aku, röböxmɨdlö,” röŋa.
10 Mas eu lhes mostrarei que o Filho do Homem tem autoridade na terra para perdoar pecados”. Então disse ao paralítico:
11 Aliö yadön, iŋ wajmag lɨd pɨlöŋ nöbö aku nugwo yadöŋa, “Nɨ nagö yadmɨdla, öbɨlön, köp naŋ aku röd pɨragön rama duö,” röŋa.
11 “Levante-se, pegue sua maca e vá para casa”.
12 Jisas aliö rɨmɨn, nöbö mö nugugu mɨdɨm nugugɨrön, nöbö aku öbɨlön, köp nuŋ bla röd ragön duöŋa. Almɨn nugwön, nöbö mö piaku magalɨg mɨ aiö rön, God ib nuŋwa yadmɨn bɨl sö dumɨn nugugɨrön yadmä, “Höd ap aliö akuyöbö i rɨm, an nugumɨdölölɨŋö,” rɨmä.
12 O homem se levantou de um salto, pegou sua maca e saiu andando diante de todos. A multidão ficou admirada e louvava a Deus, exclamando: “Nunca vimos nada igual!”.
13 Jisas iswob höuöil duön, Ban Yuö Galili pö yöra yönmɨdmɨn nugugɨrön, nöbö mö mɨga nugwön mɨdöŋ yöra hö mögum rɨmɨdɨm nugwön Jisas nuŋ ñɨgö God Mönö maga yad nölöŋa.
13 Em seguida, Jesus saiu outra vez para a beira do mar e ensinou as multidões que vinham até ele.
14 Jisas mönö yad nöl pörön, ödöi mibɨl yöra du gɨrön nugumɨn, takis pɨb nöbö i, Alpias ha nuŋwa Lipai, mabö rɨmɨd rama ram möl yuadö römɨd gɨ mɨdöŋa. Jisas nugwo nugwön yadöŋa, “Haŋ, nɨ pɨsaŋ dinɨŋö,” rɨmɨn, öbɨlön Jisas pɨsaŋ dumä.
14 Enquanto caminhava por ali, viu Levi, filho de Alfeu, sentado no lugar onde se coletavam os impostos. “Siga-me”, disse-lhe Jesus, e Levi se levantou e o seguiu.
15 Makwam Jisas nöbö nuŋ bla pɨsaŋ du Lipai rama ap nɨmmɨdɨm nugugɨrön, takis pɨb nöbö bla aipam, nöbö ap kib mag gwogwo rim bla aipam, Jisas pɨsaŋ yönmɨdim blaku, du nɨgiö nɨgön ap nɨmmɨdmä.
15 Mais tarde, na casa de Levi, Jesus e seus discípulos estavam à mesa, acompanhados de um grande número de cobradores de impostos e outros pecadores, pois eram muitos os que o seguiam.
16 Lo mönö yad nölɨb nöbö Perisi bli, Jisas nuŋ takis pɨb nöbö bla pɨsaŋ, nöbö ap kib mag gwogwo rɨmɨdöi bla pɨsaŋ mɨdön ap nɨmmɨdöŋ aku nugwön, nöbö nuŋ akuyöbö ñɨgö yadmä, “Jisas nuŋ pödpöd rɨmɨn nöbö takis pɨmɨdöi bla nɨgön, nöbö ap kib mag gwogwo röi bla nɨgön pɨsaŋ römɨd gɨ mɨdön ap nɨmmɨd?” rɨmä.
16 Quando alguns fariseus, mestres da lei, viram Jesus comer com cobradores de impostos e outros pecadores, perguntaram a seus discípulos: “Por que ele come com cobradores de impostos e pecadores?”.
17 Aliö rɨmɨdmɨn, Jisas mönö aku nugwön yadöŋa, “Nöbö mö kömö mɨdöi piaku, uj wobɨb nöbö nuguba duölöi; nöbö mö ap rɨ bla akwör uj wobɨb nöbö nuguba duöia. Makwam mag aliö akuyöbö, nöbö mö, mag wä rölɨŋö, rön rɨbyöx nugwöi piaku, ñɨgö pɨba höi; nöbö mö, ap kib mag gwogwo rölɨŋö, rön rɨbyöx nugwöi piakwör, ñɨgö pɨba hölö,” röŋa.
17 Ao ouvir isso, Jesus lhes disse: “As pessoas saudáveis não precisam de médico, mas sim os doentes. Não vim para chamar os justos, mas sim os pecadores”.
18 Jon nöbö nuŋ bla aipam, Perisi ada nöbö ñɨŋ bla aipam, wop bli God höjöpal gör mɨjnɨŋö, rön, ap nɨmmɨdölöi. Wop i ñɨŋ aliö almɨdmä aku nugwön, nöbö mö bli hön Jisas nugwo yadmä, “Jon nöbö nuŋ bla aipam, Perisi ada nöbö ñɨŋ bla aipam, wop paŋ paŋ ap mödön nɨmölöi. Makwam nöbö nagö bla, pödpöd rɨmɨn alölöiŋö?” rɨmä.
18 Certa vez, quando os discípulos de João e os fariseus estavam jejuando, algumas pessoas vieram a Jesus e perguntaram: “Por que seus discípulos não têm o hábito de jejuar como os discípulos de João e os discípulos dos fariseus?”.
19 Aliö rɨmɨdmɨn, Jisas mönö höd röxön yadöŋa, “Nöbö mö pɨba cön nöbö i, haul hödpɨg nuŋ bla pɨsaŋ mɨdön, wä raŋ nugugɨrön mɨjöñ makwam, ap maga röböxeñ.
19 Jesus respondeu: “Por acaso os convidados de um casamento jejuam enquanto festejam com o noivo? Não podem jejuar enquanto o noivo está com eles.
20 Makwam mai, nöbö bli hön, nöbö ñɨŋ aku nugwo pön dumɨjöñ aku, lɨb pɨlaŋ, wop aku ap nɨmeñ.
20 Um dia, porém, o noivo lhes será tirado, e então jejuarão.
21 Makwam wölɨj yoŋyöbö pɨd i pön, wölɨj lɨduön adö cön möla lɨdɨx pɨŋ, wölɨj yoŋyöbö aku ölɨsö mɨdaŋ, wölɨj lɨdiön aku paxdörön, wölɨj ñɨŋ aku mɨ uplöb waglöxaŋ diöna.
21 “Além disso, ninguém remendaria uma roupa velha usando pano novo. O pano novo encolheria a roupa velha e a rasgaria, deixando um buraco ainda maior.
22 “Röbö wain aku, algör ör. Röbö wain kömö pön, hön meme uñ hödyöbö möla hör nɨgölöi. Aku agapɨm: hör nɨgön mämugw nölmɨn, hön meme uña pɨnpɨn yadaŋ, waglöxön hör du pöcöna. Mag aliö akuyöbö, röbö wain kömö aku, hön meme uñ kömö möl akwör hör nɨgɨbɨm,” me röŋa.
22 “E ninguém colocaria vinho novo em velhos recipientes de couro. O vinho os arrebentaria, e tanto o vinho como os recipientes se estragariam. Vinho novo precisa de recipientes novos”.
23 Mai Juda God höjöpalɨb wopa ñɨŋ hö, Jisas nöbö nuŋ bla pɨsaŋ wit möriwö mibɨla padɨx gɨr, nöbö nuŋ bla wit mag bli pɨlɨl rɨ rag dumɨdmä.
23 Num sábado, enquanto Jesus caminhava pelos campos de cereal, seus discípulos começaram a colher espigas.
24 Akuyöbö almɨn, Perisi nöbö piaku nugwön, Jisas nugwo yadmä, “Weik God höjöpalɨb wop an mabö rölɨb aku, nöbö nagö bla aliö mabö rön, lo ana röd abmɨdöiŋö,” rɨmä.
24 Os fariseus lhe perguntaram: “Por que seus discípulos desobedecem à lei colhendo cereal no sábado?”.
25 Aliö rɨmɨn, Jisas yadöŋa, “Nöso Depid maduar ör kiö pɨlmɨn röŋ haiwo kai kɨtim aku, ñɨŋ nugwölöi ä?
25 Jesus respondeu: “Vocês não leram nas Escrituras o que fez Davi quando ele e seus companheiros tiveram fome?
26 Maduar ör nöbö nagö Abiada God ap höjöpal ur nölɨb nöbö dib ödöriö mɨdmɨd wop aku, Depid nöbö nuŋ bla pɨsaŋ ñɨgö kiö pɨlmɨn, God höjöpalɨb rama duön, bred nöbö mö hör bla nɨmmɨdölöi, God ap höjöpal ur nölɨb nöbö bla akwör nɨmöi aku pön, nöbö nuŋ bla ñɨgö nölɨm nɨmɨmä.
26 Ele entrou na casa de Deus, nos dias em que Abiatar era sumo sacerdote, comeu os pães sagrados que só os sacerdotes tinham permissão de comer e os deu também a seus companheiros”.
27 “God nuŋ wop hör mɨdɨb mönö aku höd yadön, mai nöbö mö rɨ nɨgölöŋ; nöbö mö rɨ nɨgön, aŋöi abön mɨd ri abɨŋ, me rön, wop i hör mɨdɨŋ, me röŋa.
27 Então Jesus disse: “O sábado foi feito por causa do homem, e não o homem por causa do sábado.
28 Makwam, an nugwöla, Nöbö Ha nuŋwa God höjöpalɨb wop aku aipam Nöbö Diba mɨdö,” röŋa.
28 Portanto, o Filho do Homem é senhor até mesmo do sábado”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.