Marcos 10
MÖNÖ KÖMÖ (TMD) vs NVT
1 Jisas Kapaneam röböxön, mögörɨb Judia mibɨl piaku duön, du röbö Jodan möxön, ir kwo duöŋa. Nöbö mö piaku nugwön, hö mögum rɨmɨdɨm nugwön nuŋ öim rɨg rɨmɨd akuyöbö ñɨgö mönö yad nölöŋa.
1 Então Jesus deixou Cafarnaum e foi para a região da Judeia, a leste do rio Jordão. Mais uma vez, multidões se juntaram ao seu redor e, como de costume, ele as ensinava.
2 Perisi nöbö bli, Jisas pödi yajönɨŋö, rön, hön nugwo yad nugwön yadmä, “Lo mönö kaiyöbö mɨd? Nöbö piaku mö pön, yad abnöb, yad aböñɨŋönö owa?” rɨmä.
2 Alguns fariseus vieram e tentaram apanhar Jesus numa armadilha com a seguinte pergunta: “Deve-se permitir que um homem se divorcie de sua mulher?”.
3 Aliö rɨmɨdmɨn, Jisas yadöŋa, “Mosɨs God Mönö kai kɨtön, ñɨgö mönö kai yadöŋ?” röŋa.
3 Jesus respondeu: “O que Moisés disse na lei a respeito do divórcio?”.
4 Aliö rɨmɨn yadmä, “Mosɨs yadöŋa, ‘Mö yad abnöb, “Nagö yad abmɨdlö,” rön, köp mea i kai kɨtön nugwo nölön, yad abɨb,’ me rö,” rɨmä.
4 “Ele o permitiu”, responderam os fariseus. “Disse que um homem poderia dar à esposa um certificado de divórcio e mandá-la embora.”
5 Aliö rɨmɨn, Jisas yadöŋa, “Ñɨgö mi yadmɨdöi aku, jɨ maduar God nuŋ nöbö aiöñɨŋö, rön, rɨbyöx nugwölöŋ. Mosɨs ñɨgö God mönö yad nölmɨn, ñɨŋ rɨmgör pölöi aku, nuŋ lo mönö aku kai kɨtöŋa.
5 Jesus, porém, disse: “Moisés escreveu esse mandamento porque vocês têm o coração duro,
6 Makwam God mögörɨb maduar ib hör i rɨ nɨgöŋ wop aku, nöbö rɨ nɨgön, mö rɨ nɨgön, röŋa.
6 mas ‘Deus os fez homem e mulher’ desde o princípio da criação.
7 Adaku mɨ, nöbö piaku nuö nuöm nöbö pɨsaŋ mɨdön, du mö pön, ñɨgö röböxön,
7 ‘Por isso o homem deixa pai e mãe e se une à sua mulher,
8 ñɨŋ mönöbö hogwa nɨgiö nɨgön hölɨmɨŋ nugugɨrön mɨxɨñ paŋyöbö i nɨgöna. Mai hörɨrör mɨdeñ wöhö, nɨgiö nɨgön paŋör mɨjöña.
8 e os dois se tornam um só’. Uma vez que já não são dois, mas um só,
9 God yadmɨn, nöbö mö pön mɨxɨñ paŋyöbö nɨgön aku, nöbö bli du ñɨgö yadön pal kɨtu hörɨrör nɨgeñɨŋö,” röŋa.
9 que ninguém separe o que Deus uniu”.
10 Aliö rön, nöbö nuŋ bla pɨsaŋ höuöil ram möl yuadö duön, Jisas nugwo mönö adaku iswob yad nugumä.
10 Mais tarde, quando Jesus estava em casa com seus discípulos, eles tocaram no assunto outra vez.
11 Jisas yadöŋa, “Nöbö i mö pön, yad abön, du mö yoŋyöbö pön aku, God mämäg il yöra, nuŋ mö kib pɨb nöböm.
11 Jesus respondeu: “Quem se divorcia de sua esposa e se casa com outra mulher comete adultério contra ela.
12 Mö aku, algör ör, nöbö pön, röböxön du nöbö yoŋyöbö pön aku, nuŋ nöbö kib pɨb mö,” me röŋa.
12 E, se a mulher se divorcia do marido e se casa com outro homem, comete adultério”.
13 Nöbö mö bli, Jisas halöu ha an bla pɨ nugwaŋ, me rön, pön hömä, jɨ nöbö nuŋ akuyöbö ñɨgö yadyöxmä.
13 Certo dia, trouxeram crianças para que Jesus pusesse as mãos sobre elas, mas os discípulos repreendiam aqueles que as traziam.
14 Almɨdɨm, Jisas nugum, ölɨsö wölɨm, yadöŋa, “Halöu ha ulul bla röböxɨŋ, nɨ pöl höŋ. God mögörɨb aku halöu ha ulul aliö akuyöbö röxg mɨdöia. Jisas yadöŋa, “Halöu ha ulul bla röböxɨŋ, nɨ pöl höŋ,” me röŋa.|alt="Jesus & children" src="cn01772B.tif" size="col" ref="10:14"
14 Ao ver isso, Jesus ficou indignado com os discípulos e disse: “Deixem que as crianças venham a mim. Não as impeçam, pois o reino de Deus pertence aos que são como elas.
15 Nɨ ñɨgö mi yadmɨdla, nöbö mö piaku, halöu ha ulul bla God mögörɨb adöx yöd röul adö kau sö mönö aku nugw pöi mag akuyöbö ñɨŋ kwo nugw peñ aku, God mögörɨb nuŋ sö dueñɨŋö,” röŋa.
15 Eu lhes digo a verdade: quem não receber o reino de Deus como uma criança de modo algum entrará nele”.
16 Aliö rön, halöu ha ulul bla ñɨgö pɨ wob gɨrön, imag nuŋwa yöcmac ñɨŋa rol sö nɨgön yadöŋa, “God ñɨgö nugwidɨx mɨdaŋ,” me röŋa.
16 Então tomou as crianças nos braços, pôs as mãos sobre a cabeça delas e as abençoou.
17 Makwam Jisas dumɨn nugugɨrön, nöbö i ipalɨp hön, Jisas mɨdöŋ il yöra höxmax yuön, yadöŋa, “Mönö yad nölɨb nöbö wä! Nɨ pödpöd rön öim mɨdɨb maga pɨn?” röŋa.
17 Quando Jesus saía para Jerusalém, um homem veio correndo em sua direção, ajoelhou-se diante dele e perguntou: “Bom mestre, que devo fazer para herdar a vida eterna?”.
18 Aliö rɨmɨn, Jisas yadöŋa, “Nɨ pödpöd rɨmɨn, ‘Nöbö wä,’ me rɨlö? Nöbö mö i wä mɨdölöi; God paŋyöbö akwör wä mɨda.
18 “Por que você me chama de bom?”, perguntou Jesus. “Apenas Deus é verdadeiramente bom.
19 Makwam nagö God lo mönö aku nugulö: ‘Nöbäpö pɨlmɨjeñ; mö kib nöbö kib rɨmɨjeñ; ap kib pɨmɨjeñ; mönö diba yadön inakmönö hörmɨjeñ; inakmönö hörön nöbö mö bli ap ñɨŋ bla röul ab pɨmɨjeñ; nauö nam yöŋö rɨg yajöñ mag algör rön mai cɨne,’” röŋa.
19 Você conhece os mandamentos: ‘Não mate. Não cometa adultério. Não roube. Não dê falso testemunho. Não engane ninguém. Honre seu pai e sua mãe’.”
20 Jisas aliö rɨmɨn, nöbö aku Jisas nugwo yadöŋa, “Mönö yad nölɨb nöbö. Nɨ ha ulmɨdö akwör mɨdön, lo mönö piaku magalɨg nugu gɨrön mɨdlö,” röŋa.
20 O homem respondeu: “Mestre, tenho obedecido a todos esses mandamentos desde a juventude”.
21 Aliö rɨmɨn, Jisas nugwo nugwön, madmag nɨgön, yadöŋa, “Nagö ap paŋyöbö iör röiö. Nagö duön, ap nagö pödpödiö mɨd akuyöbö sɨm rɨ, rɨg pön, nöbö mö ap mɨdöl akuyöbö ñɨgö nölö. Akuyöbö ainö aku, ap wä naŋ aku mɨjön God mögörɨb adöx yöd röul adö kau sö. Rɨg yadɨl akuyöbö rön, han, nɨ pɨsaŋ yönmɨdɨŋö,” röŋa.
21 Com amor, Jesus olhou para o homem e disse: “Ainda há uma coisa que você não fez. Vá, venda todos os seus bens e dê o dinheiro aos pobres. Então você terá um tesouro no céu. Depois, venha e siga-me”.
22 Jisas aliö rɨmɨn, nöbö aku ap nuŋwa mɨga mɨdöŋ makwam, lɨb pɨlɨm, rɨb diba yöx nugu gɨrön duöŋa. Jisas aliö rɨmɨn, nöbö aku ap nuŋwa mɨga mɨdöŋ makwam, lɨb pɨlɨm, rɨb diba yöx nugu gɨrön duöŋa.|alt="rich young ruler talking to Jesus" src="cn01773B.tif" size="col" ref="10:22"
22 Ao ouvir isso, o homem ficou desapontado e foi embora triste, pois tinha muitos bens.
23 Jisas nöbö nuŋ akuyöbö ñɨgö nugw yön pörön yadöŋa, “Nöbö mö ap mɨga mɨjön akuyöbö mɨŋi rɨ öliöxön God nöbö mö nuŋwa mɨdɨŋ, ñɨgö pön ram nuŋ sö nugwidɨx mɨjönɨŋö,” röŋa.
23 Jesus olhou ao redor e disse a seus discípulos: “Como é difícil os ricos entrarem no reino de Deus!”.
24 Aliö rɨmɨn, nöbö nuŋ bla mönö aku nugwön, rɨb mɨga yöxmɨdɨm nugugɨrön, Jisas ñɨgö iswob yadöŋa, “Halöu ha nɨ kɨyöbö, mönö yadmɨdɨl kɨ nugwi. God mögörɨb sö mɨŋi rɨ öliöxön dub maga mɨda!
24 Os discípulos se admiraram de suas palavras. Mas Jesus disse outra vez: “Filhos, entrar no reino de Deus é muito difícil.
25 Hön kamel i kai mauöla nag aböi möla dinöb diöna, jɨ nöbö mö köme ulnöu rɨg ap piaku mɨga mɨd akuyöbö, God mögörɨb nuŋ sö mɨŋi rɨ öliöxön diöñɨŋö,” röŋa. Hön kamel i kai mauöla nag aböi möla dinöb diöna.|alt="man with 2 camels" src="HK00038B.TIF" size="col" ref="10:25"
25 É mais fácil um camelo passar pelo buraco de uma agulha que um rico entrar no reino de Deus”.
26 Jisas aliö rɨmɨn, nöbö nuŋ bla aiö waiö rön, paiŋö yad nugwob nugwob rön yadmä, “Aku makwaim, yönɨm öim mɨdɨb maga pön?” rɨmä.
26 Perplexos, os discípulos perguntaram: “Então quem pode ser salvo?”.
27 Aliö rɨmɨn, Jisas ñɨgö nugu gɨrön yadöŋa, “Nöbö mö ñɨŋ keir rɨb maga mɨdöl; God nuŋwör agap apɨm cɨnöb, paŋ rɨb akwör mɨdö,” röŋa.
27 Jesus olhou atentamente para eles e respondeu: “Para as pessoas isso é impossível, mas não para Deus. Para Deus, tudo é possível”.
28 Makwam Pita Jisas nugwo yadöŋa, “Mɨ! An nagö pɨsaŋ yön gɨrön, ap an bla magalɨg röböxölɨŋö,” röŋa.
28 Então Pedro começou a falar: “Deixamos tudo para segui-lo”.
29 Aliö rɨmɨn, Jisas yadöŋa, “Nɨ ñɨgö mi yadmɨdla, nöbö mö nɨ rɨbyöx nugwön, mönö wä na mabö aku rɨba, mögörɨb ñɨŋa röböxön, nɨmam nölöunɨŋ ñɨŋ bla röböxön, nuö nuöm ñɨŋ bla röböxön, halöu ha ñɨŋ bla röböxön, mabö rɨb ñɨŋ bla röböxön, mabö na rɨmɨjöñ aku,
29 Jesus respondeu: “Eu lhes garanto que todos que deixaram casa, irmãos, irmãs, mãe, pai, filhos ou propriedades por minha causa e por causa das boas-novas
30 God ñɨgö pɨ ösös rɨ ri aböna. Ñɨgö nugwidɨx mɨdaŋ, mögörɨb rol il kɨ mɨjöñ wop aku, ram rɨb, nɨmam nölöunɨŋ, nuöm, halöu ha, mabö rɨba ñɨŋa mɨ mɨga mɨjöna. Makwam wop bli nöbö mö piaku bli, ñɨgö nöbö mö nɨ pɨsaŋ mɨdöi aku nugwön, ñɨgö rɨ gwogwam cöña. Mai God nuŋ ñɨgö pön mögörɨb nuŋ sö pön duaŋ, nuŋ pɨsaŋ öim mɨjöña.
30 receberão em troca, neste mundo, cem vezes mais casas, irmãos, irmãs, mães, filhos e propriedades, com perseguição, e, no mundo futuro, terão a vida eterna.
31 Jɨ nöbö mö wopik höd dumɨdöi piaku, mai mɨga mɨ höglöm adö bö mɨjöña. Makwam nöbö mö wopik mɨ höglöm adö bö mɨdöi piaku, mai mɨga akwör höd dumɨjöñɨŋö,” röŋa.
31 Contudo, muitos primeiros serão os últimos, e muitos últimos serão os primeiros”.
32 Makwam ñɨŋ Jerusalem du gɨrön, Jisas höd dumɨn, nöbö nuŋ bla mai duön, rɨb mɨg mɨga yöx nugu gɨrön dumɨdmɨn nugwön nöbö mö mai hömɨdim piaku nugwön ipöxmä. Jisas nöbö nuŋwa akuyöbö möl sö piaku ñɨgör yölɨŋön, rɨb piaku duön, ap agapɨm nugwo rɨba röŋ aku ñɨgö iswob yad nölöŋa.
32 Por esse tempo, subiam para Jerusalém, e Jesus ia à frente. Os discípulos estavam muito admirados, e o povo que os seguia tinha grande temor. Jesus chamou os Doze à parte e, mais uma vez, começou a descrever tudo que estava prestes a lhe acontecer.
33 Jisas yadöŋa, “An Jerusalem duŋ nugugɨrön, nöbö i Nöbö Ha nuŋwa nugwo höuöu rɨ pön du, God ap höjöpal ur nölɨb nöbö dib bla aipam, lo mönö yad nölɨb nöbö bla aipam imag ñɨgö nɨgaŋ, nugwo mönö diba yadön, ‘Nöbö kɨ nugwo pɨl pal nɨgɨb,’ me rön, pɨ Juda nöbö yöi akuyöbö ñɨŋ nöiöña.
33 “Ouçam”, disse ele. “Estamos subindo para Jerusalém, onde o Filho do Homem será traído e entregue aos principais sacerdotes e aos mestres da lei. Eles o condenarão à morte e o entregarão aos gentios.
34 Nölɨŋ, nugwo yad höimöuön, höpöl pɨlön, naga pɨ palön, pön du aŋadö pɨl pal nɨg gɨŋ wöröxöna. Makwam wop mös mɨdön, wop paŋ aku höbkal öbiönɨŋö,” röŋa.
34 Zombarão dele, cuspirão nele, o açoitarão e o matarão, mas depois de três dias ele ressuscitará.”
35 Sebedi ha nuŋ hogwa, Jems Jon yöŋö hön Jisas nugwo yadmä, “Mönö yad nölɨb nöbö, an nöbö hogwa nagö mönö i yad nugwɨŋ, naŋ yöwö cɨnö aku ri abnaŋö,” rɨmä.
35 Então Tiago e João, filhos de Zebedeu, vieram e falaram com ele: “Mestre, queremos que nos faça um favor”.
36 Aliö rɨmɨn, Jisas ñɨgö yadöŋa, “Ñɨŋ nɨ yad nuguba rɨmɨdöi aku, nɨ ñɨgö pödpöd cɨnö?” röŋa.
36 “Que favor é esse?”, perguntou ele.
37 Aliö rɨmɨn yadmä, “Mai nagö mil mag wä alɨg mɨdön, mögörɨb magalɨg kiŋ röxg nugwidɨx mɨjɨnö wop aku, anɨŋ nöbö hogwa, nöbö i pɨ imag mɨrɨx adö nɨgön, nöbö i pɨ imag cökö adö nɨgaŋ, römɨd gɨ mɨdɨŋö,” rɨmä.
37 Eles responderam: “Quando o senhor se sentar em seu trono glorioso, queremos nos sentar em lugares de honra ao seu lado, um à sua direita e outro à sua esquerda”.
38 Aliö rɨmɨn, Jisas yadöŋa, “Ñɨŋ hödpɨg nöbö hogwa, nugw ri abön yadmɨdölöi. Röbö acɨxa nɨ nɨmɨba rɨmɨdɨl aku, ñɨŋ nöbö hogwa algör nɨmöñɨŋöd? Nɨ röbö yaxɨn aku, ñɨŋ nöbö hogwa algör yaxöñɨŋöd?” röŋa.
38 Jesus lhes disse: “Vocês não sabem o que estão pedindo! São capazes de beber do cálice que beberei? São capazes de ser batizados com o batismo com que serei batizado?”.
39 Jisas aliö rɨmɨn, yadmä, “Yöwö, ainɨŋö,” rɨmä. Aliö rɨmɨn, Jisas yadöŋa, “Mi yadmɨdöia. Röbö acɨxa nɨ nɨmɨba rɨmɨdɨl aku, ñɨŋ nöbö hogwa algör nɨmöña; nɨ röbö yaxɨn aku, ñɨŋ nöbö hogwa algör yaxöña.
39 “Somos!”, responderam eles. Então Jesus disse: “De fato, vocês beberão do meu cálice e serão batizados com o meu batismo.
40 Jɨ nöbö kai imag mɨrɨx nɨ adö mɨjön, nöbö kai imag cökö nɨ adö mɨjön, aku nɨ yadöin; aku Acö ap nuŋ; nuŋ keir rɨbyöx nugw mag akwör cönɨŋö,” röŋa.
40 Não cabe a mim, no entanto, dizer quem se sentará à minha direita ou à minha esquerda. Esses lugares serão daqueles para quem eles foram preparados”.
41 Makwam Jisas nöbö nuŋ akuyöbö ragpɨd sö mönö aku nugumɨn, ñɨŋ ölɨsö wölmɨn, Jems Jon nöbö hogwa yadyöxmä.
41 Quando os outros dez discípulos ouviram o que Tiago e João haviam pedido, ficaram indignados.
42 Akuyöbö almɨn, Jisas ñɨgö magalɨg yadɨm hömɨdmɨn yadöŋa, “Ñɨŋ nugwöia, Juda nöbö mö yöi piaku, kiŋ ñɨŋa ususör rön nugwidɨx mɨdöia; nöbö dib ñɨŋa mönö kai kai yajöñ aku nugwön anau pön mai diöña.
42 Então Jesus os reuniu e disse: “Vocês sabem que os que são considerados líderes neste mundo têm poder sobre o povo, e que os oficiais exercem sua autoridade sobre os súditos.
43 Makwam ñɨŋ rɨg röi mag akuyöbö rɨmɨjeñ. Nöbö kai nöbö diba mɨjön aku, nöbö ulmɨdö röxg mɨdön, nöbö mö bli mabö rɨ nölɨb nöbö röxg mɨjöna.
43 Entre vocês, porém, será diferente. Quem quiser ser o líder entre vocês, que seja servo,
44 Nöbö kai nöbö dib ödöriö mɨjön aku, nöbö ulmɨdö mɨdöi röxg mɨdön, nöbö mö adö bli ñɨgö magalɨg nag mabö rɨ nölɨb nöbö i röxg mɨjöna.
44 e quem quiser ser o primeiro entre vocês, que se torne escravo de todos.
45 Nöbö Ha nuŋ aku, nöbö mö akuyöbö ñɨŋ mabö na rɨŋ, me rön, hölöŋ; mabö ñɨgö rɨ nölɨp dumɨdön, mai ap kib mag gwogwo röi rol aku höj rɨ wöröxmön, nöbö mö mabuö kömö duŋ, me rön, hö,” röŋa.
45 Pois nem mesmo o Filho do Homem veio para ser servido, mas para servir e dar sua vida em resgate por muitos”.
46 Jisas nöbö nuŋ bla pɨsaŋ taun dib Jeriko uröpɨnmä. Ñɨŋ Jeriko röböx duba, nöbö mö mɨga pɨsaŋ dumä. Nöbö Timeas ha nuŋwa Batimeas mämäg we wölöŋ aku, rɨg nöine, rön, sö rɨg rɨ, ödöi kwol yöraku römɨd gɨ mɨdöŋa.
46 Então chegaram a Jericó. Quando Jesus e seus discípulos saíam da cidade, uma grande multidão os seguiu. Um mendigo cego chamado Bartimeu, filho de Timeu, estava sentado à beira do caminho.
47 Römɨd gɨ mɨdmɨn nugugɨrön, “Jisas nöbö Nasaret yöbö aku hömɨdö,” rɨmɨn nugwön, nuŋ wö rön yadöŋa, “Jisas, Depid Ha nuŋwa, nɨ ögwö yöxanö!” röŋa.
47 Quando Bartimeu soube que Jesus de Nazaré estava perto, começou a gritar: “Jesus, Filho de Davi, tenha misericórdia de mim!”.
48 Aliö rɨmɨn, nöbö mö akuyöbö nugwo yad gɨrön yadmä, “Mönö pɨmɨjɨnö! Dar mɨdö!” rɨmä. Aliö yadim aku, jɨ nuŋ tar mɨdölöŋ, aja halön wö diba rön yadöŋa, “Depid Ha nuŋwa, nɨ ögwö yöxanö!” röŋa.
48 Muitos lhe diziam aos brados: “Cale-se!”. Ele, porém, gritava ainda mais alto: “Filho de Davi, tenha misericórdia de mim!”.
49 Aliö rɨmɨn, Jisas il yöraku aŋöi nɨgön yadöŋa, “Nugwo yad wö rɨŋ, yörɨk haŋ,” me röŋa. Aliö rɨmɨn, nöbö mö akuyöbö nöbö mämäg we aku nugwo yadmä, “Jisas nagö yad wö rɨmɨda. Öbɨlön rɨbyöx nugu gɨba hö,” rɨmä.
49 Quando Jesus o ouviu, parou e disse: “Falem para ele vir aqui”. Então chamaram o cego. “Anime-se!”, disseram. “Venha, ele o está chamando!”
50 Aliö rɨmɨdmɨn, wölɨj mɨlkap nuŋ aku pɨ röd abön, rɨmgör ör öbɨlön, Jisas mɨdöŋ yöra duöŋa.
50 Bartimeu jogou sua capa para o lado, levantou-se de um salto e foi até Jesus.
51 Dumɨdɨm, Jisas nugwo yadöŋa, “Nɨ pödpöd raŋ, me rön, hömɨdlö?” röŋa. Aliö rɨmɨn, mämäga we wölöŋ nöbö aku yadöŋa, “Mönö yad nölɨb nöbö. Mämäg na iswob ix nugunö, rön, hömɨdlö,” röŋa.
51 “O que você quer que eu lhe faça?”, perguntou Jesus. O cego respondeu: “Rabi,
52 Aliö rɨmɨn, Jisas yadöŋa, “Jisas nɨ raŋ wä raŋ, me rön, nugw pɨlö aku döŋö, nagö wä rɨ makwam naŋ duö,” röŋa. Aliö rɨmɨn nugugɨrön, wop akwör mämäga ix nugwön Jisas pɨsaŋ duöŋa.
52 Jesus lhe disse: “Vá, pois sua fé o curou”. No mesmo instante, o homem passou a ver e seguiu Jesus pelo caminho.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.