Mateus 26

ANWNV GAMLV (TGJ) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Vdwlo Jisu so mvnwngnga tamsar sarro kochingbv nw ninyigv lvbwlaksu vdwa mintoku,
1 Quando Jesus acabou de ensinar essas coisas, disse aos discípulos:
2 “Nonuno chindu, alu lonyi kochingbv Vngbo Dvmin Pumja ngv, okv Nyia Kuunyilo nga daapo lo takki dubv laklwk reku.”
2 — Vocês sabem que daqui a dois dias vai ser comemorada a
3 Vbvrikunamv nyibu butvnv vdwv okv nyigagaatv vdwv nyibu Butvyachok Kaipas gv Naam lo kaarwk minsu toku,
3 Os chefes dos sacerdotes e os líderes judeus se reuniram no palácio de Caifás, o Grande Sacerdote ,
4 okv Jisunyi naasila naatung gvrila mvkidubv rungnyato.
4 e fizeram um plano para prender Jesus em segredo e matá-lo.
5 Bunu minto, “Ngonu Pumja riri soka rima bvjuka, vbvribolo nyi vdwv yalungyachung bv rire.”
5 Eles diziam: — Não vamos fazer isso durante a festa, para não haver uma revolta no meio do povo.
6 Jisu Betani lo Saimon vnam kvvlo taik rila silvmanv gv naam lo dooto.
6 — ausente —
7 Jisu gv dvla doorilo, mvvga nvgo takam pvchwng gulo achialv arv doonv nampunv tvli vkv bvla yila, nw gvlo aala dumpo nga pwke to.
7 — ausente —
8 Lvbwlaksu vdwv sum kaatola haachi nyato, “Sum mvnwng sum ogubv mva dunvdw?” Vla bunu tvvka nyato.
8 Ao verem aquilo, os discípulos ficaram zangados e disseram: — Que desperdício!
9 “So nampunv tvli sum kainvgobv piokgv rila morko nga heemanv vdwlo jibolo alvyare!”
9 Esse perfume poderia ter sido vendido por uma fortuna, e o dinheiro, dado aos pobres.
10 Jisu bunugv minam a chintoku, vkvlvgabv nw bunua minto, “Nonuno ogubv so mvvga nvnga dwkya dunv? So si alvnvgo rigvnyibv okv ngam kaapu nvgo riji gvibv.
10 Mas Jesus, sabendo o que eles diziam, disse:
11 Nonuno alu gv dwkia heemanv nyi vdwa lvkobv ribam dakbam tvdu, vbvritola nonuno ngam alu gv dwkia lvkobv ribam dakbam tvvma.
11 Pois os pobres estarão sempre com vocês, mas eu não.
12 Nw gv ngam ogugo rinam si tvli nga ngoogv ayak lo pwke do ngam svma rijinama richo dunv.
12 O que ela fez foi perfumar o meu corpo para o meu sepultamento.
13 Vjak ngo, nonua milv jila mindunv, so Gamlv sum ogolo mooku mvnwnglo japji rikudw, nwgv svbvrinam sum ninyia mvngpanam gubv minbwng jila minreku.”
13 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: em qualquer lugar do mundo onde o
14 Vbvrikunamv lvbwlaksu vring gula anyi lokv akonv—Judas Iskeriot vnam angv—nyibu butv gvlo vngtoku
14 Então um dos doze discípulos, chamado Judas Iscariotes, foi falar com os chefes dos sacerdotes.
15 okv tvvkato, “Ngo Jisunyi nonu gvlo koa lwkji kubolo, nonu ngam ogugo jire?” Bunu raaji lokdwng chaam go saplinla ninyia jitoku.
15 Ele disse: — Quanto vocês me pagam para eu lhes entregar Jesus? E eles lhe pagaram trinta moedas de prata.
16 Hokv kongv Judas Iskeriot Jisunyi bunu gvlo laklwk jidukubv vla age kaarap toku.
16 E daí em diante Judas ficou procurando uma oportunidade para entregar Jesus.
17 Vpap lwkmabv Vtwng dvdw Pumja gv lotuloke alu lo lvbwlaksu vdwv Jisu gvlo aala tvvkato, “No ngonua ogolo noogv lvgabv Vngbokunam dvmin a mvpvripv svgo vla mvngdu?”
17 No primeiro dia da Festa dos Pães sem Fermento , os discípulos chegaram perto de Jesus e perguntaram: — Onde é que o senhor quer que a gente prepare o jantar da
18 Nw bunua minto, “Pamtv lo nyi ako gulo vnggv rila minpa tvka: Tamsarbo mindu, ngoogv dw ngv aapvku; ngo la ngoogv lvbwlaksu vdwv vngbo dvmin a noogv naam lo rigingre.’”
18 Ele respondeu:
19 Jisu gv minkubv lvbwlaksu vdwv vngbo dvmin a mvpvripvla riji toku.
19 Os discípulos fizeram como Jesus havia mandado e prepararam o jantar da Páscoa.
20 Vdwlo arium tokudw Jisu la lvbwlaksu vdwv dvbam dvkubv vla dootung nyatoku.
20 Quando anoiteceu, Jesus e os doze discípulos sentaram para comer.
21 Dvnam dvbam rilo Jisu minto, “Ngo nonua minpa jidunv, nonugv lokv akonv ngam koa reku.”
21 Durante o jantar Jesus disse:
22 Lvbwlaksu vdwv achialvbv mvngru nyala okv akonvgv kochingbv akonv ninyia tvvka raptoku, “Ahtu, jvjvbv no ngam mindu nvgo bri?”
22 Eles ficaram muito tristes e, um por um, começaram a perguntar: — O senhor não está achando que sou eu; está?
23 Jisu mirwkto, “Yvvdw ngam lvkobv vtwng nga taali lo nwkbok mingv dunv hv ngam koa reku.
23 Jesus respondeu:
24 Nyia Kuunyilo ngv Darwknv Kitaplo oguaingbv minpvdw vbvrila nw sire, vbvritola yvvdw Nyia Kuunyilo nga kupnv hv maatarbv mvngru runam gubv rire! ho nyi anga hv alvyayijinyi ninyia dwrwboklin manv guilo!”
24 Pois o
25 Judas Iskeriot koanv angv minto, “Tamsarnv, jvjvbvbv no ngam mindu nvgo bri?” Jisu mirwk toku, “No minggv nyibv.”
25 Então Judas, o traidor, perguntou: — Mestre, o senhor não está achando que sou eu; está? Jesus respondeu:
26 Bunugv lvkobv dvdung rilo, Jisu vtwng ariap go naagvrila, umbonyikv vla kumto, pintung piyung toku, okv um ninyigv lvbwlaksu vdwa jitoku. Nw minto, “Sum nonu naato, okv dvtoka, si ngoogv ayak kv.”
26 Enquanto estavam comendo, Jesus pegou o pão e deu graças a Deus. Depois partiu o pão e o deu aos discípulos, dizendo:
27 Vbvrikunamv nw koobu a naatoku, Pwknvyarnvnyi umbonyikv vtoku, okv um bunua jitoku, “Sum nonu mvnwngngv tvngtoka,” nw minto;
27 Em seguida, pegou o cálice de vinho e agradeceu a Deus. Depois passou o cálice aos discípulos, dizendo:
28 “Si ngoogv oyi hv, si Pwknvyarnv gv umkvpakv vnamha mvu pvvnamv, ngoogv oyi hv mvnwng gv rimur vdwa mvngnganam lvgabv sarlin jipvnv.
28 porque isto é o meu sangue, que é derramado em favor de muitos para o perdão dos pecados, o sangue que garante a
29 Ngo nonua minpa jidunv, vdwlo ngo nonua lvkobv ngo Abu gv Karv lo anw bv aala tvngbam ma dvdvlo ngo sum aala sum vdwloka tvngdv kumare.”
29 Eu afirmo a vocês que nunca mais beberei deste vinho até o dia em que beber com vocês um vinho novo no
30 Vbvrikunamv bunu miriminpak go minbam pikula Olib Moodw bv vnglin nyatoku.
30 Então eles cantaram canções de louvor e foram para o monte das Oliveiras.
31 Vbvrikunamv Jisu bunua mintoku, “Siyu gv ayu ching-ching nonu mvnwngngv nga kayupila kiyakkipak nyareku, Darwknv Kitaplo mindu, ‘Pwknvyarnv svlar kaaya nvnga mvkire, okv svlar vdwv kiyakkipak rekunv.’
31 E Jesus disse aos discípulos:
32 Vbvritola ngoogv turkurro kochingbv ngo nonua Galili bv vngchoyare.”
32 Mas, depois que eu ressuscitar, irei adiante de vocês para a Galileia.
33 Pitar minda minrala Jisunyi minto, “Mvnwngngv nam vngyu dajvka, ngo nam vdwloka vngyu mare!”
33 Então Pedro disse a Jesus: — Eu nunca abandonarei o senhor, mesmo que todos o abandonem.
34 Jisu Pitarnyi minto, “Ngo nam minpa dunv, siyu gv ayu lo rokpuv kokma dwbv no lvom go ngam chimakv vla minre.”
34 Mas Jesus lhe disse:
35 Pitar mirwk suto, “Ngo noogv lvkobv siitv dajvka, ngo vdwloka um mimare!”
35 Pedro respondeu: — Eu nunca vou dizer que não o conheço, mesmo que eu tenha de morrer com o senhor! E todos os outros discípulos disseram a mesma coisa.
36 Vbvrikunamv Jisu lvbwlaksu vdwa lvkobv Getsemane vnam mooku lo vngtoku, okv nw bunua minto, “Ngoogv alo vngla kumrilo, nonu soka doolaka.”
36 Jesus foi com os discípulos para um lugar chamado Getsêmani e lhes disse:
37 Nw Pitar nyila Jibedi gv kuunyilo anyia nw gv lvkobv vnggv toku. Nw gvlo achialvbv mvngdwk okv mvngruv aatoku,
37 Então Jesus foi, levando consigo Pedro e os dois filhos de Zebedeu. Aí ele começou a sentir uma grande tristeza e aflição
38 okv nw bunua minto, “Ngo haapok gv mvngruv achialvbv kaiyajvla boktak tvduku, soka dootola ngam lvkobv hula doolaka.”
38 e disse a eles:
39 Nw achukgo adubv vngla, kvdw lo gublwk dvla okv kumto, “Ngoogv Abua, so si rila pvbolo, so ngoogv hinching koobu tvngtv dunam sum naa jilabv! Vbvritola ngoogv mvngnam bvma, noogv mvngnam bvyaka.”
39 Ele foi um pouco mais adiante, ajoelhou-se, encostou o rosto no chão e orou:
40 Vbvrikunamv nw lvbwlaksu aom gvlo aalwk toku bunua yupngakla doodubv kaapa toku; okv nw Pitarnyi minto, “Si ogubv ridu kunvla, nonu ngam lvkobv gunta akin goka hula doonyu madunv?
40 Depois voltou e encontrou os três discípulos dormindo. Então disse a Pedro:
41 Huladarla kumla dooto laka, nonuno pokayarka lo holwk madubv. Dow v mvnglwk yadu vbvritola ayak amar v mvngkam yama.”
41 Vigiem e orem para que não sejam tentados. É fácil querer resistir à tentação; o difícil mesmo é conseguir.
42 Lvkodv Jisu vngla okv kumto, “Ngo gv Abua, so gv hinching koobu sum ngo tvngma dvdvlo naa nyula manam gubv ridu bolo, noogv mvngnambv riya tukuka.”
42 Pela segunda vez Jesus foi e orou, dizendo:
43 Nw lvkodv aakur kunamv okv lvbwlaksu vdwa yupngakla doodubv kaapa toku; bunu nyikkv nyiktarla doonyu kuma toku.
43 Ele voltou de novo e encontrou os discípulos dormindo. Eles estavam com sono e não conseguiam ficar com os olhos abertos.
44 Jisu lvkodv bunua kayupila okv vngla, okv lvom nvbv gamchar minam akin a minla kumto.
44 Jesus tornou a sair de perto deles e orou pela terceira vez, dizendo as mesmas palavras.
45 Vbvrikunamv nw lvbwlaksu vdwgvlo aala kula minto, “Nonuno vjaklodvbv doomin yupmin doi? Kaatoka, Nyia Kuunyilo nga rimurnv nyi vdwgv laak lo laklwkdw gv aadu kunv.
45 Então voltou até onde os discípulos estavam e perguntou:
46 Gudungto, klai vnglaju. Kaatoka, siinv ngam koa kunv nyi angv!”
46 Levantem-se, e vamos embora. Vejam! Aí vem chegando o homem que está me traindo!
47 Jisu gv minbwng rilo, Judas, lvbwlaksu vring gola anyi lokv akonv aalwk toku. Ninyigv lvkobv Nyibu butv okv nyigagaatv vdwgv vngmukunam nyitwng go riokse okv daadwng bvngnv vkv aagv toku.
47 Jesus ainda estava falando, quando chegou Judas, um dos doze discípulos. Vinha com ele uma grande multidão armada com espadas e porretes, que tinha sido mandada pelos chefes dos sacerdotes e pelos líderes judeus.
48 Koanv nyi angv nyipam nyi vdwa kaachin modubv mvringmvma go mvrwjito: “Nonu gv naajinam anga ngo mopup nvpvla hum nonu naatung laka!”
48 O traidor tinha combinado com eles um sinal. Ele tinha dito: “Prendam o homem que eu beijar, pois é ele.”
49 Judas Jisu gvlo vngdavngrala minto, “Tamsarnv, mvngpuv nam dooming gvlaka,” okv ninyia mopup toku.
49 Judas foi até perto de Jesus e disse: — Mestre, que a paz esteja com o senhor! E o beijou.
50 Jisu mirwkto, “Ajinha, um baapu bvkv!”
50 Jesus respondeu: Então eles chegaram, prenderam Jesus e o amarraram.
51 Jisunyi lvkobv rinv vdwlokv akonv ninyigv riokse nga svvlin dabuv Nyibu Butvyachok gv nyira gv nyarung nga paalu jito.
51 Mas um dos que estavam ali com Jesus tirou a espada, atacou um empregado do Grande Sacerdote e cortou uma orelha dele.
52 Jisu ninyia minto, “No gv riokse nga svlwk tokuka, yvv mvnwngngv riokse nga naadunv, hv riokse lokv sire.
52 Aí Jesus disse:
53 Nonuno chima lare ngo Abunyi ridur lvgabv goklado, okv nw ngoogv lvgabv vjakgobv nyidogindung sipai hejar awgo vngmure?
53 Você não sabe que, se eu pedisse ajuda ao meu Pai, ele me mandaria agora mesmo doze exércitos de anjos?
54 Vbvritola vbvrinam gubv riku bolo, Darwknv Kitaplo so si vbvrirung svngv vnam gaam vdwv jvjv kumare?”
54 Mas, nesse caso, como poderia se cumprir aquilo que as
55 Vbvrikunamv Jisu nyitwng nga minto, “Nonuno ngam toa kunam nyi aingbv mvngnya la naatung dubv riokse okv daadwng bvngla yila aanyapvi? Alu gv dwkia ngo Pwknvyarnvnaam lo dootung tvla tamsarto, okv nonuno ngam naatung ma.
55 Depois Jesus disse para aquela gente:
56 Vbvritola so mvnwng si ripvnv nyijwk vdwgv Darwknv Kitaplo lvknam vdwa jvjv modukubv.”
56 Mas tudo isso está acontecendo para se cumprir o que os Então todos os discípulos abandonaram Jesus e fugiram.
57 Jisunyi naatung kunv nyi vdwv ninyia Nyibu Butvyachok Kaipas gv naam lo boolwk nyatoku, hoka Pvbv tamsarnv vdwvla okv nyigagaatv vdwv dookum nyatoku.
57 Os homens que prenderam Jesus o levaram até a casa do Grande Sacerdote Caifás, onde estavam reunidos alguns mestres da Lei e alguns líderes judeus.
58 Pitar adu-adubv vngming gvtoku, Nyibu Butvyachok gv kvba baaku naam pvrv adu aingbv. Nw kvba baaku naam arwngbv aatoku, okv kaayanv vdwa lvkobv dootung mingv tvla mvnwngngv oguaingbv linri kudw vla kaaria toku.
58 Pedro seguiu Jesus de longe até o pátio da casa do Grande Sacerdote. Entrou e sentou-se com os guardas para ver como aquilo ia terminar.
59 Nyibu butvnv vdwvla okv kvba nyi vdwv Jisunyi mvkidubv vla mvvnam gungnying go mapadubv rikw nyatoku;
59 Os chefes dos sacerdotes e todo o Conselho Superior estavam procurando alguma acusação falsa contra Jesus a fim de o condenar à morte.
60 vbvritola bunu ogugoka mapa matoku, mvnwngngv aala ninyia mvvnamrunam vkv minkwng kubvka. Atar anyabv nyi anyigo aalwk toku
60 Mas não puderam encontrar nada contra ele, embora muitos se levantassem para dizer mentiras a respeito dele. Afinal dois homens se apresentaram
61 okv minto, “So nyi si minto, ‘Ngo Pwknvyarnvnaam sum mvyakmvchak gvrila okv alu loom kochinglo um ngo mvkor ladoku.’”
61 e disseram: — Este homem afirmou: “Eu posso destruir o Templo de Deus e construí-lo de novo em três dias.”
62 Nyibu Butvyachoknv dakrap la okv Jisunyi minto, “Nam gungnying lwknam vdw so no ogu mirwk sise domai?”
62 Aí o Grande Sacerdote se levantou e perguntou a Jesus: — Você não vai se defender desta acusação?
63 Vbvritola Jisu choibv doobwngto. Nyibu Butvyachoknv lvkodv ninyia tvvkato, “Vjak ngo Pwknvyarnv gv amin bv nam tvvka dunv: minpalabv no Kristo okv Pwknvyarnv gv Kuunyilo ngvbolo.”
63 Mas Jesus ficou calado. Então o Grande Sacerdote tornou a perguntar: — Em nome do Deus vivo, eu exijo que você diga para nós: você é o
64 Jisu ninyia mirwk sitoku, “No mingvnyibv. Vbvritola ngo mvnwngnga minpa jidunv: nonu Nyia Kuunyilo nga vjak lokv naalayila Pwknvyarnv gv lakbiklo doodubv okv mokpu haapam lo dootola nyidomooku tolokv aadu bv kaapare!”
64 Jesus respondeu:
65 Vbv minam gula Nyibu Butvyachoknv atugv vji a putakpuyak mvgvrila mintoku, “Si Pwknvyarnvnyi nyarjitari namgo! So lvvya lo ngonu gungnying minji nvgo mvngkuma! Nonuno vjak ninyigv Pwknvyarnvnyi nyarjitari nama tvvsu gvibv!
65 Aí o Grande Sacerdote rasgou as suas próprias roupas e disse: — Ele
66 Nonuno ogubv mvngpv?”
66 Então, o que resolvem? Eles responderam: — Ele é culpado e deve morrer!
67 Vbvrikunamv bunu ninyigv nyukmu lo tachor chorbiak nyatoku okv dvngtoku; okv ninyia svbiaknv vdwv
67 Em seguida cuspiram no rosto de Jesus e deram bofetadas nele. E os que batiam nele
68 minto, “Kristo no ngonugv lvgabv nyikrw kaakato! Chinkato yvvla nam dvngnv!”
68 diziam: — Ei, Messias, adivinhe para nós quem foi que bateu em você!
69 Pitar kvba baaku naam agum lo dominto ho Nyibu Butvyachok gv paknv akonv aato, okv ninyia minto, “Nooka Galilian go Jisunyi lvkobv rinv golaka.”
69 Pedro estava sentado lá fora no pátio, quando uma das empregadas chegou perto dele e disse: — Você também estava com Jesus da Galileia.
70 Nw mirwk suto, “Noo ogu gonyi mindu nvbvre, ngo hum chima,” vla nw mvnwng gv kaagialo chimakv vla mintoku,
70 Mas ele negou diante de todos, dizendo: — Eu não sei do que é que você está falando.
71 okv kvba japku aajiku agi lo vnglintoku. Kvvbi paknv akonv ninyia kaatola hoka nyi doonv vdwa minto, “Nw ka Najaret lokv Jisunyi lvkobv rinv go.”
71 Depois foi para a entrada do pátio. Outra empregada o viu e disse às pessoas que estavam ali: — Ele estava com Jesus de Nazaré.
72 Lvkodv Pitar chimakv vla mvvdvto okv mirwkto, “Ngo jvjvbv milv jidunv ngo ho nyi anga chima!”
72 Pedro negou outra vez, respondendo: — Juro que não conheço esse homem!
73 Achukgo ayungjvma nga hoka nyi daknv vdwv Pitar gvlo aala minto. “Vmabv nooka bunugv lokv akonv, noogv minam mvnwng lokv no atubongv miring sidu!”
73 Pouco depois, os que estavam ali chegaram perto de Pedro e disseram: — O seu modo de falar mostra que, de fato, você também é um deles.
74 Vbvrikunamv Pitar minto, “Ngo milvla jvjvbv mindunv! Pwknvyarnv nga mvrit laka, ngo jvjv bv mima dunvlo! ngo ho nyi anga chimarung!”
74 Então Pedro disse: — Juro que não conheço esse homem! Que Deus me castigue se não estou dizendo a verdade! Naquele instante o galo cantou,
75 okv Pitar Jisu gv ninyia minam a mvngpa toku: “Rokpuv koktv madvbv no nga chimakv vla lvom go mvvla minre.” Nw agumbv gwlin dukula achialvbv mvngrula kaptoku.
75 e Pedro lembrou que Jesus lhe tinha dito: “Antes que o galo cante, você dirá três vezes que não me conhece.” Então Pedro saiu dali e chorou amargamente.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 26, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.