Marcos 12
ANWNV GAMLV (TGJ) vs NVT
1 Vbvrikunamv Jisu bunuam minchisinam lokv mintoku: “Kvvlo nyi ako dooto hv anggor rongo ako mvtoku, hum svlung rakyum toku, anggor nyumjit kobv ungrung ako dutoku okv kaaya koku taabio akochin bioto. Vbvrigvrila nw rwktinnam nyi lo tinlwk toku okv naam a mooying vngyu toku.
1 Então Jesus começou a lhes ensinar por meio de parábolas: “Um homem plantou um vinhedo. Construiu uma cerca ao seu redor, um tanque de prensar e uma torre para o guarda. Depois, arrendou o vinhedo a alguns lavradores e partiu para um lugar distante.
2 Vdwlo anggor a naakumdw hv aato kudw, nw pakbua rwktin gvlo vngmu toku ninyigv paase nga bunu gvlo naarwk simudubv vla.
2 No tempo da colheita da uva, enviou um de seus servos para receber sua parte da produção.
3 Rwktin tinam vdwv pakbu nga naatungto, ninyia jvngto, okv arochoko bv vngkur motoku.
3 Os lavradores agarraram o servo, o espancaram e o mandaram de volta de mãos vazias.
4 Vbvrikunamv atu v pakbu gonvnyi vngmuto; rwktin tinam vdwv ninyia dumpo lokv jvngrap toku okv ninyia achialvbv nyarjikaola mvtungmvre toku.
4 Então o dono da terra enviou outro servo, mas eles o insultaram e bateram na cabeça dele.
5 Atu hv pakbu ako godv vngmuto, okv ninyia bunu mvki toku; okv bunu achialvbv kvvgo nyika vbvdvdvbv mvto, kvgonyi jvngto kvgonyi mvkito.
5 O próximo servo que ele mandou foi morto. Outros servos que ele enviou foram espancados ou mortos,
6 Akin mvngchik go doomwng toku vngjikunv hv rongo atugv paknam kuunyilo ngv. Vbvrikunamv, atar anyabv, nw ninyigv kuunyilo nga rwktin vdwgvlo vngmu toku. Nw minto ‘Ngo jvjvbv mvngdunv bunu ngoogv kuunyilo nga mvngdvri.’
6 até que só restou um: seu filho muito amado. Por fim, o dono o enviou, pois pensou: ‘Certamente respeitarão meu filho’.
7 Vbvritola rwktin vdwv bunugv arwnglo raamisito, ‘So si rongo atu gv kuunyilo ngv. Klai, aakumto ninyia mvki laju, okv ninyigv yikungyira ngv ngonu gvbv rireku!’
7 “Os lavradores, porém, disseram uns aos outros: ‘Aí vem o herdeiro da propriedade. Vamos matá-lo e tomar posse desta terra!’.
8 Vkvlvgabv bunu kuunyilo anga naatungto okv ninyia mvki toku okv ninyigv svma nga rongo agumlo joa toku.”
8 Então o agarraram, o mataram e jogaram seu corpo para fora do vinhedo.
9 “Vbvrikubolo, rongo atu v ogu rirekudw?” Jisu Tvvkato. “Nw aareku okv ho nyi vdwa mvkire okv rongo nga kvvbi rwktin lo tinriku.
9 “O que vocês acham que o dono do vinhedo fará?”, perguntou Jesus. “Ele virá, matará os lavradores e arrendará o vinhedo a outros.
10 Darwknv Kitaplo nonu sum puri rirung pvnvri?
10 Vocês nunca leram nas Escrituras: ‘A pedra que os construtores rejeitaram se tornou a pedra angular.
11 Si Ahtu lokv ritoku;
11 Isso é obra do Senhor e é maravilhosa de ver’?”
12 Jius rigvnv vdwv Jisunyi naatung tvvtoku, ogulvgavbolo ninyigv minchisinam minam v bunuam minikla mindu vla bunu ho tvchinto, vbvritola bunu nyitwng nga busunyato, vkvlvgabv bunu ninyia kayula okv vngyutoku.
12 Os líderes religiosos queriam prender Jesus, pois perceberam que eram eles os lavradores maus a que Jesus se referia. No entanto, por medo da multidão, deixaram-no e foram embora.
13 Parisis nyi megola okv Herod gv nyi megola Jisu gvlo vngmuto ninyia tvu svgo tvka gvrila naatung dubv vla.
13 Mais tarde, os líderes enviaram alguns fariseus e membros do partido de Herodes com o objetivo de levar Jesus a dizer algo que desse motivo para o prenderem.
14 Bunu nw gvlo aala minto, “Tamsarnv, ngonu chindu no jvjv a mindunv, nyi vdwv ogugo mvngdu ho lvkwngbv mvngdwk mabv. No nyi vdwgv mvngnam lokv vngma, vbvritola nyi lvgabv Pwknvyarnv gv ogugo mvngnam jvjv nga tamsaryado. Ngonua minpalabv, Roman Dvbvyachok ka lampu dornam si ngonugv Pvbv nga rinying dunvri? Ngonu dordu bri vmalo dorma dubvri?”
14 Disseram: “Mestre, sabemos como o senhor é honesto. É imparcial e não demonstra favoritismo. Ensina o caminho de Deus de acordo com a verdade. Agora, diga-nos: É certo pagar impostos a César ou não?
15 Vbvritola Jisu bunugv gwngsi nama kaapatvla mirwksito, “Nonu ogubv nga naatung dubv gwngdunv? Ain lokdwng lo chargo bvnglwkjilabv, okv um nga kaamulabv.”
15 Devemos pagar ou não?”. Jesus percebeu a hipocrisia deles e disse: “Por que vocês tentam me apanhar numa armadilha? Mostrem-me uma moeda de prata,
16 Bunu charkin go ninyigvlo bvnglwk jito, okv Jisu tvvkato, “Si yvvgv nyukmu vla okv aminv?”
16 Quando lhe deram a moeda, ele disse: “De quem são a imagem e o título nela gravados?”. “De César”, responderam.
17 Vkvlvgabv Jisu minto, “Alvdo, vbvrinamv, Dvbvyachok gvnga Dvbvyachoknyi jitoka, okv Pwknvyarnv gvnga Pwknvyarnvnyi jilaka.”
17 “Então deem a César o que pertence a César, e deem a Deus o que pertence a Deus”, disse ele. Sua resposta os deixou muito admirados.
18 Vbvrikunamv nyi sinv, turkur madunv vnv Sadusis mego, Jisu gvlo aato okv minto.
18 Depois vieram a Jesus alguns saduceus, líderes religiosos que afirmam não haver ressurreição dos mortos, e perguntaram:
19 “Tamsarnv, ngonugv lvgabv Moses so Pvbv nga lvkpv jito: ‘Nyi gunv atugv nywng nga kuu bvngma dwbv siyu bolo ho nyi gv boruv hvngmi nga nywng mvla doogv gvrila siyunv nyi ho gvbv kuu bvngji motoka’
19 “Mestre, Moisés nos deu uma lei segundo a qual se um homem morrer sem deixar filhos, o irmão dele deve se casar com a viúva e ter um filho que dará continuidade ao nome do irmão.
20 Lvko nvnga achiboru kanw go dooto; Achi yachokkv nywng naatoku okv kuu dooma dwbv siyuto.
20 Numa família havia sete irmãos. O mais velho se casou e morreu sem deixar filhos.
21 Vbvrikunamv boru yangv nywng nga doogv toku, okv nw ka kuu bvngma dwbv siyutoku. Boru aom nvnv vka vbvdvdvbv ritoku,
21 O segundo irmão se casou com a viúva, mas também morreu sem deixar filhos. Então o terceiro irmão se casou com ela.
22 okv vbvrikunamv boru dvdv ngv: boru kanw mvnwngngv nyimvmvvga anga nywng mvto okv kuu bvngma dwbv siyu nyatoku. Atar anyabv nyimvmvvga angv sitoku.
22 O mesmo aconteceu até o sétimo irmão, e nenhum deixou filhos. Por fim, a mulher também morreu.
23 Vjak, bunu kanw mvnwngngv ninyia nywng mvto, turkurdw alu lo vdwlo sinv mvnwngngv turkur rikunyi, nyimvmvvga angv yvvgv nywngbv rirekudw?”
23 Diga-nos, de quem ela será esposa na ressurreição? Afinal, os sete se casaram com ela”.
24 Jisu bunua mirwk toku, “Vdwgo nonu mvngmur nyadunv! Okv nonu chindure ogulvgabv? So si ogulvgavbolo nonu Darwknv Kitap a vmalo Pwknvyarnv gv jwkrw nga chima namv.
24 Jesus respondeu: “O erro de vocês está em não conhecerem as Escrituras nem o poder de Deus.
25 Vdwlo sinv vdwv turkur rikudw, bunu nyidogindung jvbv ririku okv nywngnyilu naami sikumare.
25 Pois, quando os mortos ressuscitarem, não se casarão nem se darão em casamento. Nesse sentido, serão como os anjos do céu.
26 Vjak, sinv ngv turkur nama: nonu lvkoka Moses gv Kitaplo singnv amwng nga vmv gunam lvkwng nga puri rika mapv nvri? Hoka svbv lvkdu Pwknvyarnv Mosesnyi minto, ‘Ngo kuna Abraham gv, Isaak gv okv Jakob gv Pwknvyarnv ngv,’
26 “Agora, quanto a haver ressurreição dos mortos, vocês não leram a esse respeito nos escritos de Moisés, no relato sobre o arbusto em chamas? Deus disse a Moisés: ‘Eu sou o Deus de Abraão, o Deus de Isaque e o Deus de Jacó’.
27 Pwknvyarnv turnv vdwgv Pwknvyarnv ngv, sinv gvngvma. Nonu achialvbv mvngmordu!” Pwknvyarnv turnv nyi vdwgv Pwknvyarnv ngv, bunu siro kujvka, turdunv. Nonu achialvbv mvngmordu!”
27 Portanto, ele é o Deus dos vivos, e não dos mortos. Vocês estão completamente enganados!”.
28 Vbv raami sirilo Pvbv tamsarnv ako hoka tvvla dakto. Nw kaatoku Jisu sadusis vdwa alvrungbv mirwk gvnyibv vla, vkvlvgabv nw Jisu gvlo tvusvgo mvngla aatoku: “Gamkinam mvnwng lokv kaiyachoknv gamlo yachokkv ogolo angv?”
28 Um dos mestres da lei estava ali ouvindo a discussão. Ao perceber que Jesus tinha respondido bem, perguntou: “De todos os mandamentos, qual é o mais importante?”.
29 Jisu mirwkto, “Gamlo yachoknv sinv ‘Tvvgap tvka, Israel! Ahtu ngonugv Pwknvyarnv mvngchik Ahtuv.
29 Jesus respondeu: “O mandamento mais importante é este: ‘Ouça, ó Israel! O Senhor, nosso Deus, é o único Senhor.
30 Ahtunyi paklaka noogv Pwknvyarnvnyi noogv haapok mvnwnglo, noogv dow mvnwnglo, noogv mongrumara mvnwnglo, okv noogv gwlwk mvnwnglo.’
30 Ame o Senhor, seu Deus, de todo o seu coração, de toda a sua alma, de toda a sua mente e de todas as suas forças’.
31 Gamnyi nvnv gamlo yachokkv si, ‘No kvvbinyi haka paktoka oguaingbv no atu nvnga paksudvdw.’ So gv gamlo gamnyi so lvvyabv ho kaiyanv gamkinam yagu kaama.”
31 O segundo é igualmente importante: ‘Ame o seu próximo como a si mesmo’. Nenhum outro mandamento é maior que esses”.
32 Pvbv tamsarnv Jisunyi minto, “Tamsarnv, Alvbv ripv, so si jvjv ngvrung no mingvnyibv, ho Ahtu mwng Pwknvyarnv ngv okv ho hokaka kvvbi Pwknvyarnv yago kaama vbvritola nw mwng.
32 O mestre da lei respondeu: “Muito bem, mestre. O senhor falou a verdade ao dizer que há só um Deus, e nenhum outro.
33 Okv nyi v Pwknvyarnvnyi haapok mvnwnglo pakrung laka, okv mongrumara mvnwng loka okv ninyigv gwlwk mvnwng loka; okv kvvbinyi haka no atu v oguaingbv paksudvdw vbv pakmin sirung laka. Svnwngsvmin okv kvvbi go Pwknvyarnvnyi erin rinji mamsenga so gv gamkinam gaam anyi sum achialv bvya tvvgap mvnggapla rise gorung.”
33 E sei que é importante amá-lo de todo o meu coração, de todo o meu entendimento e de todas as minhas forças, e amar o meu próximo como a mim mesmo. É mais importante que oferecer todos os holocaustos e sacrifícios exigidos pela lei”.
34 Jisu kaapa toku vdwgo alvrungdo ninyigv mirwknamv, okv vkvlvgabv Jisu ninyia minpa toku, “No Pwknvyarnv gv Karv lokv adu ma.”
34 Ao perceber quanto o homem compreendia, Jesus disse: “Você não está longe do reino de Deus”. Depois disso, ninguém se atreveu a lhe fazer mais perguntas.
35 Pwknvyarnvnaam lo Jisu tamsar sardungla ririlo, nw tvunam go tvvkato, “Pvbv tamsarnv vdwv Kristonyi Dabid gv husi gubv rire vla oguaingbv mindu nvdw?
35 Mais tarde, enquanto ensinava o povo no templo, Jesus fez a seguinte pergunta: “Por que os mestres da lei afirmam que o Cristo é filho de Davi?
36 Dabidnyi Darwknv Dow lokv mimuto:
36 O próprio Davi, falando por meio do Espírito Santo, disse: ‘O Senhor disse ao meu Senhor: Sente-se no lugar de honra à minha direita até que eu humilhe seus inimigos debaixo de seus pés’.
37 Dabid atubongv ninyia ‘Ahtu’ vla gokto; vkvlvgabv Kristo oguaingbv Dabid gv husi bv ridubv?”
37 Uma vez que Davi chamou o Cristo de ‘meu Senhor’, como ele pode ser filho de Davi?”. E a grande multidão o ouvia com prazer.
38 Nw gv bunuam tamsar rilo, nw minto, “Pvbv tamsarnv vdwv jvtvlaklwk asudubv gvtola vngnwng nyanv okv piokpamdorpamlo mvngdv konwng nyanv vdwa himasuto laka,
38 Jesus também ensinou: “Cuidado com os mestres da lei! Eles gostam de se exibir com vestes longas e de receber saudações respeitosas quando andam pelas praças.
39 Yvv jius kumkunaam vdwlo alvnv dooging nga okv dvpam dvkulo alvyachoknv dooku haka gaknv.
39 E como gostam de sentar-se nos lugares de honra nas sinagogas e à cabeceira da mesa nos banquetes!
40 Bunu hvngmi vdwa rinvnvmindu okv bunugv naam a dvritpapidu, okv vbvrikunamv kaatamdu kumnam a asudvbv kumdu. Bunugv hiru rusengv sinama lvyabv rire!”
40 No entanto, tomam posse dos bens das viúvas de maneira desonesta e, depois, para dar a impressão de piedade, fazem longas orações em público. Por causa disso, serão duramente castigados”.
41 Jisu Pwknvyarnvnaam lo morko lwkku jampa nvchilo dooto, nyi vdwgv morko paalwk nama nw kaayato. Nyitvnv nyi vdwv achialv kaibv morko nga paalwk nyato;
41 Jesus sentou-se perto da caixa de ofertas do templo e ficou observando o povo colocar o dinheiro. Muitos ricos contribuíam com grandes quantias.
42 vbvrikunamv nyima harianv hvngmi go aalwk toku okv lokdwng charchingnv charnyi go hikki arv go paalwk ngurvto.
42 Então veio uma viúva pobre e colocou duas moedas pequenas.
43 Jisu ninyigv lvbwlaksu vdwa goklwkla bunuam minto, “Ngo nonua minpa dunv so nyima harianv hvngmi angv mvnwngnga kaiyabv Daan jampa so paalwk gvnyibv.
43 Jesus chamou seus discípulos e disse: “Eu lhes digo a verdade: essa viúva depositou na caixa de ofertas mais que todos os outros.
44 Kvvbbi vdwv bunugv nyitvla lvvlin kunam a paalwk nyato; vbvritola hvngmi v, nyimaharia bv rirung dvlachin, nw vdwgo doopvdw hum lwknya chekato—nw ninyigv turgv nvvse ngaaka lwktar jito.”
44 Eles deram uma parte do que lhes sobrava, mas ela, em sua pobreza, deu tudo que tinha”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.