Marcos 12
ANWNV GAMLV (TGJ) vs NTLH
1 Vbvrikunamv Jisu bunuam minchisinam lokv mintoku: “Kvvlo nyi ako dooto hv anggor rongo ako mvtoku, hum svlung rakyum toku, anggor nyumjit kobv ungrung ako dutoku okv kaaya koku taabio akochin bioto. Vbvrigvrila nw rwktinnam nyi lo tinlwk toku okv naam a mooying vngyu toku.
1 Depois Jesus começou a falar por meio de parábolas . Ele disse:
2 Vdwlo anggor a naakumdw hv aato kudw, nw pakbua rwktin gvlo vngmu toku ninyigv paase nga bunu gvlo naarwk simudubv vla.
2 Quando chegou o tempo da colheita, o dono enviou um empregado para receber a sua parte.
3 Rwktin tinam vdwv pakbu nga naatungto, ninyia jvngto, okv arochoko bv vngkur motoku.
3 Mas os lavradores agarraram o empregado, bateram nele e o mandaram de volta sem nada.
4 Vbvrikunamv atu v pakbu gonvnyi vngmuto; rwktin tinam vdwv ninyia dumpo lokv jvngrap toku okv ninyia achialvbv nyarjikaola mvtungmvre toku.
4 O dono mandou mais um empregado, mas eles bateram na cabeça dele e o trataram de um modo vergonhoso.
5 Atu hv pakbu ako godv vngmuto, okv ninyia bunu mvki toku; okv bunu achialvbv kvvgo nyika vbvdvdvbv mvto, kvgonyi jvngto kvgonyi mvkito.
5 E ainda outro foi mandado para lá, mas os lavradores o mataram. E o mesmo aconteceu com muitos mais — uns foram surrados, e outros foram mortos.
6 Akin mvngchik go doomwng toku vngjikunv hv rongo atugv paknam kuunyilo ngv. Vbvrikunamv, atar anyabv, nw ninyigv kuunyilo nga rwktin vdwgvlo vngmu toku. Nw minto ‘Ngo jvjvbv mvngdunv bunu ngoogv kuunyilo nga mvngdvri.’
6 E agora a única pessoa que o dono da plantação tinha para mandar lá era o seu querido filho. Finalmente ele o mandou, pensando assim: “O meu filho eles vão respeitar.”
7 Vbvritola rwktin vdwv bunugv arwnglo raamisito, ‘So si rongo atu gv kuunyilo ngv. Klai, aakumto ninyia mvki laju, okv ninyigv yikungyira ngv ngonu gvbv rireku!’
7 Mas os lavradores disseram uns aos outros: “Este é o filho do dono; ele vai herdar a plantação. Vamos matá-lo, e a plantação será nossa.”
8 Vkvlvgabv bunu kuunyilo anga naatungto okv ninyia mvki toku okv ninyigv svma nga rongo agumlo joa toku.”
8 — Então agarraram o filho, e o mataram, e jogaram o corpo para fora da plantação.
9 “Vbvrikubolo, rongo atu v ogu rirekudw?” Jisu Tvvkato. “Nw aareku okv ho nyi vdwa mvkire okv rongo nga kvvbi rwktin lo tinriku.
9 Aí Jesus perguntou:
10 Darwknv Kitaplo nonu sum puri rirung pvnvri?
10 Vocês não leram o que as
11 Si Ahtu lokv ritoku;
11 Isso foi feito pelo Senhor
12 Jius rigvnv vdwv Jisunyi naatung tvvtoku, ogulvgavbolo ninyigv minchisinam minam v bunuam minikla mindu vla bunu ho tvchinto, vbvritola bunu nyitwng nga busunyato, vkvlvgabv bunu ninyia kayula okv vngyutoku.
12 Os líderes judeus sabiam que a parábola era contra eles e quiseram prender Jesus, mas tinham medo do povo. Por isso deixaram Jesus em paz e foram embora.
13 Parisis nyi megola okv Herod gv nyi megola Jisu gvlo vngmuto ninyia tvu svgo tvka gvrila naatung dubv vla.
13 Depois mandaram que alguns fariseus e alguns membros do partido de Herodes fossem falar com Jesus a fim de conseguirem alguma prova contra ele.
14 Bunu nw gvlo aala minto, “Tamsarnv, ngonu chindu no jvjv a mindunv, nyi vdwv ogugo mvngdu ho lvkwngbv mvngdwk mabv. No nyi vdwgv mvngnam lokv vngma, vbvritola nyi lvgabv Pwknvyarnv gv ogugo mvngnam jvjv nga tamsaryado. Ngonua minpalabv, Roman Dvbvyachok ka lampu dornam si ngonugv Pvbv nga rinying dunvri? Ngonu dordu bri vmalo dorma dubvri?”
14 Eles chegaram e disseram: — Mestre, sabemos que o senhor é honesto e não se importa com a opinião dos outros. O senhor não julga pela aparência, mas ensina a verdade sobre a maneira de viver que Deus exige. Diga: é ou não é contra a nossa
15 Vbvritola Jisu bunugv gwngsi nama kaapatvla mirwksito, “Nonu ogubv nga naatung dubv gwngdunv? Ain lokdwng lo chargo bvnglwkjilabv, okv um nga kaamulabv.”
15 Mas Jesus percebeu a malícia deles e respondeu:
16 Bunu charkin go ninyigvlo bvnglwk jito, okv Jisu tvvkato, “Si yvvgv nyukmu vla okv aminv?”
16 Eles trouxeram, e ele perguntou: Eles responderam: — São do Imperador.
17 Vkvlvgabv Jisu minto, “Alvdo, vbvrinamv, Dvbvyachok gvnga Dvbvyachoknyi jitoka, okv Pwknvyarnv gvnga Pwknvyarnvnyi jilaka.”
17 Então Jesus disse: E eles ficaram admirados com Jesus.
18 Vbvrikunamv nyi sinv, turkur madunv vnv Sadusis mego, Jisu gvlo aato okv minto.
18 Alguns saduceus , os quais afirmam que ninguém ressuscita, chegaram perto de Jesus e disseram:
19 “Tamsarnv, ngonugv lvgabv Moses so Pvbv nga lvkpv jito: ‘Nyi gunv atugv nywng nga kuu bvngma dwbv siyu bolo ho nyi gv boruv hvngmi nga nywng mvla doogv gvrila siyunv nyi ho gvbv kuu bvngji motoka’
19 — Mestre, Moisés escreveu para nós a seguinte lei : “Se um homem morrer e deixar a esposa sem filhos, o irmão dele deve casar com a viúva, para terem filhos, que serão considerados filhos do irmão que morreu.”
20 Lvko nvnga achiboru kanw go dooto; Achi yachokkv nywng naatoku okv kuu dooma dwbv siyuto.
20 Acontece que havia sete irmãos. O mais velho casou e morreu sem deixar filhos.
21 Vbvrikunamv boru yangv nywng nga doogv toku, okv nw ka kuu bvngma dwbv siyutoku. Boru aom nvnv vka vbvdvdvbv ritoku,
21 O segundo casou com a viúva e morreu sem deixar filhos. Aconteceu a mesma coisa com o terceiro.
22 okv vbvrikunamv boru dvdv ngv: boru kanw mvnwngngv nyimvmvvga anga nywng mvto okv kuu bvngma dwbv siyu nyatoku. Atar anyabv nyimvmvvga angv sitoku.
22 Afinal, os sete irmãos casaram com a mesma mulher e morreram sem deixar filhos. Depois de todos eles, a mulher também morreu.
23 Vjak, bunu kanw mvnwngngv ninyia nywng mvto, turkurdw alu lo vdwlo sinv mvnwngngv turkur rikunyi, nyimvmvvga angv yvvgv nywngbv rirekudw?”
23 Portanto, no dia da ressurreição, quando todos os mortos tornarem a viver, de qual dos sete a mulher vai ser esposa? Pois todos eles casaram com ela!
24 Jisu bunua mirwk toku, “Vdwgo nonu mvngmur nyadunv! Okv nonu chindure ogulvgabv? So si ogulvgavbolo nonu Darwknv Kitap a vmalo Pwknvyarnv gv jwkrw nga chima namv.
24 Jesus respondeu:
25 Vdwlo sinv vdwv turkur rikudw, bunu nyidogindung jvbv ririku okv nywngnyilu naami sikumare.
25 Pois, quando os mortos ressuscitarem, serão como os anjos do céu, e ninguém casará.
26 Vjak, sinv ngv turkur nama: nonu lvkoka Moses gv Kitaplo singnv amwng nga vmv gunam lvkwng nga puri rika mapv nvri? Hoka svbv lvkdu Pwknvyarnv Mosesnyi minto, ‘Ngo kuna Abraham gv, Isaak gv okv Jakob gv Pwknvyarnv ngv,’
26 Vocês nunca leram no
27 Pwknvyarnv turnv vdwgv Pwknvyarnv ngv, sinv gvngvma. Nonu achialvbv mvngmordu!” Pwknvyarnv turnv nyi vdwgv Pwknvyarnv ngv, bunu siro kujvka, turdunv. Nonu achialvbv mvngmordu!”
27 E Deus não é Deus dos mortos e sim dos vivos. Vocês estão completamente errados!
28 Vbv raami sirilo Pvbv tamsarnv ako hoka tvvla dakto. Nw kaatoku Jisu sadusis vdwa alvrungbv mirwk gvnyibv vla, vkvlvgabv nw Jisu gvlo tvusvgo mvngla aatoku: “Gamkinam mvnwng lokv kaiyachoknv gamlo yachokkv ogolo angv?”
28 Um mestre da Lei que estava ali ouviu a discussão. Viu que Jesus tinha dado uma boa resposta e por isso perguntou: — Qual é o mais importante de todos os mandamentos da
29 Jisu mirwkto, “Gamlo yachoknv sinv ‘Tvvgap tvka, Israel! Ahtu ngonugv Pwknvyarnv mvngchik Ahtuv.
29 Jesus respondeu:
30 Ahtunyi paklaka noogv Pwknvyarnvnyi noogv haapok mvnwnglo, noogv dow mvnwnglo, noogv mongrumara mvnwnglo, okv noogv gwlwk mvnwnglo.’
30 Ame o Senhor, seu Deus, com todo o coração, com toda a alma, com toda a mente e com todas as forças.”
31 Gamnyi nvnv gamlo yachokkv si, ‘No kvvbinyi haka paktoka oguaingbv no atu nvnga paksudvdw.’ So gv gamlo gamnyi so lvvyabv ho kaiyanv gamkinam yagu kaama.”
31 E o segundo mais importante é este: “Ame os outros como você ama a você mesmo.” Não existe outro mandamento mais importante do que esses dois.
32 Pvbv tamsarnv Jisunyi minto, “Tamsarnv, Alvbv ripv, so si jvjv ngvrung no mingvnyibv, ho Ahtu mwng Pwknvyarnv ngv okv ho hokaka kvvbi Pwknvyarnv yago kaama vbvritola nw mwng.
32 Então o mestre da Lei disse a Jesus: — Muito bem, Mestre! O senhor disse a verdade. Ele é o único Deus, e não existe outro além dele.
33 Okv nyi v Pwknvyarnvnyi haapok mvnwnglo pakrung laka, okv mongrumara mvnwng loka okv ninyigv gwlwk mvnwng loka; okv kvvbinyi haka no atu v oguaingbv paksudvdw vbv pakmin sirung laka. Svnwngsvmin okv kvvbi go Pwknvyarnvnyi erin rinji mamsenga so gv gamkinam gaam anyi sum achialv bvya tvvgap mvnggapla rise gorung.”
33 Devemos amar a Deus com todo o nosso coração, com toda a nossa mente e com todas as nossas forças e também devemos amar os outros como amamos a nós mesmos. Pois é melhor obedecer a estes dois mandamentos do que trazer animais para serem queimados no altar e oferecer outros sacrifícios a Deus.
34 Jisu kaapa toku vdwgo alvrungdo ninyigv mirwknamv, okv vkvlvgabv Jisu ninyia minpa toku, “No Pwknvyarnv gv Karv lokv adu ma.”
34 Jesus viu que o mestre da Lei tinha respondido com sabedoria e disse: Depois disso ninguém tinha coragem de fazer mais perguntas a Jesus.
35 Pwknvyarnvnaam lo Jisu tamsar sardungla ririlo, nw tvunam go tvvkato, “Pvbv tamsarnv vdwv Kristonyi Dabid gv husi gubv rire vla oguaingbv mindu nvdw?
35 Quando Jesus estava ensinando no pátio do Templo, perguntou:
36 Dabidnyi Darwknv Dow lokv mimuto:
36 Pois Davi, inspirado pelo Espírito Santo, escreveu:
37 Dabid atubongv ninyia ‘Ahtu’ vla gokto; vkvlvgabv Kristo oguaingbv Dabid gv husi bv ridubv?”
37 O próprio Davi chama o Messias de Senhor. Portanto, como é que o Messias pode ser descendente de Davi? Uma grande multidão escutava com prazer o que Jesus ensinava.
38 Nw gv bunuam tamsar rilo, nw minto, “Pvbv tamsarnv vdwv jvtvlaklwk asudubv gvtola vngnwng nyanv okv piokpamdorpamlo mvngdv konwng nyanv vdwa himasuto laka,
38 Ele dizia ao povo:
39 Yvv jius kumkunaam vdwlo alvnv dooging nga okv dvpam dvkulo alvyachoknv dooku haka gaknv.
39 preferem os lugares de honra nas
40 Bunu hvngmi vdwa rinvnvmindu okv bunugv naam a dvritpapidu, okv vbvrikunamv kaatamdu kumnam a asudvbv kumdu. Bunugv hiru rusengv sinama lvyabv rire!”
40 Exploram as viúvas e roubam os seus bens; e, para disfarçarem, fazem orações compridas. Portanto, o castigo que eles vão sofrer será pior ainda!
41 Jisu Pwknvyarnvnaam lo morko lwkku jampa nvchilo dooto, nyi vdwgv morko paalwk nama nw kaayato. Nyitvnv nyi vdwv achialv kaibv morko nga paalwk nyato;
41 Jesus estava no pátio do Templo, sentado perto da caixa das ofertas, olhando com atenção as pessoas que punham dinheiro ali. Muitos ricos davam muito dinheiro.
42 vbvrikunamv nyima harianv hvngmi go aalwk toku okv lokdwng charchingnv charnyi go hikki arv go paalwk ngurvto.
42 Então chegou uma viúva pobre e pôs na caixa duas moedinhas de pouco valor.
43 Jisu ninyigv lvbwlaksu vdwa goklwkla bunuam minto, “Ngo nonua minpa dunv so nyima harianv hvngmi angv mvnwngnga kaiyabv Daan jampa so paalwk gvnyibv.
43 Aí Jesus chamou os discípulos e disse:
44 Kvvbbi vdwv bunugv nyitvla lvvlin kunam a paalwk nyato; vbvritola hvngmi v, nyimaharia bv rirung dvlachin, nw vdwgo doopvdw hum lwknya chekato—nw ninyigv turgv nvvse ngaaka lwktar jito.”
44 Porque os outros deram do que estava sobrando. Porém ela, que é tão pobre, deu tudo o que tinha para viver.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.