Lucas 9

ANWNV GAMLV (TGJ) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Jisu lvbwlaksu vring gola anyia gokdumto okv rigum minggum nvnv nga jitoku okv uyuvram mvnwngnga charanvnv jwkrw haka okv lvvma vdwaka mvpunvnv nga.
1 Jesus reuniu os Doze e lhes deu poder e autoridade para expulsar todos os demônios e curar enfermidades.
2 Vbvrikunamv nw bunua vnglin motoku Pwknvyarnv gv Karv lvga nga japji modukubv okv lvvma nvnga mvpu modukubv,
2 Depois, enviou-os para anunciar o reino de Deus e curar os enfermos.
3 bunua miro kochingbv, “Moing lvgabv ogu guka gvyoka: daadwng gvyo, giagonvnv kochak guka gvyo, dvnam gvyo, morko gvyo, jekok borgu lvvya gvma bvka.
3 Ele os instruiu, dizendo: “Não levem coisa alguma em sua jornada. Não levem cajado, nem bolsa de viagem, nem comida, nem dinheiro, nem mesmo uma muda de roupa extra.
4 Ogolo nonua alvbv aamu pvdw, ho banggu lokv vnglinma dvdvlo naam akinlo doobwng laka;
4 Aonde quer que forem, hospedem-se na mesma casa até partirem da cidade.
5 Ogolo nyi vdwv nonua alvbv aamu mapvdw, ho banggu ha vngyu laka okv lvpa gv pvmar haka kaklu laka bunua rirw mvrw chonam aing gubv.”
5 E, se uma cidade se recusar a recebê-los, sacudam a poeira dos pés ao saírem, em sinal de reprovação”.
6 Lvbwlaksu vdwv vngtoku nampum mvnwnglo vnggola, Gamlv a japji toku okv mooku mvnwnglo nyi vdwa mvpu toku.
6 Então começaram a percorrer os povoados, anunciando as boas-novas e curando os enfermos.
7 Vdwlo Herod, Galili ha rigvdakgvnv, ogugo ripv kudw ho mvnwng gv lvga nga tvvpa toku, nw achialvbv abwkmato, ogulvgavbolo nyi megonv minto Jon Baptist turkur pvkukv vto.
7 Quando Herodes Antipas ouviu falar de tudo que Jesus fazia, ficou perplexo, pois alguns diziam que João Batista havia ressuscitado dos mortos.
8 Kvvbi vdwv minto Elija aapvku, vjakgobv kvvbi vdwv krim gv nyijwk ako turkur pvkukv vto.
8 Outros acreditavam que Jesus era Elias, ou um dos antigos profetas que tinha voltado à vida.
9 Herod minto, “Ngo Jon gv dumpo nga paa pvnv; vbvritola so nyi si yvv bvri ngo soogv lvga nga tvvdu?” Okv nw Jisunyi kaadubv vla rikwng to.
9 “Eu decapitei João”, dizia Herodes. “Então quem é o homem sobre quem ouço essas histórias?” E procurava ver Jesus.
10 Apostol vdwv aakur toku okv bunugv rinam mvnwngnga Jisunyi minpa jitoku. Nw bunuam nw gv lvkobv naatoku, okv bunu atuhv Betsaida vnam banggu akolo vngtoku.
10 Quando os apóstolos voltaram, contaram a Jesus tudo que tinham feito. Em seguida, Jesus se retirou para a cidade de Betsaida, a fim de estar a sós com eles.
11 Vdwlo nyipam hv ho gv lvga um tvvpa tvkudw, bunu ninyia vngming gvtoku. Nw bunua alvbv aamu tuku, bunua Pwknvyarnv gv Karv lvga nga japji toku, okv dinchinv vdwa mvpu jitoku.
11 As multidões descobriram seu paradeiro e o seguiram. Ele as recebeu, ensinou-lhes a respeito do reino de Deus e curou os que estavam enfermos.
12 Vdwlo doonyi hv pokga tvvtokudw, lvbwlaksu vring gola anyiv nw gvlo aatoku okv minto, “Nyi vdwa vngmu tukuka ogulvgavbolo bunu nampum vdwlo okv rongo rwktak vdw soka vngla dvnam okv yupku paamu tvka, ogulvgavbolo so si jvmataiku mooku go.”
12 No fim da tarde, os Doze se aproximaram e lhe disseram: “Mande as multidões aos povoados e campos vizinhos, para que encontrem comida e abrigo para passar a noite, pois estamos num lugar isolado”.
13 Vbvritola Jisu bunua minto, “Nonu atu hv bunua dvnam go jila dvmu tvka.”
13 Jesus, porém, disse: “Providenciem vocês mesmos alimento para eles”. “Temos apenas cinco pães e dois peixes”, responderam. “Ou o senhor espera que compremos comida para todo esse povo?”
14 (Hoka nyiga vdwv hejar angu gobv ritoku)
14 Havia ali cerca de cinco mil homens. Jesus respondeu: “Digam a eles que se sentem em grupos de cinquenta”.
15 Lvbwlaksu vdwgv svbv mvro kochingbv,
15 Os discípulos seguiram sua instrução, e todos se sentaram.
16 Jisu vtwng takngu okv ngui nvnyi a naatoku, nyidomooku bv kaadung to, um Pwknvyarnvnyi umbonyikv vto, um pimwktoku, okv um lvbwlaksu vdwa jitoku nyi vdwlo ormu dubv.
16 Jesus tomou os cinco pães e os dois peixes, olhou para o céu e os abençoou. Então, partiu-os em pedaços e os entregou aos discípulos para que distribuíssem ao povo.
17 Bunu mvnwngngv dvtoku okv dvgu nyatoku, okv lvbwlaksu vdwv dvlv nga paapi vring gola anyigo naakum toku.
17 Todos comeram à vontade, e os discípulos encheram ainda doze cestos com as sobras.
18 Alu logo lo Jisu akinv kumla doorilo, lvbwlaksu vdwv nw gvlo aatoku. Nw bunua tvvkato “Nyipam v nga yvv vla mindu?”
18 Certo dia, Jesus orava em particular, acompanhado apenas dos discípulos. Ele lhes perguntou: “Quem as multidões dizem que eu sou?”.
19 Bunu mirwkto, “Megonv nam Jon Baptist kv vdu.” “Kvvbi vdwv nam Elija kv vla mindu, kvvbi vdwv vbv mindungdo krimklu gv nyijwk go turkur pvku vla.”
19 Os discípulos responderam: “Alguns dizem que o senhor é João Batista; outros, que é Elias; e outros ainda, que é um dos profetas antigos que ressuscitou”.
20 Nw bunua tvvkato, “Nonu gvbv oguhv?” “Nonu ngam oguhv vla mindunv?” Pitar mirwkto, “No Pwknvyarnv gv Kristo.”
20 “E vocês?”, perguntou ele. “Quem vocês dizem que eu sou?” Pedro respondeu: “O senhor é o Cristo enviado por Deus!”.
21 Vbvrikunamv Jisu bunua mingap linlinla minto sum yvvnyika minji mabvkv vla.
21 Jesus advertiu severamente seus discípulos de que não dissessem a ninguém quem ele era.
22 Nw bunua mintato, “Nyia Kuunyilo ngv hinching rungre okv nyigagaatv vdwgv, butv vdwgv, okv Pvbv tamsarnv vdwgv toa kunam gobv rire. Ninyi mvki reku, vbvritola alu loom kochingbv nw turkur reku.”
22 “É necessário que o Filho do Homem sofra muitas coisas”, disse. “Ele será rejeitado pelos líderes do povo, pelos principais sacerdotes e pelos mestres da lei. Será morto, mas no terceiro dia ressuscitará.”
23 Okv nw mvnwngnga minto, “Yvv akonv ngam lvkobv vngming gvso mvngdunv, nw atua mvngnga sitola, alu gv loki a ninyigv daapo nga bvngla okv ngam vngming gvlaka.
23 Disse ele à multidão: “Se alguém quer ser meu seguidor, negue a si mesmo, tome diariamente sua cruz e siga-me.
24 Vkvlvgabv yvvdw atu atubogv singdung nga singmu nvpv mvngdunv um ngoomu re, vbvritola yvvdw ninyigv singdung nga ngoogv lvgabv ngoomu yadunv um singmu yare.
24 Se tentar se apegar à sua vida, a perderá. Mas, se abrir mão de sua vida por minha causa, a salvará.
25 Nyidum gunv mooku mvnwngnga mvgumrigum gvrila vbvritola nw atu v ngooya kunv gubv vmalo yaaku kunv gubv riku bolo hv ogu tuksarnam go paarikudw? Vbvrirung maare!
25 Que vantagem há em ganhar o mundo inteiro, mas perder ou destruir a própria vida?
26 Nyidum gunv ngam okv ngoogv tamsar sarlwk nama hinying bolo, vbvrikubolo Nyia Kuunyilo vka ninyia hinying reku vdwlo nw gv okv Abu gv okv nyidogindung gvka kairungnv yunglit gubvrila aari kunyi.
26 Se alguém se envergonhar de mim e de minha mensagem, o Filho do Homem se envergonhará dele quando vier em sua glória e na glória do Pai e dos santos anjos.
27 Ngo nonua jvjvbv mindunv ho megonv si doodu bunu simare vdwlo Pwknvyarnv gv Karv nga kaama dvdvlo.”
27 Eu lhes digo a verdade: alguns que aqui estão não morrerão antes de ver o reino de Deus!”.
28 Lokkanw dvse toku nw gv so ogu a minro kochingbv, Jisu nwha lvkobv Pitarnyi, Jonnyi, okv Jemsnyi vnggvla okv kumdubv moodwlo chaatoku.
28 Cerca de oito dias depois, Jesus levou consigo Pedro, João e Tiago a um monte para orar.
29 Nw gv kumdung rilo, nw nyukmu v angu suto, okv nw gv vjiv yapung toji toku.
29 Enquanto ele orava, a aparência de seu rosto foi transformada, e suas roupas se tornaram brancas e resplandecentes.
30 Lamdadubv hoka nyi anyigo ninyi lvkobv gaam raami suto. Ho anyiv Moses okv Elija,
30 De repente, Moisés e Elias apareceram e começaram a falar com Jesus.
31 bunyiv kairungnv nyidomooku gv yunglit nama kaatam toku okv Jisunyi lvkobv gaam raami suto ninyigv Jerusalem lo sigv rila Pwknvyarnv gv minkipvvnam a baapu alvbv rilin jise gv lvkwngbv.
31 Tinham um aspecto glorioso e falavam sobre a partida de Jesus, que estava para se cumprir em Jerusalém.
32 Pitar okv nw a lvkobv rinv vdwv yupngak toku, vbvritola bunu hurap datoku okv kaapa toku Jisu gv yunglit a okv nyi anyi ninyi lvkobv daknam a.
32 Pedro e os outros lutavam contra o sono, mas acabaram despertando e viram a glória de Jesus e os dois homens que estavam com ele.
33 Nyi anyi gv Jisu nyi vngyu tvrilo, Pitar Jisu nyi minto, “Ahtu, ngonugv so doonam si alvrungnv go! ngonu so taabio aom go biore, akonyi no lvgabv, akonyi Moses gvbv, okv akonyi Elija gvbv.” (Nw ogugo mindungdvdw um alvbv chimato.)
33 Quando Moisés e Elias iam se retirando, Pedro, sem saber o que dizia, falou: “Mestre, é maravilhoso estarmos aqui! Vamos fazer três tendas: uma será sua, uma de Moisés e outra de Elias”.
34 Nw gv vbv mindung rilo, haapam ako kaklwkto okv bunua doonyum bv nyumrum toku; okv lvbwlaksu vdwv busu toku haapam gv vbv bunu gvlo kaklwk rilo.
34 Enquanto ele ainda falava, uma nuvem surgiu e os envolveu, enchendo-os de medo.
35 Haapam lokv gaamgo milinto, “Si ngoogv darnam, Kuunyilo ngv—ninyi gvlo tvvtolaka!”
35 Então uma voz que vinha da nuvem disse: “Este é meu Filho, meu Escolhido. Ouçam-no!”.
36 Vdwlo gaam v minya tokudw, hoka mvnwnglo Jisu akin mvngku. So mvnwng gv lvga nga lvbwlaksu vdwv choibv doobwngto, okv bunu ogugo kaapvdw ho dw hoka yvvnyika minpa mato.
36 Quando a voz silenciou, só Jesus estava ali. Naquela ocasião, os discípulos não contaram a ninguém o que tinham visto.
37 Logo nvnga Jisu okv ninyigv lvbwlaksu vdwv moodw lokv lvkwng itoku, okv kairungnv nyipam go Jisunyi kaarwksuto.
37 No dia seguinte, quando desceram do monte, uma grande multidão veio ao encontro de Jesus.
38 Nyipam lokv nyi ako gokto, “Tamsarnv! ngo nam kodwkkrwkla koodunv, ngoogv kuunyilo nga kaakato—ngoogv kuunyilo akin a!
38 Um homem na multidão gritou: “Mestre, suplico-lhe que veja meu filho, o único que tenho!
39 Dow v ninyia lamdubv mvrapla okv ninyi semit taplwk modu, vkvlvgabv nw gaam lo sepit taik lindubv mvdu; vbvdvdvbv ninyia achi dubv mvbwngla okv vngnyu madubv ninyia vngmudo!
39 Um espírito impuro se apodera dele e o faz gritar. Lança-o em convulsões e o faz espumar pela boca. Sacode-o violentamente e quase nunca o deixa em paz.
40 Ngo no gv lvbwlaksu vdwa kodwkkrwkla kooto um chara modubv vla, vbvritola bunu mvnyu mato.”
40 Supliquei a seus discípulos que o expulsassem, mas eles não conseguiram”.
41 “Nonu vdwnvgo mvngjwng manv okv rimurnv nyi vdw golaka! ngo nonua lvkobv vdwgo doodubv? Vdwgo ngo nonu gvlo laklwk sula doodubv?” Vbvrikunamv, nw nyi anga minto, “Noogv kuunyilo nga so aagv teka.”
41 Jesus disse: “Geração incrédula e corrompida! Até quando estarei com vocês e terei de suportá-los?”. Então disse ao homem: “Traga-me seu filho”.
42 Vmi gv aadungrilo, alvmanv dow hv ninyia kvdw lo hwkluto okv semit taplwk dubv mvtoku. Jisu uyu dow a orto jitoku, vmi a mvpu toku, okv ninyi ninyigv abua jikur toku.
42 Quando o menino se aproximou, o demônio o derrubou no chão, numa convulsão violenta. Jesus, porém, repreendeu o espírito impuro, curou o menino e o devolveu ao pai.
43 Nyi mvnwngngv Pwknvyarnv gv kairungnv jwkrw a kaala lamrwpanya toku.
43 Todos se espantaram com a grandiosidade do poder de Deus. Enquanto todos se maravilhavam com seus feitos, Jesus disse aos discípulos:
44 “Mvngpa mabv riyoka ngo nonua ogugo mintam tvdudw! Nyia Kuunyilo nga nyi vdwgv laak lo laklwk tvduku.”
44 “Ouçam-me e lembrem-se do que lhes digo: o Filho do Homem será traído e entregue em mãos humanas”.
45 Vbvritola lvbwlaksu vdwv chimato ho gv minam v ogu vdw. Bunugv lokv si toosi nam gubv rito vkvlvgabv bunu hum chinyu maatoku, okv ho gv lvga nga bunu ninyia tvvka svngaka busu nyatoku.
45 Eles, porém, não entendiam essas coisas. O significado estava escondido deles, de modo que não eram capazes de compreender e tinham medo de perguntar.
46 Lvbwlaksu vdwv bunugv lokv yvvdw kaiyachok jinv vla larmisinya toku.
46 Os discípulos começaram a discutir sobre qual deles seria o maior.
47 Jisu chintoku bunu ogugo mvngdung dudw, vkvlvgabv nw vmi ako naatoku, nw gvlo dakmu toku,
47 Jesus, conhecendo seus pensamentos, trouxe para junto de si uma criança pequena
48 Okv bunua minto, “Yvvdw ngoogv amin bv so vmi sum alvbv torwk sidunv, nga torwk sinamv; okv yvvdw nga torwk sidunv, nga imu nvnga ka torwk sidunv. Vkvlvgabv nonu mvnwng gvlo yvvdw miangyachok dunv hv kaiyachok nvngv.”
48 e disse: “Quem recebe uma criança como esta em meu nome recebe a mim, e quem me recebe também recebe aquele que me enviou. Portanto, o menor entre vocês será o maior”.
49 Jon minto, “Tamsarnv, ngonu nyi ako noogv amin lokv uyuvram charlin nvgo kaapa tvbv okv ngonu ninyia mintorto, ogulvgavbolo nw ngonugv rikulo rinvma.”
49 João disse a Jesus: “Mestre, vimos alguém usar seu nome para expulsar demônios; nós o proibimos, pois ele não era do nosso grupo”.
50 “Ninyia mintor dubv rikw nyayo ka,” Jisu Jonnyi okv kvvbi lvbwlaksu vdwa minto, “Ogulvgavbolo yvv nonua rinying maadudw hv nonu gvngv.”
50 “Não o proíbam!”, disse Jesus. “Quem não é contra vocês é a favor de vocês.”
51 Jisunyi nyidomooku bv naachadw hv kvnwk lvlv toku, nw mvngnam a mvngbwk datoku okv Jerusalem lo vngdubv ninyigv lamtvlo vnglintoku.
51 Como se aproximava o tempo de ser elevado ao céu, Jesus partiu com determinação para Jerusalém.
52 Nw gindungpingko vkv vngcho moto, v samaria nampum arwnglo vngto ninyigv lvgabv ogumvnwngnga paala mvkimvak pvvdukubv.
52 Enviou mensageiros adiante até um povoado samaritano, a fim de fazerem os preparativos para sua chegada.
53 Vbvritola nyi vdwv ninyia naarwk sima toku, ogulvgavbolo ho v nw ninyigv lamtv nga Jerusalem bv vngdu vla abwk toku.
53 Contudo, os habitantes do povoado não receberam Jesus, porque parecia evidente que ele estava a caminho de Jerusalém.
54 Vdwlo lvbwlaksu Jems okv Jon hum kaatokudw, bunu minto, “Ahtu, no ngonua nyidomooku tolokv vmv go goklu la bunua guyak guchak modubv mvngdure?”
54 Percebendo isso, Tiago e João disseram a Jesus: “Senhor, quer que mandemos cair fogo do céu para consumi-los?”.
55 Jisu dakrwk la bunua yamto.
55 Jesus, porém, se voltou para eles e os repreendeu.
56 Vbvrikunamv Jisu okv ninyigv lvbwlaksu vdwv kvvbi nampum lo vngtoku.
56 E seguiram para outro povoado.
57 Vbv bunugv lamtvlo bunu vngdungrilo, nyi ako Jisunyi minto, “No Ogolo vngdaka nam ngo vngming gvvre.”
57 Quando andavam pelo caminho, alguém disse a Jesus: “Eu o seguirei aonde quer que vá”.
58 Jisu ninyia minto, “Haaringpaksar ngv ungrung doonyado, okv pvta ngv asup doosu nyadu, vbvritola Nyia Kuunyilo ngv oguloka karku guka okv doonu jiku guka kaayama.”
58 Jesus respondeu: “As raposas têm tocas onde morar e as aves têm ninhos, mas o Filho do Homem não tem sequer um lugar para recostar a cabeça”.
59 Nw kvvbinyi akonyika minto, “Nga vngming gvlaak.”
59 E a outra pessoa ele disse: “Siga-me”. O homem, porém, respondeu: “Senhor, deixe-me primeiro sepultar meu pai”.
60 Jisu mirwkto, “Sinv nga bunugv svma nga risu motoka. No vngnyika Pwknvyarnv gv Karv nga japgo tvka.”
60 Jesus respondeu: “Deixe que os mortos sepultem seus próprios mortos. Você, porém, deve ir e anunciar o reino de Deus”.
61 Kvvbinyi akonv minto, “Ngo nam vngming gvvre vbvritola atokchochukbv nga ngoogv vpin a alvbvka vmu labv.”
61 Outro, ainda, disse: “Senhor, eu o seguirei, mas deixe que antes me despeça de minha família”.
62 Jisu nw a minto, “Yvvnyi akonv kvdw a gwor raptokula okv vbvrinamv kochingbv kaakor dvdvnv Pwknvyarnv gv Karv lo rinv nvdu bv rima dunv.”
62 Mas Jesus lhe disse: “Quem põe a mão no arado e olha para trás não está apto para o reino de Deus”.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.