Lucas 9
ANWNV GAMLV (TGJ) vs ARC
1 Jisu lvbwlaksu vring gola anyia gokdumto okv rigum minggum nvnv nga jitoku okv uyuvram mvnwngnga charanvnv jwkrw haka okv lvvma vdwaka mvpunvnv nga.
1 E, convocando os seus doze discípulos, deu-lhes virtude e poder sobre todos os demônios e para curarem enfermidades;
2 Vbvrikunamv nw bunua vnglin motoku Pwknvyarnv gv Karv lvga nga japji modukubv okv lvvma nvnga mvpu modukubv,
2 e enviou-os a pregar o Reino de Deus e a curar os enfermos.
3 bunua miro kochingbv, “Moing lvgabv ogu guka gvyoka: daadwng gvyo, giagonvnv kochak guka gvyo, dvnam gvyo, morko gvyo, jekok borgu lvvya gvma bvka.
3 E disse-lhes: Nada leveis convosco para o caminho, nem bordões, nem alforje, nem pão, nem dinheiro, nem tenhais duas vestes.
4 Ogolo nonua alvbv aamu pvdw, ho banggu lokv vnglinma dvdvlo naam akinlo doobwng laka;
4 E, em qualquer casa em que entrardes, ficai ali e de lá saireis.
5 Ogolo nyi vdwv nonua alvbv aamu mapvdw, ho banggu ha vngyu laka okv lvpa gv pvmar haka kaklu laka bunua rirw mvrw chonam aing gubv.”
5 E, se em qualquer cidade vos não receberem, saindo vós dali, sacudi o pó dos vossos pés, em testemunho contra eles.
6 Lvbwlaksu vdwv vngtoku nampum mvnwnglo vnggola, Gamlv a japji toku okv mooku mvnwnglo nyi vdwa mvpu toku.
6 E, saindo eles, percorreram todas as aldeias, anunciando o evangelho e fazendo curas por toda a parte.
7 Vdwlo Herod, Galili ha rigvdakgvnv, ogugo ripv kudw ho mvnwng gv lvga nga tvvpa toku, nw achialvbv abwkmato, ogulvgavbolo nyi megonv minto Jon Baptist turkur pvkukv vto.
7 E o tetrarca Herodes ouvia tudo o que se passava e estava em dúvida, porque diziam alguns que João ressuscitara dos mortos,
8 Kvvbi vdwv minto Elija aapvku, vjakgobv kvvbi vdwv krim gv nyijwk ako turkur pvkukv vto.
8 e outros, que Elias tinha aparecido, e outros, que um profeta dos antigos havia ressuscitado.
9 Herod minto, “Ngo Jon gv dumpo nga paa pvnv; vbvritola so nyi si yvv bvri ngo soogv lvga nga tvvdu?” Okv nw Jisunyi kaadubv vla rikwng to.
9 E disse Herodes: A João mandei eu degolar; quem é, pois, este de quem ouço dizer tais coisas? E procurava vê-lo.
10 Apostol vdwv aakur toku okv bunugv rinam mvnwngnga Jisunyi minpa jitoku. Nw bunuam nw gv lvkobv naatoku, okv bunu atuhv Betsaida vnam banggu akolo vngtoku.
10 E, regressando os apóstolos, contaram-lhe tudo o que tinham feito. E, tomando-os consigo, retirou-se para um lugar deserto de uma cidade chamada Betsaida.
11 Vdwlo nyipam hv ho gv lvga um tvvpa tvkudw, bunu ninyia vngming gvtoku. Nw bunua alvbv aamu tuku, bunua Pwknvyarnv gv Karv lvga nga japji toku, okv dinchinv vdwa mvpu jitoku.
11 E, sabendo- o a multidão, o seguiu; e ele os recebeu, e falava-lhes do Reino de Deus, e sarava os que necessitavam de cura.
12 Vdwlo doonyi hv pokga tvvtokudw, lvbwlaksu vring gola anyiv nw gvlo aatoku okv minto, “Nyi vdwa vngmu tukuka ogulvgavbolo bunu nampum vdwlo okv rongo rwktak vdw soka vngla dvnam okv yupku paamu tvka, ogulvgavbolo so si jvmataiku mooku go.”
12 E já o dia começava a declinar; então, chegando-se a ele os doze, disseram-lhe: Despede a multidão, para que, indo aos campos e aldeias ao redor, se agasalhem e achem o que comer, porque aqui estamos em lugar deserto.
13 Vbvritola Jisu bunua minto, “Nonu atu hv bunua dvnam go jila dvmu tvka.”
13 Mas ele lhes disse: Dai-lhes vós de comer. E eles disseram: Não temos senão cinco pães e dois peixes, salvo se nós próprios formos comprar comida para todo este povo.
14 (Hoka nyiga vdwv hejar angu gobv ritoku)
14 Porquanto estavam ali quase cinco mil homens. Disse, então, aos seus discípulos: Fazei-os assentar, em grupos de cinquenta em cinquenta.
15 Lvbwlaksu vdwgv svbv mvro kochingbv,
15 E assim o fizeram, fazendo- os assentar a todos.
16 Jisu vtwng takngu okv ngui nvnyi a naatoku, nyidomooku bv kaadung to, um Pwknvyarnvnyi umbonyikv vto, um pimwktoku, okv um lvbwlaksu vdwa jitoku nyi vdwlo ormu dubv.
16 E, tomando os cinco pães e os dois peixes e olhando para o céu, abençoou-os, e partiu-os, e deu-os aos seus discípulos para os porem diante da multidão.
17 Bunu mvnwngngv dvtoku okv dvgu nyatoku, okv lvbwlaksu vdwv dvlv nga paapi vring gola anyigo naakum toku.
17 E comeram todos e saciaram-se; e levantaram, do que lhes sobejou, doze cestos de pedaços.
18 Alu logo lo Jisu akinv kumla doorilo, lvbwlaksu vdwv nw gvlo aatoku. Nw bunua tvvkato “Nyipam v nga yvv vla mindu?”
18 E aconteceu que, estando ele orando em particular, estavam com ele os discípulos; e perguntou-lhes, dizendo: Quem diz a multidão que eu sou?
19 Bunu mirwkto, “Megonv nam Jon Baptist kv vdu.” “Kvvbi vdwv nam Elija kv vla mindu, kvvbi vdwv vbv mindungdo krimklu gv nyijwk go turkur pvku vla.”
19 E, respondendo eles, disseram: João Batista; outros, Elias, e outros, que um dos antigos profetas ressuscitou.
20 Nw bunua tvvkato, “Nonu gvbv oguhv?” “Nonu ngam oguhv vla mindunv?” Pitar mirwkto, “No Pwknvyarnv gv Kristo.”
20 E disse-lhes: E vós quem dizeis que eu sou? E, respondendo Pedro, disse: O Cristo de Deus.
21 Vbvrikunamv Jisu bunua mingap linlinla minto sum yvvnyika minji mabvkv vla.
21 E, admoestando-os, mandou que a ninguém referissem isso,
22 Nw bunua mintato, “Nyia Kuunyilo ngv hinching rungre okv nyigagaatv vdwgv, butv vdwgv, okv Pvbv tamsarnv vdwgv toa kunam gobv rire. Ninyi mvki reku, vbvritola alu loom kochingbv nw turkur reku.”
22 dizendo: É necessário que o Filho do Homem padeça muitas
23 Okv nw mvnwngnga minto, “Yvv akonv ngam lvkobv vngming gvso mvngdunv, nw atua mvngnga sitola, alu gv loki a ninyigv daapo nga bvngla okv ngam vngming gvlaka.
23 E dizia a todos: Se alguém quer vir após mim, negue-se a si mesmo, e tome cada dia a sua cruz, e siga-me.
24 Vkvlvgabv yvvdw atu atubogv singdung nga singmu nvpv mvngdunv um ngoomu re, vbvritola yvvdw ninyigv singdung nga ngoogv lvgabv ngoomu yadunv um singmu yare.
24 Porque qualquer que quiser salvar a sua vida perdê-la-á; mas qualquer que, por amor de mim, perder a sua vida a salvará.
25 Nyidum gunv mooku mvnwngnga mvgumrigum gvrila vbvritola nw atu v ngooya kunv gubv vmalo yaaku kunv gubv riku bolo hv ogu tuksarnam go paarikudw? Vbvrirung maare!
25 Porque que aproveita ao homem granjear o mundo todo, perdendo-se ou prejudicando-se a si mesmo?
26 Nyidum gunv ngam okv ngoogv tamsar sarlwk nama hinying bolo, vbvrikubolo Nyia Kuunyilo vka ninyia hinying reku vdwlo nw gv okv Abu gv okv nyidogindung gvka kairungnv yunglit gubvrila aari kunyi.
26 Porque qualquer que de mim e das minhas palavras se envergonhar, dele se envergonhará o Filho do Homem, quando vier na sua glória e
27 Ngo nonua jvjvbv mindunv ho megonv si doodu bunu simare vdwlo Pwknvyarnv gv Karv nga kaama dvdvlo.”
27 E em verdade vos digo que, dos que aqui estão, alguns há que não provarão a morte até que vejam o Reino de Deus.
28 Lokkanw dvse toku nw gv so ogu a minro kochingbv, Jisu nwha lvkobv Pitarnyi, Jonnyi, okv Jemsnyi vnggvla okv kumdubv moodwlo chaatoku.
28 E aconteceu que, quase oito dias depois dessas palavras, tomou consigo a Pedro, a João e a Tiago e subiu ao monte a orar.
29 Nw gv kumdung rilo, nw nyukmu v angu suto, okv nw gv vjiv yapung toji toku.
29 E, estando ele orando, transfigurou-se a aparência do seu rosto, e as suas vestes ficaram brancas e mui resplandecentes.
30 Lamdadubv hoka nyi anyigo ninyi lvkobv gaam raami suto. Ho anyiv Moses okv Elija,
30 E eis que estavam falando com ele dois varões, que eram Moisés e Elias,
31 bunyiv kairungnv nyidomooku gv yunglit nama kaatam toku okv Jisunyi lvkobv gaam raami suto ninyigv Jerusalem lo sigv rila Pwknvyarnv gv minkipvvnam a baapu alvbv rilin jise gv lvkwngbv.
31 os quais apareceram com glória e falavam da sua morte, a qual havia de cumprir-se em Jerusalém.
32 Pitar okv nw a lvkobv rinv vdwv yupngak toku, vbvritola bunu hurap datoku okv kaapa toku Jisu gv yunglit a okv nyi anyi ninyi lvkobv daknam a.
32 E Pedro e os que estavam com ele estavam carregados de sono; e, quando despertaram, viram a sua glória e aqueles dois varões que estavam com ele.
33 Nyi anyi gv Jisu nyi vngyu tvrilo, Pitar Jisu nyi minto, “Ahtu, ngonugv so doonam si alvrungnv go! ngonu so taabio aom go biore, akonyi no lvgabv, akonyi Moses gvbv, okv akonyi Elija gvbv.” (Nw ogugo mindungdvdw um alvbv chimato.)
33 E aconteceu que, quando aqueles se apartaram dele, disse Pedro a Jesus: Mestre, bom é que nós estejamos aqui e façamos três tendas, uma para ti, uma para Moisés e uma para Elias, não sabendo o que dizia.
34 Nw gv vbv mindung rilo, haapam ako kaklwkto okv bunua doonyum bv nyumrum toku; okv lvbwlaksu vdwv busu toku haapam gv vbv bunu gvlo kaklwk rilo.
34 E, dizendo ele isso, veio uma nuvem que os cobriu com a sua sombra; e, entrando eles na nuvem, temeram.
35 Haapam lokv gaamgo milinto, “Si ngoogv darnam, Kuunyilo ngv—ninyi gvlo tvvtolaka!”
35 E saiu da nuvem uma voz que dizia: Este é o meu Filho amado; a ele ouvi.
36 Vdwlo gaam v minya tokudw, hoka mvnwnglo Jisu akin mvngku. So mvnwng gv lvga nga lvbwlaksu vdwv choibv doobwngto, okv bunu ogugo kaapvdw ho dw hoka yvvnyika minpa mato.
36 E, tendo soado aquela voz, Jesus foi achado só; e eles calaram-se e, por aqueles dias, não contaram a ninguém nada do que tinham visto.
37 Logo nvnga Jisu okv ninyigv lvbwlaksu vdwv moodw lokv lvkwng itoku, okv kairungnv nyipam go Jisunyi kaarwksuto.
37 E aconteceu, no dia seguinte, que, descendo eles do monte, lhes saiu ao encontro uma grande multidão.
38 Nyipam lokv nyi ako gokto, “Tamsarnv! ngo nam kodwkkrwkla koodunv, ngoogv kuunyilo nga kaakato—ngoogv kuunyilo akin a!
38 E eis que um homem da multidão clamou, dizendo, Mestre, peço-te que olhes para meu filho, porque é o único que eu tenho.
39 Dow v ninyia lamdubv mvrapla okv ninyi semit taplwk modu, vkvlvgabv nw gaam lo sepit taik lindubv mvdu; vbvdvdvbv ninyia achi dubv mvbwngla okv vngnyu madubv ninyia vngmudo!
39 Eis que um espírito o toma, e de repente clama, e o despedaça até espumar; e só o larga depois de o ter quebrantado.
40 Ngo no gv lvbwlaksu vdwa kodwkkrwkla kooto um chara modubv vla, vbvritola bunu mvnyu mato.”
40 E roguei aos teus discípulos que o expulsassem, e não puderam.
41 “Nonu vdwnvgo mvngjwng manv okv rimurnv nyi vdw golaka! ngo nonua lvkobv vdwgo doodubv? Vdwgo ngo nonu gvlo laklwk sula doodubv?” Vbvrikunamv, nw nyi anga minto, “Noogv kuunyilo nga so aagv teka.”
41 E Jesus, respondendo, disse: Ó geração incrédula e perversa! Até quando estarei ainda convosco e vos sofrerei? Traze-me cá o teu filho.
42 Vmi gv aadungrilo, alvmanv dow hv ninyia kvdw lo hwkluto okv semit taplwk dubv mvtoku. Jisu uyu dow a orto jitoku, vmi a mvpu toku, okv ninyi ninyigv abua jikur toku.
42 E, quando vinha chegando, o demônio o derribou e convulsionou; porém Jesus repreendeu o espírito imundo, e curou o menino, e o entregou a seu pai.
43 Nyi mvnwngngv Pwknvyarnv gv kairungnv jwkrw a kaala lamrwpanya toku.
43 E todos pasmavam da majestade de Deus. E, maravilhando-se todos de todas as
44 “Mvngpa mabv riyoka ngo nonua ogugo mintam tvdudw! Nyia Kuunyilo nga nyi vdwgv laak lo laklwk tvduku.”
44 Ponde vós estas palavras em vossos ouvidos, porque o Filho do Homem será entregue nas mãos dos homens.
45 Vbvritola lvbwlaksu vdwv chimato ho gv minam v ogu vdw. Bunugv lokv si toosi nam gubv rito vkvlvgabv bunu hum chinyu maatoku, okv ho gv lvga nga bunu ninyia tvvka svngaka busu nyatoku.
45 Mas eles não entendiam essa palavra, que lhes era encoberta, para que a não compreendessem; e temiam interrogá-lo acerca dessa palavra.
46 Lvbwlaksu vdwv bunugv lokv yvvdw kaiyachok jinv vla larmisinya toku.
46 E suscitou-se entre eles uma discussão sobre qual deles seria o maior.
47 Jisu chintoku bunu ogugo mvngdung dudw, vkvlvgabv nw vmi ako naatoku, nw gvlo dakmu toku,
47 Mas Jesus, vendo o pensamento do coração deles, tomou uma criança, pô-la junto a si
48 Okv bunua minto, “Yvvdw ngoogv amin bv so vmi sum alvbv torwk sidunv, nga torwk sinamv; okv yvvdw nga torwk sidunv, nga imu nvnga ka torwk sidunv. Vkvlvgabv nonu mvnwng gvlo yvvdw miangyachok dunv hv kaiyachok nvngv.”
48 e disse-lhes: Qualquer que receber esta criança em meu nome recebe-me a mim; e qualquer que me recebe a mim recebe o que me enviou; porque aquele que entre vós todos for o menor, esse mesmo é grande.
49 Jon minto, “Tamsarnv, ngonu nyi ako noogv amin lokv uyuvram charlin nvgo kaapa tvbv okv ngonu ninyia mintorto, ogulvgavbolo nw ngonugv rikulo rinvma.”
49 E, respondendo João, disse: Mestre, vimos um que em teu nome expulsava os demônios, e lho proibimos, porque não te segue conosco.
50 “Ninyia mintor dubv rikw nyayo ka,” Jisu Jonnyi okv kvvbi lvbwlaksu vdwa minto, “Ogulvgavbolo yvv nonua rinying maadudw hv nonu gvngv.”
50 E Jesus lhes disse: Não o proibais, porque quem não é contra nós é por nós.
51 Jisunyi nyidomooku bv naachadw hv kvnwk lvlv toku, nw mvngnam a mvngbwk datoku okv Jerusalem lo vngdubv ninyigv lamtvlo vnglintoku.
51 E aconteceu que, completando-se os dias para a sua assunção, manifestou o firme propósito de ir a Jerusalém.
52 Nw gindungpingko vkv vngcho moto, v samaria nampum arwnglo vngto ninyigv lvgabv ogumvnwngnga paala mvkimvak pvvdukubv.
52 E mandou mensageiros diante da sua face; e, indo eles, entraram numa aldeia de samaritanos, para lhe prepararem pousada.
53 Vbvritola nyi vdwv ninyia naarwk sima toku, ogulvgavbolo ho v nw ninyigv lamtv nga Jerusalem bv vngdu vla abwk toku.
53 Mas não o receberam, porque o seu aspecto era como de quem ia a Jerusalém.
54 Vdwlo lvbwlaksu Jems okv Jon hum kaatokudw, bunu minto, “Ahtu, no ngonua nyidomooku tolokv vmv go goklu la bunua guyak guchak modubv mvngdure?”
54 E os discípulos Tiago e João, vendo isso, disseram: Senhor, queres que digamos que desça fogo do céu e os consuma, como Elias também fez?
55 Jisu dakrwk la bunua yamto.
55 Voltando-se, porém, repreendeu-os e disse: Vós não sabeis de que espírito sois.
56 Vbvrikunamv Jisu okv ninyigv lvbwlaksu vdwv kvvbi nampum lo vngtoku.
56 Porque o Filho do Homem não veio para destruir as almas dos homens, mas para salvá- E foram para outra aldeia.
57 Vbv bunugv lamtvlo bunu vngdungrilo, nyi ako Jisunyi minto, “No Ogolo vngdaka nam ngo vngming gvvre.”
57 E aconteceu que, indo eles pelo caminho, lhe disse um: Senhor, seguir-te-ei para onde quer que fores.
58 Jisu ninyia minto, “Haaringpaksar ngv ungrung doonyado, okv pvta ngv asup doosu nyadu, vbvritola Nyia Kuunyilo ngv oguloka karku guka okv doonu jiku guka kaayama.”
58 E disse-lhe Jesus: As raposas têm covis, e as aves do céu, ninhos, mas o Filho do Homem não tem onde reclinar a cabeça.
59 Nw kvvbinyi akonyika minto, “Nga vngming gvlaak.”
59 E disse a outro: Segue-me. Mas ele respondeu: Senhor, deixa que primeiro eu vá enterrar meu pai.
60 Jisu mirwkto, “Sinv nga bunugv svma nga risu motoka. No vngnyika Pwknvyarnv gv Karv nga japgo tvka.”
60 Mas Jesus lhe observou: Deixa aos mortos o enterrar os seus mortos; porém tu, vai e anuncia o Reino de Deus.
61 Kvvbinyi akonv minto, “Ngo nam vngming gvvre vbvritola atokchochukbv nga ngoogv vpin a alvbvka vmu labv.”
61 Disse também outro: Senhor, eu te seguirei, mas deixa-me despedir primeiro dos que estão em minha casa.
62 Jisu nw a minto, “Yvvnyi akonv kvdw a gwor raptokula okv vbvrinamv kochingbv kaakor dvdvnv Pwknvyarnv gv Karv lo rinv nvdu bv rima dunv.”
62 E Jesus lhe disse: Ninguém que lança mão do arado e olha para trás é apto para o Reino de Deus.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.