João 11
ANWNV GAMLV (TGJ) vs NTLH
1 Nyi ako aminv Lajaras vnamgo, nw Betani lo doonvgo lvvma toku. Betani vnamsi bangguv hoka Meri okv ninyigv bormv Marta dooto.
1 Um homem chamado Lázaro estava doente. Ele era do povoado de Betânia, onde Maria e a sua irmã Marta moravam.
2 So gv Meri angv si Jisunyi nampunv tvli lvpa lo piaknv okv um ninyigv dumpo dwmw lokv tipwnv angv; lvvmanv angv Lajaras ninyigv boru bv rito.
2 (Esta Maria era a mesma que pôs perfume nos pés do Senhor Jesus e os enxugou com os seus cabelos. Era o irmão dela, Lázaro, que estava doente.)
3 Anyibormv nyingv Jisunyi gaamgo milwk toku, “Ahtu, no gv ayanam ajin hv lvvma pvkv.”
3 As duas irmãs mandaram dizer a Jesus: — Senhor, o seu querido amigo Lázaro está doente!
4 Vdwlo Jisu um tvvpa tokudw, nw minto, “So gv lvvma angv gv anyung ngv Lajarasnyi sinam gubv rimare; so rinam si Pwknvyarnvnyi kaimonam lvgabv, okv so si vbvrinam hv Pwknvyarnv gv Kuunyilo ngvka hartvnam paare.”
4 Quando Jesus recebeu a notícia, disse:
5 Jisu Marta nyila ninyigv anyinyi okv Lajarasnyi paktoku.
5 Jesus amava muito Marta, e a sua irmã, e também Lázaro.
6 Vbvrijvka vdwlo hv Lajaras lvvmapvkv vnam yunying nga tvvtolaka ninyigv dooku hoka hv alu lonyi godv doodv toku.
6 Porém quando soube que Lázaro estava doente, ainda ficou dois dias onde estava.
7 Vbvrikunamv nw ninyigv lvbwlaksu vdwa minto, “Klai ngonu Judia bv vngkur lakuju.”
7 Então disse aos seus discípulos:
8 “Tamsarnv,” lvbwlaksu vdwv mirwkto, “Vjak mego ayungjvma nga nyi vdwv nam hoka vlwng ngv ordubv mvngnyato; no vngkur dukubv vla mvngdui?”
8 Mas eles disseram: — Mestre, faz tão pouco tempo que o povo de lá queria matá-lo a pedradas, e o senhor quer voltar?
9 Jisu minto, “Aluv gunta vring gola anyigo doodu, dooma dunvre? Vkvlvgabv yvvdw alu pua lo vngkar dunv hv pokmap madunv, hv nyiamooku gv lounglo kaapa kunam lvgabv.
9 Jesus respondeu:
10 Vbvritola hv ayu rinyi vngkar bolo hv pokmapdo, ogulvgavbolo hv loung dooma.”
10 Mas, se anda de noite, tropeça porque nele não existe luz.
11 Jisu sum minto, okv vbvrikunamv mindvto, “Ngonu ajin Lajaras yupvku, vbvritola ngo vngla okv ninyi muu riku.”
11 Jesus disse isso e depois continuou:
12 Lwbwlaksu vdwv mirwkto, “Ahtu, nw yupdung dvnvlo hv alvriku.”
12 — Senhor, se ele está dormindo, isso quer dizer que vai ficar bom! — disseram eles.
13 Jisu gv minam v manv Lajaras sipvku vla, vbvritola bunu hv yupching bv yuppv nvgo vla mvngto.
13 Mas o que Jesus queria dizer era que Lázaro estava morto. Porém eles pensavam que ele estivesse falando do sono natural.
14 Vkvlvgabv Jisu bunua jvjvbv mintam jitoku, “Lajaras siroku,
14 Então Jesus disse claramente:
15 vbvritola nonugv lvgabv ngo mvngpudo ngo ninyia lvkobv dooma toku, vkvlvga nonu ho mvngjwng dukubv. Klvi hv gvlo vnglaju.”
15 mas eu estou alegre por não ter estado lá com ele, pois assim vocês vão crer. Vamos até a casa dele.
16 Tomas (Bvngpiam vla minam) ninyigv ajin vdwa minto, “Klvi ngonu mvnwngngv Tamsarbonyi lvkobv vngming gvlaju, ngonuka ninyia lvkobv sikulo simi gvnam lvgabv!”
16 Então Tomé, chamado “o Gêmeo”, disse aos outros discípulos: — Vamos nós também a fim de morrer com o Mestre!
17 Vdwlo Jisu vngchi tokudw, Lajarasnyi nyibung riku namv alu loopi dukubv hv paatoku.
17 Quando Jesus chegou, já fazia quatro dias que Lázaro havia sido sepultado.
18 Betani ngv Jerusalem lokv lvtw aom gubv rito,
18 Betânia ficava a menos de três quilômetros de Jerusalém,
19 okv Judia gv nyi achialvgo Meri okv Marta bunyigv boru sikunam lvgalo mvngdwk mabvkv vla mimbv okv kaalwkbv aanyatoku.
19 e muitas pessoas tinham vindo visitar Marta e Maria para as consolarem por causa da morte do irmão.
20 Jisu aariku vla vdwlo Marta tvvpa tokudw, nw kaarwk sidubv vnglintoku, vbvritola Meri naam lo dootoku.
20 Quando Marta soube que Jesus estava chegando, foi encontrar-se com ele. Porém Maria ficou sentada em casa.
21 Marta Jisunyi mintoku, “Ahtu, no so doonv guilo ngoogv boruv sima dvnvpv!
21 Então Marta disse a Jesus: — Se o senhor estivesse aqui, o meu irmão não teria morrido!
22 Vbvritola ngo chindu vjakka no ninyia ogugo koodudw Pwknvyarnv nam jire.”
22 Mas eu sei que, mesmo assim, Deus lhe dará tudo o que o senhor pedir a ele.
23 Jisu ninyia mintam toku, “No gv boruv turkur reku.”
23 — O seu irmão vai ressuscitar! — disse Jesus.
24 Marta mirwksito, “Ngo chindu, hv ataranya alulo turkur reku.”
24 Marta respondeu: — Eu sei que ele vai ressuscitar no último dia!
25 Jisu ninyia minto, “Turkurkunam vla singnam v ngo. Yvvdw nga mvngjwng dunv hv turre, hv sikujeka;
25 Então Jesus afirmou:
26 okv yvvdw singdunv okv ngam mvngjwng dunv hv vdwloka simare. No sum mvngjwng dunvre?”
26 e quem vive e crê em mim nunca morrerá. Você acredita nisso?
27 Hv mirwkto, “Vkv, Ahtu! ngo mvngjwng dunv no Kristo, Pwknvyarnv gv Kuunyilo, yvvdw nyiamooku so aajikunv ngv.”
27 — Sim, senhor! — disse ela. — Eu creio que o senhor é o Messias , o Filho de Deus, que devia vir ao mundo.
28 Marta sum minro kochingbv nw vngkur toku, okv ninyigv anyi Merinyi minsila minjito. “Tamsarbo si doodu,” hv anyia minjitoku, “okv nam tvvkadu.”
28 Depois de dizer isso, Marta foi, chamou Maria, a sua irmã, e lhe disse em particular: — O Mestre chegou e está chamando você.
29 Vdwlo Meri sum tvvpa tokudw, hv gudung toku okv ninyia kaarwk sudubv baapubv vnglintoku.
29 Quando Maria ouviu isso, levantou-se depressa e foi encontrar-se com Jesus.
30 Jisu vjaklodvbv nampumlo aachi madvto, vbvritola Marta gv ninyia kaarwk suku mookulo doobwngto.
30 Pois ele não tinha chegado ao povoado, mas ainda estava no lugar onde Marta o havia encontrado.
31 Nyi vdwv naam lo Merinyi lvkobv doonv vdwv ninyia mvngdwk mabvkv vnyato, ninyia vngming gvnyato, vdwlo bunu ninyia baapubv gudungdanv agumbv vnglin nama kaato kudw, bunu ninyia nyibung lo kapdubv vngji nvgo vla mvngnyato.
31 As pessoas que estavam na casa com Maria, consolando-a, viram que ela se levantou e saiu depressa. Então foram atrás dela, pois pensavam que ela ia ao túmulo para chorar ali.
32 Jisu ogolo doopvdw hoka Meri vngchi toku, okv hv baapubv ninyia kaapa danam gula, hv Jisu gv lvpa lo gipv toku. “Ahtu,” hv minto, “No so doonv guilo, ngoogv boruv sima dvnvpv!”
32 Maria chegou ao lugar onde Jesus estava e logo que o viu caiu aos pés dele e disse: — Se o senhor tivesse estado aqui, o meu irmão não teria morrido!
33 Jisu ninyia kapdubv kaatoku, okv ninyia lvkobv rinv vdwvka oguaingbv kapdudw umka kaatoku; vbvrinam hv ninyigv haapok ka mvsit la, okv achialvbv mvngdwk motoku.
33 Jesus viu Maria chorando e viu as pessoas que estavam com ela chorando também. Então ficou muito comovido e aflito
34 Hv bunua tvvkato, “Nonu ninyia ogolo nyibung riipvnv?”
34 e perguntou: — Venha ver, senhor! — responderam.
35 Jisu kapto.
35 Jesus chorou.
36 Nyi vdwv minto, “Kaatoka, ninyia achialvbv pakdu!”
36 Então as pessoas disseram: — Vejam como ele amava Lázaro!
37 Vbvritola bunu megonv minto, “Hv nyikching nvnga kaapa dukubv mvtoku, nw mvmma pvnvre? Nw Lajarasnyi sima dubv mvnyu mapv nvdw?”
37 Mas algumas delas disseram: — Ele curou o cego. Será que não poderia ter feito alguma coisa para que Lázaro não morresse?
38 Lvkodv mvngdwk hilok laikula dooku mabvku, Jisu nyibung lo vngtoku hv lvngpwk bv rito agi aagia nga vlwng ajap nvgo jootum kunam go.
38 Jesus ficou outra vez muito comovido. Ele foi até o túmulo, que era uma gruta com uma pedra colocada na entrada,
39 Jisu minto, “Vlwng nga dvato!”
39 e ordenou: Marta, a irmã do morto, disse: — Senhor, ele está cheirando mal, pois já faz quatro dias que foi sepultado!
40 Jisu ninyia minto, “Ngo nam mimapvnvre, no mvngjwng bolo Pwknvyarnv gv jwkrw nga kaapare vla?”
40 Jesus respondeu:
41 Bunu vlwng nga dva toku. Jisu aobv kaadungto okv minto, “Abu, ngo nam umbonyikv, no nga tvvyadu.
41 Então tiraram a pedra. Jesus olhou para o céu e disse:
42 Ngo chindu no lokia ngam tvvyadu, vbvritola ngo sung mindu so nyi vdw so gv lvgabv, ogulvgavbolo so nyi vdw si no ngam vngmupvnv vla mvngjwng dukubv.”
42 Eu sei que sempre me ouves; mas eu estou dizendo isso por causa de toda esta gente que está aqui, para que eles creiam que tu me enviaste.
43 Hv vbv minro kochingbv, hv gamtv rungbv gokto, “Lajaras, lintokuka!”
43 Depois de dizer isso, gritou:
44 Hv nyibung lokv lintoku, ninyigv lvpa laak ha vji puching dvdubv, okv nyukmu haka puching dvdubv. Jisu bunua minto, “Ninyia paksok la, okv vngmu tokuka.”
44 E o morto saiu. Os seus pés e as suas mãos estavam enfaixados com tiras de pano, e o seu rosto estava enrolado com um pano. Então Jesus disse:
45 Nyi achialvgo Merinyi kaalwkla aanv vdwv Jisu ogugo ripvkudw kaanya toku okv bunu ninyia mvngjwng nyatoku.
45 Muitas pessoas que tinham ido visitar Maria viram o que Jesus tinha feito e creram nele.
46 Vbvritola megonv bunu Parisis vdwgvlo vngkur toku okv Jisu ogugo ripvkudw minpa toku.
46 Mas algumas pessoas voltaram e contaram aos fariseus o que ele havia feito.
47 Vkvlvgabv Parisis vdwv, okv nyibu butvnv vdwv Kvba vdwa lvkobv kaarwksuto okv minto, “Ngonu oguridukubv? Kaatokuka so nyi gv lamrwpanam kaatamnam ma!
47 Então os fariseus e os chefes dos sacerdotes se reuniram com o Conselho Superior e disseram: — O que é que nós vamos fazer? Esse homem está fazendo muitos milagres!
48 Ngonu so nyi sum svbv ribwng mobolo, nyichar mvnwngngv ninyia mvngjwng riku, okv Roman nyi kainv vdwv tvvchar kayarre okv ngonugv Pwknvyarnvnaam ha mvyakmvchak riku okv ngonugv haalung ngakka!”
48 Se deixarmos que ele continue fazendo essas coisas, todos vão crer nele. Aí as autoridades romanas agirão contra nós e destruirão o Templo e o nosso país.
49 Bunugv lokv akonv, aminv Kayapas, yvvdw ho anying hoka Nyibu Butvyachok nvbv rinv angv, minto, “Nonu ogu pvcha pvnvri!
49 Então Caifás, que naquele ano era o Grande Sacerdote , disse: — Vocês não sabem nada!
50 Nonu mvngdi malare, haalung gv yaktv svnga, nonugv lvgabv alvyanvngv, nyi akin gonv nyi vdwgv lvgabv siria monam si?”
50 Será que não entendem que para vocês é melhor que morra apenas um homem pelo povo do que deixar que o país todo seja destruído?
51 Minjvjvbolo hv sung atuv mvngsula mimato; vmabvya hv ho anying gv Nyibu Butvyachok nvbv rinam lvgabv, hv nyikrw kaala Jisu Jius nyi vdwgv lvgabv siria tvdu vla,
51 Naquele momento Caifás não estava falando por si mesmo. Mas, como ele era o Grande Sacerdote naquele ano, estava profetizando que Jesus ia morrer pela nação.
52 okv bunua mvngchikma, vbvritola Pwknvyarnvnyi mooku mvnwnglo doosik kunv vdwa akin gubvku naadumsidu kubvka.
52 E não somente pela nação, mas também para reunir em um só corpo todos os filhos de Deus que estão espalhados por toda parte.
53 Ho alu lokv Jius nyi kainv vdwv Jisunyi mvkidubv rungtoku.
53 Então, daquele dia em diante, os líderes judeus fizeram planos para matar Jesus.
54 Vkvlvgabv Jisu Judia mookulo nyi kaagialo vngkar matoku, vbvritola vngyu toku okv chukrimooku nvchi mooku gulo vngtoku, Epraim vnam banggu gulo hoka ninyigv lvbwlaksu vdwa lvkobv doolwk toku.
54 Por isso ele já não andava publicamente na Judeia, mas foi para uma região perto do deserto, a uma cidade chamada Efraim, e ficou ali com os seus discípulos.
55 Vngbokunam Pumja dvdw ngv nvchi toku, nyi achialv go mooku lokv pumja rima dwbv ridar kakdar koodubv vla Jerusalem lo aanya toku.
55 Faltava pouco tempo para a Festa da Páscoa . Muitos judeus foram a Jerusalém antes da festa para tomar parte na cerimônia de purificação .
56 Bunu Jisunyi kaakarnyato, okv bunu Pwknvyarnvnaam lo vngkum nyatoku, bunu akonv ako nvnga tvvka minsuto, “No ogubv mvngdu? Hv pumja so aarung mare, ma aaridw?”
56 Eles procuravam Jesus e, no pátio do Templo, perguntavam uns aos outros: — O que é que vocês acham? Será que ele vem à festa?
57 Nyibu butvnv vdwv okv Parisis vdwv orto jipvpv yvvdw Jisu ogolo doopvdw um chinv ngv, hv minpa laka, vkvlvgavbolo bunu ninyia naatung nyudukubv.
57 Os chefes dos sacerdotes e os fariseus queriam prender Jesus. Por isso tinham dado ordem para que, se alguém soubesse, contasse onde ele estava.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.