João 11

ANWNV GAMLV (TGJ) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Nyi ako aminv Lajaras vnamgo, nw Betani lo doonvgo lvvma toku. Betani vnamsi bangguv hoka Meri okv ninyigv bormv Marta dooto.
1 Um homem chamado Lázaro estava doente. Ele era de Betânia, da aldeia de Maria e de sua irmã Marta.
2 So gv Meri angv si Jisunyi nampunv tvli lvpa lo piaknv okv um ninyigv dumpo dwmw lokv tipwnv angv; lvvmanv angv Lajaras ninyigv boru bv rito.
2 Esta Maria, cujo irmão Lázaro estava doente, era a mesma que ungiu o Senhor com perfume e lhe enxugou os pés com os seus cabelos.
3 Anyibormv nyingv Jisunyi gaamgo milwk toku, “Ahtu, no gv ayanam ajin hv lvvma pvkv.”
3 Por isso, as irmãs de Lázaro mandaram dizer a Jesus: — Aquele que o Senhor ama está doente.
4 Vdwlo Jisu um tvvpa tokudw, nw minto, “So gv lvvma angv gv anyung ngv Lajarasnyi sinam gubv rimare; so rinam si Pwknvyarnvnyi kaimonam lvgabv, okv so si vbvrinam hv Pwknvyarnv gv Kuunyilo ngvka hartvnam paare.”
4 Ao receber a notícia, Jesus disse:
5 Jisu Marta nyila ninyigv anyinyi okv Lajarasnyi paktoku.
5 Ora, Jesus amava Marta e a irmã dela, e também Lázaro.
6 Vbvrijvka vdwlo hv Lajaras lvvmapvkv vnam yunying nga tvvtolaka ninyigv dooku hoka hv alu lonyi godv doodv toku.
6 Quando soube que Lázaro estava doente, ainda se demorou dois dias no lugar onde estava.
7 Vbvrikunamv nw ninyigv lvbwlaksu vdwa minto, “Klai ngonu Judia bv vngkur lakuju.”
7 Depois, disse aos seus discípulos:
8 “Tamsarnv,” lvbwlaksu vdwv mirwkto, “Vjak mego ayungjvma nga nyi vdwv nam hoka vlwng ngv ordubv mvngnyato; no vngkur dukubv vla mvngdui?”
8 Os discípulos disseram: — Mestre, ainda há pouco os judeus queriam apedrejá-lo! E o senhor quer voltar para lá?
9 Jisu minto, “Aluv gunta vring gola anyigo doodu, dooma dunvre? Vkvlvgabv yvvdw alu pua lo vngkar dunv hv pokmap madunv, hv nyiamooku gv lounglo kaapa kunam lvgabv.
9 Jesus respondeu:
10 Vbvritola hv ayu rinyi vngkar bolo hv pokmapdo, ogulvgavbolo hv loung dooma.”
10 Mas, se andar de noite, tropeça, porque nele não há luz.
11 Jisu sum minto, okv vbvrikunamv mindvto, “Ngonu ajin Lajaras yupvku, vbvritola ngo vngla okv ninyi muu riku.”
11 Tendo dito isso, acrescentou:
12 Lwbwlaksu vdwv mirwkto, “Ahtu, nw yupdung dvnvlo hv alvriku.”
12 Então os discípulos disseram: — Senhor, se dorme, estará salvo.
13 Jisu gv minam v manv Lajaras sipvku vla, vbvritola bunu hv yupching bv yuppv nvgo vla mvngto.
13 Jesus falava da morte de Lázaro, mas eles pensavam que tivesse falado do repouso do sono.
14 Vkvlvgabv Jisu bunua jvjvbv mintam jitoku, “Lajaras siroku,
14 Então Jesus lhes disse claramente:
15 vbvritola nonugv lvgabv ngo mvngpudo ngo ninyia lvkobv dooma toku, vkvlvga nonu ho mvngjwng dukubv. Klvi hv gvlo vnglaju.”
15 Por causa de vocês me alegro de que não estivesse lá, para que vocês possam crer. Mas vamos até ele.
16 Tomas (Bvngpiam vla minam) ninyigv ajin vdwa minto, “Klvi ngonu mvnwngngv Tamsarbonyi lvkobv vngming gvlaju, ngonuka ninyia lvkobv sikulo simi gvnam lvgabv!”
16 Então Tomé, chamado Dídimo, disse aos outros discípulos: — Vamos também nós para morrer com o Mestre!
17 Vdwlo Jisu vngchi tokudw, Lajarasnyi nyibung riku namv alu loopi dukubv hv paatoku.
17 Quando Jesus chegou, encontrou Lázaro já sepultado havia quatro dias.
18 Betani ngv Jerusalem lokv lvtw aom gubv rito,
18 Ora, Betânia ficava a mais ou menos três quilômetros de Jerusalém.
19 okv Judia gv nyi achialvgo Meri okv Marta bunyigv boru sikunam lvgalo mvngdwk mabvkv vla mimbv okv kaalwkbv aanyatoku.
19 Muitos dos judeus vieram visitar Marta e Maria, a fim de consolá-las por causa do irmão.
20 Jisu aariku vla vdwlo Marta tvvpa tokudw, nw kaarwk sidubv vnglintoku, vbvritola Meri naam lo dootoku.
20 Marta, quando soube que Jesus estava chegando, foi encontrar-se com ele; Maria, porém, ficou sentada em casa.
21 Marta Jisunyi mintoku, “Ahtu, no so doonv guilo ngoogv boruv sima dvnvpv!
21 Então Marta disse a Jesus: — Se o Senhor estivesse aqui, o meu irmão não teria morrido.
22 Vbvritola ngo chindu vjakka no ninyia ogugo koodudw Pwknvyarnv nam jire.”
22 Mas também sei que, mesmo agora, tudo o que o senhor pedir a Deus, ele concederá.
23 Jisu ninyia mintam toku, “No gv boruv turkur reku.”
23 Jesus disse a ela:
24 Marta mirwksito, “Ngo chindu, hv ataranya alulo turkur reku.”
24 Ao que Marta respondeu: — Eu sei que ele há de ressurgir na ressurreição, no último dia.
25 Jisu ninyia minto, “Turkurkunam vla singnam v ngo. Yvvdw nga mvngjwng dunv hv turre, hv sikujeka;
25 Então Jesus declarou:
26 okv yvvdw singdunv okv ngam mvngjwng dunv hv vdwloka simare. No sum mvngjwng dunvre?”
26 E todo o que vive e crê em mim não morrerá eternamente. Você crê nisto?
27 Hv mirwkto, “Vkv, Ahtu! ngo mvngjwng dunv no Kristo, Pwknvyarnv gv Kuunyilo, yvvdw nyiamooku so aajikunv ngv.”
27 Marta respondeu: — Sim, Senhor! Eu creio que o senhor é o Cristo, o Filho de Deus que devia vir ao mundo.
28 Marta sum minro kochingbv nw vngkur toku, okv ninyigv anyi Merinyi minsila minjito. “Tamsarbo si doodu,” hv anyia minjitoku, “okv nam tvvkadu.”
28 Depois de dizer isto, Marta foi chamar Maria, a sua irmã, e lhe disse em particular: — O Mestre chegou e está chamando você.
29 Vdwlo Meri sum tvvpa tokudw, hv gudung toku okv ninyia kaarwk sudubv baapubv vnglintoku.
29 Quando Maria ouviu isso, levantou-se depressa e foi até ele,
30 Jisu vjaklodvbv nampumlo aachi madvto, vbvritola Marta gv ninyia kaarwk suku mookulo doobwngto.
30 pois Jesus ainda não tinha entrado na aldeia, mas permanecia onde Marta o havia encontrado.
31 Nyi vdwv naam lo Merinyi lvkobv doonv vdwv ninyia mvngdwk mabvkv vnyato, ninyia vngming gvnyato, vdwlo bunu ninyia baapubv gudungdanv agumbv vnglin nama kaato kudw, bunu ninyia nyibung lo kapdubv vngji nvgo vla mvngnyato.
31 Os judeus que estavam com Maria em casa e a consolavam, vendo-a levantar-se depressa e sair, seguiram-na, pensando que ela ia ao túmulo para chorar.
32 Jisu ogolo doopvdw hoka Meri vngchi toku, okv hv baapubv ninyia kaapa danam gula, hv Jisu gv lvpa lo gipv toku. “Ahtu,” hv minto, “No so doonv guilo, ngoogv boruv sima dvnvpv!”
32 Quando Maria chegou ao lugar onde Jesus estava, ao vê-lo, lançou-se aos seus pés, dizendo: — Se o Senhor estivesse aqui, o meu irmão não teria morrido.
33 Jisu ninyia kapdubv kaatoku, okv ninyia lvkobv rinv vdwvka oguaingbv kapdudw umka kaatoku; vbvrinam hv ninyigv haapok ka mvsit la, okv achialvbv mvngdwk motoku.
33 Quando Jesus viu que ela chorava, e que os judeus que a acompanhavam também choravam, agitou-se no espírito e se comoveu.
34 Hv bunua tvvkato, “Nonu ninyia ogolo nyibung riipvnv?”
34 E perguntou: Eles responderam: — Senhor, venha ver!
35 Jisu kapto.
35 Jesus chorou.
36 Nyi vdwv minto, “Kaatoka, ninyia achialvbv pakdu!”
36 Então os judeus disseram: — Vejam o quanto ele o amava.
37 Vbvritola bunu megonv minto, “Hv nyikching nvnga kaapa dukubv mvtoku, nw mvmma pvnvre? Nw Lajarasnyi sima dubv mvnyu mapv nvdw?”
37 Mas alguns disseram: — Será que ele, que abriu os olhos ao cego, não podia fazer com que Lázaro não morresse?
38 Lvkodv mvngdwk hilok laikula dooku mabvku, Jisu nyibung lo vngtoku hv lvngpwk bv rito agi aagia nga vlwng ajap nvgo jootum kunam go.
38 Jesus, agitando-se novamente em si mesmo, foi até o túmulo, que era uma gruta em cuja entrada tinham colocado uma pedra.
39 Jisu minto, “Vlwng nga dvato!”
39 Então Jesus ordenou: Marta, irmã do falecido, disse a Jesus: — Senhor, já cheira mal, porque está morto há quatro dias.
40 Jisu ninyia minto, “Ngo nam mimapvnvre, no mvngjwng bolo Pwknvyarnv gv jwkrw nga kaapare vla?”
40 Jesus respondeu:
41 Bunu vlwng nga dva toku. Jisu aobv kaadungto okv minto, “Abu, ngo nam umbonyikv, no nga tvvyadu.
41 Então tiraram a pedra. E Jesus, levantando os olhos para o céu, disse:
42 Ngo chindu no lokia ngam tvvyadu, vbvritola ngo sung mindu so nyi vdw so gv lvgabv, ogulvgavbolo so nyi vdw si no ngam vngmupvnv vla mvngjwng dukubv.”
42 Eu sei que sempre me ouves, mas falei isso por causa da multidão presente, para que creiam que tu me enviaste.
43 Hv vbv minro kochingbv, hv gamtv rungbv gokto, “Lajaras, lintokuka!”
43 E, depois de dizer isso, clamou em alta voz:
44 Hv nyibung lokv lintoku, ninyigv lvpa laak ha vji puching dvdubv, okv nyukmu haka puching dvdubv. Jisu bunua minto, “Ninyia paksok la, okv vngmu tokuka.”
44 Aquele que tinha morrido saiu, tendo os pés e as mãos amarrados com ataduras e o rosto envolto num lenço. Então Jesus lhes ordenou:
45 Nyi achialvgo Merinyi kaalwkla aanv vdwv Jisu ogugo ripvkudw kaanya toku okv bunu ninyia mvngjwng nyatoku.
45 Muitos dos judeus que tinham vindo visitar Maria, vendo o que Jesus havia feito, creram nele.
46 Vbvritola megonv bunu Parisis vdwgvlo vngkur toku okv Jisu ogugo ripvkudw minpa toku.
46 Outros, porém, foram até os fariseus e lhes contaram o que Jesus havia feito.
47 Vkvlvgabv Parisis vdwv, okv nyibu butvnv vdwv Kvba vdwa lvkobv kaarwksuto okv minto, “Ngonu oguridukubv? Kaatokuka so nyi gv lamrwpanam kaatamnam ma!
47 Então os principais sacerdotes e os fariseus convocaram o Sinédrio e disseram: — O que estamos fazendo, uma vez que este homem opera muitos sinais?
48 Ngonu so nyi sum svbv ribwng mobolo, nyichar mvnwngngv ninyia mvngjwng riku, okv Roman nyi kainv vdwv tvvchar kayarre okv ngonugv Pwknvyarnvnaam ha mvyakmvchak riku okv ngonugv haalung ngakka!”
48 Se o deixarmos assim, todos crerão nele; depois, virão os romanos e tomarão não só o nosso lugar, mas a própria nação.
49 Bunugv lokv akonv, aminv Kayapas, yvvdw ho anying hoka Nyibu Butvyachok nvbv rinv angv, minto, “Nonu ogu pvcha pvnvri!
49 Mas um deles, Caifás, que era sumo sacerdote naquele ano, advertiu-os, dizendo: — Vocês não sabem nada,
50 Nonu mvngdi malare, haalung gv yaktv svnga, nonugv lvgabv alvyanvngv, nyi akin gonv nyi vdwgv lvgabv siria monam si?”
50 nem entendem que é melhor para vocês que morra um só homem pelo povo e que não venha a perecer toda a nação.
51 Minjvjvbolo hv sung atuv mvngsula mimato; vmabvya hv ho anying gv Nyibu Butvyachok nvbv rinam lvgabv, hv nyikrw kaala Jisu Jius nyi vdwgv lvgabv siria tvdu vla,
51 Ora, Caifás não disse isto por conta própria, mas, sendo sumo sacerdote naquele ano, profetizou que Jesus estava para morrer pela nação.
52 okv bunua mvngchikma, vbvritola Pwknvyarnvnyi mooku mvnwnglo doosik kunv vdwa akin gubvku naadumsidu kubvka.
52 E não somente pela nação, mas também para reunir em um só corpo os filhos de Deus, que andam dispersos.
53 Ho alu lokv Jius nyi kainv vdwv Jisunyi mvkidubv rungtoku.
53 Desde aquele dia, resolveram matar Jesus.
54 Vkvlvgabv Jisu Judia mookulo nyi kaagialo vngkar matoku, vbvritola vngyu toku okv chukrimooku nvchi mooku gulo vngtoku, Epraim vnam banggu gulo hoka ninyigv lvbwlaksu vdwa lvkobv doolwk toku.
54 Assim sendo, Jesus já não andava publicamente entre os judeus, mas retirou-se para uma região vizinha ao deserto, para uma cidade chamada Efraim, onde permaneceu com os discípulos.
55 Vngbokunam Pumja dvdw ngv nvchi toku, nyi achialv go mooku lokv pumja rima dwbv ridar kakdar koodubv vla Jerusalem lo aanya toku.
55 Estava próxima a Páscoa dos judeus, e muitos daquela região foram a Jerusalém antes da Páscoa para se purificar.
56 Bunu Jisunyi kaakarnyato, okv bunu Pwknvyarnvnaam lo vngkum nyatoku, bunu akonv ako nvnga tvvka minsuto, “No ogubv mvngdu? Hv pumja so aarung mare, ma aaridw?”
56 Lá, procuravam Jesus e, estando eles no templo, diziam uns aos outros: — O que vocês acham? Ele não virá à festa?
57 Nyibu butvnv vdwv okv Parisis vdwv orto jipvpv yvvdw Jisu ogolo doopvdw um chinv ngv, hv minpa laka, vkvlvgavbolo bunu ninyia naatung nyudukubv.
57 Ora, os principais sacerdotes e os fariseus haviam ordenado que, se alguém soubesse onde ele estava, o denunciasse, para que pudessem prendê-lo.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.