Atos 28
Sbö Tjl̈õkwo (TFRNTPO) vs NVT
1 Eshko ga tjawa kayo döktong pjono l̈öng pjöshko uunkong irgo ga miydororwa ga dl̈ung tjrëko l̈i ko Malta.
1 Uma vez a salvo em terra, descobrimos que estávamos na ilha de Malta.
2 Kjok eshko l̈i noyo tjok, ga tjawa dara yõtso tjë jĩkong. Eshko ga shunyo shrë pjang ara, smo ara bakoe. Eni kuzong ga iök boktöna l̈ok, ga tjawa rokara uunkong ba zl̈ong bäng, iökkok eshko wl̈o.
2 O povo de lá nos tratou com muita bondade. Por ser um dia frio e chuvoso, fizeram uma fogueira na praia para nos receber.
3 Eshko ga Pablo l̈öng dogro töno kjl̈öbö, ga dbuya shäng iök l̈i roshko. Eshko ga iök l̈i kjl̈ik ara kjĩshko ga dgur brik buk eshko kjl̈ara, ga Pablo uara ba orkwoshko, ga dgur l̈i beno pjang l̈ing ba orkwo go.
3 Enquanto Paulo juntava um monte de gravetos e os colocava no fogo, uma cobra venenosa que fugia do calor mordeu sua mão.
4 Ĩya kjok eshko sopgarë ga tjl̈ẽ l̈ok ëng kong ga «Domer kjwe owa, no zrök ä wl̈eniyo dikjoyoe. Döktong tek dl̈ung kjing kjok owashko dwayo ëmdë ga bi sbö shäng kjl̈ara kowëy Kjok L̇l̇gwega Bek l̈i, domer kjwe woyde ber shäng së l̇l̇ëme» l̈e.
4 Quando os habitantes da ilha viram a cobra pendurada na mão de Paulo, disseram uns aos outros: “Sem dúvida ele é um assassino! Embora tenha escapado do mar, a justiça não lhe permitiu viver”.
5 Gueniyo ga dgur l̈i sringza Pablorë buk iök pjë jong ri ri l̈i roshko, ga l̇l̇ëye shäryono Pablo kong l̇l̇ëme.
5 Mas Paulo sacudiu a cobra no fogo e não sofreu nenhum mal.
6 Eshko ga l̈öng tjë jĩkong l̈i wotjl̈ĩno ga «Kjwe orkwo dguë jekdo, l̇l̇ëm ga jek buk rish wol̈on jekdoro» l̈ara. Gueniyo koshe l̈öng kjër ga dguë sira l̇l̇ëme. Ĩya l̈ok ga l̇l̇ëye shäryë ba kong l̇l̇ëm ga wotjl̈ĩk l̈ok obl̈ë, tjl̈ẽ l̈ok ga «Bi sböpga kjl̈arayo l̈i kjwe» l̈e. Pablo uara dgurdë ba orkwoshko (Hechos 28.3-6)|src="CN02050B.TIF" size="col" ref="Acts 28.3 "
6 O povo esperava que ele inchasse ou caísse morto de repente. No entanto, depois de esperarem muito tempo e verem que nada havia acontecido, mudaram de ideia e começaram a dizer que ele era um deus.
7 Dl̈ung tjrëko eshko so ichaga ko Publio. Ga tjawa tjyono l̈öng l̈ishko ga kjok ber buk soshko kjrina baĩya. Eni ga tjawa wl̈okjrara, dara yõtso ba ushko dbargwo mya.
7 Perto da praia, havia uma propriedade pertencente a Públio, a principal autoridade da ilha. Por três dias, ele nos hospedou e nos tratou com bondade.
8 Eshko ga Publio data buk swl̈o ara ba bukkl̈o kjing go, kjl̈ik ara, roshkwë ara bakoe. Eni ga Pablo jek öötong shäng ba ĩk. Eshko ga syõshtono Sbö kong ba kjĩshko. E irgo ga orkwo iono ba kjing go, ga poptara beno pjl̈úe.
8 Aconteceu que o pai de Públio estava doente, com febre e disenteria. Paulo entrou, orou por ele e, impondo as mãos sobre sua cabeça, o curou.
9 Roy kuya swl̈opga tjeng dl̈ung tjrëko obl̈ërë ga shrono l̈öng Pablo shwoy uunkong, ga poptara pjire.
9 Então os demais enfermos da ilha vieram e foram curados.
10 Eni ga kjok eshko sopga beno l̈öng woowa l̇l̇ëm borwa kong. E kjĩshko ga tjawa kong l̇l̇ëbo twara arae. Ga tjawa brikshko ga l̇l̇ëbo woydororwa borwa kjimtokl̈o irbo wl̈o l̈i, e twara l̈ok borwa kong pjire.
10 Como resultado, fomos cobertos de presentes e honras e, chegada a hora de partirmos, o povo nos forneceu todos os suprimentos necessários à viagem.
11 Eshko ga kjyong kësbang pjang kjl̈ara tek Alejandría kjokyo dwayo, pjang kjok owa jek pjir l̈i koshë. Kjyong l̈i pogl̈o go ba sböpga do pjök l̈i jyãgl̈o tak l̈ok. Ba sböpga l̈i kowe l̈ok Cástor, Pólux. Eshko ga tjawa l̈öng dl̈ung tjrëko l̈i öötong mogl̈o myashko ga tjawa opyono kjyong l̈i roshko, ga tjawa opshino to dl̈ung tjrëko l̈i dwayo.
11 Três meses depois do naufrágio, embarcamos em outro navio, que havia passado o inverno na ilha. Era um navio alexandrino, que tinha na parte da frente a figura dos deuses gêmeos.
12 Ga tjawa jek öötong l̈öng kjyong tjyozl̈ong kjokyo ko Siracusa, ga tjawa beno l̈öng eshko dbargwo mya.
12 Aportamos em Siracusa, onde ficamos três dias.
13 E irgo ga tjawa jek l̈öng dl̈ung sor go jek äär l̈öng Regio kjokyo. Wẽshko ga pjl̈uk tjwe jong borwa irgo, ga tjawa opshino toe. E wẽyo obi ga tjawa jek öötong l̈öng Puteoli kjokyo.
13 Dali navegamos até Régio. Um dia depois, um vento sul começou a soprar, de modo que no dia seguinte prosseguimos até Potéoli.
14 Eni ga tjawa opshino kjyong roshko dwayo. Eshko ga pjeyoga Jesús tjl̈õkwo kjraga wl̈ẽnorwa l̈öng kjl̈öbö, ga tjawa mana ber l̈öng ba tjok sondë kjwara wl̈o l̈e, ga tjawa beno l̈önge. E irgo ga tjawa opshino to jek Roma kjokyo pjö l̈ëkong.
14 Ali encontramos alguns irmãos que nos convidaram a passar uma semana com eles. Depois fomos para Roma.
15 Eshko ga tjawa roy kura pjeyoga Jesús tjl̈õkwo kjraga l̈öng Roma kjokyo l̈irë tjän. Eni kuzong ga kjone kjone opshino jer l̈öng borwa koshë irbo. Kjong kjong jer l̈öng borwa koshë l̇l̇ëbo soynezl̈ong shtoyo ko Apio, kjong kjong jer l̈öng kjok kjrina obi, oba pozl̈ong uyo l̈ok mya l̈ishko. Ga jer l̈öng borwa koshaga l̈i ĩya Pablorë ga beno shäng wopjl̈ú, dbokjrono jek obi, ga tjl̈ẽ Sbö kong ga «Tjawa kjimtorop kësbange. Tja wopjl̈ú bop tjok» l̈e. Ga epga jek iröng borwa tjok.
15 Os irmãos em Roma souberam que estávamos chegando e vieram ao nosso encontro no Fórum da Via Ápia. Outros se juntaram a nós nas Três Vendas. Ao vê-los, Paulo se animou e agradeceu a Deus.
16 Tjawa öötong l̈öng Roma kjokyo ga kjok l̇l̇gwegaga l̈öng eshko l̈i, Pablo iara l̈ok beno shäng no shdũzl̈ong uyo roshko l̇l̇ëme. Kong u wl̈ẽna kjwara, iara beno sök eshko tjoksa, daga beno shäng ba tjok kjl̈ara erä.
16 Quando chegamos a Roma, Paulo recebeu permissão de ter sua própria moradia, sob a guarda de um soldado.
17 Öötong dbargwo mya ga judíoga l̈öng Roma kjokyo tjwl̈õ këskës wl̈eniyo l̈i mana Pablorë tek ba shwoy. Ga töno shrono l̈öng ba shwoy ga Pablo tjl̈ẽ ba kong ga «Pjeyoga, l̇l̇ëye shäryoror owa bi pjeyoga judíoga kong l̇l̇ëm, bi tjl̈apgaga tek dënashko so sdëkwo wl̈oyo l̇l̇ëm bakoe. Gueniyo ga tja sharaba shäng Jerusalén kjokyo, ga tja twaraba beno tjeng Roma sopga wl̈oshko, tja shdũya l̈ok wl̈o.
17 Três dias depois de chegar, Paulo convocou os líderes judeus locais e lhes disse: “Irmãos, embora eu não tenha feito nada contra nosso povo nem contra os costumes de nossos antepassados, fui preso em Jerusalém e entregue ao governo romano.
18 Eshko ga tja kong l̇l̇ëbo kjakrokara l̈ok ara, ga l̇l̇ëye wl̈ẽna bor tjok, tja ber zrökko wl̈o l̇l̇ëme. E kjĩshko ga tja raye l̈ok woydë.
18 Os romanos me interrogaram e queriam me soltar, pois não encontraram motivo para me condenar à morte.
19 Gueniyo ga woydara judíoga l̈irë eni l̇l̇ëm, ga tjl̈ẽno l̈ok ara bor wl̈oyo. E kjĩshko ga tja l̇l̇ëye shäryër wl̈o ame, ga rokoror Roma so l̈i kong ga tja l̇l̇gweya pjl̈u kësbangyo sök Roma kjokyo l̈irë om go l̈oror eni, ga tja ichara l̈ok tek na e kjĩshko.
19 Mas, quando os líderes judeus protestaram contra a decisão, considerei necessário apelar a César, embora não tivesse acusação alguma contra meu próprio povo.
20 E kjĩshko ga pjãy manor, pjãy ĩn wl̈o, shji l̈an ëng tjok wl̈o bakoe. Woydoror ga pjãy ommiydë pjl̈ú ga no pjl̈uyo iche l̈e Sbörë koshëy shji Israel tjëyoga uunkongdë l̈öng l̈i, koshër shäng l̈i e. Tja pjrik shäng na dröng sho pjang ëre go, tja parkë ba kong kjĩshko» l̈e.
20 Por isso pedi a vocês que viessem aqui hoje para que nos conhecêssemos, e também para que eu pudesse explicar que estou preso com estas correntes porque creio na esperança de Israel”.
21 Kuya l̈ok ga tjl̈ẽ ba kong ga «Tjawa kong kjibokwo ichayde l̈ok tek Judea kjokyo dwayo bop kjĩshko l̇l̇ëme. Pjeyoga judíogara shrono tek ey dwayo ëmdë ga l̇l̇ëye l̈ayde owa bop kjĩshko borwa kong l̇l̇ëm bakoe.
21 Eles responderam: “Não recebemos nenhuma carta da Judeia, e ninguém que veio de lá nos informou alguma coisa contra você.
22 Gueniyo miydërwa ga kjone pogo ga oba tjl̈ẽ ara nopga tjl̈õkwo kjragaga l̈öng bopoya dik l̈i wl̈oyo. E kjĩshko ga pja wotjl̈ĩk l̇l̇ë miydërwa woydë» l̈e.
22 Contudo, queremos ouvir o que você pensa, pois o que sabemos a respeito desse movimento é que ele é contestado em toda parte”.
23 Eni ga dbar iara l̈ok beno jong kjwara, tön ëng tjok obi wl̈o l̈e. Dbaryo öötong ga nopga töno ara Pablo sök l̈ishko. Kjok shröngteng äär jong kjok sëng go ga Sbö ber no pjl̈uyo sorë l̈i roy l̈ara ba kong ara. Ga l̇l̇ëye l̈ara Moisés, Sbö tjl̈õkwo l̈agagarë tek dënashko l̈i, e pjl̈ol̇l̇gwera ba kong, no pjl̈uyo iche l̈ara Sbörë l̈i, e Jesús jl̈õe l̈e l̈ok wl̈o.
23 Então marcaram uma data e, nesse dia, muita gente foi à casa de Paulo. Ele explicou e testemunhou sobre o reino de Deus e, desde cedo até a noite, procurou convencê-los acerca de Jesus com base na lei de Moisés e nos livros dos profetas.
24 Kuya l̈ok ga kjong kjong Pablo tjl̈õkwo kjrono, gueniyo l̇l̇amora omtjl̈õkwo kjrë woydë l̇l̇ëme.
24 Alguns foram convencidos pelas coisas que ele disse, mas outros não creram.
25 Eni ga woyotjl̈ĩya beno l̈öng kjrinaso l̇l̇ëm kuzong ga opshik toe l̈e l̈öng. Eshko ga Pablo tjl̈ẽno ba kong, pjir wl̈o. Tjl̈ẽ ga «Dënashko ga tjl̈õkwo l̈ara Sbö Sëyarë ba tjl̈õkwo l̈aga tek dënashko so Isaías kong, l̈e bomi tjl̈apgaga l̈öng l̈i kong wl̈o. Ga tjl̈õkwo l̈ara pjl̈o beke. Tjl̈ẽno beno eni:
25 E, depois de discutirem entre si, foram embora com estas palavras finais de Paulo: “O Espírito Santo estava certo quando disse a nossos antepassados por meio do profeta Isaías:
26 »“Pja nom tjl̈ẽ bor nopga ëre kong ga
26 ‘Vá e diga a este povo: Quando ouvirem o que digo, não entenderão. Quando virem o que faço, não compreenderão.
27 Nopga ëre, l̇l̇ëye kuya woydë l̇l̇ëme.
27 Pois o coração deste povo está endurecido; ouvem com dificuldade e têm os olhos fechados, de modo que seus olhos não veem, e seus ouvidos não ouvem, e seu coração não entende, e não se voltam para mim, nem permitem que eu os cure’.
28 — ausente —
28 Portanto, quero que saibam que esta salvação vinda de Deus também foi oferecida aos gentios, e eles a aceitarão”.
29 — ausente —
29 Depois de ele ter dito essas palavras, os judeus partiram, em grande desacordo uns com os outros.
30 Eshko ga Pablo beno shäng eshko ba daga shäng l̈i tjok l̈u pjl̈ogl̈o pjök ba u jong potjwl̈ẽya ĩ l̈i roshko. Nopga tjwe kjl̈obi ba ĩk ga wl̈okjre enidoe.
30 Durante os dois anos seguintes, Paulo morou em Roma, às próprias custas. A todos que o visitavam ele recebia,
31 Ga Sbö ber no pjl̈uyo sorë l̈i roy l̈ara oba kong ara, ga l̈ara Tjl̈apga Jesucristo kjĩshko ara bakoe. Tjl̈ẽshko ga l̇l̇ëye bangkjre l̇l̇ëm, ga barwaga ërë l̇l̇ëm bakoe.
31 proclamando corajosamente o reino de Deus e ensinando a respeito do Senhor Jesus Cristo sem restrição alguma.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 28, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.