Mateus 5
Nyɩsʋa a =hapʋtitie (TED) vs NAA
1 ‑Tɛ ‑Yusu 'ye nahuin 'plɔplɔ ꞊nʋ, ‑ye 'ke ɔ 'ya 'le dʋgba 'lu, ɔ kɔ 'a ‑naagbopʋ 'hɛɛn, 'ɔ nɩ gbo,
1 Ao ver as multidões, Jesus subiu ao monte. Ele se assentou e os seus discípulos se aproximaram dele.
2 'ɔ ‑tʋa 'waa tɔɔlɛ gbo.
2 Então ele passou a ensiná-los. Jesus disse:
3 Ɔ nɔ:
3 — Bem-aventurados
4 Nahuin ꞊nʋ, ‑ʋ kɔ ꞊wlɩ bi ꞊hlɔn,
4 — Bem-aventurados
5 Nahuin ꞊nʋ, ‑ʋ kɔ ꞊wlɩ 'yɔpɔ,
5 — Bem-aventurados os mansos,
6 Nahuin ꞊nʋ, ‑ʋ nye lɛ ꞊mɔ 'dɔ,
6 — Bem-aventurados
7 Nahuin ꞊nʋ, ‑ʋ kɔ 'waa 'bienʋ ‑tʋnahuin a wɔlɩ,
7 — Bem-aventurados
8 Nahuin ꞊nʋ, ‑ʋ kɔ ꞊wlɩ 'sii 'o ye,
8 — Bem-aventurados
9 Nahuin ꞊nʋ, ‑ʋ nye lɛ ꞊mɔ,
9 — Bem-aventurados
10 Nahuin ꞊nʋ, ʋʋ ꞊sʋɛ ꞊tue,
10 — Bem-aventurados
11 'A mʋ ꞊nʋ, 'bʋʋ 'a mʋ tanɩ ꞊tu,
11 — Bem-aventurados são vocês quando, por minha causa, os insultarem e os perseguirem, e, mentindo, disserem todo mal contra vocês.
12 Ba nu 'manʋ,
12 Alegrem-se e exultem, porque é grande a sua recompensa nos céus; pois assim perseguiram os profetas que viveram antes de vocês.
13 Kɛ ‑Yusuu lele 'a ‑naagbopʋ ye po: «‑Tɛ 'ta nɩ 'mʋ, 'ke 'o dididɛ ‑wɔn, kɛ'ɛ nɩ, a nɩ ‑wɛ 'mʋ, 'ke 'o ‑tʋtʋ ke a nahuin ‑wɔn. Kɛɛ, 'ta a ‑gbɛ, 'bɔ 'waan 'a wlɔnnɩnɔ, ‑ye ʋ 'die 'le ‑wɛ bʋ ‑nyi lele ꞊nɔ 'a wlɔnnɩnɔ a ‑gbɛ. Ɔ 'de 'klɛɛ lele ‑kʋan ꞊de kɔ, 'bɛ 'de bʋ puo 'kwla 'mʋ, nahuin bʋ nɔɔ ke.
13 — Vocês são o sal da terra; ora, se o sal vier a ser insípido, como lhe restaurar o sabor? Para nada mais presta senão para, lançado fora, ser pisado pelos homens.
14 'A mʋ'ʋ nɩ, ‑ʋ mɔ 'klɔ ‑gbo a ‑nyrɛ. 'Dɩɔ ꞊nʋ, ‑ɔ nɩ 'o dʋgba 'lu, ɛ 'de ‑huhlidɩɔ.
14 — Vocês são a luz do mundo. Não se pode esconder uma cidade situada no alto de um monte.
15 Nahuon 'bɔ 'bɩa 'napɩ, ‑ye ɔ 'nɩ ꞊jre ꞊le kaka 'lu gbo, kɛɛ, 'ke ɔ nye 'o dɛ 'lu gbo ꞊tu, ‑ɛ die nu, nahuin ꞊nʋ, ‑ʋ nɩ 'le kayu gbo, ʋ 'mʋ lɛ yrii.
15 Nem se acende uma lamparina para colocá-la debaixo de um cesto, mas num lugar adequado onde ilumina bem todos os que estão na casa.
16 ‑Tɛ 'napɩɩ nu, 'ɛɛ wlɩn, 'ke 'o nahuin ꞊nʋ ‑wɔn, ‑ʋ nɩ 'le gbɩgbɩyrɩ ‑hɛyri, kɛ 'a nɩ nunuklɔ bɔ nu wʋnwlɛn, 'ke 'o nahuin ye, ‑ɛ die nu, ꞊hapʋdɛ ꞊nʋ, aa nu, ʋ 'mue 'ye, 'plɩɩ ʋ 'mʋ 'a nɩ Bu Nyɩsʋa, ‑ɔ nɩ 'le yakɔ 'mʋ baa.»
16 Assim brilhe também a luz de vocês diante dos outros, para que vejam as boas obras que vocês fazem e glorifiquem o Pai de vocês, que está nos céus.
17 «'A nɩ ꞊wlɩ nɩ 'ye 'le, ‑ɛ mɔ, 'n di 'le ꞊le, 'ke ꞊bo ‑ha 'o tetei ꞊nʋ, Nyɩsʋa ‑nyi la 'a winwlɔn‑hɛnyɔ Moise, ɩ kɔ ‑tɩ ꞊nʋ, Nyɩsʋa a winwlɔn‑hɛnyʋ ‑ye 'crɩɩ la. 'N 'de 'le di, 'ke ꞊bo ‑hɩ 'o, kɛɛ 'n di 'le ꞊le, 'mʋ 'a mʋ tɔɔ, dɛ tio‑ ɩ ꞊hɛn 'nyrɛ, kɔ, ‑tɩ ‑gbo, ɩɩ ꞊tu, 'mui nu.
17 — Não pensem que vim revogar a Lei ou os Profetas; não vim para revogar, mas para cumprir.
18 'Nɩɩ 'a mʋ 'nɩ le, ɛ 'de Nyɩsʋa a tetebʋ gbi kɔ, ‑bʋ di gbo ‑wɛ, ɛ 'mue gba ‑gbagba, yakɔ kɔ ‑tʋtʋ 'hɛɛn, ɩ 'mʋ gbo ‑wɛ.
18 Porque em verdade lhes digo: até que o céu e a terra passem, nem um i ou um til jamais passará da Lei, até que tudo se cumpra.
19 Nɛ‑ nue, nahuon 'bɔ nɩ 'o, 'bɔɔ Nyɩsʋa a tetebʋ 'cicrɛ gbii ‑do 'hru wlɔn ‑ha, kɔ, 'bɔ nye ‑wɛ ꞊ʋ ‑ye tɔɔ, nɔ‑ ʋ di nyɩ'cicrɛ daa, 'ke 'le Nyɩsʋa a 'klɔ yrayrʋ 'kwli 'mʋ. Kɛɛ, nahuon 'bɔ nɩ 'o, 'bɔɔ 'o tetei 'o ꞊tuu, kɔ, 'bɔ nyi ‑wɛ ꞊ʋ ‑ye tɔɔ ‑tɛɛ, nɔ‑ ʋ di nyɩgblaka daa, 'ke 'le Nyɩsʋa a 'klɔ yrayrʋ 'kwli 'mʋ.
19 Aquele, pois, que desrespeitar um destes mandamentos, ainda que dos menores, e ensinar os outros a fazer o mesmo, será considerado mínimo no Reino dos Céus; aquele, porém, que os observar e ensinar, esse será considerado grande no Reino dos Céus.
20 'Nɩɩ 'a mʋ 'nɩ le: Dɛ ꞊nʋ, Nyɩsʋaa ‑hʋa, teteitɔɔnyʋ kɔ Falisi꞊tumu a nahuin 'hɛɛn, ʋ 'nɩ nue ꞊le. A ‑mɛ ‑ye, 'ba 'nɩnɩ ꞊tuu 'o Nyɩsʋa, 'ba 'de 'o nahuin a ‑gbɛ 'mʋ ‑hi, a 'die 'le ‑wɛ ba pa 'le Nyɩsʋa a 'klɔ yrayrʋ 'kwli 'mʋ.»
20 Porque eu afirmo que, se a justiça de vocês não exceder em muito a dos escribas e fariseus, jamais entrarão no Reino dos Céus.
21 «A yie nɩ, ‑ɛ mɔ, tete ‑ye, Nyɩsʋa ‑nyi la ‑a nɩ bunʋ, ɛ nɔ 'nɩ: ꞊Nɩ 'la 'le nahuon. Nahuon 'bɔ 'la 'a 'be ‑tʋnahuon, ʋ dio lɛ poo ‑bati.
21 — Vocês ouviram o que foi dito aos antigos: “Não mate.” E ainda: “Quem matar estará sujeito a julgamento.”
22 'Mɛ ‑ye, kɛ 'nɩɩ po: 'Ɛ nɩ nahuon 'bɔ nɩ 'o, 'bɔɔ 'a 'dɩayu yrʋ lɛ poo, ʋ blɛ ye bʋ gbɔ 'o ‑batiponyɔ ye. Nahuon 'bɔ po lɛ 'a 'dɩayu ye: ‑N bʋba nɩ, ʋ blɛ ye bʋ gbɔ 'o 'blʋ a nahuin ye, ʋ 'muo ‑bati lɛ poo. Nahuon 'bɔ po ‑wɛ lɛ 'a 'dɩayu ye: Hanhɩnnyɔ, ‑ye ɔ blɛ ye bɔ mu 'le na ꞊nʋ 'mʋ, ‑ɔ 'nɩnɩ jre gbe.
22 Eu, porém, lhes digo que todo aquele que se irar contra o seu irmão estará sujeito a julgamento; e quem insultar o seu irmão estará sujeito a julgamento do tribunal; e quem o chamar de tolo estará sujeito ao inferno de fogo.
23 'Bɩa ꞊nɩɩ ‑cɔhlʋn pi, 'ke 'o Nyɩsʋa ye, 'plɩɩ 'bɩ bi 'le ‑mʋ 'kwli 'mʋ, ‑ɛ mɔ, ‑na 'dɩayu ‑ye, ɔ 'de plɔ a bleelɛ kɔ ‑na ‑tɩ,
23 Portanto, se você estiver trazendo a sua oferta ao altar e lá se lembrar que o seu irmão tem alguma coisa contra você,
24 hie 'o ‑na ‑cɔhlʋn a ‑gbɛ gbo, ‑bo mu, ‑n kɔ ‑na 'dɩayu a ‑gbɛ 'hɛɛn, a 'mʋ ‑tɩ a ‑gbɛ ꞊tu, ɩ 'mʋ 'le ‑wɛ, 'plɩɩ ꞊mʋ ‑wɔn ꞊hɩan, ꞊mʋ ‑cɔhlʋn pi, 'ke 'o Nyɩsʋa ye.
24 deixe diante do altar a sua oferta e vá primeiro reconciliar-se com o seu irmão; e então volte e faça a sua oferta.
25 'Bɩa nahuon 'bɔ yɛɛ ‑mʋ ‑tɩ, ‑ɛ nue, ‑n 'ble kwa 'a 'wliyɛ, 'plɩɩ ‑n kɔ ꞊nɔ 'hɛɛn, 'baa 'le ‑batipoolɛ 'mʋ mu, ꞊mʋɛ lɛ, 'ke ‑n kɔ ꞊nɔ 'hɛɛn, ba kɔ kegbowɛɛnlɛ, ‑tɛ ‑n kɔ ꞊nɔ 'hɛɛn, a 'kɩɛ nɩɛ 'hru wlɔn, ɔ 'nɩ ꞊han 'le ‑mʋ ‑batiponyɔ ye gba, ‑batiponyɔ 'nɩ ꞊han ‑mʋ ‑sadapʋ kwa po, ʋ 'nɩ ꞊han ‑mʋ ꞊jɩ 'mʋ po.
25 — Entre em acordo sem demora com o seu adversário, enquanto você está com ele a caminho, para que o adversário não entregue você ao juiz, o juiz entregue você ao oficial de justiça, e você seja jogado na prisão.
26 'Nɩɩ ‑mʋ 'nɩ le, 'bʋ po ‑mʋ ꞊jɩ 'mʋ, 'ke ‑n di 'le ꞊jɩ a ‑gbɛ 'mʋ nɩ, 'wliyɛ 'bii, ꞊mue 'pɛɛ, 'plɩɩ ꞊mʋ ꞊jɩ 'mʋ ‑hɔn.»
26 Em verdade lhe digo que você não sairá dali enquanto não pagar o último centavo.
27 «A yie nɩ, ‑ɛ mɔ, tete ‑ye, Nyɩsʋa ‑nyi la ‑a nɩ bunʋ, ɛ nɔ 'nɩ: ꞊Nɩ nu 'le ‑wlawli.
27 — Vocês ouviram o que foi dito: “Não cometa adultério.”
28 Kɛɛ, 'mɛ ‑ye, kɛ 'nɩɩ po, 'ɛ nɩ nahuon 'bɔ nɩ 'o, 'bɔɔ 'a 'be a nyrʋgba 'ye, 'bɔ plɛ, ɔ nyo 'nɩ ‑hʋa, nahuon a ‑gbɛ, ɔ nu ‑wlawli, 'ke 'le 'a ꞊wlʋ ke, ɔ kɔ nyrʋgba a ‑gbɛ 'hɛɛn.
28 Eu, porém, lhes digo: todo o que olhar para uma mulher com intenção impura, já cometeu adultério com ela no seu coração.
29 'Bɛ 'ya ‑na 'yii a ‑tɩ, ꞊nɩɩ dɛ 'kuku nu, ‑ye ‑bo ‑hɩ 'le, ꞊mui 'kwla 'mʋ po. Ɛ nu ‑tɛɛ, 'ke ‑bo po ‑na 'hʋɩn a 'pɩa ‑ye 'kwla 'mʋ, 'ɛ ‑hi 'o bʋ po 'le ‑na ꞊gble na ꞊nʋ 'mʋ, ‑ɔ 'nɩnɩ jre gbe.
29 — Se o seu olho direito leva você a tropeçar, arranque-o e jogue-o fora. Pois é preferível você perder uma parte do seu corpo do que ter o corpo inteiro lançado no inferno.
30 'Bɛ 'ya ‑na diidɛdabʋ a ‑tɩ, ꞊nɩɩ dɛ 'kuku nu, ‑ye ‑bo 'bɩʋ 'o, ꞊mu 'kwla 'mʋ po. Ɛ nu ‑tɛɛ, 'ke ‑bo po ‑na 'hʋɩn a 'pɩa ‑ye 'kwla 'mʋ, 'ɛ ‑hi 'o ‑na ꞊gble ‑bo mu 'le na ꞊nʋ 'mʋ, ‑ɔ 'nɩnɩ jre gbe.»
30 E, se a sua mão direita leva você a tropeçar, corte-a e jogue-a fora. Pois é preferível você perder uma parte do seu corpo do que o corpo inteiro ir para o inferno.
31 «Tete ‑ye, Nyɩsʋa ‑nyi la ‑a nɩ bunʋ, ɛ nɔ 'nɩ: Nahuon 'bɔ tɛ 'a nyrʋgba gbo, ɔ kɔ bɔ ‑nyi nyrʋgba a ‑gbɛ 'crɩɩnɩɛ, ‑ɛ nyi ꞊tu, ‑ɛ mɔ, ɔ tɩɔ gbo.
31 — Também foi dito: “Aquele que repudiar a sua mulher deve dar-lhe uma carta de divórcio.”
32 Kɛɛ, 'mɛ ‑ye, kɛ 'nɩɩ po: 'Ɛ nɩ nahuon 'bɔ nɩ 'o, 'bɔ tɛ 'a nyrʋgba gbo, 'bɛ 'de 'laludɛ a ‑tɩ, 'plɩɩ nyrʋgba a ‑gbɛ 'bɔ kɔ tɔ ‑ye, ‑ye ye‑hɛtɔ ꞊nʋ, nɔ‑ nye nu, nyrʋgba a ‑gbɛ, 'ɔɔ ‑wlawli nu. Nyrʋgba ꞊nʋ, ɔ tɛ gbo, nahuon 'bɔ kʋɔ, ‑ye nahuon a ‑gbɛ, ɔɔ ‑wɛ nu ‑wlawli.»
32 Eu, porém, lhes digo: quem repudiar a sua mulher, exceto em caso de relações sexuais ilícitas, a expõe a se tornar adúltera; e aquele que casar com a repudiada comete adultério.
33 «A yie nɩ, ‑ɛ mɔ, tete ‑ye, Nyɩsʋa ‑nyi la ‑a nɩ bunʋ, ɛ nɔ 'nɩ: 'Bɩa ꞊nɩ 'sʋʋ Nyɩsʋa, ‑ɛ mɔ, dɛ ‑gbo, nɛ‑ ‑n di nu, ‑ye ꞊nɩ po 'le lele lɛ, ‑ɛ mɔ, ꞊nɩ nue ꞊le. Kɛɛ, 'bɩa ꞊nɩ 'sʋʋ Nyɩsʋa, ‑ɛ mɔ, dɛ ꞊nʋ, ‑n die 'nɩ nu, ‑ye nɛ‑ ‑bo nu.
33 — Vocês também ouviram o que foi dito aos antigos: “Não faça juramento falso, mas cumpra rigorosamente para com o Senhor o que você jurou.”
34 Kɛɛ, 'mɛ ‑ye, kɛ 'nɩɩ po: A nɩ 'sʋ 'le gbe. Mɔ, a nɩ 'sʋʋ 'le yakɔ, ‑ɛ nue, nɔ‑ mɔ Nyɩsʋa a kegbonɩdɛ.
34 Eu, porém, lhes digo: não jurem de modo nenhum; nem pelo céu, por ser o trono de Deus;
35 Mɔ, a nɩ 'sʋʋ 'le ‑wɛ ‑tʋtʋ, ‑ɛ nue, nʋ‑ mɔ 'a bʋɩ a kegbo꞊tudɛ. Mɔ, ꞊nɩ 'sʋʋ 'le Jrusrɛdɩɔ, ‑ɛ nue, nɔ‑ mɔ Nyɩsʋa a 'dɩɔ.
35 nem pela terra, por ser estrado de seus pés; nem por Jerusalém, por ser a cidade do grande Rei.
36 Mɔ, ꞊nɩ 'sʋʋ 'le ‑wɛ ‑na 'lu, ‑ɛ nue, ‑n 'de 'klɩ ꞊de kɔ, 'ke ‑bo nue, ‑na 'lu‑pupuu ‑do bʋ 'plɛ, kɔ, bʋ jre ‑wɛ.
36 Não jure pela sua cabeça, porque você não pode fazer com que um só cabelo fique branco ou preto.
37 'Bɛ 'ya iin 'mʋ, kɛ ba po: Iin, kɔ, 'bɛ 'ya 'ʋʋn 'mʋ, kɛ ba po ‑wɛ: 'Ʋʋn, ‑ɛ nue, 'sʋʋlɛ ꞊nʋ, ‑nɩɩ 'o ꞊nɔ 'lu po, ɛ mɔ 'yilɛnyredɛ'ɛ nɩ. 'Ke ɛɛ 'le 'kuo ‑hʋɩn a nyɩgblaka 'mʋ ‑hɔn.»
37 Que a palavra de vocês seja: Sim, sim; não, não. O que passar disto vem do Maligno.
38 «A yie nɩ, ‑ɛ mɔ, tete ‑ye, Nyɩsʋa ‑nyi la ‑a nɩ bunʋ, ɛ nɔ 'nɩ: Nahuon 'bɔ wa 'a 'be a 'yie, 'a ‑gbɛ, ʋ kɔ bʋ wa ‑wɛ 'a 'yie. Nahuon 'bɔ ‑ha 'le 'a 'be a 'nyɛɛ, 'a ‑gbɛ, ʋ kɔ bʋ ‑ha ‑wɛ 'le 'a 'nyɛɛ.
38 — Vocês ouviram o que foi dito: “Olho por olho, dente por dente.”
39 Kɛɛ, 'mɛ ‑ye, kɛ 'nɩɩ po: Nahuon 'bɔ nu 'a mʋ 'yilɛnyredɛ 'mʋ, a nɩ 'we 'le 'a nɩ dɩɔnʋ klɛ. Nahuon 'bɔ po 'le ‑na diidɛnʋa 'ŋma 'mʋ, ‑hɩɔ mɛ lɛ, bɔ po 'le ‑na kamranʋa 'ŋma 'mʋ.
39 Eu, porém, lhes digo: Não resistam ao perverso. Se alguém lhe der um tapa na face direita, ofereça-lhe também a face esquerda.
40 Nahuon 'bɔɔ ‑hʋa bɔ yɛɛ ‑mʋ ‑tɩ, 'ke 'le ‑batiponyɔ ye, 'bɔɔ ‑na wlawlʋ ‑hʋa, ‑hɩɔ mɛ lɛ bɔ gba ‑wɛ ‑na 'kɔlɔ.
40 Se alguém quer processar você e tirar-lhe a túnica, deixe que leve também a capa.
41 Nahuon 'bɔ nɩ 'o ‑mʋ ke 'mʋ, 'ke ‑bo 'ble 'a blɔ ‑kiloyɛɛ ‑do 'yri, ‑ye ‑bo po 'o 'a 'hɔn a nɛnɛ.
41 Se alguém obrigar você a andar uma milha, vá com ele duas.
42 Nahuon 'bɔɔ ‑mʋ dɛ ‑hʋa, ‑ye ‑bo ‑nye ꞊nɔ. Nahuon 'bɔɔ ‑hʋa bɔ 'trɔsɩ ‑mʋ dɛ, ꞊nɩ blɛ 'le ke.»
42 Dê a quem lhe pede e não volte as costas ao que quer lhe pedir emprestado.
43 «A yie nɩ, ‑ɛ mɔ, tete ‑ye, Nyɩsʋa ‑nyi la ‑a nɩ bunʋ, ɛ nɔ 'nɩ: Nʋɛ ‑n 'be 'mʋ, kɛɛ, yraa ‑na yraanyɔ.
43 — Vocês ouviram o que foi dito: “Ame o seu próximo e odeie o seu inimigo.”
44 Kɛɛ, 'mɛ ‑ye, kɛ 'nɩɩ po: Ba nʋɛ 'a nɩ yraanyʋ 'mʋ, kɔ, ba da Nyɩsʋa, 'ke 'o nahuin ꞊nʋ a ‑ta 'mʋ, ‑ʋʋ 'a mʋ ꞊sʋɛ ꞊tue,
44 Eu, porém, lhes digo: amem os seus inimigos e orem pelos que perseguem vocês,
45 ‑ɛ die nu, a 'mʋ 'a nɩ Bu Nyɩsʋa, ‑ɔ nɩ 'le yakɔ 'mʋ a 'yuo ‑hɛ, ‑ɛ nue, 'crɛnyʋ kɔ ꞊hapʋnyʋ 'hɛɛn, ʋ 'bii a ‑gbɛ, Nyɩsʋaa ꞊nʋ ‑nyi 'yrʋ a pepe'. Nahuin ꞊nʋ, ‑ʋ 'sii 'o ye, kɔ nahuin ꞊nʋ, ‑ʋ 'de 'o ye 'sii, Nyɩsʋa nye 'nɩ nu, 'nu 'ʋʋ di, 'ke 'o nahuin 'bii a ‑gbɛ a ‑ta 'mʋ.
45 para demonstrarem que são filhos do Pai de vocês, que está nos céus. Porque ele faz o seu sol nascer sobre maus e bons e vir chuvas sobre justos e injustos.
46 'Bɩa 'ba nʋɛ nahuiin ‑do ꞊nʋ 'mʋ, ‑ʋ nʋɛ 'a mʋ 'mʋ, 'a nɩ ꞊wlɩ nɩ 'ye 'le, ‑ɛ mɔ, 'a ‑tɩ Nyɩsʋa di 'a mʋ 'mʋ nu ꞊hapʋdɛ. Dɛɛ ‑do a ‑gbɛ, nɛ‑ 'crɛnyʋʋ ‑wɛ nu.
46 Porque, se vocês amam aqueles que os amam, que recompensa terão? Os publicanos também não fazem o mesmo?
47 'Bɩa 'baa 'a nɩ 'dɩayuoo ‑do ꞊hapʋdɛ 'mʋ nu, 'a nɩ ꞊wlɩ nɩ 'ye 'le, ‑ɛ mɔ, aa nu dɛ gblaka. Dɛ a ‑gbɛ, nahuin ꞊nʋ, ‑ʋ 'de Nyɩsʋa yi, nɛ‑ ʋʋ ‑wɛ nu.
47 E, se saudarem somente os seus irmãos, o que é que estão fazendo de mais? Os gentios também não fazem o mesmo?
48 Ba 'sii 'o ye, ‑ɛ 'we ꞊nɔ ye, ‑tɛ 'a nɩ Bu Nyɩsʋa ꞊nʋ, ‑ɔ nɩ 'le yakɔ 'mʋ, ɔ nu, 'ɔ 'sii 'o ye.»
48 Portanto, sejam perfeitos como é perfeito o Pai de vocês, que está no céu.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.