Mateus 26
Nyɩsʋa a =hapʋtitie (TED) vs VC
1 ‑Tɛ ‑Yusu ‑wɔ ‑tɔplɩ 'bii ꞊nʋ a tɔɔlɛ ‑wɔn, ‑ye kɛ ɔɔ 'a ‑naagbopʋ ye po, ɔ nɔ:
1 — ausente —
2 «A yie nɩ, ‑ɛ mɔ, ɛ hie 'le ‑nyrɔwɩɩ 'hɔn, ‑a nɩ lɛ'mimre, ʋʋ Pakɩ daa, ɛ 'mʋ 'o nyre. 'Kee nɩ, ʋ di 'mɔ ‑gbo, ‑ɔ mɔ ‑tʋnahuin 'bii a Nahuon 'na yraanyʋ kwa po, ‑ɛ die nu, ʋ 'mʋ 'o 'mʋ tu 'yie 'mʋ kɔɔ, ʋ 'mʋ 'mʋ 'la.»
2 Ye know that after two days the passover takes place, and the Son of man is delivered up to be crucified.
3 Tii ‑do a ‑gbɛ 'yri, 'kee nɩ, Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋnpinyʋ gblakɩ, kɔ ‑Juukʋɛ a ye'mʋnaanyʋ, ʋ 'kukue lɛ, 'ke 'le ‑cɔhlʋnpinyʋ a nyɩgblaka a ‑tɛ. Nahuon a ‑gbɛ a 'dʋ mɔ Kaifʋ;
3 Then the chief priests and the elders of the people were gathered together to the palace of the high priest who was called Caiaphas,
4 ʋ 'bii, 'ʋ ‑yrɩ, 'ke bʋ nu gblagblʋ, bʋ klɩ ‑Yusu, ‑ɛ die nu, ʋ 'muo 'la.
4 and took counsel together in order that they might seize Jesus by subtlety and kill him;
5 Kɛ ʋʋ po, ʋ nɔ: «'Bɩa ꞊ba nyo klɩ, ‑a 'nɩ nue 'le lɛ'mimre a ti 'yri, ‑ɛ die nu, nahuin 'nɩ ꞊han ‑a mʋ ‑wɔn di ‑wɔn.»
5 but they said, Not in the feast, that there be not a tumult among the people.
6 Ti a ‑gbɛ 'yri, 'ke ‑Yusu nɩ 'le Betanidɩɔ 'mʋ, ɔ kɔ 'a ‑naagbopʋ 'hɛɛn. 'Ke ʋ nɩ 'le Simɔ a ‑tɛ. Simɔ a ‑gbɛ, ‑tɔplɩ ‑jɔhʋɩn nuo la.
6 — ausente —
7 Bʋʋ 'klɛɛ dɛ di, ‑ye nyrʋgba ꞊de, nɔ‑ pa kayu gbo, 'ɔ 'ble ‑dawinniyrɩɛ kwa. ‑Dawinni a ‑gbɛ, ɩ kɔ 'a 'yrɩɛ 'hɛɛn, ɩɩ po ꞊die 'dɔ. ‑Tɛ ɔ pa 'klɛɛ, ‑ye ɔ 'yɩya 'o ‑Yusu 'mʋ gbo 'hʋɩn, 'ɔ 'wlaa 'o ‑Yusu ‑dawinni a ‑gbɛ 'lu.
7 a woman, having an alabaster flask of very precious ointment, came to him and poured it out upon his head as he lay at table.
8 ‑Tɛ ‑Yusu a ‑naagbopʋ 'ye dɛ a ‑gbɛ, ‑ye ʋ bi 'mʋ lɛ yrʋ, ʋ nɔ: «Dɛ‑ kɔ ‑dawinni a ‑gbɛ a 'mʋlɛcɩcralɛ 'le?
8 But the disciples seeing it became indignant, saying, To what end {was} this waste?
9 'Bʋ pli wɛn, ɩ di wɛn 'ye 'wliyɛ 'dɔ, ʋ 'mue wɛn ꞊sʋɛnyʋ ‑nyi.»
9 for this might have been sold for much and been given to the poor.
10 ‑Tɛ ‑Yusu 'ye, ‑ɛ mɔ, ʋ bi 'mʋ lɛ yrʋ, ‑ye ɔ nɔ: «Ba ‑hɩɔ mɛ lɛ, ba 'kee 'a 'nyrɛ꞊hɩnhɩɛn! Dɛ ‑gbo, ɔ nu, 'ke 'o 'mʋ ‑wɔn, ɛ mɔ 'yilɛnɔdɛ'ɛ nɩ.
10 But Jesus knowing {it} said to them, Why do ye trouble the woman? for she has wrought a good work toward me.
11 Ba kɔ 'a yiyie, ꞊sʋɛnyʋ 'kɩɛ die nɔ 'a mʋ ‑gbahlɔn nɩ, a 'mu ꞊hapʋdɛ 'mʋ nu. Kɛɛ, 'mɛ ‑ye, ti 'n di nɔ 'a mʋ ‑gbahlɔn ‑hi, ɩ 'de 'klɛɛ lele ‑huo.
11 For ye have the poor always with you, but me ye have not always.
12 Dɛ ꞊nʋ, nyrʋgba ‑gbo, ɔ nu, nɛ‑ mɔ: ɔ 'wlaa 'na ‑plahʋɩn klɛ ‑dawinni ‑dodo, 'ke 'o 'na ‑plahʋɩn a ‑gbɛ a 'o‑hɩhɩa a ‑ta 'mʋ.
12 For in pouring out this ointment on my body, she has done it for my burying.
13 'Nɩɩ 'a mʋ 'nɩ le ‑tɛɛ, 'ɛ nɩ ‑tɛgbi, ʋ di 'o Nyɩsʋa a ꞊hapʋtitie 'o poo, kɛ nɔ ‑tʋtʋ ke, ꞊hapʋdɛ ‑gbo, nyrʋgba ‑gbo, ɔ nu, ʋ di 'a ‑tɩ ‑wɔn lɛ 'nɩ na, ‑ɛ die nu, ɩ 'nɩ ꞊han nahuin ‑wɔn ‑hri.» Kɛ ‑Yusu po.
13 Verily I say to you, Wheresoever these glad tidings may be preached in the whole world, that also which this {woman} has done shall be spoken of for a memorial of her.
14 ‑Tɛ dɛ a ‑gbɛ, ɛ ‑hi, ‑ye ‑Yusu a ‑naagbopʋyu ‑ye, 'ke 'le 'a ‑naagbopʋʋ ‑pu ꞊tu 'o 'hɔn ꞊nʋ ‑gbahlɔn, ‑ɔ kɔ 'dʋ mɔ Judɩa Yisikalio, nɔ‑ mu 'le Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋnpinyʋ gblakɩ ‑wɔn,
14 — ausente —
15 ‑ye ɔ nɔ: «'Bɩa 'nɩ po 'a mʋ ‑Yusu kwa, dɛ tio‑ a di 'mʋ ‑nyi 'le?» 'ʋ ‑nyi ꞊nɔ 'wliyɔ a (30) ‑wlʋ ꞊tu 'o ‑pu. ('Wliyɛ a ‑gbɛ, ɛ ‑huo 'dɔ.)
15 and said, What are ye willing to give me, and *I* will deliver him up to you? And they appointed to him thirty pieces of silver.
16 Kʋɛ 'o ti a ‑gbɛ 'yri gbo, Judɩa, ɔɔ lɛ ꞊mɔ ꞊hapʋ꞊tɔ, ‑tɛ ɔ di nu, ɔ 'mʋ ꞊nʋ ‑Yusu kwa po.
16 And from that time he sought a good opportunity that he might deliver him up.
17 Lɛ'mimre ꞊nʋ, ‑ɛ mɔ Pakɩ, 'a ye‑hɛ‑nyrɔwɔ 'mʋ, 'ke ʋʋ 'o 'flɔɔdʋ ꞊nʋ dii, ‑ɔ kɔ ‑wɔn ʋ 'nɩnɩ po 'le 'yaadɛ. ‑Tɛ ‑nyrɔwɔ a ‑gbɛ, ɔ nyre 'o, ‑ye ‑Yusu a ‑naagbopʋ mu 'o ‑Yusu 'hʋɩn 'mʋ nɩ, 'ʋ ꞊gbɔ wlɔn, ʋ nɔ: «‑Be' ‑nɩɩ ‑hʋa ‑ba pii 'klɛɛ Pakɩ a dididɛ ye 'le?»
17 — ausente —
18 ‑Ye ɔ ꞊tu ‑wɔn, ɔ nɔ: «Ba mu 'le Jrusrɛdɩɔ 'mʋ, 'ke 'le nahuon ꞊nʋ ‑wɔn, ‑ɔ kɔ ‑tɩ 'n ꞊tu 'a mʋ ye, ba lo, ‑ɛ mɔ: ‑A nɩ tɔɔnyɔ nɔ 'nɩ, 'a ti ꞊nʋ, Nyɩsʋa wa 'dʋ, ɩ nyre 'o ꞊o. Kɛ nɔ ‑mʋ ‑wɔn, kɛ'ɛ nɩ, ɔ di nɔ Pakɩ a dididɛ dii, ɔ kɔ 'a ‑naagbopʋ 'hɛɛn,»
18 And he said, Go into the city unto such a one, and say to him, The Teacher says, My time is near, I will keep the passover in thy house with my disciples.
19 'a ‑naagbopʋ 'ʋ nu dɛ ꞊nʋ, ‑Yusu le ꞊nʋ, 'ʋ pi Pakɩ a dididɛ a ‑gbɛ. ‑Tɛ ʋ ‑wɔ 'a pipie ‑wɔn, ‑ye ʋ ‑mɛ de.
19 And the disciples did as Jesus had directed them, and they prepared the passover.
20 ‑Tɛ 'yrʋ ‑wɛ 'le yakɔ 'mʋ lɛ, ‑ye ‑Yusu kɔ 'a ‑naagbopʋʋ ‑pu ꞊tu 'o 'hɔn ꞊nʋ 'hɛɛn, ʋ nyre 'le kayu ꞊nʋ gbo nɩ, ‑ʋ kɔ gbo ʋ di 'le Pakɩ a dididɛ dii, 'ʋ nɩ gblɛ, 'ʋ ‑tʋa dɛ a didie gbo.
20 And when the evening was come he lay down at table with the twelve.
21 Bʋʋ 'klɛɛ dɛ di, ‑ye ‑Yusu nɔ: «'Nɩɩ 'a mʋ 'nɩ le ‑tɛɛ, nahuon nɩ nɔ 'a mʋ ‑hɛyri. Nɔ‑ di 'mʋ 'na yraanyʋ kwa po, ‑ʋʋ 'na 'lɩla lɛ ꞊mɔ.»
21 And as they were eating he said, Verily I say to you, that one of you shall deliver me up.
22 Bʋ 'wɔn ‑tɩ ꞊nʋ, ‑Yusu ꞊tu, ‑ye 'waa ꞊wlɩ 'mʋɛ gbo, 'ʋʋ ‑dodo po, 'ʋʋ ‑Yusu wlɔn lɛ ꞊gba: «Kʋkɔnyɔ o, ꞊be 'mɔɔ nɩ?»
22 And being exceedingly grieved they began to say to him, each of them, Is it *I*, Lord?
23 ‑Ye ‑Yusu ꞊tu ‑wɔn, ɔ nɔ: «'Ke 'le 'a mʋ ‑hɛyri, 'ke nahuon nɩ 'le, ‑ɔ kɔ 'mʋ 'hɛɛn‑ 'nyra 'le dɛdihuoo ‑do wlɔn dabʋ. Nɔ‑ɔ nɩ, ‑ɔ die nu.
23 But he answering said, He that dips his hand with me in the dish, *he* it is who shall deliver me up.
24 'Ɛ mɔ ‑tɛɛ, 'mɔ ‑gbo, ‑ɔ mɔ ‑tʋnahuin 'bii a Nahuon, 'n kɔ ꞊bo 'kʋ, ‑ɛ 'we ꞊nɔ ye, ‑tɛ ʋ nu la 'a 'crɩɩlɛ, 'ke 'le Nyɩsʋacrɩɩnɩɛ 'kwli 'mʋ, kɛɛ, 'jrɔ 'ke 'o nahuon ꞊nʋ ‑wɔn, ‑ɔ di 'mʋ 'na yraanyʋ a ‑gbɛ kwa po. Ɛ nɔɔ 'o lɛ, 'ke ʋ nɩ kɔ 'le wɛn nahuon a ‑gbɛ.»
24 The Son of man goes indeed, according as it is written concerning him, but woe to that man by whom the Son of man is delivered up; it were good for that man if he had not been born.
25 ‑Ye Judɩa ꞊nʋ, ‑ɔ di ‑Yusu 'a yraanyʋ kwa po, ɔ ꞊gbɔ ‑wɛ wlɔn, ɔ nɔ: «Tɔɔnyɔ o, ꞊be 'mɔɔ nɩ?» ‑Ye ‑Yusu nɔ: «Iin, ‑mɔɔ nɩ.»
25 And Judas, who delivered him up, answering said, Is it *I*, Rabbi? He says to him, *Thou* hast said.
26 Bʋ 'kɩɛ nɩɛ 'o dɛdihuo ke, ‑ye ‑Yusu 'ba 'mʋ 'flɔɔ, 'ɔ ‑nyi Nyɩsʋa 'wio, 'plɩɩ 'ɔ 'bɩɔ ꞊tɩɔ lɛ, 'ɔ ‑nyo 'a ‑naagbopʋ, ɔ nɔ: «Ba 'bɔ 'mʋ, ba dio. Nɔ‑ mɔ 'na 'hʋɩn.»
26 — ausente —
27 ‑Ye ɔ 'ba lele 'mʋ ‑wiin‑gaʋwɔ, 'ɔ ‑nyi Nyɩsʋa 'wio, 'ɔ ‑nyo ꞊nʋ, ɔ nɔ: «A 'bii, ba 'na.
27 And having taken {the} cup and given thanks, he gave {it} to them, saying, Drink ye all of it.
28 Nɩ‑ mɔ 'na dablo. Nɔ‑ 'n di gbo 'wla, 'ke 'o nahuin 'plɔplɔ a ‑ta 'mʋ, Nyɩsʋa 'muo nu, ɔ 'mʋ 'yrɩ yrayrɩ ꞊tue, ɔ kɔ ‑tʋnahuin 'hɛɛn, ‑ɛ die nu, ɔ 'mʋ 'waa dɛ 'kuku 'wʋwla.
28 For this is my blood, that of the {new} covenant, that shed for many for remission of sins.
29 'Nɩɩ 'a mʋ 'nɩ le, kʋɛ 'klɛɛ mɔ gbo, 'n 'deɛ ꞊bo 'na 'klɛɛ lele nɔdʋ ‑gbo, ɛ 'mue gba ‑gbagba, ‑nyrɔwɔ ꞊nʋ, ɔ 'mʋ 'o nyre, ‑ɔ kɔ 'kwli 'mʋ 'n di 'o lele nɔ yrayrɩdʋ ‑ye ꞊nʋ 'naa, 'n kɔ 'a mʋ 'hɛɛn, 'ke 'le 'na Bu Nyɩsʋa a 'klɔ yrayrʋ 'kwli 'mʋ.»
29 But I say to you, that I will not at all drink henceforth of this fruit of the vine, until that day when I drink it new with you in the kingdom of my Father.
30 Dɛ a ‑gbɛ, ‑tɛ ɛ ‑hi, ‑ye ʋ bre ‑wla, 'plɩɩ 'ʋ 'ba ye 'mʋ, 'ʋ ꞊tɩ 'dɩɔ 'mʋ, 'ʋʋ 'le dʋgba ꞊nʋ 'lu mu, ‑tɛ ti nɩ 'le, ʋʋ olifie daa.
30 Depois do canto dos Salmos, dirigiram-se eles para o monte das Oliveiras.
31 ‑Tɛ ʋ nyre 'le, ‑ye kɛ ‑Yusuu 'a ‑naagbopʋ ye po, ɔ nɔ: «'Tɔyrʋwɔ ‑gbo 'kwli 'mʋ, ti di 'o 'nɩ nyre, a 'mʋ 'mʋ 'hʋɩn 'mʋ lɛ ‑gbɛ, ‑ɛ 'we ꞊nɔ ye, ‑tɛ ʋ nu la 'a 'crɩɩlɛ, 'ke 'le Nyɩsʋacrɩɩnɩɛ 'kwli 'mʋ, ‑ɛ mɔ: Nyɩsʋa nɔ 'nɩ: 'N di 'blakɔnyɔ 'nɩ 'la, blablɔ a ꞊ju 'mʋ lɛ ‑gbɛ.»
31 Disse-lhes então Jesus: Esta noite serei para todos vós uma ocasião de queda; porque está escrito: Ferirei o pastor, e as ovelhas do rebanho serão dispersadas {Zc 13,7}.
32 ‑Ye kɛ ‑Yusu nyu lele ye po, ɔ nɔ: «'Bɩa 'nɩ 'kʋ, 'nɩ 'hrɩ lele 'klɔ, 'ke 'n di 'le Galileblʋgba 'mʋ mu, 'mʋ 'le 'a mʋ ‑pree.»
32 Mas, depois da minha Ressurreição, eu vos precederei na Galiléia.
33 ‑Ye Piɛlɩɩ wun 'nɩ po, ɔ nɔ: «꞊Betɩ ʋ 'bii bʋ hie 'o ‑mʋ gbo, 'na ‑gbɛ, 'n 'die 'le ‑wɛ ꞊bo hie 'o ‑mʋ gbo gbe.»
33 Pedro interveio: Mesmo que sejas para todos uma ocasião de queda, para mim jamais o serás.
34 ‑Ye ‑Yusu nɔ: «'Nɩɩ ‑mʋ 'nɩ le ‑tɛɛ: 'Tɔyrʋwɔɔ ‑do ‑gbo 'kwli 'mʋ, 'plɩɩ hapɛ 'mʋ ‑nyrɛ mu da, ‑n di nu 'na ‑wɔn‑gaawɩɩ ta, ‑ɛ mɔ, ‑n 'de 'mʋ yi.»
34 Disse-lhe Jesus: Em verdade te digo: nesta noite mesma, antes que o galo cante, três vezes me negarás.
35 ‑Ye Piɛlɩ ꞊tuo ‑wɔn, ɔ nɔ: «'Ʋʋn, ꞊betɩ ꞊bo di 'kʋ, 'n kɔ ‑mʋ 'hɛɛn, 'n 'die 'le ‑wɛ ꞊bo ꞊tui, ‑ɛ mɔ, 'n 'de ‑mʋ yi.» ‑Ye ‑naagbopʋ 'bii, ‑tɩɩ ‑do ꞊nʋ, Piɛlɩ ꞊tu, nɩ‑ ʋ ꞊tu ‑wɛ.
35 Respondeu-lhe Pedro: Mesmo que seja necessário morrer contigo, jamais te negarei! E todos os outros discípulos diziam-lhe o mesmo.
36 ‑Tɛ dɛ a ‑gbɛ, ɛ ‑hi, ‑ye ‑Yusu kɔ 'a ‑naagbopʋ 'hɛɛn, ʋ nyre 'le 'dɩdɔti a ‑ci ꞊nʋ ke nɩ, ʋʋ Gɛsɩmanɩ daa. ‑Ye kɛ ɔɔ 'klɛɛ ꞊nʋ ye po, ɔ nɔ: «Ba nɩ mɔ gbo, ꞊bo mu 'le ye 'mʋ, 'mʋ 'le Nyɩsʋa ‑wɔn 'prɛɛ.»
36 Retirou-se Jesus com eles para um lugar chamado Getsêmani e disse-lhes: Assentai-vos aqui, enquanto eu vou ali orar.
37 ‑Tɛ ɔɔ 'klɛɛ mu, ‑ye Piɛlɩ kɔ Sebede a 'yuo Sakɩ kɔ Saan 'hɛɛn, nʋ‑ ɔ da, ɔ kɔ ꞊nʋ 'hɛɛn 'ʋ mu. ‑Ye tii ‑do a ti 'yri, 'a ꞊wlʋ 'mʋɛ gbo, hʋannʋ 'ʋ nyo nu 'dɔ.
37 E, tomando consigo Pedro e os dois filhos de Zebedeu, começou a entristecer-se e a angustiar-se.
38 ‑Ye kɛ ɔɔ ꞊nʋ ye po: «'Na ꞊wlʋ 'mʋɛ gbo 'dɔ. 'Na ꞊wlʋ a gbo'mʋmʋɛ a ‑gbɛ, ɛɛ ‑hʋa bɛ 'la 'mʋ. A kɔ 'mʋ 'hɛɛn, ‑ba nɩ mɔ gbo, a nɩ ŋmo 'le,»
38 Disse-lhes, então: Minha alma está triste até a morte. Ficai aqui e vigiai comigo.
39 'ɔ hren ꞊nʋ ‑wɔn dɛ gbi, 'ɔ bla kwlɩ gbo, 'ɔ kɔ 'lu gbo, 'ɔɔ Nyɩsʋa lɛ 'batɩ, ɔ nɔ: «'Na Bu o, 'bɩa 'bɛ ‑wɛ 'le, nue, 'ke ꞊sʋɛ ‑gbo, 'n kɔ ꞊bo 'ye, bɛ hren 'mʋ ‑wɔn. Kɛɛ, ɛ 'de dɛ ‑gbo, 'nɩɩ ‑hʋa, kɛɛ, dɛ ꞊nʋ, ‑nɩɩ ‑hʋa, nɛ‑ bɛ 'ya.»
39 Adiantou-se um pouco e, prostrando-se com a face por terra, assim rezou: Meu Pai, se é possível, afasta de mim este cálice! Todavia não se faça o que eu quero, mas sim o que tu queres.
40 Bɔ nu lɛ 'pʋprɛ, ‑ye ɔ ꞊hɩan ‑wɔn, 'ɔ mu 'o 'a ‑naagbopʋʋ ta ꞊nʋ 'hʋɩn 'mʋ, 'ɔ yʋ 'o ŋmla a ŋmoolɛ 'mʋ gbo. ‑Ye kɛ ɔɔ Piɛlɩ ye po: «꞊Be a 'die 'le ‑wɛ ba nu ‑hawɔɔ ‑do, a kɔ 'mʋ 'hɛɛn, 'ke ba 'de ŋmo?
40 Foi ter então com os discípulos e os encontrou dormindo. E disse a Pedro: Então não pudestes vigiar uma hora comigo...
41 A nɩ ŋmo 'le, kɛɛ, ba da Nyɩsʋa, ‑ɛ die nu, dɛ 'bɛ nyre 'o, 'bɛɛ 'a mʋ 'mʋ lɛ ꞊tɔ, 'ke ba ‑haa Nyɩsʋa a ‑tɩ lɛ, a 'nɩ ꞊han 'a ‑tɩ lɛ ‑haa. 'N yie nɩ, ‑ɛ mɔ, 'a nɩ ꞊wlɩ nye 'nɩ ‑hʋa 'dɔ, 'ke a nɩ ŋmo 'le, a 'mʋ Nyɩsʋa da, kɛɛ, 'bɩa 'nɩnɩ ‑hɛ 'a mʋ 'mʋ, a 'de 'klɩ kɔ, 'ke ba nu dɛ a ‑gbɛ.»
41 Vigiai e orai para que não entreis em tentação. O espírito está pronto, mas a carne é fraca.
42 Bɔ po 'klɛɛ lɛ, ‑ye ɔ hren lele ꞊nʋ ‑wɔn, ‑do 'hɔn a kɔ, 'ɔɔ lele Nyɩsʋa lɛ 'batɩ, ɔ nɔ: «'Na Bu o, 'bɩa 'bɛ 'die 'le ‑wɛ, 'ke ꞊sʋɛ ‑gbo, 'n kɔ ꞊bo 'ye wɛn, bɛ hren 'mʋ ‑wɔn, ‑ye dɛ ‑gbo, ‑nɩɩ ‑hʋa, nɛ‑ bɛ 'ya.»
42 Afastou-se pela segunda vez e orou, dizendo: Meu Pai, se não é possível que este cálice passe sem que eu o beba, faça-se a tua vontade!
43 ‑Tɛ ɔ ‑wɛ lele ‑wɔn, ‑ye 'ke ɔ mu 'o lele ꞊nʋ 'hʋɩn 'mʋ, 'ɔ yʋ 'o lele ŋmlaŋmoolɛ 'mʋ gbo, ‑ɛ nue, ʋ 'die 'le ‑wɛ, bʋ po 'yii lɛ.
43 Voltou ainda e os encontrou novamente dormindo, porque seus olhos estavam pesados.
44 ‑Ye ɔ hren lele ꞊nʋ ‑wɔn, 'ɔɔ Nyɩsʋa lɛ 'batɩ, gblo a ta a nɔnɔ, 'ke 'le wiin ‑do ꞊nʋ 'kwli 'mʋ, ɔ po wɛn.
44 Deixou-os e foi orar pela terceira vez, dizendo as mesmas palavras.
45 ‑Ye ɔ ꞊hɩan lele ‑wɔn, 'ɔ mu 'o 'a ‑naagbopʋ 'hʋɩn 'mʋ, ɔ nɔ: «꞊Be aa lele 'nɩ ŋmo, 'aa 'le ke lɛ ‑ha? Ba 'ye kɛ, ti 'mʋɛɛ yrɛ, 'ke bʋ po 'mʋ dɛ'kukununyʋ kwa, 'mɔ ‑gbo, ‑ɔ mɔ ‑tʋnahuin 'bii a Nahuon.
45 Voltou então para os seus discípulos e disse-lhes: Dormi agora e repousai! Chegou a hora: o Filho do Homem vai ser entregue nas mãos dos pecadores...
46 Ba 'ba ye 'mʋ, ‑a 'mʋ mu, ‑ɛ nue, nahuon ꞊nʋ, ‑ɔ di 'mʋ 'na yraanyʋ kwa po, ɔɔ 'le 'nɩ di.»
46 Levantai-vos, vamos! Aquele que me trai está perto daqui.
47 Win nɩ 'le ‑Yusu wlɔn, ‑ye Judɩa, ‑ɔ mɔ ‑Yusu a ‑naagbopʋʋ ‑pu ꞊tu 'o 'hɔn a nahuon ‑ye, ɔ nyre 'o ꞊o, ɔ kɔ nahuin 'plɔplɔ 'hɛɛn. Nahuin a ‑gbɛ, ʋ 'ble kwa lɛ ta‑wɔnpliei kɔ ti 'hɛɛn. Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋnpinyʋ gblakɩ, kɔ ‑Juukʋɛ a ye'mʋnaanyʋ ‑ye 'hɛɛn, nʋ‑ le nahuin a ‑gbɛ, 'ke bʋ mu ‑Yusu klɩ.
47 Jesus ainda falava, quando veio Judas, um dos Doze, e com ele uma multidão de gente armada de espadas e cacetes, enviada pelos príncipes dos sacerdotes e pelos anciãos do povo.
48 Judɩa, ‑ɔ di ꞊nʋ ‑Yusu kwa po, 'plɩɩ ɔ kɔ ꞊nʋ 'hɛɛn, ʋ 'mʋ 'hru wlɔn mu bi, kɛ ɔ po ꞊nʋ ye: «Nahuon ꞊nʋ, 'n di 'mʋ 'wlɛɛ, 'ke 'o 'a 'wio a gbopupue ‑wɔn, nɔ‑ ba klɩ, ɔ 'nɩ ꞊han 'a mʋ kwa ꞊ta.»
48 O traidor combinara com eles este sinal: Aquele que eu beijar, é ele. Prendei-o!
49 ‑Tɛ ʋ nyre 'klɛɛ 'o, ‑ye Judɩa a ‑gbɛ, ɔ 'yɩya 'o ‑Yusu 'mʋ gbo 'hʋɩn, ɔ nɔ: «Tɔɔnyɔ o, 'n yɛ ‑mʋ ke,» 'ɔ 'wlɔɔ 'mʋ.
49 Aproximou-se imediatamente de Jesus e disse: Salve, Mestre. E beijou-o.
50 ‑Ye ‑Yusu nɔ: «'Mɛ o, dɛ ‑gbo, ‑n di nu wɔn, nue, ꞊nɩ ‑wlɛn 'le gbo.» ‑Ye tii ‑do a ti 'yri, nahuin ꞊nʋ, Judɩa gba, ʋ 'yɩya 'o ‑Yusu 'mʋ gbo 'hʋɩn, 'ʋ klo.
50 Disse-lhe Jesus: É, então, para isso que vens aqui? Em seguida, adiantaram-se eles e lançaram mão em Jesus para prendê-lo.
51 Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋnpinyʋ a nyɩgblaka a ‑kʋannunyɔ ‑ye, nɔ‑ nɩ ‑wɛ 'o ‑tuo ke. ‑Ye ‑Yusu a ‑naagbopʋyu ‑ye, ‑ɔ nɩ 'o ꞊nɔ 'hʋɩn 'mʋ, nɔ‑ ‑ha 'le 'a 'plie bɔ wlɔn, 'ɔ 'bɛ ‑kʋannunyɔ a ‑gbɛ nʋa 'lu.
51 Mas um dos companheiros de Jesus desembainhou a espada e feriu um servo do sumo sacerdote, decepando-lhe a orelha.
52 ‑Ye kɛ ‑Yusuu ꞊nɔ ye po, ɔ nɔ: «Po 'le ‑na 'plie bɔ wlɔn, ‑ɛ nue, nahuin 'bii ꞊nʋ, ‑ʋʋ 'plie nu, ‑ʋʋ ‑wɔn, nahuin ‑ye di ‑wɛ nu 'plie, ʋ 'mu 'la.
52 Jesus, no entanto, lhe disse: Embainha tua espada, porque todos aqueles que usarem da espada, pela espada morrerão.
53 ‑N 'die yi, ‑ɛ mɔ, 'n ‑wɛ 'le ꞊bo le wɛn 'na Bu nɩ, 'ke bɔ ‑hɛ wɛn 'mʋ 'mʋ, ‑ye ɔ di wɛn 'mʋ ye ya 'a lɛleenyʋ a 'milowɩ a 'milowɩ, ‑ɛ die nu, ʋ 'mʋ wɛn 'mʋ ke dii.
53 Crês tu que não posso invocar meu Pai e ele não me enviaria imediatamente mais de doze legiões de anjos?
54 Kɛɛ, 'bɩa 'bɛ nɩ wɛn lɛ 'mʋ, ‑ye dɛ ꞊nʋ, ʋ 'crɩɩ la, 'ke 'le Nyɩsʋacrɩɩnɩɛ 'kwli 'mʋ, ‑ɛ kɔ ‑bɛ mue la 'lu ‑wɔn, dɛ a ‑gbɛ, ɛ 'deɛ bɛ mue wɛn 'lu ‑wɔn.»
54 Mas como se cumpririam então as Escrituras, segundo as quais é preciso que seja assim?
55 ‑Ye kɛ ‑Yusuu nahuin ꞊nʋ ye po, ‑ʋ dio klɩ wɔn, ɔ nɔ: «Ta‑wɔnpliei kɔ ti 'hɛɛn, nɩ‑ a nu, 'a di 'mʋ klɩ wɔn, ‑tɛ ʋʋ nu, 'ʋʋ ‑balʋnyɔ klɩ. Kɛɛ, 'ɛ nɩ ti, 'n nɩ o gbo, 'ke 'le Nyɩsʋa a 'kagblaka a ‑yaa 'mʋ, 'ke 'le 'a mʋ ‑hɛyri, 'nɩɩ o nahuin tɔɔ, kɛɛ, 'a 'de o 'mʋ a klee.
55 Depois, voltando-se para a turba, falou: Saístes armados de espadas e porretes para prender-me, como se eu fosse um malfeitor. Entretanto, todos os dias estava eu sentado entre vós ensinando no templo e não me prendestes.
56 Kɛɛ, ‑tɔplɩ 'bii ‑gbo, ɩ mue ‑wɔn 'lu, ‑ɛ die nu, ‑tɩ ꞊nʋ, Nyɩsʋa a winwlɔn‑hɛnyʋ, ʋ 'crɩɩ la, 'ke 'le Nyɩsʋacrɩɩnɩɛ 'kwli 'mʋ, ɩ 'mʋ nue.» ‑Tɛ ‑Yusu po 'klɛɛ lɛ, ‑ye 'a ‑naagbopʋ 'bii, ʋ ‑gbɛ ꞊nɔ 'mʋ lɛ 'hʋɩn, 'ʋ 'gba ci lɛ.
56 Mas tudo isto aconteceu porque era necessário que se cumprissem os oráculos dos profetas. Então os discípulos o abandonaram e fugiram.
57 'Plɩɩ dɛ a ‑gbɛ, ɛ 'mʋ mu ‑hi, ‑ye nahuin ꞊nʋ, ‑ʋ klɩ ‑Yusu, ʋ gbɔ nɩ, 'ke 'le Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋnpinyʋ a nyɩgblaka a kayu gbo. Nahuon a ‑gbɛ a 'dʋ mɔ Kaifʋ. 'Ke 'le kayu a ‑gbɛ gbo, 'ke Nyɩsʋa a teteitɔɔnyʋ, kɔ 'blʋgba a ye'mʋnaanyʋ 'hɛɛn, ʋ 'kukue 'le lɛ, 'ke 'o ‑gboligbo a ‑ta 'mʋ.
57 Os que haviam prendido Jesus levaram-no à casa do sumo sacerdote Caifás, onde estavam reunidos os escribas e os anciãos do povo.
58 Piɛlɩ ‑mɛ ‑ye, nɔ‑ɔ ‑Yusu ‑wɔn kʋɛ, 'ke 'le ‑wɔnhinhrenkɔ 'kwli 'mʋ, 'ʋ nyre 'le ‑cɔhlʋnpinyʋ a nyɩgblaka a ‑yaa 'mʋ, 'ɔ pa ‑wɛ 'le. Nyɩsʋa a 'kagblaka a 'yie꞊tunyʋ nɩ ‑wɛ 'le. Nʋ‑ kɔ ‑hɛyri Piɛlɩ nɩ 'le gbo, ‑ɛ die nu, ɔ 'mue 'ye, ‑tɛ ‑tɩ a ‑gbɛ, ɩ di 'le‑wʋwɛ nu.
58 Pedro seguia-o de longe, até o pátio do sumo sacerdote. Entrou e sentou-se junto aos criados para ver como terminaria aquilo.
59 'Ke 'le kayu gbo, ‑cɔhlʋnpinyʋ gblakɩ kɔ ‑gboligbo a nahuin 'bii 'hɛɛn, ʋ nye lɛ 'nɩ ꞊mɔ, 'ke bʋ yɛɛ ‑Yusu ‑tɩ, mɔ ꞊betɩ bɛ 'ya hɩ 'mʋ, ‑ɛ die nu, ʋ 'muo 'la,
59 Enquanto isso, os príncipes dos sacerdotes e todo o conselho procuravam um falso testemunho contra Jesus, a fim de o levarem à morte.
60 kɛɛ, ʋ 'de 'le ꞊nɔ kɩkadɛ ꞊de 'mʋ 'yee, ꞊betɩ ‑hɛhɩpʋ 'plɔplɔ bʋ di 'le, bʋ 'ma ꞊nɔ hɩ 'lu gbo. Nɛ‑ ʋ nu ‑nunu, nahuiin 'hɔn 'ʋ ꞊plu 'o,
60 Mas não o conseguiram, embora se apresentassem muitas falsas testemunhas.
61 ʋ nɔ: «Nahuon ‑gbo, kɛ ɔ po o, ɔ ‑wɛ 'le bɔ 'wla Nyɩsʋa a 'kagblaka nɩ, 'plɩɩ bɔ pu lele nɩ, 'ke 'le ‑nyrɔwɩɩ ta 'kwli 'mʋ.»
61 Por fim, apresentaram-se duas testemunhas, que disseram: Este homem disse: Posso destruir o templo de Deus e reedificá-lo em três dias.
62 ‑Ye ‑cɔhlʋnpinyʋ a nyɩgblaka 'ba 'mʋ ye, 'ɔ ꞊gba ‑Yusu wlɔn, ɔ nɔ: «꞊Be ‑tɩ 'bii ‑gbo, nahuin ‑gbo, ʋʋ ‑mʋ yɛɛ, ‑n 'de ‑tɩ ꞊de kɔ, ‑bo di ‑wɔn ꞊tu?»
62 Levantou-se o sumo sacerdote e lhe perguntou: Nada tens a responder ao que essa gente depõe contra ti?
63 Kɛɛ ‑ye ‑Yusu 'de ꞊nɔ ‑tɩ ꞊de klɛ ‑hɩhɩa. ‑Ye ‑cɔhlʋnpinyʋ a nyɩgblaka ꞊gbɔ lele wlɔn, ɔ nɔ: «'N nye 'nɩ ‑hʋa, 'ke ‑bo 'sʋɛ ke, 'ke 'le 'Klɔhienyɩsʋa a 'dʋ 'kwli 'mʋ, 'bɩa ꞊nɩ 'ya Waanyɔ ꞊nʋ 'mʋ, Nyɩsʋa po la lɛ, ɔ di la 'le ya, kɔ, 'bɩa ꞊nɩ 'ya ‑wɛ Nyɩsʋa a 'Yu 'mʋ.»
63 Jesus, no entanto, permanecia calado. Disse-lhe o sumo sacerdote: Por Deus vivo, conjuro-te que nos digas se és o Cristo, o Filho de Deus?
64 ‑Ye ɔ ꞊tuo ‑wɔn, ɔ nɔ: «Iin, 'mɔɔ nɩ. 'Nɩɩ 'a mʋ 'nɩ le, kʋɛ 'klɛɛ mɔ gbo, a di 'mʋ 'nɩ 'ye, 'mɔ ‑gbo, ‑ɔ mɔ ‑tʋnahuin 'bii a Nahuon, 'mʋ 'o 'Klɩkenɩnyɩsʋa a diidɛpɩa ke gbo nɩ, 'mʋ 'le yakɔ 'mʋ ‑hɔn, 'ke 'le 'nugbɩ ‑hɛyri.»
64 Jesus respondeu: Sim. Além disso, eu vos declaro que vereis doravante o Filho do Homem sentar-se à direita do Todo-poderoso, e voltar sobre as nuvens do céu.
65 ‑Tɛ ‑Yusu po 'klɛɛ lɛ, ‑ye ‑cɔhlʋnpinyʋ a nyɩgblaka cɩcra 'a ‑gbɛ a wlawlʋ lɛ, ‑ɛ nue, ɔɔ po yrʋ 'dɔ, ɔ nɔ: «Ɔ ‑haa Nyɩsʋa a ‑tɩ lɛ. ‑A 'nɩ ꞊mɔ 'le 'klɛɛ lele ‑hɛhɩnyɔ ꞊de lɛ. 'A nɩ ‑gbɛ, a 'wɔn ‑tɩ ‑gbo, ɔ ꞊tu nɩ. A 'wɩn nɩ, ‑tɛ ɔ nu Nyɩsʋa a ‑tɩ a lɛ‑haalɛ.
65 A estas palavras, o sumo sacerdote rasgou suas vestes, exclamando: Que necessidade temos ainda de testemunhas? Acabastes de ouvir a blasfêmia!
66 ‑Be' aa 'klɛɛ po 'le?» ‑Ye ʋ ꞊tuo ‑wɔn, ʋ nɔ: «'Ɛ mɔ ‑tɛɛ, ɔ ‑haa Nyɩsʋa a ‑tɩ lɛ. 'A ‑tɩ, ɔ nɩ 'mʋ 'kʋkʋɛ.»
66 Qual o vosso parecer? Eles responderam: Merece a morte!
67 ‑Ye ʋ ‑tʋa 'a hɩɔn a 'hinhren gbo, 'ke 'o 'a yigbakla ye, kɔ, 'ʋ nyo ŋmli bii, ꞊ʋ ‑ye 'ʋ nyo 'le 'ŋmɩ nʋɩ 'mʋ lɛ po,
67 Cuspiram-lhe então na face, bateram-lhe com os punhos e deram-lhe tapas,
68 ʋ nɔ: «‑Mɔ ꞊nʋ, ‑ɔ mɔ Waanyɔ, ‑mɔ mɔ winwlɔn‑hɛnyɔ. 'A ‑tɩ, le ‑a mʋ, nahuon tio‑ ꞊tu ‑mʋ dɛ 'le?»
68 dizendo: Adivinha, ó Cristo: quem te bateu?
69 ‑Tɛ ‑tɔplɩ a ‑gbɛ, ɩɩ 'lu ‑wɔn mue, ‑ye 'ke Piɛlɩ 'kɩɛ nɩɛ 'le ‑yaa 'mʋ. ‑Ye 'yu nyrɔyu ꞊de, ‑ɔ mɔ kayu ꞊nʋ a ‑kʋannunyrɔ, nɔ‑ 'yɩyɔ 'o 'hʋɩn 'mʋ gbo, ɔ nɔ: «‑Mɔ ‑gbo, ‑n kɔ ‑Yusu ꞊nʋ 'hɛɛn, ‑ɔ kɔ 'le Galileblʋgba 'mʋ, 'a mʋ‑ʋ o 'hʋɩn 'mʋ nɩna.»
69 Enquanto isso, Pedro estava sentado no pátio. Aproximou-se dele uma das servas, dizendo: Também tu estavas com Jesus, o Galileu.
70 Kɛɛ ‑ye Piɛlɩ ‑ga nɩ, 'ke 'o nahuin 'bii ꞊nʋ ye, ɔ nɔ: «‑Tɩ ‑nɩɩ ꞊tu, 'nɩ yrii ꞊le 'mʋ lɛ,»
70 Mas ele negou publicamente, nestes termos: Não sei o que dizes.
71 'ɔ ‑hʋɔn 'o 'hʋɩn 'mʋ, 'ɔ mu 'le ‑yaa a ‑gbɛ a paalɛ 'mʋ. ‑Ye 'yu nyrɔyu ‑ye 'yo lele nɩ, 'ɔ le nahuin ꞊nʋ, ‑ʋ nɩ 'o, ɔ nɔ: «Nahuon ‑gbo, aa 'ye, ɔ kɔ Nasalɛtɩ 'mʋ a ‑Yusu 'hɛɛn, nʋ‑ʋ o 'hʋɩn 'mʋ nɩna.»
71 Dirigia-se ele para a porta, a fim de sair, quando outra criada o viu e disse aos que lá estavam: Este homem também estava com Jesus de Nazaré.
72 ‑Ye Piɛlɩ ‑ga lele nɩ, ɔ nɔ: «'N 'sʋɛ ke, nahuon ‑gbo, ‑ɔ kɔ ‑tɩ aa ꞊tu, 'n 'dio yi.»
72 Pedro, pela segunda vez, negou com juramento: Eu nem conheço tal homem.
73 Ti gbi bɩ ‑hi, ‑ye nahuin ꞊nʋ, ‑ʋ nɩ 'o, ʋ 'yɩya 'o Piɛlɩ 'mʋ gbo 'hʋɩn, ʋ nɔ: «'Ɛ mɔ ‑tɛɛ, ‑mɔ mɔ ‑Yusu a ‑naagbopʋyu ‑yee nɩ, ‑ɛ nue, ‑tɛ ‑nɩɩ 'pʋprɛ nu, ɛ nye ‑a mʋ 'nɩ tɔɔ, ‑ɛ mɔ, 'ke ‑n kɔ ‑wɛ 'le Galileblʋgba 'mʋ.»
73 Pouco depois, os que ali estavam aproximaram-se de Pedro e disseram: Sim, tu és daqueles; teu modo de falar te dá a conhecer.
74 ‑Ye ɔ nɔ: «Nyɩsʋa bɔ po 'mʋ 'jrɔ ‑wɔn, 'bɩa 'nɩ 'du hɩ lɛ. 'N 'sʋɛ ke, nahuon ‑gbo, ‑ɔ kɔ ‑tɩ aa ꞊tu, 'n 'dio yi.» Tii ‑do a ‑gbɛ 'yri, ‑ye hapɛ da ‑nyrɛ.
74 Pedro então começou a fazer imprecações, jurando que nem sequer conhecia tal homem. E, neste momento, cantou o galo.
75 ‑Ye ‑tɩ ꞊nʋ, ‑Yusu ꞊tu wɛn ꞊nɔ ye, ɩ bi 'le ꞊nɔ 'mʋ 'kwli, ‑ɩ mɔ: «'Plɩɩ hapɛ 'mʋ ‑nyrɛ mu da, ‑n di nu 'na ‑wɔn‑gaawɩɩ ta, ‑ɛ mɔ, ‑n 'de 'mʋ yi.» ‑Tɛ ɩ bi 'klɛɛ 'le ꞊nɔ 'kwli 'mʋ, ‑ye ɔ 'hrɩ 'le ‑yaa 'mʋ nɩ, 'ɔ ‑tʋa wuwe gbo, 'kla‑wliye'yɩya a ‑tɩ.
75 Pedro recordou-se do que Jesus lhe dissera: Antes que o galo cante, negar-me-ás três vezes. E saindo, chorou amargamente.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 26, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.