Tiago 2
Jisas Klays Takaw Teplep Ne (TAW) vs NVT
1 Mam ay yad okok. Nɨbi Bɨawl chɨn tep yɨbɨl ak Jisas Klays nop gos lɨnepɨm tek, binɨb adɨp adɨp mɨdebal ak nɨŋɨd, gos nɨgtep gɨl, kɨlop mɨdupsek adek nokom anɨb ak nep bɨlok lɨnɨmɨb.
1 Meus irmãos, como podem afirmar que têm fé em nosso glorioso Senhor Jesus Cristo se mostram favorecimento a algumas pessoas?
2 Pen nɨbi God nop gos nɨŋɨd apnan gɨnɨgabɨm won ak, bɨ olap chech teplep lɨl, liŋ gol dɨl gɨlak ogɨnap ñɨn mɨdup ne lɨl apenɨgab. Pen abe bɨ yɨmgeptek olap chech wul lɨl tɨmel gup ak lɨl apenɨgab.
2 Se, por exemplo, alguém chegar a uma de suas reuniões vestido com roupas elegantes e usando joias caras, e também entrar um pobre com roupas sujas,
3 Anɨgek, tay dɨnɨgabɨm? Bɨ chech teplep lup ak nop nɨŋɨd agɨnɨgabɨm, Owan, besɨgep tep nɨm ak besɨgɨnɨmɨn agɨnɨgabɨm akaŋ? Pen bɨ yɨmgeptek ak nop nɨŋɨd agɨnɨgabɨm, Nad am gol okok jakɨl nep mɨdɨl akaŋ, lum awl tob agen yad okok besɨgan agɨnɨgabɨm akaŋ?
3 e vocês derem atenção ao que está bem vestido, dizendo-lhe: “Sente-se aqui neste lugar especial”, mas disserem ao pobre: “Fique em pé ali ou sente-se aqui no chão”,
4 Anɨgenɨgabɨm, yɨpɨd ma gɨnɨgab. Nɨbi gos nɨgtep gɨl, binɨb okok mɨdupsek adek nokom anɨb ak nep ma bɨlok lɨnɨgabɨm. Mel. Nɨbi ke gos tɨmel nɨŋɨd, anɨgɨl binɨb kɨlop bɨlok lɨnɨgabɨm.
4 essa discriminação não mostrará que agem como juízes guiados por motivos perversos?
5 Mam ay mapen yad okok, nɨbi nɨgɨm. God binɨb lum awl yɨmgeptek mɨdebal okok kɨlop aglek, kɨli Klays nop gos lɨnɨgel amnɨgab. Pen kɨli abe nop mapen lel nɨŋɨd, ne binɨb dɨl kɨlop kod yenɨgab ñɨn ak, binɨb anɨb okok kɨlop dɨnɨgab. Takaw God ne binɨb anɨb okok kɨlop gɨnɨgayn agɨl aglak anɨb ak, ne gɨnɨgab.
5 Ouçam, meus amados irmãos: não foi Deus que escolheu os pobres deste mundo para serem ricos na fé? Não são eles os herdeiros do reino prometido àqueles que o amam?
6 Nɨbi pen binɨb yɨmgeptek okok yɨb kɨlop taw achɨp achɨp gɨpɨm. Nɨgɨm. Binɨb an yɨl nɨbop gɨ tɨmel gel koslam mɨdem, nɨbop damɨl bɨ takaw tɨg asɨkep ak yɨl dad abal? Binɨb tap kuŋay mɨdeb okok nep.
6 Mas vocês desprezam os pobres! Não são os ricos que oprimem vocês e os arrastam aos tribunais?
7 Pen Klays nop chɨg tep gɨpɨm ak, ne yɨb awl mɨdeb ak pen, binɨb an yɨl yɨb anɨb ak agjupal? Binɨb tap kuŋay mɨdeb okok nep.
7 Não são eles que difamam aquele cujo nome honroso vocês carregam?
8 God ne bɨnonɨm chɨn mɨdeb ak, ne takaw kɨles olap agek takaw Mosis ñu kɨl tɨkak ak mɨgan ayaŋ tɨkɨl agak, Nad ke mapen lɨpan tek, binɨb ogɨnap kɨlop abe gɨnɨmɨn agɨl tɨkak. Pen God anɨb agak tek yɨpɨd gɨl kɨdek gɨpɨm ak, tep yɨbɨl gɨpɨm.
8 Sem dúvida vocês fazem bem quando obedecem à lei do reino conforme dizem as Escrituras: “Ame seu próximo como a si mesmo”.
9 Nɨbi pen binɨb adɨp adɨp mɨdebal ak nɨŋɨd, gos nɨgtep gɨl, kɨlop mɨdupsek adek nokom anɨb ak nep ma bɨlok lɨpɨm ak, tap si tap tɨmel gɨpɨm. Takaw Mosis ñu kɨl tɨkak ak nɨbop yomub, nɨbi bɨ takaw tɨbɨlɨkep okok mɨdebɨm.
9 Mas, se mostram favorecimento a algumas pessoas, cometem pecado e são culpados de transgredir a lei.
10 Binɨb takaw Mosis ñu kɨl tɨkak ak mɨdupsek nɨg dɨl kɨdek gɨpal ak pen, takaw nokom olap tɨbɨlɨkɨpal ak, God nɨgek takaw mɨdupsek tɨbɨlɨkɨpal.
10 Pois quem obedece a todas as leis, exceto uma, torna-se culpado de desobedecer a todas as outras.
11 Chɨn nopun, God ne anɨb agak, Binbɨ nɨbi dɨpɨm ak, bin si bɨ si ma gɨnɨmɨn agak. Pen abe agak, Binɨb ma ñaglɨnɨmɨn agak. Anɨb ak bin si bɨ si ma gɨnɨgaban ak pen, binɨb ñaglenɨgaban, nad bɨ takaw Mosis ñu kɨl tɨkak tɨbɨlɨkep ak mɨdeban.
11 Pois aquele que disse: “Não cometa adultério”, também disse: “Não mate”. Logo, mesmo que não cometam adultério, se matarem alguém, transgredirão a lei.
12 Anɨb ak takaw tɨtay agnɨg akaŋ, tap tɨtay gɨnɨg, gos anɨb ak nɨgɨnɨmɨb. God takaw teplep yɨbɨl ak nɨbop gek, tap si tap tɨmel gep ak kelɨgɨl koŋɨm amebɨm ak, God takaw anɨb ak nɨŋɨd, nɨbop tɨg asɨk bɨlokɨnɨgab. Anɨgɨl gos nɨŋɨd, takaw agɨl tap okok gɨl gɨnɨmɨb.
12 Portanto, em tudo que disserem e fizerem, lembrem-se de que serão julgados pela lei que os liberta.
13 Nɨgɨm. Binɨb kɨli binɨb ogɨnap mapen ma nepal okok, God kɨlop tɨg asɨk bɨlokɨnɨgab ñɨn ak, kɨlop mapen ma nɨgɨnɨgab. Binɨb kɨli pen binɨb ogɨnap mapen nepal okok, God binɨb kɨlop tɨg asɨk bɨlokɨnɨgab ñɨn ak, kɨlop mapen nɨgɨnɨgab.
13 Não haverá misericórdia para quem não tiver demonstrado misericórdia. Mas, se forem misericordiosos, haverá misericórdia quando forem julgados.
14 Mam ay yad okok. Bɨ olap ne agup, Yad Klays nop gos lɨnepin agup ak pen, abe gɨtep ma gonɨmuŋ, gos lɨnɨgup ne ak tap yokɨp tek lup. Pen gos lɨnɨgup anɨb ak tek bɨ anɨb ak nop tɨg asɨk dɨnɨmuŋ tek lup akaŋ? Mel yɨbɨl.
14 De que adianta, meus irmãos, dizerem que têm fé se não a demonstram por meio de suas ações? Acaso esse tipo de fé pode salvar alguém?
15 Mam ay olap pel chech ma mɨdɨl, tap mɨdup ma mɨdɨl gup ak nɨŋɨd,
15 Se um irmão ou uma irmã necessitar de alimento ou de roupa,
16 nɨbi nop agɨnɨgabɨm, Nad kɨmɨgel mɨdtep gɨl amnoŋ, chech teplep lɨl, tap mɨdup kuŋay ñɨŋɨnɨmɨn agenɨgabɨm ak pen, tap dam ñɨlɨg mel, takaw anɨb ak nop tɨtay dɨl gɨñɨnɨgab?
16 e vocês disserem: “Até logo e tenha um bom dia; aqueça-se e coma bem”, mas não lhe derem alimento nem roupa, em que isso ajuda?
17 Adek anɨb ak nep, Klays nop gos lɨnɨgep ak ne ke mɨdɨl, tap gɨtep gep ak ayɨp jɨmñɨl ma mɨdɨl nɨm, Klays nop gos lɨnɨgep anɨb ak kumub tek lup.
17 Como veem, a fé por si mesma, a menos que produza boas obras, está morta.
18 Bɨ olap pen agɨnɨgab, Binɨb ogɨnap Klays nop gos lɨnepal, binɨb ogɨnap tap gɨtep gɨpal agɨnɨgab. Pen takaw agɨnɨgaban anɨb ak, nep pen agɨnɨgayn, Nad Klays nop gos lɨnepan ak pen, tap gɨtep ma ge nɨm, nad Klays nop gos lɨnepan ak tɨtay dɨl nɨgɨnɨgayn agɨnɨgayn? Yad pen tap gɨtep gen, nad nɨgɨnɨgaban, Klays nop gos lɨnepin.
18 Mas alguém pode argumentar: “Uns têm fé; outros têm obras”. Mostre-me sua fé sem obras e eu, pelas minhas obras, lhe mostrarei minha fé!
19 Nad God nokom yɨbɨl mɨdeb agɨl, gos nepan ak tep gɨpan. Kɨcheki walɨjpal okok abe, gos anɨb anep nɨŋɨd, pɨlɨkɨl jep dɨpal.
19 Você diz crer que há um único Deus. Muito bem! Até os demônios creem nisso e tremem de medo.
20 Nad bɨ sawl sek. Klays nop gos lɨnɨgep ak ne ke mɨdɨl, tap gɨtep gep ak ayɨp jɨmñɨl ma mɨdɨl nɨm, Klays nop gos lɨnɨgep anɨb ak tap yokɨp tek lup. Takaw anɨb ak jɨj ak nɨgɨnɨg mɨdeban akaŋ? Ak nɨgan.
20 Quanta insensatez! Vocês não entendem que a fé sem as obras é inútil?
21 Based chɨn Eblaham ne ñɨne Aysak nop dɨl, God nop sɨbogep abañ adek ak lɨl, God nop tap pak sɨbog ñeb tek ñak. Anɨb won ak God ne Eblaham gak ak nɨŋɨd nop gek, ne God bɨ suŋtep ne yek.
21 Não lembram que nosso antepassado Abraão foi declarado justo por suas ações quando ofereceu seu filho Isaque sobre o altar?
22 Pen anɨb ak abe gos nɨgɨnɨmɨn. Eblaham God nop gos lɨnɨgak abe, gɨtep gak abe jɨmñɨl lak. Jɨmñɨl lek, gɨtep gep ne ak gek, gos lɨnɨgep ne ak tep yɨbɨl kɨles tɨmel gɨl yek.
22 Como veem, sua fé e suas ações atuaram juntas e, assim, as ações tornaram a fé completa.
23 Agesɨpin anɨb ak, buk Baybol takaw olap tɨkak ak jɨj ak yomub. Tɨkɨl anɨb agak, Eblaham ne God nɨŋɨd agup agɨl, nop gos lɨnɨgak ak nɨm, God agek bɨ suŋtep ne yek agɨl tɨkak. Pen abe God Eblaham nop agak, Bogɨlak yad agak.
23 E aconteceu exatamente como as Escrituras dizem: “Abraão creu em Deus, e assim foi considerado justo”. Ele até foi chamado amigo de Deus!
24 Anɨb ak mɨñɨl nepɨm, binɨb God nop gos lɨnepal ak pen, gɨtep ma gɨpal okok, kɨli binɨb suŋtep yad okok yenɨgel agɨl gos ma nɨgup. Ne pen gɨtep gɨpal ak abe nɨŋɨd, kɨlop gek kɨli bɨ suŋtep ne mɨdebal.
24 Vejam que somos declarados justos pelo que fazemos, e não apenas pela fé.
25 Anɨb ak tek nep, bin Layap gak. Ne kanɨbtam bin yolɨgup ak pen, bɨ Yislel omɨŋal kɨli Layap taun ne nɨgɨnɨg apelek, kɨlop dɨtep gɨl agyokek, kɨli pɨlɨk kanɨb adek olap amɨl amnɨlek. God ne Layap gak tek nɨŋɨd nop gek, ne God bin suŋtep ne yek.
25 Raabe, a prostituta, é outro exemplo. Ela foi declarada justa por causa de suas ações quando escondeu os mensageiros e os fez sair em segurança por um caminho diferente.
26 Chɨn nopun, binɨb wak nep mɨdɨl, kawnan sek ma mɨdebal ak, kɨm yenɨgel tek ma lup, pɨsnep kubal. Anɨb ak tek nep, binɨb Klays nop gos lɨnopun agɨl gos nepal ak pen, tap gɨtep ma gɨpal ak, kɨli Klays nop gos ma lɨnepal. Gos lɨnepal anɨb ak pɨsnep kumub.
26 Assim como o corpo sem fôlego está morto, também a fé sem obras está morta.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Tiago 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.