Romanos 11

Jisas Klays Takaw Teplep Ne (TAW) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Anɨb ak yad nɨbop agnɨgebin, God ne binɨb ne kɨlop kud ñɨl pɨsnep kelɨgak akaŋ? Mel yɨbɨl, anɨb ma yɨbɨl gak. Yad abe Yislel bɨ olap, Eblaham nɨsed ne olap, Bejamin jɨj ak mɨdebin.
1 Então eu pergunto: será que Deus rejeitou o seu povo? De modo nenhum! Porque eu também sou israelita, da descendência de Abraão, da tribo de Benjamim.
2 God ne bɨlel binɨb gos nɨŋɨd, gos ne ke nep kɨdek nɨŋɨd kɨlop aglak okok, kɨlop kud ñɨl pɨsnep ma kelɨgak. Yilayja nop kesɨm buk Baybol tɨkɨlak ak, kesɨm anɨb ak ma nepɨm akaŋ? Yilayja ne Yislel binɨb kɨlop mɨlɨk nɨŋɨd, God nop kɨles gɨl agnɨŋɨd agak,
2 Deus não rejeitou o seu povo, a quem de antemão conheceu. Ou vocês não sabem o que a Escritura diz a respeito de Elias, como pediu com insistência diante de Deus contra Israel, dizendo:
3 Bɨawl, kɨli bɨ God gos ñek agñeb okok kɨlop paklel kumɨlak agak. Abañ tap nep pak sɨbogep adek ak, pak pal ak yokɨlak agak. Yad nokom bɨ nad mɨdebin ak nɨm, yɨp abe paklun agɨl gos nepal agak.
3 “Senhor, mataram os teus profetas, derrubaram os teus altares. Sou o único que sobrou, e procuram tirar-me a vida.”
4 Agek, God nop pen agak, Bɨyad kuŋay yɨbɨl nep, 7,000 mɨdebal agak. Bɨ anɨb okok, kɨli tap yepɨs agnepal Bal ak nop, kɨgom yɨmɨl ma agnepal agak.
4 Mas qual foi a resposta divina? Foi esta: “Reservei para mim sete mil homens que não dobraram os joelhos diante de Baal.”
5 Anɨb ak nep mɨñɨl ñɨn awl abe, binɨb yep kab olap nep, God kɨlop yɨmug nɨŋɨd gɨtep gɨl, binɨb yad yenɨgel agɨl kɨlop aglup.
5 Assim também nos dias de hoje sobrevive um remanescente segundo a eleição da graça.
6 Yaw, God ne kɨlop yɨmug nɨŋɨd gɨtep gɨl, kɨlop anɨgɨl aglup. Kɨli wog gɨtep gɨpal agɨl kɨlop ma aglup. God binɨb wog gɨpal ak nɨŋɨd kɨlop aglek nɨm, kɨli agɨnɨgel, God chɨnop yɨmug nɨŋɨd gɨtep ma gup agɨnɨgel tek lup. Ne wog chɨn nep nɨŋɨd, chɨnop aglup agɨnɨgel. Pen anɨgɨl ma mɨdeb. God ne binɨb okok kɨlop yɨmug nɨŋɨd gɨtep gɨl, aglup.
6 E, se é pela graça, já não é pelas obras; do contrário, a graça já não é graça.
7 Anɨb ak tɨtay dak? Yislel binɨb God ayɨp jɨmñɨl yonɨgabun agɨl, tɨŋɨl lɨ gɨpal ak pen, anɨb ak ma dɨpal. Binɨb ne yad yenɨgel agɨl kɨlop aglak anep, kɨli God ayɨp jɨmñɨl mɨdebal. Pen binɨb ogɨnap, ne gos kɨlop gek chɨbol kɨlop ak ma asɨkak.
7 Que diremos, então? O que Israel buscava, isso não alcançou; mas a eleição conseguiu isso. Os demais foram endurecidos,
8 Buk Baybol ak anɨb ak tek tɨkɨl agɨlak,
8 como está escrito: “Deus lhes deu um espírito de profundo sono, olhos para não ver e ouvidos para não ouvir, até o dia de hoje.”
9 Pen Depid ne takaw olap buk Baybol mɨgan ayaŋ tɨkɨl agak,
9 E Davi disse: “Que a mesa deles se transforme em laço e armadilha, em tropeço e punição;
10 Pen nad abe ge, wɨdɨn kɨli ak koy gek, tap okok nɨgɨnɨgel tek ma lup agɨl tɨkak. Mɨnek mɨnek kɨlop yul ñek mɨŋel anɨb ak del, kud bak kɨli okok tɨmel gek, kɨles gɨl ma ajɨnɨgabal agɨl tɨkak.
10 que os olhos deles se escureçam, para que não vejam, e fiquem para sempre encurvadas as suas costas.”
11 Anɨb ak yad nɨbop agnɨgebin, Yislel binɨb kɨli apyap pakɨlak ak, pɨsnep apyap pakɨl kul gɨnɨgel akaŋ? Mel yɨbɨl, anɨb ma gɨlak. Kɨli pen tap tɨmel gɨlak tek, God ne binɨb Juda mel okok kɨlop tɨg asɨk dak. Ne yad binɨb anɨb okok tɨg asɨk den nɨm, Yislel binɨb kɨli ne chɨnop tek anɨgɨl ma tɨg asɨk dup agɨl, yɨp yɨl ownɨgel agɨl anɨgak.
11 Então eu pergunto: será que eles tropeçaram para que caíssem? De modo nenhum! Mas, pela transgressão deles, a salvação chegou aos gentios, para fazer com que os judeus ficassem com ciúmes.
12 Yislel binɨb kɨli tap tɨmel gel, God ne binɨb lum awl mɨdupsek mɨdebal okok kɨlop dɨtep gup. Pen Yislel binɨb kɨli God gos ne kelɨgɨl apyap pakel, God ne binɨb Juda mel okok kɨlop dɨtep gup. Anɨb ak chɨn nopun, Yislel binɨb kɨli God yɨl adɨkɨd apenɨgabal, God binɨb okok mɨdupsek kɨlop dɨtep yɨbɨl gɨnɨgab.
12 Ora, se a transgressão deles resultou em riqueza para o mundo, e a diminuição deles resultou em riqueza para os gentios, quanto mais a plenitude deles!
13 Pen takaw agɨnɨgebin ak, nɨbop binɨb Juda mel okok agɨnɨgebin. Jisas yɨp agek, bɨ takaw nop dad ameb ak mɨdebin. Pen yɨp agyokɨl, binɨb Juda mel okok kɨlop takaw yad ak agñɨnɨmɨn agek nɨm, nɨbop Juda mel okok agñɨneknɨŋ, yɨp tep gup.
13 Dirijo-me a vocês que são gentios. Visto que eu sou apóstolo dos gentios, glorifico o meu ministério,
14 Pen nɨbop takaw agñɨbin wog ak anɨgen, binɨb yad okok kɨli nɨŋɨd, God ne chɨnop tek anɨgɨl ma tɨg asɨk dup agɨl gos nɨgɨnɨgel. Anɨgek, God kɨlop ogɨnap tɨg asɨk donɨmuŋ.
14 para ver se de algum modo posso fazer com que os do meu povo fiquem com ciúmes e alguns deles se salvem.
15 God Yislel binɨb kɨlop kelɨgɨl nɨm, binɨb lum awl mɨdupsek mɨdebal okok kɨlop dɨl ne ayɨp jɨmñɨl lup. Anɨb ak chɨn nopun, God ne Yislel binɨb kɨlop tepayaŋ denɨgab, kɨli binɨb kumɨl tepayaŋ tɨkjakɨpal tek tɨkjakɨnɨgabal.
15 Porque, se o fato de eles terem sido rejeitados trouxe reconciliação ao mundo, que será o seu restabelecimento, senão vida dentre os mortos?
16 Binɨb kɨli bilet gɨnɨg, tap plaua ned dup won ak dɨl, bilet agɨlɨl dɨl God nop sɨbog ñɨbal. Anɨgel anɨb ak tek, bilet kɨdek ñɨŋɨnɨgabal ak, God tap ne mɨdeb tek mɨdeb. Pen mab kɨdɨl ak God tap ne nep mɨdeb ak, ñɨn kɨd abe God tap ne mɨdeb.
16 E, se forem santas as primícias da massa, igualmente será santa a sua totalidade; se for santa a raiz, também os ramos o serão.
17 Yislel binɨb kɨli mab olip teplep ñɨn kɨd ogɨnap tek mɨdebal. Ñɨn kɨd anɨb okok, God kɨlop ogɨnap tɨpag lɨl dɨyokup. Pen nɨbi binɨb Juda mel okok, mab olip be okok ñɨn kɨd ogɨnap tek mɨdebɨm. God nɨbop tɨpag lɨl dad amɨl, mab olip teplep day ak bɨnɨg ñɨl, nag lɨl tɨbɨkup. Anɨgek, nɨbi mab anɨb ak ñɨn kɨd tep dɨyokup okok, tep kɨli ak dɨpɨm. Dɨl, mɨñɨl mab olip teplep mok ne teplep ak, mab ñɨn kɨd ogɨnap dup tek nɨbi abe dɨl, anɨgɨl mɨdtep gɨpɨm.
17 Se, porém, alguns dos ramos foram quebrados, e você, sendo oliveira brava, foi enxertado no meio deles e se tornou participante da raiz e da seiva da oliveira,
18 Anɨb ak nɨm, nɨbi mab olap be okok ñɨn kɨd okok, chɨn teplep mɨdon, mab ñɨn kɨd nedil okok tap yokɨp mɨdeb agɨl gos ma nɨgɨnɨmɨb. Nɨbi gos anɨb agɨl nɨgenɨgabɨm, ak pen nɨbi nɨgtep gɨnɨmɨb. Nɨbi mab ñɨn kɨd okok, mab mok ak kɨdɨl ak nop ma ñɨbɨm. Mel. Mab kɨdɨl ak nɨbop mok ñub.
18 não se glorie contra os ramos. Mas, se você se gloriar, lembre que não é você que sustenta a raiz, mas é a raiz que sustenta você.
19 Nɨbi pen anɨgɨl agɨnɨgebɨm, God chɨnop dad amɨl, mab olip teplep day ak bɨnɨg ñɨl, nag lɨl tɨbɨkɨnɨg agɨnɨgebɨm. Chɨnop nag lɨl tɨbɨkɨnɨg, mab olip ñɨn kɨd nedil okok tɨpag lɨl dɨyokup agɨnɨgebɨm.
19 Então você dirá: “Alguns ramos foram quebrados, para que eu fosse enxertado.”
20 Nɨbi nɨŋɨd agebɨm, kɨli God nop gos ma lɨnɨgɨlak anɨb ak tek, kɨlop tɨpag lɨl dɨyokak. Pen nɨbi God nop gos lɨnepɨm anɨb ak tek, kɨles gɨl jak mɨdtep gɨpɨm. Nɨbi pen pɨlɨkɨl, yɨb nɨbi ke dad aplanɨmɨb tek lup ak nɨgtep gɨnɨmɨb.
20 Correto! Eles foram quebrados por causa da incredulidade, mas você continua firme mediante a fé. Não fique orgulhoso, mas tema.
21 Mel ak, anɨb ak gos nɨgɨnɨmɨb. Ned God mab olip ñɨn kɨd nedil okok kelɨgek mɨd tɨmel gɨpal. Anɨb ak tek nep, nɨbop abe gɨnɨmuŋ tek lɨnɨgab.
21 Porque, se Deus não poupou os ramos naturais, também não poupará você.
22 Anɨb ak, nɨbi God ne bɨ yɨmug nɨgep abe, bɨ mɨlɨk nɨŋɨd yul awl ñeb abe mɨdeb agɨl, anɨb ak gos nɨgtep gɨnɨmɨb. Binɨb nop kelɨgɨl kɨdek ma gɨpal okok, kɨlop mɨlɨk nɨŋɨd yul awl ñub. Nɨbi pen God gos ne kɨdek gɨl dɨtep genɨmɨb, nɨbop yɨmug nɨgup. Pen nɨbi anɨgɨl ma genɨmɨb, nɨbop abe tɨpag lɨl dɨyokɨnɨgab.
22 Considere, pois, a bondade e a severidade de Deus: para com os que caíram, severidade; mas, para com você, a bondade de Deus, desde que você permaneça nessa bondade. Do contrário, também você será cortado.
23 Pen mab olip ñɨn kɨd nedil God kɨlop tɨpag lɨl dɨyokup okok, kɨli adɨkɨd God nop gos lɨnɨgenɨgabal, God kɨlop dad amɨl, mab olip teplep day ak bɨnɨg ñɨl, nag lɨl tɨbɨkɨnɨgab. Yaw, God ne kɨlop dɨl bɨnɨg ñɨl, nag lɨl tɨbɨkɨnɨmuŋ tek lup.
23 Eles também, se não permanecerem na incredulidade, serão enxertados; pois Deus é poderoso para os enxertar de novo.
24 Nɨb nepɨm, nɨbi ned mab olip be okok ñɨn kɨd ogɨnap tek yebek okok, God nɨbop dad amɨl, mab olip teplep day ak bɨnɨg ñɨl, nag lɨl tɨbɨkup. Pen mab olip teplep anɨb ak, mab nɨbi ke mel. Anɨb ak nɨŋɨd yɨbɨl apun. Mab olip ñɨn kɨd nedil okok, God kɨlop tepayaŋ dad amɨl, mab olip teplep day ak bɨnɨg ñɨl, nag lɨl tɨbɨkɨnɨmuŋ tek lɨnɨgab. God ne koslam gep tek mel, gɨnɨmuŋ tek lup.
24 Pois, se você foi cortado daquela que, por natureza, era uma oliveira brava e, contra a natureza, foi enxertado numa oliveira boa, quanto mais esses, que são ramos naturais, serão enxertados na sua própria oliveira!
25 Mam ay sɨkop, yad nɨbop takaw we gɨl yolɨgup anɨb ak nɨgtep gɨnɨmɨb agɨl gos nepin. Nɨbi chɨn bɨ gos nɨgep mɨdobun agɨl gos nɨgɨnɨmɨb tek lup ak nɨm, takaw we gɨl yolɨgup anɨb ak nɨbop agen, chɨn bɨ gos nɨgep gos ak ma nɨgɨnɨmɨb. Takaw we gɨl yolɨgup anɨb ak anɨgɨl mɨdeb. Yislel binɨb chɨbol kɨlop ak ma asɨkak ak pen, pel anɨb ma gɨnɨgab. Kɨli anɨgɨl mɨd dad amɨl, God ne binɨb Juda mel okok kɨlop dɨnɨg nɨg lak okok mɨdupsek dɨnɨgab ñɨn ak.
25 Porque não quero, irmãos, que vocês ignorem este mistério, para que não fiquem pensando que são sábios: veio um endurecimento em parte a Israel, até que tenha entrado a plenitude dos gentios.
26 Anɨgek, kɨdek Yislel binɨb kɨlop mɨdupsek tɨg asɨk dɨnɨgab. Takaw anɨb ak tek buk Baybol ak tɨkɨl agak,
26 E, assim, todo o Israel será salvo, como está escrito: “O Libertador virá de Sião e afastará de Jacó as impiedades.
27 Pen yad kɨlop takaw ag adek nokom anɨb ak lɨl, won anɨb ak nep tap si tap tɨmel gɨpal ak tɨg walɨg gɨyokɨnɨgayn agɨl tɨkak.
27 Esta é a minha aliança com eles, quando eu tirar os seus pecados.”
28 Yislel binɨb kɨli takaw teplep ak yɨlɨk nɨŋɨd kelɨgɨlak, anɨb ak tek kɨli binɨb God ayɨp penpen gep ne okok tek mɨdebal. Pen anɨgek, nɨbi binɨb Juda mel okok mɨdtep gebɨm. God pen bɨlel kɨli binɨb yad yenɨgel agɨl kɨlop aglek, kɨli binɨb mapen ne mɨdebal. Ne based kɨli gos nɨgɨlɨg mɨdɨl anɨgup.
28 Quanto ao evangelho, eles são inimigos por causa de vocês; mas quanto à eleição, amados por causa dos patriarcas;
29 God ne binɨb ogɨnap kɨlop suk agɨlɨg aglɨl, kɨlop tap teplep ñub. Binɨb kɨlop anɨgak okok, kɨdek gos ne won ak tɨg adɨkɨl ke ma gɨl, kɨlop kelɨgɨnɨmuŋ tek ma lɨnɨgab. Mel.
29 porque os dons e a vocação de Deus são irrevogáveis.
30 Ned nɨbi binɨb Juda mel okok God takaw ak tɨbɨlɨkɨpek ak pen, mɨñɨl Yislel binɨb kɨli takaw nop ak tɨbɨlɨkɨpal. Anɨgel, God nɨbop mapen nɨŋɨd dɨtep gup.
30 Porque assim como no passado vocês foram desobedientes a Deus, mas agora alcançaram misericórdia à vista da desobediência deles,
31 Anɨb ak nep Yislel binɨb kɨli mɨñɨl God takaw ak tɨbɨlɨkɨpal ak nɨm, God nɨbop mapen nɨŋɨd dɨtep gup tek, kɨlop mapen nɨŋɨd dɨtep gɨnɨgab.
31 assim também estes agora foram desobedientes, para que também eles alcancem misericórdia, à vista da que foi concedida a vocês.
32 God ne binɨb okok mɨdupsek kɨlop mapen nɨŋɨd dɨtep gɨnɨm agɨl gos nɨgup. Anɨb ak tek kɨli pel God takaw ak tɨbɨlɨkɨpal ak, God kɨli gɨlak anɨb okok nɨŋɨd kɨlop gek, binɨb nag lep tek mɨdebal. Nag lep tek mɨdel, kɨlop mapen nɨŋɨd dɨtep gɨnɨmuŋ tek lɨnɨgab.
32 Porque Deus encerrou todos na desobediência, a fim de mostrar a sua misericórdia a todos.
33 Ey, God tap tep ne ak, tap kuŋay yɨbɨl teplep yɨbɨl mɨdeb. Ne gos tɨpagɨl yɨbɨl nɨŋɨd, tap okok mɨdupsek gos nɨgtep yɨbɨl gup. Gos ne ak yi okyaŋ mɨdɨl, ñɨg solwala muk okyaŋ tek mɨdeb. Chɨn bɨ okok, gos ne tɨg asɨkep jɨj ak pɨyowɨl nɨgtep gɨnɨgun tek ma yɨbɨl lup. Ne anɨb okok mɨdupsek gup ak, chɨn ne taynen anɨgup agɨl, nɨgtep gɨnɨgun tek ma yɨbɨl lup.
33 Ó profundidade da riqueza, tanto da sabedoria como do conhecimento de Deus! Quão inexplicáveis são os seus juízos, e quão insondáveis são os seus caminhos!
34 Buk Baybol ak tɨkɨl anɨb agɨlak,
34 “Pois quem conheceu a mente do Senhor? Ou quem foi o seu conselheiro?
35 Akaŋ, binɨb an tek God nop tap koŋɨm yɨsɨk lek, God pen yɨsɨk lonɨmuŋ agɨl tɨkɨlak? Binɨb olap God nop anɨgɨnɨmuŋ tek ma yɨbɨl lup agɨl tɨkɨlak.
35 Ou quem primeiro deu alguma coisa a Deus para que isso lhe seja restituído?”
36 Chɨn nopun, God ne ke tap okok mɨdupsek gɨlak. Ne ke tap okok mɨdupsek jɨj ak mɨdeb. Tap okok mɨdupsek ñɨn adek ne anep mɨdeb. Yɨb nop ak pel pelnep dad aplanɨgun. Yaw.
36 Porque dele, e por meio dele, e para ele são todas as coisas. A ele seja a glória para sempre. Amém!

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.