Atos 21
Onorúgame nila ra'íchali (TACNT) vs VC
1 'Lige ramueka jímirituru alé bárkochi, alué ralámuli abajá ejtebige. 'Lige simáruturu ramué bárkochi si'né alé Kos anilime gawí ilígachi ba'wichí nasipa. 'Lige alé che'labaru ramué. 'Lige uché melénala simáruturu ramué alé Rórasi anilime gawí ilígachi ba'wichí nasipa. 'Lige alé simasa, sebáruturu Pátara anilichi we'ká riógichi.
1 Depois de nos separarmos dele, embarcamos e fomos em direção a Cós, e no dia seguinte a Rodes e dali a Pátara.
2 'Lige alésí najteparu bilé barko napu simime nile alé Benise rewégachi. Abalé ejiro Siria nile. 'Lige ramué alué bárkochi jímirituru, 'lige simáruturu ramué.
2 Encontramos aí um navio que ia partir para a Fenícia. Entramos e seguimos viagem.
3 'Lige ramué ba'wichimi nasípami e'yénaga etéruturu alué gawí ba'wichí nasipa ilígame alué Chipre anilime gawí. 'Lige ramueka alé wajtoná niraga simáruturu, alué gawika alé o'iná niraga iligéturu alué Chipre anilime. 'Lige ramué simáruturu alé 'mimi we'ká riógichi Tiro anilichi napu ejiro Siria ju. Alé sébale alué barko napugiti re'kibúmili níligame alé alué karga napu muruka enale alué barko.
3 Quando estávamos à vista de Chipre, deixando-a à esquerda, continuamos rumo à Síria e aportamos em Tiro, onde o navio devia ser descarregado.
4 'Lige ramué alé bárkochi e'tigisa simáruturu alé nasipa we'ká riógichi. 'Lige ramué alé we'ká riógichi najteparu jaré ralámuli Esukristo oyérame. 'Lige ramué alué ralámuli 'yuga mochiru gichao rawé. 'Lige alué ralámuli Esukristo oyérame Onorúgame Alawala gu'írile napurigá 'la machimela alakimeo alué Páulo alé we'ká riógichi Rusaleni. 'Lige alekeri anele alué ralámuli alué Páulo:
4 Como achássemos uns discípulos, detivemo-nos com eles por sete dias. Eles, sob a inspiração do Espírito, aconselhavam Paulo que não subisse a Jerusalém.
5 'Lige alué Páulo tabilé e'wale rekó lánilíe. Arigáchigo simárukó uchéchigo siné. 'Lige alué ralámuli alé mochígame alué Esukristo oyérame rió 'lige a'boi 'yula umugí, 'lige alué 'kúchila abiena, alué suwábaga e'yénigituru ramué 'yuga alé suwemi a'bé alé napu ilí alué wa'lú ba'wí, 'lige alé sebasa chojkóbisiga jábarituru ramué o'maka iwérali tánimia Onorúgame. 'Lige ariosi aneru alué we'ká ralámuli alé jágame.
5 Mas, passados que foram esses dias, partimos e seguimos a nossa viagem. Todos eles com suas mulheres e filhos acompanharam-nos até fora da cidade. Ajoelhados na praia, fizemos a nossa oração.
6 'Lige 'ma ariosi anesa, jímirituru alé bárkochi ramué. 'Lige alué we'ká ralámulika pe alé ro'ile, ku alé a'boi galílachi simíbale.
6 Despedimo-nos então e embarcamos, enquanto eles voltaram para suas casas.
7 'Lige ramué alé we'ká riógichi Tiro e'yénaga, sebáruturu alé we'ká riógichi Tolemáira anilichi. 'Lige alé sebasa, reporáruturu ramué alué we'ká ralámuli Esukristo oyérame alé ejperégame. 'Lige ramué bilé rawé mochíruturu alé alué ralámuli 'yuga.
7 Navegando, fomos de Tiro a Ptolemaida, onde saudamos os irmãos, passando um dia com eles.
8 'Lige melénala be'á uchéchigo siné simáruturu ramué napu ekí e'nárige alé alué rió Páulo 'yuga. 'Lige pe aba a'lige rawé sebáruturu ramué alé bilena we'ká riógichi alé Sesarea anilichi. 'Lige ramué alé sebasa, simáruturu alé alué rió Belipe bejtélachi. Alué rió Belipe 'we a'lá benírime nile Onorúgame ra'ichálila. Alué Belipe nile bilé alué gichao rió napu owíliru alué makué oká rió gite alé Rusalénichi alué go'ame nachutálichi. 'Lige ramué ralámuli alé mochíruturu alué rió Belipe bejtélachi.
8 Partindo no dia seguinte, chegamos a Cesaréia e, entrando na casa de Filipe, o Evangelista, que era um dos sete {diáconos}, ficamos com ele.
9 'Lige alué rió Belipe naó malégame rió nile, bijí i'wé nile, tabilé 'cho 'yúgame. Alué rió nile napu ruwime nílige napu anele Onorúgame napurigá aminabi ruyémala uché jaré ralámuli.
9 Tinha quatro filhas virgens que profetizavam.
10 'Lige ramué we'kabé rawé mochíruturu alué rió Belipe bejtélachi. 'Lige ramué alé mochírigichi nawáturu bilé rió alé Juréaka simígame napu Agabo anilime nile napu ruwime nile napu anele Onorúgame.
10 Já estávamos aí fazia alguns dias, quando chegou da Judéia um profeta, chamado Ágabo.
11 'Lige alué rió Agabo anilime alé nawagá, bujele alué rió Páulo wasíbala. 'Lige alué wasíbala bujesa 'lige bulele alué Páulo ronólachi 'lige aminami sekálachi. 'Lige anile alué rió:
11 Veio ter conosco, tomou o cinto de Paulo e, amarrando-se com ele pés e mãos, disse: Isto diz o Espírito Santo: assim os judeus em Jerusalém ligarão o homem a quem pertence este cinto e o entregarão às mãos dos pagãos.
12 'Lige ramué Páulo gompaniérola 'lige alué ralámuli alé abajá mochígame, napu'lige alué ra'íchali akisuga, 'we a'wágame anéruturu Páulo:
12 A estas palavras, nós e os fiéis que eram daquele lugar, rogamos-lhe que não subisse a Jerusalém.
13 'Lige Páulo nejele alanilía:
13 Paulo, porém, respondeu: Por que chorais e me magoais o coração? Pois eu estou pronto não só a ser preso, mas também a morrer em Jerusalém pelo nome do Senhor Jesus.
14 Páulo tabilé e'wale rekó sulilia. 'Liko 'ma tabilé che aneru ramué. 'Liko pe aneru:
14 Como não pudéssemos persuadi-lo, desistimos, dizendo: Faça-se a vontade do Senhor!
15 'Lige pe'tá i'libeko 'ma jigáruturu ramué 'lige 'ma simáruturu ramué alué Páulo 'yuga alé 'párimi Rusaleni anilichi we'ká riógichi wijchí jaga.
15 Depois desses dias, terminados os preparativos, subimos a Jerusalém.
16 'Lige jaré alué ralámuli alé Sesarea mochígame alué Esukristo oyérame ralámuli, alué si simíbaturu ramué 'yuga. 'Lige ramué ralámuli alé Rusaleni sebasa, 'lige simáruturu Manasoni bejtélachi 'lige we'kabé rawé mochíruturu ramué alé. Alué rió Manasoni 'yako alé Chipre anilichi bejtégame nile. Alué rió 'we 'yasi Esusi oyérame nile.
16 Foram também conosco alguns dos discípulos de Cesaréia, que nos levaram à casa de Menason de Chipre, um antigo discípulo em cuja casa nos devíamos hospedar.
17 'Lige alué ralámuli alé Rusaleni mochígame Esukristo oyérame 'we ra'sálá ramué alé sebásiga.
17 À nossa chegada em Jerusalém, os irmãos nos receberam com alegria.
18 'Lige melénala alué Páulo si simíturu ramué 'yuga alué Santiago si ra'ichamia. 'Lige alé alué rió Santiago bejtélachi we'ká rió mochile alué e'wélala napu repume nile alué Esukristo oyérame.
18 No dia seguinte, Paulo dirigiu-se conosco à casa de Tiago, onde todos os anciãos se reuniram.
19 'Lige alué Páulo alé sébaga repórile alué ralámuli, 'lige ruyéturu alué ra'íchili napurigá 'síliga Onorúgame alué Páulo 'yuga alé 'mimi eyénachi we'kaná we'ká riógichi alué ralámuli tabilé jurío ejperélachi.
19 Tendo-os saudado, contou-lhes uma por uma todas as coisas que Deus fizera entre os pagãos por seu ministério.
20 'Lige alué ralámuli alué ra'íchili akisá, 'lige yati cheliera 'yale Onorúgame. 'Lige alué a'boika anele Páulo:
20 Ouvindo isso, glorificaram a Deus e disseram a Paulo: Bem vês, irmão, quantos milhares de judeus abraçaram a fé sem abandonar seu zelo pela lei.
21 'Lige alué ralámuli suwábaga 'la akéríguru mué saega ra'íchachi Moisesi nila nulalí olagá. Akéríguru mué alanigá eyenio: «Tase nokiboa 'emi napurigá nulálige alué Moisesi 'ya ajtígame rió, 'lige tase rijpunawa alué 'emi 'kúchila isílala napurigá nokiame niru ramué ralámuli jurío, 'lige tase oyérawa napurigá nokiame niru ramué», alarigá akéríguru.
21 Eles têm ouvido dizer de ti que ensinas os judeus, que vivem entre os gentios, a deixarem Moisés, dizendo que não devem circuncidar os seus filhos nem observar os costumes {mosaicos}.
22 ¿Chonokiboa ramué jipe? Napu'lige alué ralámuli akisá mué jena ajtigáráo, we'ká napuímala mué saíla. Tabilé ganílimala jena ajtígachi mué.
22 Que se há de fazer? Sem dúvida, saberão de tua chegada.
23 Alekeri 'la sébali olawa napurigá aniá ramué. Jena we'ká riógichi mochí naó rió alué Esukristo oyérame. 'Lige alué rió ya'má sébali olale napurigá anélige 'ya Onorúgame napurigá abé 'la na'tawa Onorúgame 'yuga.
23 Faze, pois, o que te vamos dizer. Temos aqui quatro homens que têm um voto.
24 Mué rió Páulo bayérowaká alué naó rió alé 'mi wa'lú re'obachi, 'lige alé ba'ichí bajkiboa alué ralámuli 'yuga. Yeka aniame ju 'ma 'la bi'wígame ju mué alawala napurigá nulá Moisesi ra'ichálila napurigá 'la bajkimela mué alé re'obachi napu ajtí Onorúgame. 'Lige 'ma najtétawa alué ajágame napu kógime ju Onorúgame, 'liko 'ma 'la rijpunawa re'wániga alué ralámuli gupala. Alarigá 'la machimela alué ralámuli jurío mué 'la oyérame ko alué Moisesi nila rejcholi. Machimela tabilé bijchiá ko napu anílige alué uché jaré ralámuli jurío mué saíla.
24 Toma-os contigo, faze com eles os ritos da purificação e paga por eles {a oferta obrigatória} para que rapem a cabeça. Então todos saberão que é falso quanto de ti ouviram, mas que também tu guardas a lei.
25 Alué ralámuli Esukristo oyérame alué tabilé jurío, 'ma ruyérugame niru 'we 'ya ramué alué rejcholi napurigá tajché lagá mochímala alué ralámuli alué Moisesi nila rejcholi gite. Pe u'kabi alué Moisesi nila rejcholi 'la ju oyérilia, napurigá jurío tabilé ayómala alué ralámuli 'yuga. Tabilé go'poa alué sa'pá alué tábiri rejtete newárigime kógilime. 'Lige aminami tabilé elátiri go'poa. 'Lige aminami tabilé go'poa bilé ajágame tabilé ma'chí paka me'lirúgame elalá. 'Lige bilé rió mukí 'yúgame, tabilé se'nú mukí 'yuga gojchimeli júkuru. 'Lige alué mukí gunégame, tabilé se'nú rió 'yuga gojchimeli júkuruchigó. Pe ye rejcholi pe'kabi 'la oyéramili júkuru alué ralámuli tabilé jurío.
25 Mas a respeito dos que creram dentre os gentios, já escrevemos, ordenando que se abstenham do que for sacrificado aos ídolos, do sangue, da carne sufocada e da fornicação.
26 'Lige alué Páulo bayérole alué naó rió. 'Lige melénala bajkile alé ba'ichí alué ralámuli 'yuga, 'ma bi'wígame alawégame aniame nile napurigá nulame nile Moisesi. 'Lige wa'lú re'obachi bajkile alué balé ruyemia gichao rawé kachi me'limé orile alué ajágame Onorúgame kógimia napurigá Onorúgame 'ma ku a'lá narémala alué naó rió.
26 Então Paulo acompanhou aqueles homens no dia seguinte e, purificando-se com eles, entrou no templo e fez aí uma declaração do termo do voto, findo o qual se devia oferecer um sacrifício a favor de cada um deles.
27 'Lige amulí guwárachi, jaré ralámuli jurío mochile alé re'obachi ejiro Asia mochígame, alué ralámuli etele alué Páulo alé re'obachi ajtigó. 'Lige alué ralámuli 'we cha anile alé jaga. 'Lige alué uché jaré ralámuli alé mochígame 'ma na'áwale alué Páulo 'yuga, alué ralámuli ejiro Asia mochígame cha chárigá ruwíligame alué ra'íchili. 'Lige alué ralámuli cha'pile alué rió Páulo.
27 Ao fim dos sete dias, os judeus, vindos da Ásia, viram Paulo no templo e amotinaram todo o povo. Lançando-lhe as mãos,
28 'Lige anile alué ralámuli e'wele ra'íchaga:
28 gritavam: Ó judeus, valei-nos! Este é o homem que por toda parte prega a todos contra o povo, a lei e o templo. Além disso, introduziu até gregos no templo e profanou o lugar santo.
29 'Lige alarigá anile alué ralámuli napugiti 'yabesi etéligame alué Páulo alué rió 'yuga eyénachi alé Ebeso bejtégame rió alué Trópimo anilime. 'Lige alué ralámuli mayele alué Trópimo alé wa'lú re'obá ra'pichílachi bajkíligo alué Páulo 'yuga. 'Lige alué Trópimo tabilé jurío ralámuli nile.
29 É que tinham visto Trófimo, de Éfeso, com ele na cidade, e pensavam que Paulo o tivesse introduzido no templo.
30 'Lige suwábaga alué ralámuli alé we'ká riógichi mochígame 'we ayole Páulo 'yuga. 'Lige 'we júmaka jsile alué ralámuli alé napu ilile Páulo 'lige 'ma cha'pile. 'Lige alué ralámuli Páulo cha'pisá, 'lige banasuka banagá ma'chí pale alé re'obá ra'pichílachi. 'Lige alé ma'chí pasa, 'ma 'yérale alé yochi.
30 Alvoroçou-se toda a cidade com grande ajuntamento de povo. Agarraram Paulo e arrastaram-no para fora do templo, cujas portas se fecharam imediatamente.
31 'Lige alué ralámuli 'la iwégame wejpisole alué Páulo. 'Lige me'lináliga nokale alué Páulo alé. 'Lige bilé rió 'male alué abé wa'lula sontalo ruyemia, alé napu mochile alué sontalo. 'Lige alé sebasa, anele:
31 Como quisessem matá-lo, o tribuno da coorte foi avisado de que toda Jerusalém estava amotinada.
32 'Lige alué abé wa'lula sontalo, yati bayérole jaré sontalo gapitánila, 'lige we'ká sontalo 'yuga. 'Lige simíbale júmika alué we'ká ralámuli na'áwame e'nemia. 'Lige alué ralámuli alué Páulo wejpisoa uchule, 'lige alué ralámuli we'ká sontalo etesa, a'rele wejpisoa.
32 Ele tomou logo soldados e oficiais e correu aos manifestantes. Estes, ao avistarem o tribuno e os saldados, cessaram de espancar Paulo.
33 'Lige alué wa'lula sontalo alé a'bé simile. 'Lige nulale cha'píniliga alué Páulo. 'Lige nulale buléniliga oká karénate alué Páulo. 'Lige 'ma bulugá ajchasa alué Páulo, 'lige alué wa'lula sontalo rukele alué ralámuli. Anele:
33 Aproximando-se então o tribuno, prendeu-o e mandou acorrentá-lo com duas cadeias. Perguntou então quem era e o que havia feito.
34 'Lige alué ralámuli pe napuchíbiriga ne'oa jale alé. Tabilé 'la bi'lepi ra'íchale alué ralámuli. 'Lige alué rió wa'lula sontalo tabilé 'la námale lanichi alué ralámuli alé jaga. 'Lige alué ralámuli cha bochí aniá jáligame. 'Lige alué wa'lula sontalo nulale napurigá o'toboa alué Páulo alé galírale napu mochime nile alué sontalo.
34 Na multidão todos gritavam de tal modo que, não podendo apurar a verdade por causa do tumulto, mandou que fosse recolhido à cidadela.
35 'Lige amulí seba galírale napu ilile mulá, o'wíniga o'tóliru alué Páulo napurigá ta me'limela alué ralámuli, cha ayóligame alué ralámuli Páulo 'yuga.
35 Quando Paulo chegou às escadas, foi carregado pelos soldados, por causa do furor da multidão.
36 Guwana e'yénale 'we ne'ósiga:
36 O povo o seguia em massa dizendo aos gritos: À morte
37 Alué sontalo amulí bajchachi alué Páulo alé alué a'boi galílachi, 'lige rukele alué Páulo alué wa'lula sontalo griego ra'íchaga:
37 Quando estava para ser introduzido na fortaleza, Paulo perguntou ao tribuno: É-me permitido dizer duas palavras? Este respondeu: Sabes o grego!
38 ¿Tabilé mué ju alué rió Ejipto bejtégame napu geriyero nílige, napu 'yuga eyénilige naó mili geriyero jami mejkami tabilé riógachi?
38 Não és tu, portanto, aquele egípcio que há tempos levantou um tumulto e conduziu ao deserto quatro mil extremistas?
39 'Lige alué Páulo anile:
39 Paulo replicou: Eu sou judeu, natural de Tarso, na Cilícia, cidadão dessa ilustre cidade. Mas rogo-te que me permitas falar ao povo.
40 'Lige alué wa'lula sontalo 'la elile napurigá alué Páulo ra'ichámala alué ralámuli 'yuga. 'Lige alué Páulo o'weti ilísale alé galí muláchiri re'pá ajtigé. 'Lige alué Páulo o'weti ilísiga, 'lige sekate ra'íchaga, i'kilí mochíbale alué ralámuli, 'lige anele alué we'ká ralámuli ebreo ra'íchaga:
40 O tribuno lho permitiu. Paulo, em pé nos degraus, acenou ao povo com a mão e se fez um grande silêncio. Falou em língua hebraica do seguinte modo:
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 21, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.