Mateus 16

Biibilya Nyēē Tiliil (SPYNT) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Nto miitē bēsyēēt ake, kukwoonchi *꞉Farisaayeek ākoo *Satukaayeek Yēēsu kumāchē kutyem. Kimwoochi kuyēchi icheek kiy nyēbo kwōng'uut sukōōnkētēē kule boonto ꞉inee kāāmuukēywēēk chēē kwoonēē kibkōōnkōy.
1 Alguns fariseus e alguns saduceus foram falar com Jesus. Eles queriam alguma prova contra ele e por isso pediram que ele fizesse um milagre para mostrar que o seu poder vinha mesmo de Deus.
2 Nteenee kuwālchi ꞉Yēēsu kule, “Yoo imēnē, ōmwooyē ꞉akweek kule, ‘Mākumusēs tuun ꞉kōōrēēt, kuuyu arraa ꞉wōliin bo barak.’
2 Mas Jesus respondeu:
3 Nto yoo bo kōrrōōn, ōmwooyē kule, ‘Yiiwoot ra, kuuyu kaarraniit ꞉wōliin bo barak ānkutuuluunkēnoot.’ Ōnkētē ꞉akweek kiyēē ibooru ꞉wōliin bo barak yoo kaarraniit ‑āmōōnkētē kiyēē ibooru ꞉ng'aleek chu ōkāsē kuyēyāktōōs.
3 E, de manhã, cedo, dizem: “Vai chover porque o céu está vermelho-escuro.” Olhando o céu, vocês sabem como vai ser o tempo. E como é que não sabem explicar o que querem dizer os sinais desta época?
4 Biich chēē miyootēch choo kiikutēwēchākiis ꞉chēē tēēbē /kēēyēchi kiy nyēbo kwōng'uut. Ng'aleek baateey chēbo kwōng'uut chēē +/mākiiboorchi ku choo kibo Yoona.”
4 Como o povo de hoje é mau e sem fé! Vocês estão me pedindo um milagre, mas o milagre de Jonas é o único sinal que lhes será dado. Então ele saiu e foi embora.
5 Nto yu kayit tōōliilēēt biitooniin, koosoot ꞉rubiik kule kikiikuwuutyēē mukaatiinek.
5 Quando os discípulos atravessaram para o lado leste do lago, esqueceram de levar pão.
6 Kumwoochi ꞉Yēēsu kule, “Ōriibēē keey kiyēē bāyēēnook ꞉Farisaayeek āk *Satukaayeek.”
6 Jesus disse:
7 Kung'alaalee ꞉rubiichoo ng'aleechaa ānkumwooy kule, “Kāmwooy kuu nyooto kuuyu manaakeenamaanu mukaatiinek.”
7 Aí os discípulos começaram a dizer uns aos outros: — Ele está dizendo isso porque não trouxemos pão.
8 Nto yu kēēnkēt ꞉Yēēsu kiyēē king'āloolēē ꞉rubiikyii, kuteebee kule, “‑Mōōkoosēēnoo keey kāroomin? Ām nee yu ōmiitē ōmwooyē kule manoonamaanu mukaatiinek?
8 Jesus ouviu o que eles estavam dizendo e perguntou:
9 Mānōōnkēt kiy ākoy kura? ‑Mōōsōōtē mukaatiinechaa ki muut choo kyoomē ꞉biiko kisyēērōōk muutu āk kaatuukanik choo kyōōruruuchē kunyiy kērēboonichoo?
9 Ainda não entenderam? Não lembram dos cinco pães que eu parti para cinco mil homens? Quantos cestos vocês encheram?
10 Nto mbo naas mukaatiinechaa ko tisab choo kwoomē ꞉biiko kisyēērōōk ang'wanu āk kaatuukanik choo kwōōruruuchē kunyiy kērēboonichoo?
10 E aqueles sete pães para quatro mil homens? Quantos cestos vocês encheram?
11 Ām nee simōōnkēt kule kāmāāng'āloolwook kurubta keey āmiik? !Kāāmwoowook, ōriibēē keey kiyēē bāyēēnook ꞉Farisaayeechaa āk Satukaayeechaa!”
11 Vocês não entendem que eu não estou falando a respeito de pães? Tenham cuidado com o fermento dos fariseus e dos saduceus!
12 Yooto nanyuun, kōōnkēt ꞉rubiichoo kule mēēbērē kimwoochinē icheek ꞉Yēēsu kuriibēē keey āmiik nteenee kimwoochinē kuriibēē keey kāānēētuutēkaab Farisaayeek āk chēbo *Satukaayeek.
12 Então os discípulos entenderam que ele não estava dizendo que tivessem cuidado com o fermento usado no pão, mas com os ensinamentos dos fariseus e dos saduceus.
13 Yu kāwokuyit ꞉Yēēsu ākoo rubiik rōōrōōkēētaab *kiriinkēētaab Kayisareeya Filiibi, kuteebee rubiikyii kule, “Mwooyē ꞉biiko kule *Wēritaab Chii, ku ng'oo?”
13 Jesus foi para a região que fica perto da cidade de Cesareia de Filipe. Ali perguntou aos discípulos:
14 Kuwālchi ꞉rubiik kule, “Mwooyē ꞉alake kule inyiing' Bātisāniintēēt Yoowaana, kubērē ꞉alake *Eliiya, nto alak kumwooyē kule Cheremnyaa nto ku ake ām *wōōrkooyikaab Yēyiin nyēē kaakung'eetee *kāābkwoombiich.”
14 Eles responderam: — Alguns dizem que o senhor é João Batista; outros, que é Elias; e outros, que é Jeremias ou algum outro
15 Kulēēnchi Yēēsu, “Nto akweek, ōbērē anii ku ng'oo?”
15 — E vocês? Quem vocês dizem que eu sou? — perguntou Jesus.
16 Kumwooy ꞉Simōōni Bētērō kule, “Inyiing' *Kāārārookiintēēt, Lakwataab Yēyiin.”
16 Simão Pedro respondeu: — O senhor é o
17 Yooto kumwooy ꞉Yēēsu kule, “Simōōni araab Yoona, ibēruuroot. Mā chii ꞉nyēē kāng'oong'uung' ng'aleechu, nteenee Baaba anii nyoo miitē kibkōōnkōy.
17 Jesus afirmou:
18 Kunyi, +māākuuriing' kule Bētērō ānku +māātēēkyi kitawaani kōōnyuu nyēē ‑mēēbēlē ꞉Buunyoontēēt.
18 Portanto, eu lhe digo: você é Pedro, e sobre esta pedra construirei a minha Igreja, e nem a morte poderá vencê-la.
19 +Māākōōniing' kāāmuukēywēēk chēbo Bāytooyiisyēētaab Yēyiin. Kiy ake tukul nyēē ikērē ām kōōrooni, +/makeeker ām kibkōōnkōy. Nto nyēē iyootē ām kōōrooni, +/makeeyaat ām kibkōōnkōy.”
19 Eu lhe darei as chaves do
20 Yu keewaany ꞉Yēēsu kumwooy kuu nyooto, kōōkiimchi rubiikyii masimkumwaaytaat kule inee ꞉Kāārārookiintēēt.
20 Então Jesus ordenou que os discípulos não contassem a ninguém que ele era o Messias.
21 Kuchakee yooto kuwo taay kutoow ꞉Yēēsu kumwoochinē rubiikyii kule ākoy kuwo ꞉inee Yēērusālēēm ānkubuntēē nyāliluutēk chēē chaang' ām āwunnyēkaab booyik, mbo *kibkōrōs chēē wōōyēch āk kāānēētikaab kiruutēk. Kimwooy mbo subak kule ākoy /keebakach inee nto miitē bēsyēētaab sōmōk /kiing'eetee meet.
21 Daí em diante, Jesus começou a dizer claramente aos discípulos: — Eu preciso ir para Jerusalém, e ali os líderes judeus, os chefes dos sacerdotes e os
22 Yooto kuwēēto ꞉Bētērō Yēēsu komos ānkumwoochi kule, “Acha ōō, Mokoryoontēēt! Mēērook kuyēyākiis ꞉ng'ala chēē wuu choo ām wōlēē imiitē!”
22 Então Pedro o levou para um lado e começou a repreendê-lo, dizendo: — Que Deus não permita! Isso nunca vai acontecer com o senhor!
23 Yooto kōōtuukyi Bētērō batay ānkumwoochi kule, “Sateenaa keey wē, Syeetaani! ‑Mēēyēku kāānākuut ām wōlēē āmiitē. 'Isōōtē kuu wōlēē isōōtitooy ꞉biiko, āmēēbērē kuu wōloo māktooy ꞉Yēyiin.”
23 Jesus virou-se e disse a Pedro:
24 Nto tēē yoo kumwoochi ꞉Yēēsu rubiikyii kule, “Chii ake tukul nyoo māchē kurub ng'aleekyuu, kutay kiyēē māchē ꞉mooyēēnyii amanyokoriit meet. Yoo kaakucham kuyey kuu nyooto, kuruba.
24 E Jesus disse aos discípulos:
25 Nyoo kāyēētyi keey soboontaab kōōrooni, mākōōboot soboonnyii bo kibchuulyo. Nto nyoo kēēkooyto soboonnyii ām kōōrooni kubo anii, mākunyōōr *soboontaab kibchuulyo.
25 Pois quem põe os seus próprios interesses em primeiro lugar nunca terá a vida verdadeira; mas quem esquece a si mesmo por minha causa terá a vida verdadeira.
26 Kāroomnyo nee nyēē nyōōru ꞉chii yoo kēētukuulchi keey tukuukaab kōōrooni ānkōōboot soboonnyii bo kibchuulyo? Nto kiy nee nyēē imuuchē ꞉chii kuwalee soboonooto?
26 O que adianta alguém ganhar o mundo inteiro, mas perder a vida verdadeira? Pois não há nada que poderá pagar para ter de volta essa vida.
27 Āmiitē ꞉anii, *Wēritaab Chii wāāchōōnii ām Lēbkēēyyēētaab Baaba āk malayikaanikyii, ānkuchāāyēchi chii ake tukul kurubta keey kiyēē kiikuyey.
27 Pois o
28 !Kāāmwoowook, mii ꞉biiko alake yu chēē mābēku kumanaakas Wēritaab Chii kuyibu bāytooyiisyēēnyii.”
28 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: estão aqui algumas pessoas que não morrerão antes de verem o Filho do Homem vir como Rei.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 16, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.