João 6

Biibilya Nyēē Tiliil (SPYNT) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Nto mii bēsyēēt ake, kwoochi ꞉Yēēsu komosta nyiin ake bo Tōōliilēētaab Kalilaaya. /Kēēkuurē tōōliiloonoo kaayneet ake kule Tibeerya.
1 Depois disso, atravessou Jesus o lago da Galiléia {que é o de Tiberíades.}
2 Yooto koosaab ꞉biiko chēē chaang' sakaramteet kurub inee kuuyu kikiikukas ng'aleek chēbo kwōng'uut chēē kiyēchi ꞉inee biiko choo kimnyoontōōs.
2 Seguia-o uma grande multidão, porque via os milagres que fazia em beneficio dos enfermos.
3 Yu kayit biitoonooto, kootooch āk rubiikyii ākoy lekem ānkuwokōōbuurto ng'wēny.
3 Jesus subiu a um monte e ali se sentou com seus discípulos.
4 Kikiikuriik yooto ꞉bēsyōōsyēk chēē āmēē ꞉Yuutayeek *Saakweetaab Keeytaayeet.
4 Aproximava-se a Páscoa, festa dos judeus.
5 Yu kakas ꞉Yēēsu kukwoonchinē ꞉biiko chēē chaang', kuteebee Filibō kule, “Kēēnyōōrchinē ānō āmiik chēē kēēbāyēē bichu tukul?”
5 Jesus levantou os olhos sobre aquela grande multidão que vinha ter com ele e disse a Filipe: Onde compraremos pão para que todos estes tenham o que comer?
6 Kitēēbēē ꞉Yēēsu Filibō ng'aleechaa buch kutyēmē. Kiinkētē ꞉inee kiyēē kimakuyey.
6 Falava assim para o experimentar, pois bem sabia o que havia de fazer.
7 Kuwālchi ꞉Filibō Yēēsu kule, “Ānkoo nto /kakyaalta kiy ake tukul nyēē /kēēboonto, ‑/mākēēnyōōru beesaan chēē yēmē kyoolchinēē bichu āmnyoo kisich nyēē kaam.”
7 Filipe respondeu-lhe: Duzentos denários de pão não lhes bastam, para que cada um receba um pedaço.
8 Kumwooy ꞉Antereeya nyoo ki rubiintēētaab Yēēsu ānkituubcho āk Simōōni Bētērō kule,
8 Um dos seus discípulos, chamado André, irmão de Simão Pedro, disse-lhe:
9 “Mii yu ꞉wēēro nyēē boonto mukaatiin muut āk *burburiinēk āyēēng' chēē minkēēch, ara yēmē ꞉chooto keebayee bichu tēē chu tukul?”
9 Está aqui um menino que tem cinco pães de cevada e dois peixes... mas que é isto para tanta gente?
10 Kumwoochi ꞉Yēēsu rubiikyii kuyey biiko kōōbuur ng'wēny ām yēbo keeweet. Kimāchē kuyitē ꞉bichu murēnik kisyēērōōk muut.
10 Disse Jesus: Fazei-os assentar. Ora, havia naquele lugar muita relva. Sentaram-se aqueles homens em número de uns cinco mil.
11 Kunam ꞉Yēēsu mukaatiinechaa ānkubirchi Yēyiin kōōnkōy, nto yityo, /kēēbchēchinoot bichoo. Kiyey nkicheek burburiinēchooto kuu nyooto. Kiyem ꞉biiko tukul.
11 Jesus tomou os pães e rendeu graças. Em seguida, distribuiu-os às pessoas que estavam sentadas, e igualmente dos peixes lhes deu quanto queriam.
12 Nto mii yoo, kumwoochi ꞉Yēēsu rubiikyii kule, “Ōruruuch choo kāng'ēt.”
12 Estando eles saciados, disse aos discípulos: Recolhei os pedaços que sobraram, para que nada se perca.
13 Kōōruruuch ꞉rubiik koonyiit kērēboonik taman āk āyēēng'.
13 Eles os recolheram e, dos pedaços dos cinco pães de cevada que sobraram, encheram doze cestos.
14 Yu kabokukas ꞉biiko ng'ālyoontooni bo kwōng'uut kiyey ꞉Yēēsu, kumwooy kule, “Kubooyiit man, *wōōrkooyoontēētaab Yēyiin ꞉chiichi nyoo /kikēēmwooyē kule mākuchō kōōrēēt.”
14 À vista desse milagre de Jesus, aquela gente dizia: Este é verdadeiramente o profeta que há de vir ao mundo.
15 Kiinkētē ꞉Yēēsu kule kimāchē ꞉bichoo bokunam inee kukērchi koong' kuyēk bāytooyiintēēt. Yooto koosikta kuwo lekem.
15 Jesus, percebendo que queriam arrebatá-lo e fazê-lo rei, tornou a retirar-se sozinho para o monte.
16 Yu kāākwiimēn, kurēkto ꞉rubiikaab Yēēsu ākoy tōōliil.
16 Chegada a tarde, os seus discípulos desceram à margem do lago.
17 Kulaany mwēēnkēēt ānkutākyi keey *kiriinkēētaab Kaabernaam. Kināmchi ꞉mēēnānēēt bichoo wōlooto kumāboonto keey Yēēsu.
17 Subindo a uma barca, atravessaram o lago rumo a Cafarnaum. Era já escuro, e Jesus ainda não se tinha reunido a eles.
18 Kichō ꞉wusōōnēēt ankusyool bēēko.
18 O mar, entretanto, se agitava, porque soprava um vento rijo.
19 Yu kikiikuba ꞉rubiichoo ām lōōyinto nyēē kiyitē kiilomiitaanik muut nto ku lo, kukas Yēēsu kumii kuwēēsyētoonunēē bēēko barak kutākyinē keey mwēēnkoonooto. Kimuuyo ꞉rubiichoo miisin.
19 Tendo eles remado uns vinte e cinco ou trinta estádios, viram Jesus que se aproximava da barca, andando sobre as águas, e ficaram atemorizados.
20 Yooto, kumwoochi ꞉Yēēsu kule, “‑Mōōmuuyē, nto yu anii ꞉nyoo!”
20 Mas ele lhes disse: Sou eu, não temais.
21 Kutaach ꞉rubiik Yēēsu kuchō mwēēng'. Yooto, kuchaakta ꞉mwēēnkēēt ākoy sakaramteet wōlēē /kikēēmākyinē wokōōyyoonyēē.
21 Quiseram recebê-lo na barca, mas pouco depois a barca chegou ao seu destino.
22 Yu kāwokuyyeech ꞉kōōrēēt, kōōnkēt ꞉biiko choo king'ētunēē komosta nyiin ake bo tōōliiloonoo kule ki mwēēnkēēt akeenke baateey nyēē kimii yooto. Kiinkētē ꞉bichoo kule kimanaabeeta keey ꞉rubiik Yēēsu.
22 No dia seguinte, a multidão que tinha ficado do outro lado do mar percebeu que Jesus não tinha subido com seus discípulos na única barca que lá estava, mas que eles tinham partido sozinhos.
23 Yooto, kukwaanee ꞉mwēēnkōōsyēk alake *kiriinkēētaab Tibeerya ānkubokōōyyoonyēē yēē kilēēkitēē ꞉yoo kyoomiisyēē ꞉biiko.
23 Nesse meio tempo, outras barcas chegaram de Tiberíades, perto do lugar onde tinham comido o pão, depois de o Senhor ter dado graças.
24 Bērē kukas ꞉biiko kule kāmēētākumii ꞉Yēēsu āk rubiikyii, kulaany mwēēnkōōsyēchoo kuba *kiriinkēētaab Kaabernaam bokucheeng'aat Yēēsu.
24 E, reparando a multidão que nem Jesus nem os seus discípulos estavam ali, entrou nas barcas e foi até Cafarnaum à sua procura.
25 Yu kābokunyōōrchi Yēēsu wōlooto, kuteebee kule, “Kāānēētiintēēt, 'kēēyitu wōli kutyaa?”
25 Encontrando-o na outra margem do lago, perguntaram-lhe: Mestre, quando chegaste aqui?
26 Kuwālchi ꞉Yēēsu kule, “!Kāāmwoowook, ōchēēng'ootoo kuuyu kwōōbiyoong'iisyē āmēēbērē kuuyu kwookas kāāmuukēywēēkaab Yēyiin.
26 Respondeu-lhes Jesus: Em verdade, em verdade vos digo: buscais-me, não porque vistes os milagres, mas porque comestes dos pães e ficastes fartos.
27 ‑Mōōbēng'tēē chēēng'sēētaab āmit chēē bēku, nteenee ōnēmchi keey ōchēēng'ē āmnyoontēētaab kibchuulyo. Āmnyoontoonoo ku nyoo kōōnook *꞉Wēritaab Chii, kuuyu inee ꞉nyēē kiikōōkoochi ꞉Baaba Yēyiin kāāmuukēywēēk kuyey kuu nyooto.”
27 Trabalhai, não pela comida que perece, mas pela que dura até a vida eterna, que o Filho do Homem vos dará. Pois nele Deus Pai imprimiu o seu sinal.
28 Kuteebee ꞉biiko Yēēsu kule, “Ara, kēēyēyē kule nee sikiinēmchi keey yiisyēētaab Yēyiin?”
28 Perguntaram-lhe: Que faremos para praticar as obras de Deus?
29 Kuwālchi ꞉Yēēsu kule, “/Kiinēmchi keey yiisyēētaab Yēyiin /kukiikaasee keey chiito nyoo kiiyooku ꞉inee.”
29 Respondeu-lhes Jesus: A obra de Deus é esta: que creiais naquele que ele enviou.
30 Kuteebee ꞉bichooto Yēēsu kule, “Kiy nee nyēbo kwōng'uut nyēē +meeyey sikiikaaseeniing' keey?
30 Perguntaram eles: Que milagre fazes tu, para que o vejamos e creiamos em ti? Qual é a tua obra?
31 Kyaam ꞉biikyoo choo kibo kēny maana ām kōōr nyēē suurkwēēn, kuu yoo mwooyē ꞉siruutēkaab Yēyiin kule, ‘Kiikoochi kwaam āmnyoontēēt nyēē chōōnēē barak.’”
31 Nossos pais comeram o maná no deserto, segundo o que está escrito: Deu-lhes de comer o pão vindo do céu {Sl 77,24}.
32 Kumwoochi ꞉Yēēsu nanyuun bichoo kule, “!Kāāmwoowook, ‑moosoot sōō baateey kule kikōōnook *꞉Muusa āmnyoontoonoo kichōōnēē barak, nteenee ōsōōtē kule kōōnook ꞉Baaba āmnyoontēētaab man kuchōōnēē kibkōōnkōy.
32 Jesus respondeu-lhes: Em verdade, em verdade vos digo: Moisés não vos deu o pão do céu, mas o meu Pai é quem vos dá o verdadeiro pão do céu;
33 Āmnyoontēētaab Yēyiin ku nyoo chōōnēē kibkōōnkōy ānkuyibchinē biich soboonto.”
33 porque o pão de Deus é o pão que desce do céu e dá vida ao mundo.
34 Yooto, kumwoochi ꞉bichoo Yēēsu kule, “Ikōōnēēch kwaak āmnyoontoonooto.”
34 Disseram-lhe: Senhor, dá-nos sempre deste pão!
35 Kumwooy ꞉Yēēsu kule, “Anii ꞉āmnyoontoonooto bo soboon. Moomē ꞉kēmēy chiito nyoo kāchō wōlēē āmiitē. Nto nyoo keekaaseenaa keey kumoomē ꞉melel.
35 Jesus replicou: Eu sou o pão da vida: aquele que vem a mim não terá fome, e aquele que crê em mim jamais terá sede.
36 Kuu yoo kātāāmwoowook, kookasaa ‑āmōōkoosēēnoo keey.
36 Mas já vos disse: Vós me vedes e não credes...
37 Chii ake tukul nyoo kākōōno ꞉Baaba, kuyēku nyeenyuu nyēē mākoy akwet bēsyēēt ake.
37 Todo aquele que o Pai me dá virá a mim, e o que vem a mim não o lançarei fora.
38 Kyāāchōōnēē kibkōōnkōy sichaayey kiyēē māchē ꞉Baaba nyoo kiiyookwoo mēēbērē kyāāchōōnii chaayey kiyēē āmāchē.
38 Pois desci do céu não para fazer a minha vontade, mas a vontade daquele que me enviou.
39 Mākwoo ꞉Baaba kule ‑māāboot chii mbo akeenke ām choo kiikukōōno, nteenee +maang'eet ake tukul bēsyēētaab tabanta.
39 Ora, esta é a vontade daquele que me enviou: que eu não deixe perecer nenhum daqueles que me deu, mas que os ressuscite no último dia.
40 Man, mākyinē ꞉Baaba *soboontaab kibchuulyo biiko tukul choo ikoosēēnoo keey.”
40 Esta é a vontade de meu Pai: que todo aquele que vê o Filho e nele crê, tenha a vida eterna; e eu o ressuscitarei no último dia.
41 Yooto kutoow ꞉kāāntōōyikaab Yuutayeek koong'unyng'uuny kuuyu kimwooy ꞉Yēēsu kule, inee ku āmnyoontēēt nyēē chōōnēē kibkōōnkōy.
41 Murmuravam então dele os judeus, porque dissera: Eu sou o pão que desceu do céu.
42 Kimwooy ꞉bichoo kule, “So, mā wēritaab Yōōsēēf ꞉chiichi? Ntēē kiinkēt kwaan āk kaamet. Ām nee sukumwooy raat kule chōōnēē ꞉inee kibkōōnkōy?”
42 E perguntavam: Porventura não é ele Jesus, o filho de José, cujo pai e mãe conhecemos? Como, pois, diz ele: Desci do céu?
43 Kumwoochi ꞉Yēēsu bichoo kule, “‑Moong'unyng'uuny.
43 Respondeu-lhes Jesus: Não murmureis entre vós.
44 Māmii ꞉chii nyēē imuuchē kuchō wōlēē āmiitē yoo kāmāyis ꞉Baaba nyoo kiiyookwoo. Yoo kāākuchō, +maang'eetee meet bēsyoonoo bo tabanta.
44 Ninguém pode vir a mim se o Pai, que me enviou, não o atrair; e eu hei de ressuscitá-lo no último dia.
45 /Kikeesir ām siruutēkaab *wōōrkooyikaab Yēyiin kule, ‘Makooneet ꞉Yēyiin biiko tukul.’ Chii nyoo kaakukas kāānēētiisyoonoo ānkusēw, kuchōōnii wōlēē āmiitē.
45 Está escrito nos profetas: Todos serão ensinados por Deus {Is 54,13}. Assim, todo aquele que ouviu o Pai e foi por ele instruído vem a mim.
46 Mēēbērē kaamwaay yooto kule kiikukas ꞉chii Baaba nteenee anii nkit nyoo āchōōnēē wōlēē mii ꞉inee nyēē kyaakas.
46 Não que alguém tenha visto o Pai, pois só aquele que vem de Deus, esse é que viu o Pai.
47 !Kāāmwoowook, chii ake tukul nyoo ikoosēēnoo keey kuboonto ꞉nyoo kēny *soboontaab kibchuulyo.
47 Em verdade, em verdade vos digo: quem crê em mim tem a vida eterna.
48 Anii ꞉āmnyoontēētaab soboonto.
48 Eu sou o pão da vida.
49 Kyaam ꞉biikyoo choo kibo kēny maana ām kōōr nyēē suurkwēēn nteenee kiikubēk ꞉bichoo tukul.
49 Vossos pais, no deserto, comeram o maná e morreram.
50 Nteenee mābotē ꞉chii nyoo kaam āmnyoontooni chōōnēē kibkōōnkōy.
50 Este é o pão que desceu do céu, para que não morra todo aquele que dele comer.
51 Anii ꞉āmnyoontoonooto chōōnēē kibkōōnkōy. Yoo kaam ꞉chii mākunyōōr soboontaab kibchuulyo. +Māākōōnu bōōrnyuu kuyēk āmnyoontēēt nyēē sukōōsoob kōōrēēt.”
51 Eu sou o pão vivo que desceu do céu. Quem comer deste pão viverá eternamente. E o pão, que eu hei de dar, é a minha carne para a salvação do mundo.
52 Kiyey ꞉ng'aleechu kukōrōmiitu ꞉kāāntōōyichoo bo Yuutayeek miisin. Kimwooy kule, “So, imuuchē kule nee ꞉chiichi kukōōnēēch bōōrnyii kyaam?”
52 A essas palavras, os judeus começaram a discutir, dizendo: Como pode este homem dar-nos de comer a sua carne?
53 Kumwoochi ꞉Yēēsu kule, “!Kāāmwoowook, yoo kamoo-am bōōrtaab *Wēritaab Chii ankooyyee korotiikyii, mākoy ōnyōōru soboon.
53 Então Jesus lhes disse: Em verdade, em verdade vos digo: se não comerdes a carne do Filho do Homem, e não beberdes o seu sangue, não tereis a vida em vós mesmos.
54 Chii nyoo kaam bōōrnyuu ankuyye korotiikyuu, kunyōōru ꞉chiichoo *soboontaab kibchuulyo. +Maang'eetee chiichoo meet ām bēsyēētaab tabanta.
54 Quem come a minha carne e bebe o meu sangue tem a vida eterna; e eu o ressuscitarei no último dia.
55 Āmnyoo nyēbo man ꞉bōōrnyuu ānkubo koomānuut ꞉korotiikyuu.
55 Pois a minha carne é verdadeiramente uma comida e o meu sangue, verdadeiramente uma bebida.
56 Chii nyoo kaam bōōrnyuu ankuyye korotiikyuu, mākunoomnyo āk anii ānkāānoomnyē āk inee.
56 Quem come a minha carne e bebe o meu sangue permanece em mim e eu nele.
57 Kuu yoo āminyēē kāāmuukēywēēkaab Baaba nyoo kiiyookwoo, mākuminyēē ꞉nkinee chiito nyoo kaam bōōrnyuu kāāmuukēywēēkyuu.
57 Assim como o Pai que me enviou vive, e eu vivo pelo Pai, assim também aquele que comer a minha carne viverá por mim.
58 Anii ꞉āmnyoontoonooto kichōōnēē kibkōōnkōy. Makerkeey ꞉āmnyoontoonoo āk nyoo kyoomē ꞉biikyoo choo kibo kēny, ānkoo kyaam, kibēk. Chiito nyoo kaam āmnyoontooni kunyōōru soboontaab kibchuulyo.”
58 Este é o pão que desceu do céu. Não como o maná que vossos pais comeram e morreram. Quem come deste pão viverá eternamente.
59 Kimwooyē ꞉Yēēsu ng'aleechaa kumii kōōnēētiisyē ām *kōōtaab saayeet ām Kaabernaam.
59 Tal foi o ensinamento de Jesus na sinagoga de Cafarnaum.
60 Yooto kakas ꞉rubiikaab Yēēsu ng'aleechu, kumwooy ꞉wōlēē wōō kule, “Māku nkoolat ꞉ng'aleechu! Ng'oo ꞉nyēē sukoomuuch!”
60 Muitos dos seus discípulos, ouvindo-o, disseram: Isto é muito duro! Quem o pode admitir?
61 Kiinkēt ꞉Yēēsu kiyēē kimii kōōyiimē rubiik. Yooto, kumwoochi kule, “So, kāyēk kāānākuut ꞉ng'aleekyuu?
61 Sabendo Jesus que os discípulos murmuravam por isso, perguntou-lhes: Isso vos escandaliza?
62 /Keemwa baa, kule nto kookas *Wēritaab Chii kōōyēēyē kibkōōnkōy, nto kāwuuyiitu nee?
62 Que será, quando virdes subir o Filho do Homem para onde ele estava antes?...
63 Kōōnu ꞉Tāmirmiryēētaab Yēyiin soboonto nyēē mākōōnu ꞉kāāmuukēywēēkaab chii. Kōōnu ꞉ng'aleek choo kāāmwoowook soboonto kuuyu kwoonēē wōlēē mii ꞉Tāmirmiryēētaab Yēyiin.
63 O espírito é que vivifica, a carne de nada serve. As palavras que vos tenho dito são espírito e vida.
64 Ānkoo kuwuu nyooto, mii ꞉alake ām akweek chēē ‑mēēkoosēēnoo keey.” Kiinkēt ꞉Yēēsu kung'eetee kēny kule ki mbo ng'oo ꞉chēē kimēēkoosēē keey inee ānku ng'oo ꞉nyēē kimakuchaamta inee.
64 Mas há alguns entre vós que não crêem... Pois desde o princípio Jesus sabia quais eram os que não criam e quem o havia de trair.
65 Kitas taay ꞉Yēēsu kumwooy kule, “Ki ng'ālyoontoonooto ꞉nyoo kyāāmwooytēē kule, māmii ꞉chii nyēē chōōnii wōlēē āmiitē yoo kāmāyis ꞉Baaba.”
65 Ele prosseguiu: Por isso vos disse: Ninguém pode vir a mim, se por meu Pai não lho for concedido.
66 Kiichuchuuyee keey Yēēsu ꞉biiko chēē chaang' kung'eetee yooto.
66 Desde então, muitos dos seus discípulos se retiraram e já não andavam com ele.
67 Yooto kuteebee ꞉Yēēsu rubiichoo ki taman āk āyēēng' kule, “Ōmāchē ꞉nkakweek obakaaktaa?”
67 Então Jesus perguntou aos Doze: Quereis vós também retirar-vos?
68 Kuwālchi ꞉Simōōni Bētērō kule, “Keebe ānō ōō, Mokoryoontēēt? Ntēē iboontē ꞉inyiing' lōkōōy chēbo soboontaab kibchuulyo.
68 Respondeu-lhe Simão Pedro: Senhor, a quem iríamos nós? Tu tens as palavras da vida eterna.
69 Kiikoosēēniing' keey ānkēēchāmē kule inyiing' *Kāārārookiintēēt nyēē chōōnēē wōlēē mii ꞉Yēyiin.”
69 E nós cremos e sabemos que tu és o Santo de Deus!
70 Yooto kumwoochi ꞉Yēēsu kule, “Akweek oob rubiik taman āk āyēēng' chēē kyāākwēyook anii? Nteenee mii ꞉nyēē kibrōkōsyoo ām akweek.”
70 Jesus acrescentou: Não vos escolhi eu todos os doze? Contudo, um de vós é um demônio!...
71 Kumwooyē ꞉Yēēsu kuu nyooto, king'āloolēē Yuuta Iskaryoot nyēē kimii wokuchoomtooy inee.
71 Ele se referia a Judas, filho de Simão Iscariotes, porque era quem o havia de entregar não obstante ser um dos Doze.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.