João 6

Biibilya Nyēē Tiliil (SPYNT) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Nto mii bēsyēēt ake, kwoochi ꞉Yēēsu komosta nyiin ake bo Tōōliilēētaab Kalilaaya. /Kēēkuurē tōōliiloonoo kaayneet ake kule Tibeerya.
1 Depois dessas coisas, Jesus atravessou o mar da Galileia, que é o de Tiberíades.
2 Yooto koosaab ꞉biiko chēē chaang' sakaramteet kurub inee kuuyu kikiikukas ng'aleek chēbo kwōng'uut chēē kiyēchi ꞉inee biiko choo kimnyoontōōs.
2 Uma grande multidão o seguia, porque tinham visto os sinais que ele fazia na cura dos enfermos.
3 Yu kayit biitoonooto, kootooch āk rubiikyii ākoy lekem ānkuwokōōbuurto ng'wēny.
3 Então Jesus subiu ao monte e sentou-se ali com os seus discípulos.
4 Kikiikuriik yooto ꞉bēsyōōsyēk chēē āmēē ꞉Yuutayeek *Saakweetaab Keeytaayeet.
4 Ora, a Páscoa, festa dos judeus, estava próxima.
5 Yu kakas ꞉Yēēsu kukwoonchinē ꞉biiko chēē chaang', kuteebee Filibō kule, “Kēēnyōōrchinē ānō āmiik chēē kēēbāyēē bichu tukul?”
5 Então Jesus, erguendo os olhos e vendo que uma grande multidão se aproximava, disse a Filipe:
6 Kitēēbēē ꞉Yēēsu Filibō ng'aleechaa buch kutyēmē. Kiinkētē ꞉inee kiyēē kimakuyey.
6 Mas Jesus dizia isto para testá-lo, porque sabia o que estava para fazer.
7 Kuwālchi ꞉Filibō Yēēsu kule, “Ānkoo nto /kakyaalta kiy ake tukul nyēē /kēēboonto, ‑/mākēēnyōōru beesaan chēē yēmē kyoolchinēē bichu āmnyoo kisich nyēē kaam.”
7 Filipe respondeu: — Nem mesmo duzentos denários de pão seriam suficientes para que cada um recebesse um pedaço.
8 Kumwooy ꞉Antereeya nyoo ki rubiintēētaab Yēēsu ānkituubcho āk Simōōni Bētērō kule,
8 Um dos discípulos, chamado André, irmão de Simão Pedro, disse a Jesus:
9 “Mii yu ꞉wēēro nyēē boonto mukaatiin muut āk *burburiinēk āyēēng' chēē minkēēch, ara yēmē ꞉chooto keebayee bichu tēē chu tukul?”
9 — Aqui está um menino que tem cinco pães de cevada e dois peixinhos. Mas o que é isto para tanta gente?
10 Kumwoochi ꞉Yēēsu rubiikyii kuyey biiko kōōbuur ng'wēny ām yēbo keeweet. Kimāchē kuyitē ꞉bichu murēnik kisyēērōōk muut.
10 Jesus disse: Havia muita relva naquele lugar. Assim, os homens se assentaram, e eram quase cinco mil.
11 Kunam ꞉Yēēsu mukaatiinechaa ānkubirchi Yēyiin kōōnkōy, nto yityo, /kēēbchēchinoot bichoo. Kiyey nkicheek burburiinēchooto kuu nyooto. Kiyem ꞉biiko tukul.
11 Então Jesus pegou os pães e, tendo dado graças, distribuiu-os entre eles; e também igualmente os peixes, tanto quanto queriam.
12 Nto mii yoo, kumwoochi ꞉Yēēsu rubiikyii kule, “Ōruruuch choo kāng'ēt.”
12 E, quando já estavam satisfeitos, Jesus disse aos seus discípulos:
13 Kōōruruuch ꞉rubiik koonyiit kērēboonik taman āk āyēēng'.
13 Assim, pois, o fizeram e encheram doze cestos de pedaços dos cinco pães de cevada, que sobraram depois que todos tinham comido.
14 Yu kabokukas ꞉biiko ng'ālyoontooni bo kwōng'uut kiyey ꞉Yēēsu, kumwooy kule, “Kubooyiit man, *wōōrkooyoontēētaab Yēyiin ꞉chiichi nyoo /kikēēmwooyē kule mākuchō kōōrēēt.”
14 Quando as pessoas viram o sinal que Jesus havia feito, disseram: — Este é verdadeiramente o profeta que devia vir ao mundo.
15 Kiinkētē ꞉Yēēsu kule kimāchē ꞉bichoo bokunam inee kukērchi koong' kuyēk bāytooyiintēēt. Yooto koosikta kuwo lekem.
15 Jesus ficou sabendo que estavam para vir com a intenção de fazê-lo rei à força. Então ele se retirou outra vez, sozinho, para o monte.
16 Yu kāākwiimēn, kurēkto ꞉rubiikaab Yēēsu ākoy tōōliil.
16 Ao final do dia, os discípulos de Jesus desceram para o mar.
17 Kulaany mwēēnkēēt ānkutākyi keey *kiriinkēētaab Kaabernaam. Kināmchi ꞉mēēnānēēt bichoo wōlooto kumāboonto keey Yēēsu.
17 E, entrando num barco, passaram para o outro lado, rumo a Cafarnaum. Já estava escuro, e Jesus ainda não tinha ido até onde eles estavam.
18 Kichō ꞉wusōōnēēt ankusyool bēēko.
18 E o mar começava a ficar agitado, porque soprava um vento forte.
19 Yu kikiikuba ꞉rubiichoo ām lōōyinto nyēē kiyitē kiilomiitaanik muut nto ku lo, kukas Yēēsu kumii kuwēēsyētoonunēē bēēko barak kutākyinē keey mwēēnkoonooto. Kimuuyo ꞉rubiichoo miisin.
19 Os discípulos já tinham navegado uns cinco ou seis quilômetros, quando viram Jesus andando sobre o mar, aproximando-se do barco; e ficaram com medo.
20 Yooto, kumwoochi ꞉Yēēsu kule, “‑Mōōmuuyē, nto yu anii ꞉nyoo!”
20 Mas Jesus lhes disse:
21 Kutaach ꞉rubiik Yēēsu kuchō mwēēng'. Yooto, kuchaakta ꞉mwēēnkēēt ākoy sakaramteet wōlēē /kikēēmākyinē wokōōyyoonyēē.
21 Então eles o receberam com alegria, e logo o barco chegou ao seu destino.
22 Yu kāwokuyyeech ꞉kōōrēēt, kōōnkēt ꞉biiko choo king'ētunēē komosta nyiin ake bo tōōliiloonoo kule ki mwēēnkēēt akeenke baateey nyēē kimii yooto. Kiinkētē ꞉bichoo kule kimanaabeeta keey ꞉rubiik Yēēsu.
22 No dia seguinte, a multidão que tinha ficado do outro lado do mar notou que ali havia apenas um pequeno barco e que Jesus não tinha entrado nele com os seus discípulos, tendo estes partido sozinhos.
23 Yooto, kukwaanee ꞉mwēēnkōōsyēk alake *kiriinkēētaab Tibeerya ānkubokōōyyoonyēē yēē kilēēkitēē ꞉yoo kyoomiisyēē ꞉biiko.
23 Entretanto, outros barquinhos de Tiberíades se aproximaram do lugar onde a multidão havia comido o pão depois que o Senhor deu graças.
24 Bērē kukas ꞉biiko kule kāmēētākumii ꞉Yēēsu āk rubiikyii, kulaany mwēēnkōōsyēchoo kuba *kiriinkēētaab Kaabernaam bokucheeng'aat Yēēsu.
24 Quando aquela multidão viu que Jesus não estava ali nem os seus discípulos, entraram nos barcos e partiram para Cafarnaum à procura de Jesus.
25 Yu kābokunyōōrchi Yēēsu wōlooto, kuteebee kule, “Kāānēētiintēēt, 'kēēyitu wōli kutyaa?”
25 E, tendo-o encontrado no outro lado do mar, lhe perguntaram: — Mestre, quando o senhor chegou aqui?
26 Kuwālchi ꞉Yēēsu kule, “!Kāāmwoowook, ōchēēng'ootoo kuuyu kwōōbiyoong'iisyē āmēēbērē kuuyu kwookas kāāmuukēywēēkaab Yēyiin.
26 Jesus respondeu:
27 ‑Mōōbēng'tēē chēēng'sēētaab āmit chēē bēku, nteenee ōnēmchi keey ōchēēng'ē āmnyoontēētaab kibchuulyo. Āmnyoontoonoo ku nyoo kōōnook *꞉Wēritaab Chii, kuuyu inee ꞉nyēē kiikōōkoochi ꞉Baaba Yēyiin kāāmuukēywēēk kuyey kuu nyooto.”
27 Trabalhem, não pela comida que se estraga, mas pela que permanece para a vida eterna, a qual o Filho do Homem dará a vocês; porque Deus, o Pai, o confirmou com o seu selo.
28 Kuteebee ꞉biiko Yēēsu kule, “Ara, kēēyēyē kule nee sikiinēmchi keey yiisyēētaab Yēyiin?”
28 Então lhe perguntaram: — Que faremos para realizar as obras de Deus?
29 Kuwālchi ꞉Yēēsu kule, “/Kiinēmchi keey yiisyēētaab Yēyiin /kukiikaasee keey chiito nyoo kiiyooku ꞉inee.”
29 Jesus respondeu:
30 Kuteebee ꞉bichooto Yēēsu kule, “Kiy nee nyēbo kwōng'uut nyēē +meeyey sikiikaaseeniing' keey?
30 Então eles disseram: — Que sinal o senhor fará para que vejamos e creiamos no senhor? O que o senhor pode fazer?
31 Kyaam ꞉biikyoo choo kibo kēny maana ām kōōr nyēē suurkwēēn, kuu yoo mwooyē ꞉siruutēkaab Yēyiin kule, ‘Kiikoochi kwaam āmnyoontēēt nyēē chōōnēē barak.’”
31 Nossos pais comeram o maná no deserto, como está escrito: “Deu-lhes a comer pão do céu.”
32 Kumwoochi ꞉Yēēsu nanyuun bichoo kule, “!Kāāmwoowook, ‑moosoot sōō baateey kule kikōōnook *꞉Muusa āmnyoontoonoo kichōōnēē barak, nteenee ōsōōtē kule kōōnook ꞉Baaba āmnyoontēētaab man kuchōōnēē kibkōōnkōy.
32 Jesus lhes disse:
33 Āmnyoontēētaab Yēyiin ku nyoo chōōnēē kibkōōnkōy ānkuyibchinē biich soboonto.”
33 Porque o pão de Deus é o que desce do céu e dá vida ao mundo.
34 Yooto, kumwoochi ꞉bichoo Yēēsu kule, “Ikōōnēēch kwaak āmnyoontoonooto.”
34 Então lhe disseram: — Senhor, dê-nos sempre desse pão.
35 Kumwooy ꞉Yēēsu kule, “Anii ꞉āmnyoontoonooto bo soboon. Moomē ꞉kēmēy chiito nyoo kāchō wōlēē āmiitē. Nto nyoo keekaaseenaa keey kumoomē ꞉melel.
35 Jesus respondeu:
36 Kuu yoo kātāāmwoowook, kookasaa ‑āmōōkoosēēnoo keey.
36 Porém eu já disse que vocês não creem, embora estejam me vendo.
37 Chii ake tukul nyoo kākōōno ꞉Baaba, kuyēku nyeenyuu nyēē mākoy akwet bēsyēēt ake.
37 Todo aquele que o Pai me dá, esse virá a mim; e o que vem a mim, de modo nenhum o lançarei fora.
38 Kyāāchōōnēē kibkōōnkōy sichaayey kiyēē māchē ꞉Baaba nyoo kiiyookwoo mēēbērē kyāāchōōnii chaayey kiyēē āmāchē.
38 Porque eu desci do céu, não para fazer a minha própria vontade, mas a vontade daquele que me enviou.
39 Mākwoo ꞉Baaba kule ‑māāboot chii mbo akeenke ām choo kiikukōōno, nteenee +maang'eet ake tukul bēsyēētaab tabanta.
39 E a vontade de quem me enviou é esta: que eu não perca nenhum de todos os que ele me deu; pelo contrário, eu o ressuscitarei no último dia.
40 Man, mākyinē ꞉Baaba *soboontaab kibchuulyo biiko tukul choo ikoosēēnoo keey.”
40 De fato, a vontade de meu Pai é que todo aquele que vir o Filho e nele crer tenha a vida eterna; e eu o ressuscitarei no último dia.
41 Yooto kutoow ꞉kāāntōōyikaab Yuutayeek koong'unyng'uuny kuuyu kimwooy ꞉Yēēsu kule, inee ku āmnyoontēēt nyēē chōōnēē kibkōōnkōy.
41 Então os judeus começaram a murmurar contra ele, porque tinha dito: “Eu sou o pão que desceu do céu.”
42 Kimwooy ꞉bichoo kule, “So, mā wēritaab Yōōsēēf ꞉chiichi? Ntēē kiinkēt kwaan āk kaamet. Ām nee sukumwooy raat kule chōōnēē ꞉inee kibkōōnkōy?”
42 E diziam: — Este não é Jesus, o filho de José? Por acaso não conhecemos o pai e a mãe dele? Como é que ele agora diz: “Desci do céu”?
43 Kumwoochi ꞉Yēēsu bichoo kule, “‑Moong'unyng'uuny.
43 Jesus respondeu:
44 Māmii ꞉chii nyēē imuuchē kuchō wōlēē āmiitē yoo kāmāyis ꞉Baaba nyoo kiiyookwoo. Yoo kāākuchō, +maang'eetee meet bēsyoonoo bo tabanta.
44 Ninguém pode vir a mim se o Pai, que me enviou, não o trouxer; e eu o ressuscitarei no último dia.
45 /Kikeesir ām siruutēkaab *wōōrkooyikaab Yēyiin kule, ‘Makooneet ꞉Yēyiin biiko tukul.’ Chii nyoo kaakukas kāānēētiisyoonoo ānkusēw, kuchōōnii wōlēē āmiitē.
45 Está escrito nos Profetas: “E todos serão ensinados por Deus.” Portanto, todo aquele que ouviu e aprendeu do Pai, esse vem a mim.
46 Mēēbērē kaamwaay yooto kule kiikukas ꞉chii Baaba nteenee anii nkit nyoo āchōōnēē wōlēē mii ꞉inee nyēē kyaakas.
46 Não que alguém tenha visto o Pai, a não ser aquele que vem de Deus; este já viu o Pai.
47 !Kāāmwoowook, chii ake tukul nyoo ikoosēēnoo keey kuboonto ꞉nyoo kēny *soboontaab kibchuulyo.
47 — Em verdade, em verdade lhes digo: quem crê em mim tem a vida eterna.
48 Anii ꞉āmnyoontēētaab soboonto.
48 Eu sou o pão da vida.
49 Kyaam ꞉biikyoo choo kibo kēny maana ām kōōr nyēē suurkwēēn nteenee kiikubēk ꞉bichoo tukul.
49 Os pais de vocês comeram o maná no deserto e morreram.
50 Nteenee mābotē ꞉chii nyoo kaam āmnyoontooni chōōnēē kibkōōnkōy.
50 Este é o pão que desce do céu, para que todo o que dele comer não pereça.
51 Anii ꞉āmnyoontoonooto chōōnēē kibkōōnkōy. Yoo kaam ꞉chii mākunyōōr soboontaab kibchuulyo. +Māākōōnu bōōrnyuu kuyēk āmnyoontēēt nyēē sukōōsoob kōōrēēt.”
51 Eu sou o pão vivo que desceu do céu; se alguém comer deste pão, viverá eternamente. E o pão que eu darei pela vida do mundo é a minha carne.
52 Kiyey ꞉ng'aleechu kukōrōmiitu ꞉kāāntōōyichoo bo Yuutayeek miisin. Kimwooy kule, “So, imuuchē kule nee ꞉chiichi kukōōnēēch bōōrnyii kyaam?”
52 Então os judeus começaram a discutir entre si, dizendo: — Como é que este pode nos dar a sua própria carne para comer?
53 Kumwoochi ꞉Yēēsu kule, “!Kāāmwoowook, yoo kamoo-am bōōrtaab *Wēritaab Chii ankooyyee korotiikyii, mākoy ōnyōōru soboon.
53 Jesus respondeu:
54 Chii nyoo kaam bōōrnyuu ankuyye korotiikyuu, kunyōōru ꞉chiichoo *soboontaab kibchuulyo. +Maang'eetee chiichoo meet ām bēsyēētaab tabanta.
54 Quem come a minha carne e bebe o meu sangue tem a vida eterna, e eu o ressuscitarei no último dia.
55 Āmnyoo nyēbo man ꞉bōōrnyuu ānkubo koomānuut ꞉korotiikyuu.
55 Pois a minha carne é verdadeira comida, e o meu sangue é verdadeira bebida.
56 Chii nyoo kaam bōōrnyuu ankuyye korotiikyuu, mākunoomnyo āk anii ānkāānoomnyē āk inee.
56 Quem come a minha carne e bebe o meu sangue permanece em mim, e eu permaneço nele.
57 Kuu yoo āminyēē kāāmuukēywēēkaab Baaba nyoo kiiyookwoo, mākuminyēē ꞉nkinee chiito nyoo kaam bōōrnyuu kāāmuukēywēēkyuu.
57 Assim como o Pai, que vive, me enviou, e igualmente eu vivo por causa do Pai, também quem de mim se alimenta viverá por mim.
58 Anii ꞉āmnyoontoonooto kichōōnēē kibkōōnkōy. Makerkeey ꞉āmnyoontoonoo āk nyoo kyoomē ꞉biikyoo choo kibo kēny, ānkoo kyaam, kibēk. Chiito nyoo kaam āmnyoontooni kunyōōru soboontaab kibchuulyo.”
58 Este é o pão que desceu do céu, em nada semelhante àquele que os pais de vocês comeram e, mesmo assim, morreram; quem comer este pão viverá eternamente.
59 Kimwooyē ꞉Yēēsu ng'aleechaa kumii kōōnēētiisyē ām *kōōtaab saayeet ām Kaabernaam.
59 Jesus disse essas coisas quando ensinava na sinagoga de Cafarnaum.
60 Yooto kakas ꞉rubiikaab Yēēsu ng'aleechu, kumwooy ꞉wōlēē wōō kule, “Māku nkoolat ꞉ng'aleechu! Ng'oo ꞉nyēē sukoomuuch!”
60 Muitos dos seus discípulos, tendo ouvido tais palavras, disseram: — Duro é este discurso; quem pode suportá-lo?
61 Kiinkēt ꞉Yēēsu kiyēē kimii kōōyiimē rubiik. Yooto, kumwoochi kule, “So, kāyēk kāānākuut ꞉ng'aleekyuu?
61 Mas Jesus, sabendo por si mesmo que os seus discípulos murmuravam a respeito do que ele havia falado, disse-lhes:
62 /Keemwa baa, kule nto kookas *Wēritaab Chii kōōyēēyē kibkōōnkōy, nto kāwuuyiitu nee?
62 Que acontecerá, então, se virem o Filho do Homem subir para o lugar onde primeiro estava?
63 Kōōnu ꞉Tāmirmiryēētaab Yēyiin soboonto nyēē mākōōnu ꞉kāāmuukēywēēkaab chii. Kōōnu ꞉ng'aleek choo kāāmwoowook soboonto kuuyu kwoonēē wōlēē mii ꞉Tāmirmiryēētaab Yēyiin.
63 O Espírito é o que vivifica; a carne para nada aproveita. As palavras que eu lhes tenho falado são espírito e são vida.
64 Ānkoo kuwuu nyooto, mii ꞉alake ām akweek chēē ‑mēēkoosēēnoo keey.” Kiinkēt ꞉Yēēsu kung'eetee kēny kule ki mbo ng'oo ꞉chēē kimēēkoosēē keey inee ānku ng'oo ꞉nyēē kimakuchaamta inee.
64 Mas há descrentes entre vocês. Ora, Jesus sabia, desde o princípio, quais eram os que não criam e quem iria traí-lo.
65 Kitas taay ꞉Yēēsu kumwooy kule, “Ki ng'ālyoontoonooto ꞉nyoo kyāāmwooytēē kule, māmii ꞉chii nyēē chōōnii wōlēē āmiitē yoo kāmāyis ꞉Baaba.”
65 E prosseguiu:
66 Kiichuchuuyee keey Yēēsu ꞉biiko chēē chaang' kung'eetee yooto.
66 Diante disso, muitos dos seus discípulos o abandonaram e já não andavam com ele.
67 Yooto kuteebee ꞉Yēēsu rubiichoo ki taman āk āyēēng' kule, “Ōmāchē ꞉nkakweek obakaaktaa?”
67 Então Jesus perguntou aos doze:
68 Kuwālchi ꞉Simōōni Bētērō kule, “Keebe ānō ōō, Mokoryoontēēt? Ntēē iboontē ꞉inyiing' lōkōōy chēbo soboontaab kibchuulyo.
68 Simão Pedro respondeu: — Senhor, para quem iremos? O senhor tem as palavras da vida eterna,
69 Kiikoosēēniing' keey ānkēēchāmē kule inyiing' *Kāārārookiintēēt nyēē chōōnēē wōlēē mii ꞉Yēyiin.”
69 e nós temos crido e conhecido que o senhor é o Santo de Deus.
70 Yooto kumwoochi ꞉Yēēsu kule, “Akweek oob rubiik taman āk āyēēng' chēē kyāākwēyook anii? Nteenee mii ꞉nyēē kibrōkōsyoo ām akweek.”
70 Então Jesus lhes disse:
71 Kumwooyē ꞉Yēēsu kuu nyooto, king'āloolēē Yuuta Iskaryoot nyēē kimii wokuchoomtooy inee.
71 Ele se referia a Judas, filho de Simão Iscariotes, porque este, sendo um dos doze, era quem o haveria de trair.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.