Atos 23
KILE JWUMPE SEMƐŊI JWUMPE NINTANMPE (SPP) vs NAA
1 Ka Poli si yukyaala kuruŋke wíl'a mâha maa jwo: «Mii cìnmpyiibii, mii à sàa Kile ɲyii wuuni pyi fo mà pa nɔ niɲjaa na ná zòvyinre e.»
1 Paulo, fixando os olhos no Sinédrio, disse: — Meus irmãos, tenho vivido até o dia de hoje com a consciência limpa diante de Deus.
2 Mpii pi mpyi Poli taan ke, ka Kile sáragawwuubii ɲùŋufembwɔhe Ananiyasi si pire pyi na pi u bwɔ̀n u ɲwɔge na.
2 Mas Ananias, o sumo sacerdote, mandou aos que estavam perto de Paulo que lhe batessem na boca.
3 Ka Poli si jwo: «Mu à fyìnmɛ tò wwomɔ na, Kile mú sí mu bwɔ̀n. Mu à tîg'a tɛ̀ɛn naha na mu na yogo kwùun mii na mà tàanna ná Saliyaŋi i, mà li ta mu yabiliŋ'à Saliyaŋi kyáala. Mu à jwo na pi mii bwɔ̀n, mà tàanna ná Saliyaŋi i, lire sí ɲyɛ a yaa li pyi mɛ.»
3 Então Paulo lhe disse: — Deus há de ferir você, parede branqueada! Você está aí sentado para me julgar de acordo com a Lei e, contra a Lei, ordena que eu seja agredido?
4 Mpii pi mpyi u taan ke, ka pire si jwo: «Kile sáragawwuubii ɲùŋufembwɔhe mu ɲyɛ na ɲcyere amɛ la?»
4 Os que estavam ali perguntaram a Paulo: — Você está insultando o sumo sacerdote de Deus?
5 Ka u u pi pyi: «Mii cìnmpyiibii, mii ɲyɛ a mpyi a cè na Kile sáragawwuubii ɲùŋufembwɔhe ki mɛ, lire baare e mii mpyi na sì ɲɛɛ yi jwo mɛ. Ɲaha kurugo yɛ y'à sémɛ Kile Jwumpe Semɛŋi i na “Ma hà jwumpimɛ jwo yii shiŋi yyaha yyére shinŋi na mɛ.”»
5 Paulo respondeu: — Eu não sabia, irmãos, que ele é sumo sacerdote. Porque está escrito: “Não fale mal de uma autoridade do seu povo.”
6 Poli mpyi a cè na yukyaala kuruŋke kàmpanŋke kà na mpyi Sadusii, ku sanŋke sí ɲyɛ Farizhɛɛn, ka u u jwo fànha na pi shwɔhɔl'e: «Mii cìnmpyiibii, mii na ɲyɛ Farizhɛn, mii sifeebii na ɲyɛ Farizhɛɛn! Mii à na sɔ̀nŋɔre taha li na na kwùubii sí ɲɛ̀ nùmpanŋa ke, lire kurugo yoge ɲyɛ na ŋko raa ŋkwùun mii na amɛ!»
6 Como Paulo sabia que uma parte do Sinédrio se compunha de saduceus e outra, de fariseus, exclamou: — Irmãos, eu sou fariseu, filho de fariseus. Estou sendo julgado por causa da esperança e da ressurreição dos mortos!
7 Ɲyɛ u à yire jwo ke, ka jwuɲyahama si yîri Farizhɛɛnbii ná Sadusiibii shwɔhɔl'e, ka sùpyire si ntáa.
7 Ditas estas palavras, começou uma grande discussão entre fariseus e saduceus, e o Sinédrio se dividiu.
8 Sadusiibii maha ŋko na kwuɲɛnɛ ɲyɛ nùmpanŋa mɛ, na mɛ̀lɛkɛɛ ɲyɛ mɛ, na jínahii ɲyɛ mɛ, mà li ta Farizhɛɛnbil'à dá na yire puni na ɲyɛ.
8 Pois os saduceus dizem que não há ressurreição, nem anjo, nem espírito, ao passo que os fariseus admitem todas essas coisas.
9 Là mpyi na bârali màhaŋi ɲyahaŋi na, ka Farizhɛɛnbii kàmpanŋke Saliyaŋi cyelentiibii pìi si mpa yîri maa ɲcyere maa jwo: «Wuu nàha sàa tapege ɲya ŋge nàŋi na mɛ. Li sí n‑jà n‑ta mɛ̀lɛkɛŋi wà, lire ɲyɛ mɛ jínaŋi wà u à jwo ná u e.»
9 Houve, pois, muita gritaria no Sinédrio. E, levantando-se alguns escribas que eram do partido dos fariseus, discutiam, dizendo: — Não achamos neste homem mal algum. E se, de fato, algum espírito ou anjo falou com ele?
10 Màhaŋ'à pa ɲyaha fo sòrolashiibii ɲùŋufembwɔhe mpyi na sɔ̂nŋi na pi sí Poli dìri n‑wáaga piye shwɔhɔl'e. Ɲyɛ ka u u sòrolashiibii pìi pyi na pi tîge, pi i sà u cyán a shwɔ sùpyire na pi a ma pi babwɔhe e.
10 Como a discussão ficava cada vez mais intensa, o comandante, temendo que Paulo fosse despedaçado por eles, mandou descer a guarda para que o retirassem dali e o levassem para a fortaleza.
11 Ɲyɛ kuru canŋa nùmpanŋa numpilage e, ka Kafooŋi si uye cyêe Poli na maa jwo: «Maye waha, mu à mii kyaa jwo Zheruzalɛmu kànhe shiinbil'á pyiŋkanni ndemu na ke, amuni mu à yaa mu u sà mii kyaa jwo Ɔrɔmu kànbwɔhe shiinbil'á mú.»
11 Na noite seguinte, o Senhor, pondo-se ao lado de Paulo, disse:
12 Kuru canŋa nùmpanŋa ɲyɛ̀ge na, ka Yahutuubii pìi si vùnŋɔ pwɔ Poli mɛɛ na, maa ŋkâa piy'á na pi wà sì n‑lyî, lire ɲyɛ mɛ sì n‑bya mɛ, fo pire ká bú Poli bò.
12 Quando amanheceu, os judeus se reuniram e juraram que não haviam de comer, nem beber, enquanto não matassem Paulo.
13 Mpii pi mpyi a kuru vùnŋke pwɔ ke, pire mpyi a ɲyaha shiin beeshuunni na.
13 Eram mais de quarenta os que se envolveram nessa conspiração.
14 Ka pire si ŋkàre Kile sáragawwuubii ɲùŋufeebii ná Yahutuubii kacwɔnribii yyére maa sà pi pyi: «Wuu à kâa wuy'á na wuu wà sì n‑lyî, lire ɲyɛ mɛ sì n‑bya mɛ, fo wuu aha Poli ta à bò tèni ndemu i ke.
14 Estes foram falar com os principais sacerdotes e os anciãos e disseram: — Juramos, sob pena de maldição, não comer coisa alguma, enquanto não matarmos Paulo.
15 Lire e ke yii ná yukyaala kuruŋk'à yaa yii bɛ̂ li na, yii i pìi tun pi sà sòrolashiibii ɲùŋufembwɔhe ɲáare, na u Poli yaha u pa, na yii sí n‑pa u karigii kàanmucya si vyiinnɛ. Wuu pi ke, wuu sí n‑bégele si u sige, si u cya mbò mà u yaha kuni na.»
15 Por isso, agora, juntamente com o Sinédrio, mandem um recado ao comandante para que ele o apresente a vocês, sob o pretexto de que desejam investigar mais acuradamente o caso dele; e nós, antes que ele chegue, estaremos prontos para matá-lo.
16 Ŋka kuru vùnŋke pi mpyi a pwɔ ke, Poli cìnmpworocwoŋi jyaŋi mpyi a fworo ku ɲwɔhɔ na. Babwɔhe e Poli mpyi ke, maa ŋkàr'a sà jyè kuru bage e, maa yi yyaha jwo u á.
16 Mas o filho da irmã de Paulo, tendo ouvido a respeito da trama, foi, entrou na fortaleza e contou tudo a Paulo.
17 Ɲyɛ ka Poli si sòrolashiibii yyaha yyére shinŋi wà yyere maa jwo: «Mii na mu ɲáare ma a shà ná ŋge nàɲjiiŋi i ma ɲùŋufembwɔhe yyére, jwumɔ na ɲyɛ u á mà jwo u á.»
17 Então este, chamando um dos centuriões, disse: — Leve este rapaz ao comandante, porque tem algo a dizer.
18 Ka uru yyaha yyére shinŋi si ŋkàre ná u e u ɲùŋufembwɔhe yyére maa sà jwo: «Ɲùŋufooŋi, Poli u ɲyɛ kàsuŋi i ke, uru u à mii yyere maa jwo na mii u pa ná ŋge nàɲjiiŋi i mu yyére, na jwumɔ na ɲyɛ u á mà jwo mu á.»
18 O centurião levou o rapaz ao comandante e disse: — O prisioneiro Paulo me chamou e pediu que eu trouxesse à sua presença este rapaz, pois tem algo a dizer ao senhor.
19 Ka ɲùŋufembwɔhe si nàɲjiiŋi cû cyage na, maa fɛ̂ɛn ná u e, maa u yíbe: «Ɲaha shi ku ɲyɛ mu á mà jwo mii á yɛ?»
19 O comandante pegou o rapaz pela mão e, levando-o para um lado, perguntou-lhe: — O que você tem para me dizer?
20 Ka nàɲjiiŋi si u pyi: «Yahutuubii pìl'à bɛ̂ li na na pire sí n‑pa yi jwo mu á na ma Poli yaha u shà nùmpanŋa, na yukyaala kuruŋk'à jwo na kuru la na ɲyɛ si sà u karigii yaa vyiinnɛ sahaŋki.
20 Ele respondeu: — Os judeus decidiram pedir ao senhor que, amanhã, apresente Paulo ao Sinédrio, sob o pretexto de que desejam fazer uma investigação mais acurada a respeito dele.
21 Ŋka ma hà ndá pi jwumpe na mɛ, ɲaha na yɛ pi pìi na wá a mà vùnŋɔ pwɔ u na si u bò mà u yaha kuni na. Mpii pi à kuru vùnŋke pwɔ ke, pir'à ɲyaha shiin beeshuunni na. Pi à kâa piy'á na pi sì n‑lyî, lire ɲyɛ mɛ sì n‑bya mɛ fo pire ká bú Poli bò tèni ndemu i ke. Pi à bégele li mɛɛ na mà kwɔ̀, mu ɲwɔshwɔɔre kanni pi ɲyɛ na sigili.»
21 Não se deixe persuadir, porque mais de quarenta deles armaram uma emboscada. Fizeram um pacto de, sob pena de maldição, não comer, nem beber, enquanto não matarem Paulo; e agora estão prontos, esperando que o senhor prometa atender o pedido deles.
22 Ka ɲùŋufembwɔhe si nàɲjiiŋi cye yaha maa u pyi: «Ma hà ɲjwo sùpya á na mu à ɲcyii karigii yyaha jwo mii á mɛ.»
22 Então o comandante despediu o rapaz, recomendando-lhe que não dissesse a ninguém ter lhe trazido estas informações.
23 Lire kàntugo ka ɲùŋufembwɔhe si sòrolashiibii yyaha yyére shiinbii pìi shuunni yyere maa pi pyi: «Yii sòrolashii ŋkwuu shuunni (200) ná shɔnfemii beetaanre ná kɛ (70) mà bâra shiin ŋkwuu shuunni (200) mpiimu pi à se tàanbii na ke, yii pire bégel'a yaha. Pi sí n‑kàre numpilage tèni baacyɛrewuuni na Sezare kànhe na.
23 Chamando dois centuriões, ordenou: — Tenham de prontidão duzentos soldados, setenta cavaleiros e duzentos lanceiros para irem até Cesareia a partir das nove horas da noite.
24 Yii shɔnyi yà bégele, bà Poli niɲcɛnŋɛ wu si mpyi si nɔ fànhafooŋi Felisi yyére mɛ.»
24 Preparem também animais para fazer Paulo montar e levem-no com segurança ao governador Félix.
25 U à puru jwo ke, maa sémɛ sém'a kan Felisi á ŋgemu funŋ'i u à jwo:
25 O comandante escreveu uma carta nestes termos:
26 «Mii Kolodi Lisiyasi u à ŋge sémɛŋi sémɛ si ŋkan fànhafooŋi niɲcɛnŋi Felisi á. Mii fwù na ɲyɛ mu na.
26 “Cláudio Lísias ao excelentíssimo governador Félix. Saudações.
27 Nàŋi u ŋge mii à tùugo wani mu yyére ke, Yahutuubii pìi mpyi a u cû raa bùu. Mii à lógo na Ɔrɔmu shin u ɲyɛ u wi ke, ka mii i na sòrolashikuruŋke kà yaha k'à sà u shwɔ pi na.
27 Este homem foi preso pelos judeus e estava prestes a ser morto por eles, quando eu, sobrevindo com a guarda, o livrei, por saber que ele era romano.
28 Nde u à pyi ka pi i u cɛ̂ɛge ke, mii la mpyi si lire cè, ka mii i pi pyi pi à kàre ná u e pi yukyaala kuruŋke yyére.
28 Querendo certificar-me do motivo por que o acusavam, levei-o ao Sinédrio deles.
29 Mii à pa li kàanmucya mà li ɲya na pi Saliyaŋi kurugo pi à u cɛ̂ɛgɛ, lire baare e u ɲyɛ a kyaa pyi ndemu li sí n‑pa ná l'e u bò, lire ɲyɛ mɛ mà u le kàsuŋi i mɛ.
29 Descobri que ele era acusado de coisas referentes à lei que os rege, mas nada que justificasse morte ou mesmo prisão.
30 Numɛ, pi à pa yi jwo mii á na pi wá à vùnŋɔ pwɔ u mɛɛ na. Lire kurugo mii à tíl'a u tùugo wani mu yyére. Mpii pi ɲyɛ na u cɛ̂ɛge ke, ɲùŋke na pi ɲyɛ na u cɛ̂ɛge ke, mii à yi jwo pi á, pi a sì mu yyére pi i sà ku yyaha jwo mu á. Yire yi mpyi mii á mà jwo mu á.»
30 Sendo eu informado de que ia haver uma emboscada contra o homem, tratei de enviá-lo imediatamente ao senhor, intimando também os acusadores a irem dizer, na sua presença, o que eles têm contra ele. Passe bem.”
31 Ka sòrolashiibii si li pyi bà y'à jwo pi á mɛ maa ŋkàre ná Poli i kuru numpilage e fo Antipatirisi kànhe na.
31 Então os soldados, conforme lhes foi ordenado, pegaram Paulo e, durante a noite, o conduziram até Antipátride.
32 Kuru canŋa nùmpanŋa, sòrolashiibii pi mpyi tɔɔre na ke, ka pire si shɔnyifeebii yaha pi i ŋkɛ̀ɛge ná u e, maa núr'a kàre pi babwɔhe e.
32 No dia seguinte, voltaram para a fortaleza, tendo deixado os cavaleiros encarregados de seguir viagem com ele.
33 Shɔnyifeebil'à sà nɔ Sezare kànhe e ke, maa sémɛŋi ná Poli kan fànhafooŋi Felisi á.
33 Quando estes chegaram a Cesareia, entregaram a carta ao governador e também lhe apresentaram Paulo.
34 Fànhafooŋ'à sémɛŋi kâla ke, maa Poli yíbe na kùluni ndire e u à yîri yɛ. Ka u u jwo na ur'à yîri Silisi kùluni i.
34 Lida a carta, o governador perguntou de que província Paulo era. E, quando soube que era da Cilícia,
35 Ka u u Poli pyi: «Mpii pi à mu cɛ̂ɛgɛ ke, pi aha nɔ naha, mii sí jwumpe kan mu á.» U à kwɔ̀ ke, maa pi pyi pi Poli lèŋɛ saanŋi Erɔdi saanre bage e, pi raa u kàanmucaa.
35 disse: — Ouvirei você quando chegarem os seus acusadores. E mandou que ele ficasse preso no Pretório de Herodes.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 23, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.