Marcos 12
slk (SLK) vs VC
1 Potom židovským vodcom povedal podobenstvo: „Istý človek vysadil vinicu, ohradil ju plotom, postavil lis na víno a strážnu vežu. Potom vinicu prenajal vinohradníkom a sám odcestoval.
1 E começou a falar-lhes em parábolas. Um homem plantou uma vinha, cercou-a com uma sebe, cavou nela um lagar, edificou uma torre, arrendou-a a vinhateiros e ausentou-se daquela terra.
2 Keď nastal čas oberačky, poslal jedného zo sluhov, aby od nájomníkov prevzal diel z úrody, ktorý mu patril.
2 A seu tempo enviou aos vinhateiros um servo, para receber deles uma parte do produto da vinha.
3 Ale vinohradníci ho zbili a poslali preč s prázdnymi rukami.
3 Ora, eles prenderam-no, feriram-no e reenviaram-no de mãos vazias.
4 Majiteľ poslal druhého. Toho kameňovali, rozbili mu hlavu a vyhnali.
4 Enviou-lhes de novo outro servo; também este feriram na cabeça e o cobriram de afrontas.
5 Poslal teda iného, no toho zabili. Majiteľ vyslal aj ďalších poslov, ale k všetkým sa správali surovo, niektorých zbili, ostatných zabili.
5 O senhor enviou-lhes ainda um terceiro, mas o mataram. E enviou outros mais, dos quais feriram uns e mataram outros.
6 Napokon poslal posledného – svojho milovaného syna. Povedal si totiž: ‚Pred mojím synom určite budú mať rešpekt.‘
6 Restava-lhe ainda seu filho único, a quem muito amava. Enviou-o também por último a ir ter com eles, dizendo: Terão respeito a meu filho!...
7 Ale vinohradníci si povedali: ‚To je jediný dedič. Zabime ho a vinica bude naša.‘
7 Os vinhateiros, porém, disseram uns aos outros: Este é o herdeiro! Vinde, matemo-lo e será nossa a herança!
8 A tak ho chytili, zmlátili na smrť a jeho mŕtve telo vyhodili z vinice.
8 Agarrando-o, mataram-no e lançaram-no fora da vinha.
9 Čo myslíte, čo urobí majiteľ vinice, keď sa to dozvie? Príde osobne, všetkých dá pozabíjať a vinicu prenajme iným.
9 Que fará, pois, o senhor da vinha? Virá e exterminará os vinhateiros e dará a vinha a outro.
10 Len si spomeňte, čo je napísané v Písme: ‚Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa kameňom základným, najdôležitejším v celej stavbe.
10 Nunca lestes estas palavras da Escritura: A pedra que os construtores rejeitaram veio a tornar-se pedra angular.
11 Urobil to Pán a z nášho pohľadu je to čosi obdivuhodné.‘ “
11 Isto é obra do Senhor, e ela é admirável aos nossos olhos {Sal 117,22s}?
12 Židovskí vodcovia pochopili, že tento príbeh sa vzťahuje na nich. Chceli sa ho preto zmocniť, ale báli sa naňho siahnuť zo strachu pred ľuďmi. Museli ho nechať tak a odišli.
12 Procuravam prendê-lo, mas temiam o povo; porque tinham entendido que a respeito deles dissera esta parábola. E deixando-o, retiraram-se.
13 Židovskí vodcovia potom poslali za Ježišom niekoľko farizejov a Herodesových prívržencov, aby ho pri rozhovore s nimi chytili do pasce a mohli ho obžalovať.
13 Enviaram-lhe alguns fariseus e herodianos, para que o apanhassem em alguma palavra.
14 Povedali: „Majstre, vieme, že ti ide o pravdu a že sa vo svojich názoroch nedáš nikým ovplyvniť. Učíš ľudí pravej ceste k Bohu. Povedz nám teda: je správne platiť cisárovi dane, alebo nie? Máme to robiť, alebo nie?“
14 Aproximaram-se dele e disseram-lhe: Mestre, sabemos que és sincero e que não lisonjeias a ninguém; porque não olhas para as aparências dos homens, mas ensinas o caminho de Deus segundo a verdade. É permitido que se pague o imposto a César ou não? Devemos ou não pagá-lo?
15 Ježiš postrehol ich lesť, preto im povedal: „Prečo ma pokúšate? Ukážte mi mincu!“
15 Conhecendo-lhes a hipocrisia, respondeu-lhes Jesus: Por que me quereis armar um laço? Mostrai-me um denário.
16 Podali mu rímsky denár. Spýtal sa ich: „Čí obraz a meno je na tejto minci?“ Odpovedali: „Cisárove.“
16 Apresentaram-lho. E ele perguntou-lhes: De quem é esta imagem e a inscrição? De César, responderam-lhe.
17 Ježiš im povedal: „Tak dávajte cisárovi, čo patrí cisárovi, a čo je Božie, dávajte Bohu.“ Jeho odpoveď ich zaskočila.
17 Jesus então lhes replicou. Dai, pois, a César o que é de César e a Deus o que é de Deus. E admiravam-se dele.
18 Potom za ním prišli saduceji, ktorí učia, že žiadne zmŕtvychvstanie neexistuje. Opýtali sa ho:
18 Ora, vieram ter com ele os saduceus, que afirmam não haver ressurreição, e perguntaram-lhe:
19 „Majstre, v Mojžišovom zákone je napísané, že ak zomrie muž, ktorého manželstvo bolo bezdetné, jeho brat je povinný oženiť sa s vdovou a splodiť bratovi potomka, aby sa zachoval jeho rod.
19 Mestre, Moisés prescreveu-nos: Se morrer o irmão de alguém, e deixar mulher sem filhos, seu irmão despo-se a viúva e suscite posteridade a seu irmão.
20 Raz bolo sedem bratov. Najstarší sa oženil, onedlho však zomrel a nezanechal po sebe nijaké deti.
20 Ora, havia sete irmãos; o primeiro casou e morreu sem deixar descendência.
21 Oženil sa s vdovou druhý brat, ale aj ten zomrel bezdetný.
21 Então o segundo desposou a viúva, e morreu sem deixar posteridade. Do mesmo modo o terceiro.
22 Tak to pokračovalo, až zomrel aj posledný. Napokon zomrela aj žena.
22 E assim tomaram-na os sete, e não deixaram filhos. Por último, morreu também a mulher.
23 Naša otázka znie: Komu bude patriť táto žena po vzkriesení? Veď bola manželkou všetkých siedmich bratov!“
23 Na ressurreição, a quem destes pertencerá a mulher? Pois os sete a tiveram por mulher.
24 Ježiš im odpovedal otázkou: „Nespočíva váš omyl náhodou v tom, že nerozumiete Písmu a nepoznáte Božiu moc?
24 Jesus respondeu-lhes: Errais, não compreendendo as Escrituras nem o poder de Deus.
25 Keď ľudia vstanú z mŕtvych, nebudú sa ženiť a vydávať, ale budú žiť ako anjeli.
25 Na ressurreição dos mortos, os homens não tomarão mulheres, nem as mulheres, maridos, mas serão como os anjos nos céus.
26 A pokiaľ ide o zmŕtvychvstanie, nečítali ste v Mojžišovej knihe o tom, čo mu Boh povedal z horiaceho kra: ‚Ja som Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jákobov?‘
26 Mas quanto à ressurreição dos mortos, não lestes no livro de Moisés como Deus lhe falou da sarça, dizendo: Eu sou o Deus de Abraão, o Deus de Isaac e o Deus de Jacó {Êx 3, 6}?
27 Boh predsa nie je Bohom mŕtvych, ale Bohom živých. V tomto sa hlboko mýlite!“
27 Ele não é Deus de mortos, senão de vivos. Portanto, estais muito errados.
28 Bol tam aj jeden z učiteľov Zákona, ktorý videl, ako sa saduceji medzi sebou dohadujú. Keď počul, ako múdro im Ježiš odpovedal, prišiel za ním aj on s otázkou: „Ktoré prikázanie je najdôležitejšie?“
28 Achegou-se dele um dos escribas que os ouvira discutir e, vendo que lhes respondera bem, indagou dele: Qual é o primeiro de todos os mandamentos?
29 Ježiš mu odvetil: „Najdôležitejšie prikázanie znie takto: ‚Počuj, Izrael! Pán, náš Boh je jediný Pán.
29 Jesus respondeu-lhe: O primeiro de todos os mandamentos é este: Ouve, Israel, o Senhor nosso Deus é o único Senhor;
30 Budeš ho milovať z celého srdca, z celej duše, z celej mysle a z celej svojej sily!‘
30 amarás ao Senhor teu Deus de todo o teu coração, de toda a tua alma, de todo o teu espírito e de todas as tuas forças.
31 A druhé prikázanie je: ‚Miluj svojho blížneho ako samého seba! Niet dôležitejších prikázaní, ako sú tieto.‘ “
31 Eis aqui o segundo: Amarás o teu próximo como a ti mesmo. Outro mandamento maior do que estes não existe.
32 „Správne si to povedal,“ súhlasil učiteľ Zákona. „Je len jeden Boh a okrem neho iného niet.
32 Disse-lhe o escriba: Perfeitamente, Mestre, disseste bem que Deus é um só e que não há outro além dele.
33 Milovať ho z celého srdca, celým rozumom a z celej sily svojej vôle a milovať blížneho ako samého seba, to je viac ako všetky obete zvierat na oltári.“
33 E amá-lo de todo o coração, de todo o pensamento, de toda a alma e de todas as forças, e amar o próximo como a si mesmo, excede a todos os holocaustos e sacrifícios.
34 Keď Ježiš počul, že zákonník pochopil jeho slová, povedal mu: „Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva.“ Odvtedy sa ho už nikto nesnažil nachytať žiadnymi otázkami.
34 Vendo Jesus que ele falara sabiamente, disse-lhe: Não estás longe do Reino de Deus. E já ninguém ousava fazer-lhe perguntas.
35 Neskôr, keď Ježiš učil v chráme, spýtal sa: „Uvažovali ste nad tým, prečo učitelia Zákona nazývajú Mesiáša synom Dávidovým?
35 Continuava Jesus a ensinar no templo e propôs esta questão: Como dizem os escribas que Cristo é o filho de Davi?
36 Veď sám Dávid, vedený Duchom Svätým, napísal: ‚Boh povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým ti všetkých nepriateľov nepoložím k nohám.‘
36 Pois o mesmo Davi diz, inspirado pelo Espírito Santo: Disse o Senhor a meu Senhor: senta-te à minha direita, até que eu ponha os teus inimigos sob os teus pés {Sal 109,1}.
37 Ak ho Dávid nazýva svojím Pánom, ako potom môže byť aj jeho synom?“
37 Ora, se o próprio Davi o chama Senhor, como então é ele seu filho? E a grande multidão ouvia-o com satisfação.
38 Ježiš im hovoril: „Dajte si pozor na učiteľov Zákona, ktorí sa radi honosne obliekajú a čakajú, že ich ľudia budú na verejnosti úctivo zdraviť a klaňať sa im.
38 Ele lhes dizia em sua doutrina: Guardai-vos dos escribas que gostam de andar com roupas compridas, de ser cumprimentados nas praças públicas
39 Radi sedávajú na čestných miestach pri bohoslužbách i na hostinách.
39 e de sentar-se nas primeiras cadeiras nas sinagogas e nos primeiros lugares nos banquetes.
40 Využívajú domy vdov a dlho sa modlievajú na verejnosti, aby ich všetci videli. Práve preto ich Boh potrestá prísnejšie než ostatných.“
40 Eles devoram os bens das viúvas e dão aparência de longas orações. Estes terão um juízo mais rigoroso.
41 Ježiš si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozoroval, ako do nej ľudia vhadzujú peniaze. Mnohí bohatí do nej vkladali vysoké sumy.
41 Jesus sentou-se defronte do cofre de esmola e observava como o povo deitava dinheiro nele; muitos ricos depositavam grandes quantias.
42 Keď však prišla akási chudobná vdova, vhodila do pokladnice iba dve drobné mince.
42 Chegando uma pobre viúva, lançou duas pequenas moedas, no valor de apenas um quadrante.
43 Ježiš na to upozornil učeníkov: „Viete, že táto chudobná vdova dala vlastne viac ako ostatní?
43 E ele chamou os seus discípulos e disse-lhes: Em verdade vos digo: esta pobre viúva deitou mais do que todos os que lançaram no cofre,
44 Oni všetci dávali iba to, čo im zvyšovalo, ale táto chudobná žena dala všetko, čo mala na svoje živobytie.“
44 porque todos deitaram do que tinham em abundância; esta, porém, pôs, da sua indigência, tudo o que tinha para o seu sustento.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.