Marcos 12
slk (SLK) vs AAI
1 Potom židovským vodcom povedal podobenstvo: „Istý človek vysadil vinicu, ohradil ju plotom, postavil lis na víno a strážnu vežu. Potom vinicu prenajal vinohradníkom a sám odcestoval.
1 Imaibo Jesu oroubonamaim sabuw i’obaiyih eo, “Orot ana masaw bo ai ro’on tanum fur ear ituwafut, naatu wine bunubunuw ana hub bai, kaifenayan ana bar wowab sawar naatu sabuw afa tubunih hima masaw hikaif, masaw matuwan bainanawanamih in.
2 Keď nastal čas oberačky, poslal jedného zo sluhov, aby od nájomníkov prevzal diel z úrody, ktorý mu patril.
2 Grape iyamur bairuhin ana veya, ana akir orot iyafar na masaw kaifenayah biyah tit ibo aunowan bairuhin isan.
3 Ale vinohradníci ho zbili a poslali preč s prázdnymi rukami.
3 Baise masaw kaifenayah akir orot hibai hirab uman en hiyafar matabir in.
4 Majiteľ poslal druhého. Toho kameňovali, rozbili mu hlavu a vyhnali.
4 Naatu masaw matuwan ibanak akir orot ta iyafar maiye na. Masaw kaifenayah akir orot hibai ukwarin hitut hi’a’afiy erebiya’ohow matabir.
5 Poslal teda iného, no toho zabili. Majiteľ vyslal aj ďalších poslov, ale k všetkým sa správali surovo, niektorých zbili, ostatných zabili.
5 Masaw matuwan akir orot tabo iyafar maiye nan hibai hirab morob, naatu akir wairafih moumurih maiyow biyafarih afa hibow hirouw afa hibow hi’asbunubunuw himorob.
6 Napokon poslal posledného – svojho milovaného syna. Povedal si totiž: ‚Pred mojím synom určite budú mať rešpekt.‘
6 “Orot ta’imonamo ihamiy ma’am i masaw matuwan natun ana yabow akisinamo, uftoro’ot iyafar not eo, ‘Natu boro hinakakafiy.’
7 Ale vinohradníci si povedali: ‚To je jediný dedič. Zabime ho a vinica bude naša.‘
7 “Baise masaw kaifenayah orot natun nan hi’itin taiyuwih hio, ‘Masaw matuwan natunaban iti, kwana ta’asabun, saise sawar tanab it ninowat.’
8 A tak ho chytili, zmlátili na smrť a jeho mŕtve telo vyhodili z vinice.
8 Imih himisir kek hibai hirab morob naatu biyan hibai hisaroun masaw ufunane ra’iy.
9 Čo myslíte, čo urobí majiteľ vinice, keď sa to dozvie? Príde osobne, všetkých dá pozabíjať a vinicu prenajme iným.
9 “Masaw matuwan iti tur nanonowar boro mi’itube nasinaf? Orot boro nan masaw kaifenayah nabow narouw hinamorob naatu masaw boro nab sabuw afa nitih hinama hinakaif.
10 Len si spomeňte, čo je napísané v Písme: ‚Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa kameňom základným, najdôležitejším v celej stavbe.
10 Buk iti na’atube hikikirum kwaiyab kwa’itin,
11 Urobil to Pán a z nášho pohľadu je to čosi obdivuhodné.‘ “
11 Iti i Regah sinaf matar
12 Židovskí vodcovia pochopili, že tento príbeh sa vzťahuje na nich. Chceli sa ho preto zmocniť, ale báli sa naňho siahnuť zo strachu pred ľuďmi. Museli ho nechať tak a odišli.
12 Basit Jew ukwarih hikok Jesu hitab hitarab, anayabin iti oroubon eo’o ana naniyan hibaib i isah eo, baise rou’ay gagamin isan hibir, imih Jesu hihamiy in.
13 Židovskí vodcovia potom poslali za Ježišom niekoľko farizejov a Herodesových prívržencov, aby ho pri rozhovore s nimi chytili do pasce a mohli ho obžalovať.
13 Pharisee afa naatu Herod ana kou’ay sabuw afa auman hiyafarih hin Jesu biyan hitit baibatemaim baikubibiruwin isan.
14 Povedali: „Majstre, vieme, že ti ide o pravdu a že sa vo svojich názoroch nedáš nikým ovplyvniť. Učíš ľudí pravej ceste k Bohu. Povedz nám teda: je správne platiť cisárovi dane, alebo nie? Máme to robiť, alebo nie?“
14 Hina biyan hitit naatu hio, “Bai’obaiyenayan aki aso’ob o abisa kuo’o i turobe, sabuw abisa tisisinaf isan men kunotanot, naatu sabuw hai not o men kui’itin, baise turobe God ana kok abisa sabuw kubi’obaiyih. Kuo anowar Caesar isan kabay ana bibaiyan boro ata ofafar ana astu’ub ai en?
15 Ježiš postrehol ich lesť, preto im povedal: „Prečo ma pokúšate? Ukážte mi mincu!“
15 Imih kabay anayai ai en?” Baise Jesu hai baifuwen itin naatu eo, “Aisim ayu kwabikubibiruwu? Kabay kwabai kwana kwai’obaiyu aitin.”
16 Podali mu rímsky denár. Spýtal sa ich: „Čí obraz a meno je na tejto minci?“ Odpovedali: „Cisárove.“
16 Kabay hibai hina hitin naatu ibatiyih, “Yait ana yumat naatu wabin?”
17 Ježiš im povedal: „Tak dávajte cisárovi, čo patrí cisárovi, a čo je Božie, dávajte Bohu.“ Jeho odpoveď ich zaskočila.
17 Imaibo Jesu iuwih eo, “Abisa Caesar nowan Caesar kwanitin, abisa God nowan God kwanitin.”
18 Potom za ním prišli saduceji, ktorí učia, že žiadne zmŕtvychvstanie neexistuje. Opýtali sa ho:
18 Imaibo Sadducee morobone misir maiye isan men tibitumatum hina Jesu biyan hitit hibatiy.
19 „Majstre, v Mojžišovom zákone je napísané, že ak zomrie muž, ktorého manželstvo bolo bezdetné, jeho brat je povinný oženiť sa s vdovou a splodiť bratovi potomka, aby sa zachoval jeho rod.
19 “Bai’obaiyenayan Moses aki isai ofafar iti kirum, ‘Orot natabin natun en namomorob na’at, kwafur i boro orot ta ni’aawan saise kek hinatufuw tuwah momorob efanin.’
20 Raz bolo sedem bratov. Najstarší sa oženil, onedlho však zomrel a nezanechal po sebe nijaké deti.
20 Imih marasika orot ain uf nah etei seven hima’am, basit orot ain tabin natun en morob.
21 Oženil sa s vdovou druhý brat, ale aj ten zomrel bezdetný.
21 Naatu orot ufunamaim tuwah ana kwafur i’aawan, ibo na’atube kek en morob. Ef ta’imon matar orot founamaim,
22 Tak to pokračovalo, až zomrel aj posledný. Napokon zomrela aj žena.
22 naatu etei’imak nah seven babin hi’aawan aurih kek en himumurub, uftoro’ot babin morob.
23 Naša otázka znie: Komu bude patriť táto žena po vzkriesení? Veď bola manželkou všetkých siedmich bratov!“
23 Morobone hina mimisir ana veya babin i boro orot menatan ni’aawan? Anayabin nah seven etei babin ta’imon hi’aawan.”
24 Ježiš im odpovedal otázkou: „Nespočíva váš omyl náhodou v tom, že nerozumiete Písmu a nepoznáte Božiu moc?
24 Jesu iyafutih eo, “Kwa i anot hikwaris! Anayabin kwa Buk Atamanin hikikirum men kwaiyab naatu God ana fair auman men kwaso’ob?
25 Keď ľudia vstanú z mŕtvych, nebudú sa ženiť a vydávať, ale budú žiť ako anjeli.
25 Morobone misir maiye ufunamaim tabin men ema’am, sabuw etei boro mar ana tounamatar na’atube hinama.
26 A pokiaľ ide o zmŕtvychvstanie, nečítali ste v Mojžišovej knihe o tom, čo mu Boh povedal z horiaceho kra: ‚Ja som Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jákobov?‘
26 Naatu morobone misir maiye isan Moses ana buk kutor wairaf ea’arah isan nati’imaim kikirum kwaiyab kwa’itin? God iti na’atube eo, ‘Ayu i Abraham ana God, Isaac ana God naatu Jacob ana God.’
27 Boh predsa nie je Bohom mŕtvych, ale Bohom živých. V tomto sa hlboko mýlite!“
27 I men murubih hai Godamih, baise yawasih hai God, kwa i anababatun ef kwasa’ir!”
28 Bol tam aj jeden z učiteľov Zákona, ktorý videl, ako sa saduceji medzi sebou dohadujú. Keď počul, ako múdro im Ježiš odpovedal, prišiel za ním aj on s otázkou: „Ktoré prikázanie je najdôležitejšie?“
28 Ofafar bai’ubaiyenayan ta nati’imaim ma tur nonowar Jesu tur gewasin Sadducee biya’afut itin, na Jesu ibatiy. “Ofafar tur etei wanawanahimaim tur menatan i gagamin?”
29 Ježiš mu odvetil: „Najdôležitejšie prikázanie znie takto: ‚Počuj, Izrael! Pán, náš Boh je jediný Pán.
29 Jesu iya’afut eo, “Ofafar tur gagamin i iti, kwananowar Israel sabuw, Regah ata God akisinamo ata Regah.
30 Budeš ho milovať z celého srdca, z celej duše, z celej mysle a z celej svojej sily!‘
30 Regah a God isan iniyabow, dogor tutufin etei, ayub tutufin etei, a not tutufin etei naatu a fair tutufin etei.
31 A druhé prikázanie je: ‚Miluj svojho blížneho ako samého seba! Niet dôležitejších prikázaní, ako sú tieto.‘ “
31 Naatu ofafar gagamin bairou’abin i iti, ‘taituwa isah iniyabow o taiyuw isa kubiyabow na’atube.’ Ofafar iti rou’ab i gagamih ofafar etei hinatabirih.”
32 „Správne si to povedal,“ súhlasil učiteľ Zákona. „Je len jeden Boh a okrem neho iného niet.
32 Orot eo, “Abisa kuo i turobe bai’obaiyenayan, Regah akisinamo i God men god afa.
33 Milovať ho z celého srdca, celým rozumom a z celej sily svojej vôle a milovať blížneho ako samého seba, to je viac ako všetky obete zvierat na oltári.“
33 Imih dogor tutufin etei, a not tutufin etei naatu a fair tutufin etei a God isan iniyabow naatu taituwa isah inabiyabow o isa kubiyabow na’atube, iti ofafar rou’ab i gagamih men for kwarouw sibor kwa’a’afusar na’atube naatu men sibor afa God isan kwaya’ay na’atube’emih.”
34 Keď Ježiš počul, že zákonník pochopil jeho slová, povedal mu: „Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva.“ Odvtedy sa ho už nikto nesnažil nachytať žiadnymi otázkami.
34 Jesu orot ana baiya’afot i’itin i so’ob, iti orot i not wairafin, imih eo, “God ana aiwobomaim o men yokaika kuma’am.” Nati ufunamaim men yait ta Jesu isan baibat afa bow na ibaitiyimih.
35 Neskôr, keď Ježiš učil v chráme, spýtal sa: „Uvažovali ste nad tým, prečo učitelia Zákona nazývajú Mesiáša synom Dávidovým?
35 Jesu Tafaror Baremaim ma bi’obaibiyih basit ibatiyih, “Aisim Ofafar bai’obaiyenayah Keriso isan i David ana agirane na hirouw teo’o?
36 Veď sám Dávid, vedený Duchom Svätým, napísal: ‚Boh povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým ti všetkých nepriateľov nepoložím k nohám.‘
36 David Anun Kakafiyin biwan ana veya iti na’atube eorereb,
37 Ak ho Dávid nazýva svojím Pánom, ako potom môže byť aj jeho synom?“
37 David taiyuwin Keriso isan i ana ‘Regah’ rouw eo, naatu mi’itube boro Keriso David ana agirane nan?”
38 Ježiš im hovoril: „Dajte si pozor na učiteľov Zákona, ktorí sa radi honosne obliekajú a čakajú, že ich ľudia budú na verejnosti úctivo zdraviť a klaňať sa im.
38 Jesu ma bi’obaibiyih eo, “Mata toniwa’an Ofafar bai’obaiyenayah isah, i hai kok faifuw manimanih hina’osen hinaremor naatu ahar efanamaim sabuw merarayow hinitih,
39 Radi sedávajú na čestných miestach pri bohoslužbách i na hostinách.
39 Kou’ay Baremaim urama’ama yayasairen i tebowabow naatu hiyuw ana veya efan gewasih tebowabow.
40 Využívajú domy vdov a dlho sa modlievajú na verejnosti, aby ich všetci videli. Práve preto ich Boh potrestá prísnejšie než ostatných.“
40 Kwafukwafur baibin tifufuwih hai sawar tebowabow naatu hai itinin baigewasin isan yoyoban manimanih teyoyoyoban, imih hai baimakiy kakafin anababatun boro hinab!”
41 Ježiš si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozoroval, ako do nej ľudia vhadzujú peniaze. Mnohí bohatí do nej vkladali vysoké sumy.
41 Jesu Tafaror Bar ana kabay teya’ay sisibinamaim mare ma sabuw itih hai siwar hiya’ay. Sabuw totobuyoy wairafih kabay gagaminaka hiya.
42 Keď však prišla akási chudobná vdova, vhodila do pokladnice iba dve drobné mince.
42 Baise kwafur babin yababan wairafin na ana kabay gidigidih rou’ab tew wanawanan iwan ana fofonin one toea na’atube.
43 Ježiš na to upozornil učeníkov: „Viete, že táto chudobná vdova dala vlastne viac ako ostatní?
43 Jesu ana bai’ufununayah eaf ayuwih hina hai tur eowen eo, “Anababatun a tur ao’owen, iti kwafur babin ana siwar tew biwan i gagamin na’in sabuw etei hiya’iy natabirih.
44 Oni všetci dávali iba to, čo im zvyšovalo, ale táto chudobná žena dala všetko, čo mala na svoje živobytie.“
44 Afa hiya’aya i aurih karam turin hiyai turin hibotan, baise kwafur babin yababan wairafin abisa biyan ma’am etei’imak bai na yai.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.