João 8
slk (SLK) vs VC
1 Ježiš odišiel na Olivový vrch,
1 Dirigiu-se Jesus para o monte das Oliveiras.
2 ale hneď na svitaní sa znova vrátil do chrámu. Všetci, čo prišli na chrámové nádvorie, sa zhromaždili okolo Ježiša. Sadol si a učil ich.
2 Ao romper da manhã, voltou ao templo e todo o povo veio a ele. Assentou-se e começou a ensinar.
3 Onedlho učitelia Zákona a farizeji privliekli ženu pristihnutú pri cudzoložstve. Postavili ju všetkým na oči
3 Os escribas e os fariseus trouxeram-lhe uma mulher que fora apanhada em adultério.
4 a povedali: „Učiteľ, túto ženu pristihli pri cudzoložstve.
4 Puseram-na no meio da multidão e disseram a Jesus: Mestre, agora mesmo esta mulher foi apanhada em adultério.
5 Mojžiš nám v zákone prikázal takéto ženy ukameňovať. A čo nám povieš ty?“
5 Moisés mandou-nos na lei que apedrejássemos tais mulheres. Que dizes tu a isso?
6 Bola to však pasca. Touto otázkou sa ho snažili vyprovokovať, aby povedal niečo, za čo by ho mohli obžalovať. Ale Ježiš sa zohol a písal prstom po zemi.
6 Perguntavam-lhe isso, a fim de pô-lo à prova e poderem acusá-lo. Jesus, porém, se inclinou para a frente e escrevia com o dedo na terra.
7 Keď neprestávali dobiedzať, vzpriamil sa a povedal: „Ten z vás, kto nikdy nezhrešil, nech do nej hodí kameň ako prvý.“
7 Como eles insistissem, ergueu-se e disse-lhes: Quem de vós estiver sem pecado, seja o primeiro a lhe atirar uma pedra.
8 A znova sa sklonil a písal po zemi.
8 Inclinando-se novamente, escrevia na terra.
9 Keď to počuli, začali sa jeden po druhom vytrácať – prví odišli starší, po nich aj ostatní. Nakoniec Ježiš zostal v strede nádvoria so ženou sám.
9 A essas palavras, sentindo-se acusados pela sua própria consciência, eles se foram retirando um por um, até o último, a começar pelos mais idosos, de sorte que Jesus ficou sozinho, com a mulher diante dele.
10 Vtedy sa opäť vzpriamil a spýtal sa jej: „Kde sú tvoji žalobcovia? Ani jeden ťa neodsúdil?“
10 Então ele se ergueu e vendo ali apenas a mulher, perguntou-lhe: Mulher, onde estão os que te acusavam? Ninguém te condenou?
11 „Nikto, pane,“ odpovedala.
11 Respondeu ela: Ninguém, Senhor. Disse-lhe então Jesus: Nem eu te condeno. Vai e não tornes a pecar.
12 Potom znova prehovoril k zhromaždeným poslucháčom a povedal: „Ja som svetlo sveta. Kto ide za mnou, nebude blúdiť v tme, ale bude mať svetlo, ktoré vedie k ozajstnému životu.“
12 Falou-lhes outra vez Jesus: Eu sou a luz do mundo; aquele que me segue não andará em trevas, mas terá a luz da vida.
13 „Vystupuješ ako svoj vlastný svedok; tvoje svedectvo preto nemá žiadnu hodnotu!“ prerušili ho farizeji.
13 A isso, os fariseus lhe disseram: Tu dás testemunho de ti mesmo; teu testemunho não é digno de fé.
14 „Moje svedectvo je pravdivé, aj keď hovorím sám o sebe,“ namietol Ježiš. „Lebo ja viem, odkiaľ som prišiel a kam idem. Vy však ani len netušíte odkiaľ som prišiel a kam idem.
14 Respondeu-lhes Jesus: Embora eu dê testemunho de mim mesmo, o meu testemunho é digno de fé, porque sei de onde vim e para onde vou; mas vós não sabeis de onde venho nem para onde vou.
15 Vy súdite podľa ľudských meradiel, ja však takto nikoho neodsudzujem.
15 Vós julgais segundo a aparência; eu não julgo ninguém.
16 Keď ja súdim, môj súd je spravodlivý, lebo nesúdim sám, ale so mnou súdi aj môj Otec, ktorý ma poslal.
16 E, se julgo, o meu julgamento é conforme a verdade, porque não estou sozinho, mas comigo está o Pai que me enviou.
17 Vo vašom vlastnom zákone je napísané, že svedectvo je pravdivé, ak sa zhodnú vo výpovedi dvaja svedkovia.
17 Ora, na vossa lei está escrito: O testemunho de duas pessoas é digno de fé {Dt 19,15}.
18 Svedectvo o sebe vydávam ja sám a tým druhým svedkom je Otec, ktorý ma poslal.“
18 Eu dou testemunho de mim mesmo; e meu Pai, que me enviou, o dá também.
19 „A kdeže je tvoj otec?“ spytovali sa ho.
19 Perguntaram-lhe: Onde está teu Pai? Respondeu Jesus: Não conheceis nem a mim nem a meu Pai; se me conhecêsseis, certamente conheceríeis também a meu Pai.
20 Tento rozhovor sa odohrával na chrámovom nádvorí pri pokladniciach, do ktorých ľudia dávali svoje dary. Ale nikto ho nezatkol, lebo ešte nenastal jeho čas.
20 Estas palavras proferiu Jesus ensinando no templo, junto aos cofres de esmola. Mas ninguém o prendeu, porque ainda não era chegada a sua hora.
21 Ježiš sa im znova prihovoril: „Odídem od vás, vy ma budete hľadať, ale zomriete vo svojom hriechu. A tam, kam idem, nemôžete ísť.“
21 Jesus disse-lhes: Eu me vou, e procurar-me-eis e morrereis no vosso pecado. Para onde eu vou, vós não podeis ir.
22 „Hádam si len nechce vziať život?“ vraveli si medzi sebou. „Prečo by inak vravel, že nemôžeme prísť tam, kam ide on?“
22 Perguntavam os judeus: Será que ele se vai matar, pois diz: Para onde eu vou, vós não podeis ir?
23 Ježiš im povedal: „Vy ste zdola a patríte tomuto svetu. Ja som zhora a nepatrím tomuto svetu.
23 Ele lhes disse: Vós sois cá de baixo, eu sou lá de cima. Vós sois deste mundo, eu não sou deste mundo.
24 To je dôvod, prečo som vám povedal, že zomriete vo svojich hriechoch. Ak neuveríte, že JA SOM, zomriete vo svojich hriechoch.“
24 Por isso vos disse: morrereis no vosso pecado; porque, se não crerdes o que eu sou, morrereis no vosso pecado.
25 „Tak nám povedz, kto vlastne si!“ naliehali.
25 Quem és tu?, perguntaram-lhe eles então. Jesus respondeu: Exatamente o que eu vos declaro.
26 „O vás by som mohol povedať mnoho, čo vás odsudzuje. No poviem vám iba to, čo mi povedal ten, ktorý ma poslal. A on je pravda sama.“
26 Tenho muitas coisas a dizer e a julgar a vosso respeito, mas o que me enviou é verdadeiro e o que dele ouvi eu o digo ao mundo.
27 Ale nikto v tej chvíli nepochopil, že Ježiš hovorí o svojom Otcovi.
27 Eles, porém, não compreenderam que ele lhes falava do Pai.
28 Preto na vysvetlenie doložil: „Keď pribijete Syna človeka na kríž, pochopíte, že JA SOM a že nič nekonám nezávisle od Otca, ale hovorím tak, ako ma to on naučil.
28 Jesus então lhes disse: Quando tiverdes levantado o Filho do Homem, então conhecereis quem sou e que nada faço de mim mesmo, mas falo do modo como o Pai me ensinou.
29 A ten, ktorý ma poslal, je so mnou. Neopustí ma, lebo robím to, čo sa mu páči.“
29 Aquele que me enviou está comigo; ele não me deixou sozinho, porque faço sempre o que é do seu agrado.
30 Po týchto slovách mnohí v neho uverili.
30 Tendo proferido essas palavras, muitos creram nele.
31 Židovským vodcom, ktorí v neho uverili, Ježiš povedal: „Ak budete žiť podľa mojich slov, budete mojimi ozajstnými učeníkmi.
31 E Jesus dizia aos judeus que nele creram: Se permanecerdes na minha palavra, sereis meus verdadeiros discípulos;
32 Poznáte pravdu a pravda vás oslobodí.“
32 conhecereis a verdade e a verdade vos livrará.
33 „Ale veď my sme potomkovia Abraháma a nikdy sme neboli nikoho otrokmi. Prečo teda hovoríš, že budeme slobodní?“ namietali.
33 Replicaram-lhe: Somos descendentes de Abraão e jamais fomos escravos de alguém. Como dizes tu: Sereis livres?
34 Ježiš im odpovedal: „Pravda je taká, že každý, kto hreší, je otrokom hriechu.
34 Respondeu Jesus: Em verdade, em verdade vos digo: todo homem que se entrega ao pecado é seu escravo.
35 Otrok nemá v rodine stále miesto. Iba syn je členom rodiny navždy.
35 Ora, o escravo não fica na casa para sempre, mas o filho sim, fica para sempre.
36 Ak vás teda Syn oslobodí, budete naozaj slobodní.
36 Se, portanto, o Filho vos libertar, sereis verdadeiramente livres.
37 Viem, že ste Abrahámovi synovia, no napriek tomu ma chcete zabiť, pretože odmietate prijať moje slová.
37 Bem sei que sois a raça de Abraão; mas quereis matar-me, porque a minha palavra não penetra em vós.
38 Ja vám hovorím, čo som videl u svojho Otca. Vy však konáte podľa toho, čo ste videli a počuli od vášho otca.“
38 Eu falo o que vi junto de meu Pai; e vós fazeis o que aprendestes de vosso pai.
39 „Naším otcom je Abrahám!“ ohradili sa.
39 Nosso pai, replicaram eles, é Abraão. Disse-lhes Jesus: Se fôsseis filhos de Abraão, faríeis as obras de Abraão.
40 Vy ma však chcete zabiť. A pritom všetko, čo som vám hovoril, bola pravda, ktorú som počul od Otca. Abrahám by tak nekonal.
40 Mas, agora, procurais tirar-me a vida, a mim que vos falei a verdade que ouvi de Deus! Isso Abraão não o fez.
41 Robíte presne to, čo váš otec.“ Odsekli mu: „My sme sa nenarodili zo smilstva ako ty! Naším jediným otcom je sám Boh.“
41 Vós fazeis as obras de vosso pai. Retrucaram-lhe eles: Nós não somos filhos da fornicação; temos um só pai: Deus.
42 Ježiš im povedal: „Keby bol naozaj Boh vaším otcom, milovali by ste ma. Ja som sem totiž prišiel od Boha. Neprišiel som sám od seba, ale z jeho poverenia.
42 Jesus replicou: Se Deus fosse vosso pai, vós me amaríeis, porque eu saí de Deus. É dele que eu provenho, porque não vim de mim mesmo, mas foi ele quem me enviou.
43 Viete, prečo nechápete, čo vám hovorím? Lebo nemôžete zniesť moje slová.
43 Por que não compreendeis a minha linguagem? É porque não podeis ouvir a minha palavra.
44 Vaším otcom je diabol a vy chcete konať len to, po čom túži váš otec. Jeho lži od počiatku prinášajú smrť, lebo v ňom nie je žiadna pravda. Keď klame, robí to, čo je mu prirodzené: je to klamár a otec lži.
44 Vós tendes como pai o demônio e quereis fazer os desejos de vosso pai. Ele era homicida desde o princípio e não permaneceu na verdade, porque a verdade não está nele. Quando diz a mentira, fala do que lhe é próprio, porque é mentiroso e pai da mentira.
45 Vy však mojim slovám neveríte, pretože ja hovorím pravdu!
45 Mas eu, porque vos digo a verdade, não me credes.
46 Môže ma niekto z vás usvedčiť z nejakého hriechu? Prečo mi teda neveríte, keď hovorím pravdu?
46 Quem de vós me acusará de pecado? Se vos falo a verdade, por que me não credes?
47 Kto patrí Bohu, ten rád prijíma Božie slovo. Vy však Bohu nepatríte, preto odmietate počuť jeho slová.“
47 Quem é de Deus ouve as palavras de Deus, e se vós não as ouvis é porque não sois de Deus.
48 Židovskí vodcovia mu na to povedali: „Nevraveli sme správne, že si zradca, človek posadnutý zlým duchom?“
48 Responderam então os judeus: Não dizemos com razão que és samaritano, e que estás possesso de um demônio?
49 „Nie som posadnutý zlým duchom,“ odpovedal im Ježiš. „Ja len vzdávam česť svojmu Otcovi, ale vy ju odmietate vzdať mne.
49 Respondeu-lhes Jesus: Eu não estou possesso de demônio, mas honro a meu Pai. Vós, porém, me ultrajais!
50 Netúžim po tom, aby sa mi dostalo uznania. Je však niekto, komu záleží na tom, aby mi bola vzdaná česť. Odsúdi každého, kto mňa odmietne.
50 Não busco a minha glória. Há quem a busque e ele fará justiça.
51 Ale jedno je isté: kto prijíma moje slovo a podľa neho žije, nikdy neokúsi smrť.“
51 Em verdade, em verdade vos digo: se alguém guardar a minha palavra, não verá jamais a morte.
52 Židia zvolali: „Teraz sme si istí, že si posadnutý démonom! Abrahám zomrel, aj proroci zomreli, a ty vravíš, že kto bude žiť podľa tvojho slova, nikdy neokúsi smrť.
52 Disseram-lhe os judeus: Agora vemos que és possuído de um demônio. Abraão morreu, e também os profetas. E tu dizes que, se alguém guardar a tua palavra, jamais provará a morte...
53 Si azda väčší ako náš otec Abrahám, ktorý zomrel? Aj proroci zomreli. Kto si myslíš, že si?“
53 És acaso maior do que nosso pai Abraão? E, entretanto, ele morreu... e os profetas também. Quem pretendes ser?
54 Ježiš im odpovedal: „Keby som chválil sám seba, nemalo by to nijakú cenu. Mne však preukazuje česť môj Otec, o ktorom tvrdíte, že je vaším Bohom.
54 Respondeu Jesus: Se me glorifico a mim mesmo, a minha glória não é nada; meu Pai é quem me glorifica, aquele que vós dizeis ser o vosso Deus
55 Vy ste ho nikdy nepoznali, ale ja ho poznám dobre. Keby som to poprel, bol by som rovnaký luhár ako vy. Ale ja ho poznám a konám v súlade s jeho slovom.
55 e, contudo, não o conheceis. Eu, porém, o conheço e, se dissesse que não o conheço, seria mentiroso como vós. Mas conheço-o e guardo a sua palavra.
56 Váš otec Abrahám túžil vidieť môj deň a keď ho uvidel, zaradoval sa.“
56 Abraão, vosso pai, exultou com o pensamento de ver o meu dia. Viu-o e ficou cheio de alegria.
57 „Tak ty si videl Abraháma?“ pýtali sa ho židovský vodcovia, „veď nemáš ani len päťdesiat rokov!“
57 Os judeus lhe disseram: Não tens ainda cinqüenta anos e viste Abraão!...
58 „Uisťujem vás,“ povedal Ježiš, „že skôr než sa Abrahám narodil, JA SOM.“
58 Respondeu-lhes Jesus: Em verdade, em verdade vos digo: antes que Abraão fosse, eu sou.
59 Vtom okamihu vzali kamene a chceli ho ukameňovať. Ježiš sa im však skryl a vytratil sa z chrámu.
59 A essas palavras, pegaram então em pedras para lhas atirar. Jesus, porém, se ocultou e saiu do templo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.