João 8
slk (SLK) vs ARIB
1 Ježiš odišiel na Olivový vrch,
1 Mas Jesus foi para o Monte das Oliveiras.
2 ale hneď na svitaní sa znova vrátil do chrámu. Všetci, čo prišli na chrámové nádvorie, sa zhromaždili okolo Ježiša. Sadol si a učil ich.
2 Pela manhã cedo voltou ao templo, e todo o povo vinha ter com ele; e Jesus, sentando-se o ensinava.
3 Onedlho učitelia Zákona a farizeji privliekli ženu pristihnutú pri cudzoložstve. Postavili ju všetkým na oči
3 Então os escribas e fariseus trouxeram-lhe uma mulher apanhada em adultério; e pondo-a no meio,
4 a povedali: „Učiteľ, túto ženu pristihli pri cudzoložstve.
4 disseram-lhe: Mestre, esta mulher foi apanhada em flagrante adultério.
5 Mojžiš nám v zákone prikázal takéto ženy ukameňovať. A čo nám povieš ty?“
5 Ora, Moisés nos ordena na lei que as tais sejam apedrejadas. Tu, pois, que dizes?
6 Bola to však pasca. Touto otázkou sa ho snažili vyprovokovať, aby povedal niečo, za čo by ho mohli obžalovať. Ale Ježiš sa zohol a písal prstom po zemi.
6 Isto diziam eles, tentando-o, para terem de que o acusar. Jesus, porém, inclinando-se, começou a escrever no chão com o dedo.
7 Keď neprestávali dobiedzať, vzpriamil sa a povedal: „Ten z vás, kto nikdy nezhrešil, nech do nej hodí kameň ako prvý.“
7 Mas, como insistissem em perguntar-lhe, ergueu-se e disse-lhes: Aquele dentre vós que está sem pecado seja o primeiro que lhe atire uma pedra.
8 A znova sa sklonil a písal po zemi.
8 E, tornando a inclinar-se, escrevia na terra.
9 Keď to počuli, začali sa jeden po druhom vytrácať – prví odišli starší, po nich aj ostatní. Nakoniec Ježiš zostal v strede nádvoria so ženou sám.
9 Quando ouviram isto foram saindo um a um, a começar pelos mais velhos, até os últimos; ficou só Jesus, e a mulher ali em pé.
10 Vtedy sa opäť vzpriamil a spýtal sa jej: „Kde sú tvoji žalobcovia? Ani jeden ťa neodsúdil?“
10 Então, erguendo-se Jesus e não vendo a ninguém senão a mulher, perguntou-lhe: Mulher, onde estão aqueles teus acusadores? Ninguém te condenou?
11 „Nikto, pane,“ odpovedala.
11 Respondeu ela: Ninguém, Senhor. E disse-lhe Jesus: Nem eu te condeno; vai-te, e não peques mais.
12 Potom znova prehovoril k zhromaždeným poslucháčom a povedal: „Ja som svetlo sveta. Kto ide za mnou, nebude blúdiť v tme, ale bude mať svetlo, ktoré vedie k ozajstnému životu.“
12 Então Jesus tornou a falar-lhes, dizendo: Eu sou a luz do mundo; quem me segue de modo algum andará em trevas, mas terá a luz da vida.
13 „Vystupuješ ako svoj vlastný svedok; tvoje svedectvo preto nemá žiadnu hodnotu!“ prerušili ho farizeji.
13 Disseram-lhe, pois, os fariseus: Tu dás testemunho de ti mesmo; o teu testemunho não é verdadeiro.
14 „Moje svedectvo je pravdivé, aj keď hovorím sám o sebe,“ namietol Ježiš. „Lebo ja viem, odkiaľ som prišiel a kam idem. Vy však ani len netušíte odkiaľ som prišiel a kam idem.
14 Respondeu-lhes Jesus: Ainda que eu dou testemunho de mim mesmo, o meu testemunho é verdadeiro; porque sei donde vim, e para onde vou; mas vós não sabeis donde venho, nem para onde vou.
15 Vy súdite podľa ľudských meradiel, ja však takto nikoho neodsudzujem.
15 Vós julgais segundo a carne; eu a ninguém julgo.
16 Keď ja súdim, môj súd je spravodlivý, lebo nesúdim sám, ale so mnou súdi aj môj Otec, ktorý ma poslal.
16 E, mesmo que eu julgue, o meu juízo é verdadeiro; porque não sou eu só, mas eu e o Pai que me enviou.
17 Vo vašom vlastnom zákone je napísané, že svedectvo je pravdivé, ak sa zhodnú vo výpovedi dvaja svedkovia.
17 Ora, na vossa lei está escrito que o testemunho de dois homens é verdadeiro.
18 Svedectvo o sebe vydávam ja sám a tým druhým svedkom je Otec, ktorý ma poslal.“
18 Sou eu que dou testemunho de mim mesmo, e o Pai que me enviou, também dá testemunho de mim.
19 „A kdeže je tvoj otec?“ spytovali sa ho.
19 Perguntavam-lhe, pois: Onde está teu pai? Jesus respondeu: Não me conheceis a mim, nem a meu Pai; se vós me conhecêsseis a mim, também conheceríeis a meu Pai.
20 Tento rozhovor sa odohrával na chrámovom nádvorí pri pokladniciach, do ktorých ľudia dávali svoje dary. Ale nikto ho nezatkol, lebo ešte nenastal jeho čas.
20 Essas palavras proferiu Jesus no lugar do tesouro, quando ensinava no templo; e ninguém o prendeu, porque ainda não era chegada a sua hora.
21 Ježiš sa im znova prihovoril: „Odídem od vás, vy ma budete hľadať, ale zomriete vo svojom hriechu. A tam, kam idem, nemôžete ísť.“
21 Disse-lhes, pois, Jesus outra vez: Eu me retiro; buscar-me-eis, e morrereis no vosso pecado. Para onde eu vou, vós não podeis ir.
22 „Hádam si len nechce vziať život?“ vraveli si medzi sebou. „Prečo by inak vravel, že nemôžeme prísť tam, kam ide on?“
22 Então diziam os judeus: Será que ele vai suicidar-se, pois diz: Para onde eu vou, vós não podeis ir?
23 Ježiš im povedal: „Vy ste zdola a patríte tomuto svetu. Ja som zhora a nepatrím tomuto svetu.
23 Disse-lhes ele: Vós sois de baixo, eu sou de cima; vós sois deste mundo, eu não sou deste mundo.
24 To je dôvod, prečo som vám povedal, že zomriete vo svojich hriechoch. Ak neuveríte, že JA SOM, zomriete vo svojich hriechoch.“
24 Por isso vos disse que morrereis em vossos pecados; porque, se não crerdes que eu sou, morrereis em vossos pecados.
25 „Tak nám povedz, kto vlastne si!“ naliehali.
25 Perguntavam-lhe então: Quem és tu? Respondeu-lhes Jesus: Exatamente o que venho dizendo que sou.
26 „O vás by som mohol povedať mnoho, čo vás odsudzuje. No poviem vám iba to, čo mi povedal ten, ktorý ma poslal. A on je pravda sama.“
26 Muitas coisas tenho que dizer e julgar acerca de vós; mas aquele que me enviou é verdadeiro; e o que dele ouvi, isso falo ao mundo.
27 Ale nikto v tej chvíli nepochopil, že Ježiš hovorí o svojom Otcovi.
27 Eles não perceberam que lhes falava do Pai.
28 Preto na vysvetlenie doložil: „Keď pribijete Syna človeka na kríž, pochopíte, že JA SOM a že nič nekonám nezávisle od Otca, ale hovorím tak, ako ma to on naučil.
28 Prosseguiu, pois, Jesus: Quando tiverdes levantado o Filho do homem, então conhecereis que eu sou, e que nada faço de mim mesmo; mas como o Pai me ensinou, assim falo.
29 A ten, ktorý ma poslal, je so mnou. Neopustí ma, lebo robím to, čo sa mu páči.“
29 E aquele que me enviou está comigo; não me tem deixado só; porque faço sempre o que é do seu agrado.
30 Po týchto slovách mnohí v neho uverili.
30 Falando ele estas coisas, muitos creram nele.
31 Židovským vodcom, ktorí v neho uverili, Ježiš povedal: „Ak budete žiť podľa mojich slov, budete mojimi ozajstnými učeníkmi.
31 Dizia, pois, Jesus aos judeus que nele creram: Se vós permanecerdes na minha palavra, verdadeiramente sois meus discípulos;
32 Poznáte pravdu a pravda vás oslobodí.“
32 e conhecereis a verdade, e a verdade vos libertará.
33 „Ale veď my sme potomkovia Abraháma a nikdy sme neboli nikoho otrokmi. Prečo teda hovoríš, že budeme slobodní?“ namietali.
33 Responderam-lhe: Somos descendentes de Abraão, e nunca fomos escravos de ninguém; como dizes tu: Sereis livres?
34 Ježiš im odpovedal: „Pravda je taká, že každý, kto hreší, je otrokom hriechu.
34 Replicou-lhes Jesus: Em verdade, em verdade vos digo que todo aquele que comete pecado é escravo do pecado.
35 Otrok nemá v rodine stále miesto. Iba syn je členom rodiny navždy.
35 Ora, o escravo não fica para sempre na casa; o filho fica para sempre.
36 Ak vás teda Syn oslobodí, budete naozaj slobodní.
36 Se, pois, o Filho vos libertar, verdadeiramente sereis livres.
37 Viem, že ste Abrahámovi synovia, no napriek tomu ma chcete zabiť, pretože odmietate prijať moje slová.
37 Bem sei que sois descendência de Abraão; contudo, procurais matar-me, porque a minha palavra não encontra lugar em vós.
38 Ja vám hovorím, čo som videl u svojho Otca. Vy však konáte podľa toho, čo ste videli a počuli od vášho otca.“
38 Eu falo do que vi junto de meu Pai; e vós fazeis o que também ouvistes de vosso pai.
39 „Naším otcom je Abrahám!“ ohradili sa.
39 Responderam-lhe: Nosso pai é Abraão. Disse-lhes Jesus: Se sois filhos de Abraão, fazei as obras de Abraão.
40 Vy ma však chcete zabiť. A pritom všetko, čo som vám hovoril, bola pravda, ktorú som počul od Otca. Abrahám by tak nekonal.
40 Mas agora procurais matar-me, a mim que vos falei a verdade que de Deus ouvi; isso Abraão não fez.
41 Robíte presne to, čo váš otec.“ Odsekli mu: „My sme sa nenarodili zo smilstva ako ty! Naším jediným otcom je sám Boh.“
41 Vós fazeis as obras de vosso pai. Replicaram-lhe eles: Nós não somos nascidos de prostituição; temos um Pai, que é Deus.
42 Ježiš im povedal: „Keby bol naozaj Boh vaším otcom, milovali by ste ma. Ja som sem totiž prišiel od Boha. Neprišiel som sám od seba, ale z jeho poverenia.
42 Respondeu-lhes Jesus: Se Deus fosse o vosso Pai, vós me amaríeis, porque eu saí e vim de Deus; pois não vim de mim mesmo, mas ele me enviou.
43 Viete, prečo nechápete, čo vám hovorím? Lebo nemôžete zniesť moje slová.
43 Por que não compreendeis a minha linguagem? é porque não podeis ouvir a minha palavra.
44 Vaším otcom je diabol a vy chcete konať len to, po čom túži váš otec. Jeho lži od počiatku prinášajú smrť, lebo v ňom nie je žiadna pravda. Keď klame, robí to, čo je mu prirodzené: je to klamár a otec lži.
44 Vós tendes por pai o Diabo, e quereis satisfazer os desejos de vosso pai; ele é homicida desde o princípio, e nunca se firmou na verdade, porque nele não há verdade; quando ele profere mentira, fala do que lhe é próprio; porque é mentiroso, e pai da mentira.
45 Vy však mojim slovám neveríte, pretože ja hovorím pravdu!
45 Mas porque eu digo a verdade, não me credes.
46 Môže ma niekto z vás usvedčiť z nejakého hriechu? Prečo mi teda neveríte, keď hovorím pravdu?
46 Quem dentre vós me convence de pecado? Se digo a verdade, por que não me credes?
47 Kto patrí Bohu, ten rád prijíma Božie slovo. Vy však Bohu nepatríte, preto odmietate počuť jeho slová.“
47 Quem é de Deus ouve as palavras de Deus; por isso vós não as ouvis, porque não sois de Deus.
48 Židovskí vodcovia mu na to povedali: „Nevraveli sme správne, že si zradca, človek posadnutý zlým duchom?“
48 Responderam-lhe os judeus: Não dizemos com razão que és samaritano, e que tens demônio?
49 „Nie som posadnutý zlým duchom,“ odpovedal im Ježiš. „Ja len vzdávam česť svojmu Otcovi, ale vy ju odmietate vzdať mne.
49 Jesus respondeu: Eu não tenho demônio; antes honro a meu Pai, e vós me desonrais.
50 Netúžim po tom, aby sa mi dostalo uznania. Je však niekto, komu záleží na tom, aby mi bola vzdaná česť. Odsúdi každého, kto mňa odmietne.
50 Eu não busco a minha glória; há quem a busque, e julgue.
51 Ale jedno je isté: kto prijíma moje slovo a podľa neho žije, nikdy neokúsi smrť.“
51 Em verdade, em verdade vos digo que, se alguém guardar a minha palavra, nunca verá a morte.
52 Židia zvolali: „Teraz sme si istí, že si posadnutý démonom! Abrahám zomrel, aj proroci zomreli, a ty vravíš, že kto bude žiť podľa tvojho slova, nikdy neokúsi smrť.
52 Disseram-lhe os judeus: Agora sabemos que tens demônios. Abraão morreu, e também os profetas; e tu dizes: Se alguém guardar a minha palavra, nunca provará a morte!
53 Si azda väčší ako náš otec Abrahám, ktorý zomrel? Aj proroci zomreli. Kto si myslíš, že si?“
53 Porventura és tu maior do que nosso pai Abraão, que morreu? Também os profetas morreram; quem pretendes tu ser?
54 Ježiš im odpovedal: „Keby som chválil sám seba, nemalo by to nijakú cenu. Mne však preukazuje česť môj Otec, o ktorom tvrdíte, že je vaším Bohom.
54 Respondeu Jesus: Se eu me glorificar a mim mesmo, a minha glória não é nada; quem me glorifica é meu Pai, do qual vós dizeis que é o vosso Deus;
55 Vy ste ho nikdy nepoznali, ale ja ho poznám dobre. Keby som to poprel, bol by som rovnaký luhár ako vy. Ale ja ho poznám a konám v súlade s jeho slovom.
55 e vós não o conheceis; mas eu o conheço; e se disser que não o conheço, serei mentiroso como vós; mas eu o conheço, e guardo a sua palavra.
56 Váš otec Abrahám túžil vidieť môj deň a keď ho uvidel, zaradoval sa.“
56 Abraão, vosso pai, exultou por ver o meu dia; viu-o, e alegrou-se.
57 „Tak ty si videl Abraháma?“ pýtali sa ho židovský vodcovia, „veď nemáš ani len päťdesiat rokov!“
57 Disseram-lhe, pois, os judeus: Ainda não tens cinqüenta anos, e viste Abraão?
58 „Uisťujem vás,“ povedal Ježiš, „že skôr než sa Abrahám narodil, JA SOM.“
58 Respondeu-lhes Jesus: Em verdade, em verdade vos digo que antes que Abraão existisse, eu sou.
59 Vtom okamihu vzali kamene a chceli ho ukameňovať. Ježiš sa im však skryl a vytratil sa z chrámu.
59 Então pegaram em pedras para lhe atirarem; mas Jesus ocultou-se, e saiu do templo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.