Lucas 22
Wɩɩsɩ Nyʋʋfalɩɩ Teŋ (SIG) vs NAA
1 Dɩɩsɩ-parɩ-banɩɩ Kyɛbal hʋ tɩyaŋ ba aa kyaŋ paanʋʋ hʋ ba aa bɩ wee sɩbʋl gyɩ ko kpaga rɛ.
1 Estava próxima a Festa dos Pães sem Fermento, chamada Páscoa.
2 Ɛɛ rɛ Gyuuma wɩɩkyʋwal sɩlaala nɩhɩyasɩ abee Wɩɩsɩ Teŋ dɩdagɩla hʋ kɩ lʋga dɩ ba na ŋmanɩɩ hʋ ba aa sɩ tɩŋa a lʋwɔlɩ kpʋ Yesu, beewɩya ba gyɩ aa fá nala hʋ rɛ.
2 Os principais sacerdotes e os escribas procuravam uma forma de matar Jesus; porque temiam o povo.
3 Ɛɛ rɛ Sɩtaanɩ ko gyʋʋ Yesu hatɩnna fi abee balɩya hʋ kɩdɩgɩ, ba kɩ yɩrɩ Gyudasɩ Isɩkarɔtɩ.
3 Ora, Satanás entrou em Judas, chamado Iscariotes, que era um dos doze.
4 Nyɛ rɛ ʋ sii mʋ, ʋ bee Gyuuma wɩɩkyʋwal sɩlaala nɩhɩyasɩ abee nala hʋ aa pɔ Wɩɩkyʋwaldɩɩbal hʋ nɩhɩyasɩ vʋʋlɩ gɛɛ ʋ aa sɩ yaa a kpa Yesu yallɩ tɩya ba.
4 Judas foi entender-se com os principais sacerdotes e os capitães sobre como lhes entregaria Jesus.
5 Ba tenni gyɩ fɩyɛlɩ weliŋ, ba laa nyʋwa anɩɩ ba sɩ tɩya ʋ molbiye.
5 Eles se alegraram e combinaram em lhe dar dinheiro.
6 Ɛɛ rɛ Gyudasɩ mɛ laa nyʋwa, aŋ piili kɩ kyɛ ŋmanɩɩ hʋ ʋ aa sɩ tɩŋa a kpa Yesu yallɩ tɩya ba dɩ nala bɩ gyɩma.
6 Judas concordou e buscava uma boa ocasião para lhes entregar Jesus, longe da multidão.
7 Dɩɩsɩ-parɩ-banɩɩ Kyɛbal hʋ tɩyaŋ, kyɛɛ kɩdɩgɩ rɛ we doŋ ba aa kyaŋ paanʋʋ ba aa bɩ wee sɩbʋl. Kyɛɛ no tɩɩ mɛ rɛ ba aa kpʋ pepɔrɔ hʋ ba aa sɩ kpa marɩ Kyɛbal hʋ kɩdiiliye.
7 Chegou o dia da Festa dos Pães sem Fermento, em que era necessário fazer o sacrifício do cordeiro pascal.
8 Ɛɛ rɛ Yesu tɩŋ Piita abee Gyɔɔŋ, a baa dɩ ba mʋ marɩ Dɩɩsɩ-parɩ-banɩɩ Kyɛbal hʋ kɩdiiliye dɩ ba di.
8 Então Jesus enviou Pedro e João, dizendo:
9 Nyɛ rɛ ba pɩyɛsɩ ʋ a baa, “Lee tɩyaŋ nɛ ɩ kɩ kyɛ dɩ á mʋ marɩ kɩdiiliye hʋ?”
9 Eles lhe perguntaram: — Onde o senhor quer que a preparemos?
10 Ʋ basɩ tɩya ba a baa, “Dɩ mamaa rɛ ko mʋ kɩ gyʋʋ bee hʋ, ma sɩ na baal kɩdɩgɩ dɩ ʋ baasɩ vii abee nɩɩ. Ma tɩŋa ʋ hal mʋ gyʋʋ dɩya hʋ ʋ aa sɩ gyʋʋ.
10 Jesus lhes explicou:
11 Dɩ mamaa rɛ ko gyʋʋ, ma basɩ tɩya dɩya hʋ tɩɩna dɩ ma nɩhɩyawʋ baa dɩ ma pɩyɛsɩ ʋ dɩ lee rɛ ʋ nɩhʋwala dɩya we, dɩ ʋ bee ʋ hatɩnna ko gyʋʋ hɔŋ di Dɩɩsɩ-parɩ-banɩɩ Kyɛbal hʋ kɩdiiliye?”
11 e digam ao dono da casa: “O Mestre pergunta: ‘Onde fica o aposento no qual comerei a Páscoa com os meus discípulos?’”
12 “Ʋ sɩ daga ma dɩɩbal kɩdɩgɩ. Ʋ yaa sal nyuu dɩya rɛ, ba marɩ ʋ buloŋ weliŋ. Doŋ nɛ ma sɩ marɩ kɩdiiliye hʋ.”
12 Ele lhes mostrará um espaçoso cenáculo mobiliado; ali façam os preparativos.
13 Nyɛ rɛ ba kpa mʋ a na wɩya hʋ buloŋ ʋ aa basɩ tɩya ba anɩɩ ba sɩ na. Ɛɛ rɛ ba marɩ Dɩɩsɩ-parɩ-banɩɩ Kyɛbal kɩdiiliye hʋ doŋ.
13 E, indo, acharam tudo como Jesus lhes tinha dito e prepararam a Páscoa.
14 Kɩdiiliye hʋ dii saŋa aa ko pele, Yesu abee ʋ hatɩnna hʋ buloŋ hɔŋ dɩ ba di kɩna hʋ.
14 Chegada a hora, Jesus se pôs à mesa, e os apóstolos estavam com ele.
15 Ɛɛ rɛ Yesu basɩ tɩya ba a baa, “Ŋ fa paalɩ kyo dɩ ŋ beel-ma di kɩna no rɛ, aŋka dɩ ŋ na na tʋwara.
15 Então Jesus lhes disse:
16 Beewɩya, ŋ bɩl bɩ sɩ maakyiye di kɩdiiliye no iriŋ, see saŋa hʋ Wɩɩsɩ koro hʋ aa sɩ ko. Ɛɛ tɩyaŋ nɛ ma sɩ gyɩŋ kɩdiiliye no dii memii.”
16 Pois eu lhes digo que nunca mais a comerei, até que ela se cumpra no Reino de Deus.
17 Ɛɛ rɛ Yesu kpa gbaŋbiye bee sɩŋ, a kyʋwalɩ Wɩɩsɩ aŋgyʋwasʋ, aŋ kpa tɩya ʋ hatɩnna hʋ aŋ baa, “Ma laa gbaŋbiye bee sɩŋ no a kaŋ kpaa dɔmɔŋ nyʋwa.
17 E, pegando um cálice, depois de ter dado graças, disse:
18 Ŋ basɩ kɩ tɩya ma rɛ, ŋ bɩl bɩ sɩ maakyiye nyʋwa sɩŋ no, see saŋa hʋ Wɩɩsɩ koro hʋ aa sɩ ko.”
18 Pois eu digo a vocês que, de agora em diante, não mais beberei do fruto da videira, até que venha o Reino de Deus.
19 Ɛɛ rɛ Yesu bɩl kpa paanʋʋ mɛ, a kyʋwalɩ Wɩɩsɩ aŋgyʋwasʋ aŋ kaŋ lɔgɔ lɔgɔ, a kpa tɩya ba aŋ baa, “Ŋ teŋbii rɛ nyɛ, ŋ kpa sʋla Wɩɩsɩ ma wɩya. Ma laa kyaŋ. Ma kɩ yaa nyɛ a kɩ liisi ŋ wɩya.”
19 E, pegando um pão, tendo dado graças, o partiu e lhes deu, dizendo:
20 Ba aa dii kɩna hʋ teŋ, ʋ bɩl kpa gbaŋbiye hʋ abee sɩŋ a tɩya ba aŋ baa, “Gbaŋbiye no sɩŋ nɛ yaa nyʋʋfalɩɩ hʋ Wɩɩsɩ aa wee tɩya ma. Ŋ kyal hʋ aa gyaasa ma wɩya rɛ Wɩɩsɩ kpa we nyʋwa no.
20 Do mesmo modo, depois da ceia, pegou o cálice, dizendo:
21 Amɛ ma naa rɛ? Nal hʋ aa sɩ kpa ŋ yallɩ, ʋ we á tɩyaŋ daha. Ŋ beel-ʋ rɛ laŋŋa kɩ di kɩna hʋ nyɛ.
21 — Mas eis que a mão do traidor está comigo à mesa.
22 Mɩyaŋ Nihuwobiŋ Biye, ŋ sɩ sʋba anɩɩ Wɩɩsɩ aa daga gɛɛ, amɛ nal hʋ aa sɩ kpa ŋ yallɩ, ʋ sɩ na tʋwara yʋga.”
22 Pois o Filho do Homem vai segundo o que está determinado, mas ai daquele por quem ele está sendo traído!
23 Ɛɛ rɛ Yesu kpambɩsɩ hʋ piili kɩ pɩyɛsɩ dɔmɔŋ anɩɩ ba tɩyaŋ kɩbee rɛ sɩ yaa wɩɩ no?
23 Então começaram a perguntar entre si qual deles seria o que estava para fazer isso.
24 Yesu hatɩnna hʋ gyɩ kaŋ ba tɩyaŋ nɩbal wɩya kɩ kpa dɔmɔŋ nɛ.
24 Houve também entre eles uma discussão sobre qual deles parecia ser o maior.
25 Ɛɛ rɛ Yesu basɩ tɩya ba a baa, “Dʋnɩya no kuworo aa hɔŋ ba nala nyuu tɩyaŋ nɛ, a kaŋ ba kɩ fɩla, ka kuworo hʋ badɔmɔŋ mɛ aa kɩ kyɛ dɩ nala hʋ kaŋ ba kɩ yɩrɩ bɔnyɛ tɩmma.
25 Mas Jesus lhes disse:
26 Amɛ ʋ bɩ maga dɩ ma kɛ kɩ yaa gɛɛ. Ʋ maga dɩ ma tɩyaŋ nɩbal lɛ bɩrɩmɩ biibiye, dɩ ma sɩlaala mɛ tʋma kɩ tɩya ma.
26 Mas vocês não são assim; pelo contrário, o maior entre vocês seja como o menor; e aquele que dirige seja como o que serve.
27 Nal aa hɔnɔ aŋka nal kɩdɩgɩ yaa kɩdiiliye kɩ tɩya ʋ, ʋ bee nal hʋ aa yaa kɩdiiliye hʋ kɩ tɩya ʋ hʋ, ba kɩbee rɛ yaa nɩbal? Nal hʋ aa hɔnɔ, aŋka ba yaa kɩdiiliye kɩ tɩya ʋ, ʋ rɛ yaa nɩbal. Amɛ ŋ kɛ we ma lee rɛ, a tʋma kɩ tɩya ma.
27 Pois qual é maior: aquele que está à mesa ou aquele que serve? Não é verdade que é aquele que está à mesa? Pois, no meio de vocês, eu sou como quem serve.
28 Ŋ tʋwara nayɩ tɩyaŋ, mamaa rɛ yaa nala hʋ aa sɩna ŋ hal, a bɩ vɩya ŋ ta.
28 Vocês são os que têm permanecido comigo nas minhas tentações.
29 Ŋ Kuwo tɩya ŋ ŋmanɩɩ rɛ dɩ ŋ yaa kuworibal. Ɛɛ tɩɩ rɛ ŋ mɛ sɩ tɩya ma ŋmanɩɩ dɩ ma yaa kuworibala.
29 E eu confio a vocês um reino, assim como o meu Pai confiou a mim,
30 Dɩ ŋ beel-ma buloŋ maakyiye wuwo di kɩdiiliye ŋ koro hʋ tɩyaŋ. Ma sɩ hɔŋ kuworikpasɩnɩ nyuni a kɩ deŋ Iziral tɩmma bekyige fi abee balɩya hʋ nyuu.”
30 para que comam e bebam à minha mesa no meu Reino; e vocês se assentarão em tronos para julgar as doze tribos de Israel.
31 Ɛɛ rɛ Yesu basɩ tɩya Siimɔŋ Piita a baa, “Siimɔŋ, gyegili nɩɩ daha! Sɩtaanɩ ko sʋla ŋmanɩɩ rɛ dɩ ʋ magɩsɩ ma, a tʋwasɩ ma niweliye a lɩɩ ma nɩbɔmɔ tɩyaŋ, anɩɩ ba aa kyaarɩ mɩya, a lɩɩ miŋbii aŋ ka mɩŋgyɔrʋ gɛɛ.
31 — Simão, Simão, eis que Satanás pediu para peneirar vocês como trigo!
32 Amɛ ŋ kyʋwalɩ Wɩɩsɩ tɩya ɩ Siimɔŋ nɛ, dɩ ɩ Wɩɩsɩ laadii ta ko nyʋgɩsɩ. Dɩ ɩ rɛ ko mɩɩgɩ ko ŋ lee, pɛ ɩ dɔŋtɩŋsɩ hʋ mɛ tɩyaŋ dɩ ba sɩŋ ba Wɩɩsɩ laadii tɩyaŋ weliŋ.”
32 Eu, porém, orei por você, para que a sua fé não desfaleça. E você, quando voltar para mim, fortaleça os seus irmãos.
33 Ɛɛ rɛ Piita basɩ tɩya ʋ a baa, “Ŋ Tɩɩna, dɩ ba aa rɛ sɩ kana ɩ tɔ dɩyaŋ, ŋ yaa siri rɛ dɩ ba kana ŋ mɛ tɔ. Dɩ ba sɩ kpʋ ɩ mɛ, ŋ yaa siri rɛ dɩ ŋ beel-ɩ buloŋ sʋba.”
33 Porém Pedro respondeu: — Estou pronto para ir com o Senhor, tanto para a prisão como para a morte.
34 Ɛɛ rɛ Yesu baa, “Piita, ŋ basɩ kɩ tɩya ɩ rɛ, gyibala ha bɩ sɩ wɩɩ gyɩnaŋ tebine no, aŋka dɩ ɩ tʋwa naaŋsɩɩnyʋwa bʋto anɩɩ ɩ bɩ gyɩma ŋ.”
34 Mas Jesus lhe disse:
35 Ɛɛ rɛ Yesu pɩyɛsɩ ʋ hatɩnna hʋ a baa, “Saŋa hʋ ŋ gyɩ aa tɩŋ ma, ma gyɩ bɩ kolo molbiye, a bɩ paa diikusi, a bɩ paa naatɔbɔ tʋŋnyʋwa bʋlɩya bʋlɩya mɛ, aŋ mʋ. Ma gyɩ yaŋ aa mʋwa, bekiŋ nɛ ma gyɩ kyɛ lɔlɔ?” Ba baa dɩ ba gyɩ bɩ kyɛɛ kɩŋ buloŋ lɔlɔ.
35 A seguir, Jesus perguntou aos discípulos: Eles responderam: — Não faltou nada!
36 Doŋ nɛ Yesu basɩ tɩya ba a baa, “Amɛ nyɛ kɛ, ma nal hʋ buloŋ aa kaŋ molbiye koo diiku, ʋ maga dɩ ʋ kpa kolo rɛ. Ma nal hʋ mɛ buloŋ aa bɩ kaŋ takoobii, ʋ maga dɩ ʋ kpa ʋ gabal yallɩ rɛ a yɔbɔ kɩdɩgɩ.
36 Então Jesus lhes disse:
37 Ba saba Wɩɩsɩ teŋ tɩyaŋ nɛ a baa, ‘Ba kana ʋ pɛ wɩbɔŋyaala tɩyaŋ nɛ’. Wɩya no buloŋ, ŋ wɩya rɛ ba sabɩ gɛɛ. Ba buloŋ sɩ yaa ŋ tɩyaŋ nɛ, dɩ wɩya hʋ buloŋ ba aa saba ŋ wɩya kɔnɩ su ba bʋʋsɩ.”
37 Pois eu lhes digo que é preciso que se cumpra em mim o que está escrito: “Ele foi contado com os malfeitores.” Pois o que a mim se refere está sendo cumprido.
38 Ɛɛ rɛ ʋ hatɩnna hʋ basɩ tɩya ʋ a baa, “Á Tɩɩna, deŋ na, takoobiye balɩya rɛ nyɛ.” Ɛɛ rɛ Yesu basɩ tɩya ba a baa, “Tɔɔ, ba maga rɛ.”
38 Então lhe disseram: — Senhor, aqui estão duas espadas! Jesus lhes respondeu:
39 Ɛɛ rɛ Yesu sii lɩɩ Gyerusalɛm tɩyaŋ, a mʋ gyɩŋ Olivi dogimo hʋ nyuu, anɩɩ ʋ aa kɩ yaa gɛɛ saŋa buloŋ. Ɛɛ rɛ ʋ hatɩnna hʋ mɛ sii tɩŋa ʋ hal mʋ.
39 E, saindo, Jesus foi, como de costume, para o monte das Oliveiras; e os discípulos o acompanharam.
40 Ba aa mʋʋ pele doŋ, ʋ basɩ tɩya ba a baa, “Ma kɩ sʋla Wɩɩsɩ, dɩ Sɩtaanɩ ta wuwo mʋrɩ ma.”
40 Chegando ao lugar escolhido, Jesus lhes disse:
41 Ʋ aa basɩ gɛɛ teŋ, ʋ parɩ ʋ hatɩnna hʋ mʋ sɩya mʋhʋ, a tuu gbinni a kyʋwalɩ Wɩɩsɩ, a baa,
41 Ele, por sua vez, se afastou um pouco, e, de joelhos, orava,
42 “Ŋ Kuwo, dɩ ʋ ko yaa ɩ kyɛrɩ, lɩɩ ŋ tʋwara no aa ko tɩyaŋ. Amɛ mɩyaŋ kɛ kyɛrɩ daa, leŋ dɩ ɩ kyɛrɩ yaa.”
42 dizendo:
43 Doŋ nɛ malɩka lɩɩ wɩɩsɩbee a ko tuu fɩyɛlɩ ʋ bembii.
43 Então lhe apareceu um anjo do céu que o confortava.
44 Ʋ tɩya gyɩ kyogo rɛ kɩŋkaŋ buloŋ. Ɛɛ rɛ ʋ faasɩ kyʋwalɩ Wɩɩsɩ abee sɩfɩyasɩ. Ʋ suwolii paalɩ kɩ tuu taŋha gɛɛ anɩɩ kyal.
44 E, estando em agonia, orava mais intensamente. E aconteceu que o suor dele se tornou como gotas de sangue caindo sobre a terra.
45 Ʋ aa kyʋwalɩ Wɩɩsɩ hʋ teŋ, ʋ sii a mɩɩgɩ mʋ ʋ hatɩnna hʋ lee, dɩ ba pɩŋ doo, beewɩya tɩkyogi hʋ gyɩ leŋ lɔl gyʋʋ ba rɛ weliŋ.
45 Levantando-se da oração, Jesus foi até onde os discípulos estavam, e os encontrou dormindo de tristeza.
46 Ɛɛ rɛ Yesu ko pɩyɛsɩ ba a baa, “Ma kɔnɩ pɩŋ kɩ pɩŋ doo rɛ? Ma sii a kɩ sʋla Wɩɩsɩ, dɩ Sɩtaanɩ ta wuwo mʋrɩ ma.”
46 E disse:
47 Yesu ha gyɩ aa basɩ wɩya hʋ tɩyaŋ nɛ, dɩ Yesu hatɩnna fi abee balɩya hʋ kɩdɩgɩ ba aa yɩrɩ Gyudasɩ rɛ gyɩ mʋ laa nɩygamaa sɩya gɛɛ ba kɩ ko ʋ lee. Ba aa ko pele, Gyudasɩ vala a mʋ guwori Yesu.
47 Enquanto Jesus ainda falava, eis que chegou uma multidão. E um dos doze, que se chamava Judas, vinha à frente deles e se aproximou de Jesus para o beijar.
48 Ɛɛ rɛ Yesu baa, “Gyudasɩ, ɩ kɔnɩ ko guwori ŋ nɛ dɩ ɩ kpa Mɩyaŋ Nihuwobiŋ Biye yallɩ koo?”
48 Jesus, porém, lhe disse:
49 Yesu hatɩnna hʋ fa aa we doŋ a na wɩɩ hʋ aa kyɛ dɩ ʋ yaa, ɛɛ rɛ ba pɩyɛsɩ Yesu a baa, “Á Tɩɩna, á kyuri á takoobiye koo?”
49 Os que estavam ao redor de Jesus, vendo o que estava por acontecer, perguntaram: — Senhor, devemos atacar com as espadas?
50 Nyɛ rɛ Yesu hatɩnna hʋ kɩdɩgɩ teŋ kyuri takoobii, a ŋmaŋ Gyuuma wɩɩkyʋwal sɩlaala nɩhɩyawʋ dɩya yoŋ noduu dɩgɩŋ kyɔl.
50 Um deles golpeou o servo do sumo sacerdote e cortou-lhe a orelha direita.
51 Ɛɛ rɛ Yesu baa, “Ʋ maga rɛ. Ma leŋ.” Ʋ basɩ gɛɛ rɛ, aŋ dige baal hʋ dɩgɩŋ, ʋ mɩɩgɩ taasɩ.
51 Mas Jesus interveio, dizendo: E, tocando na orelha do homem, o curou.
52 Ɛɛ rɛ Yesu pɩyɛsɩ Gyuuma wɩɩkyʋwal sɩlaala nɩhɩyasɩ abee nala hʋ aa pɔ Wɩɩkyʋwaldɩɩbal hʋ nɩhɩyasɩ abee ba bee nɩhɩyasɩ hʋ aa ko dɩ ba kana ʋ, a baa, “Ŋ yaa biibɔŋ nɛ, ma sii kol takoobiye abee daŋgulo a kɩ ko dɩ ma kana ŋ?
52 Então Jesus disse aos principais sacerdotes, capitães do templo e anciãos que vieram prendê-lo:
53 Ŋ beel-ma buloŋ nɛ fa aa we Wɩɩkyʋwaldɩɩbal hʋ tɩyaŋ kyɛɛ bee ʋ nyʋwa buloŋ, aŋka ma bɩ lʋga dɩ ma kana ŋ doŋ. Amɛ saŋa no rɛ Wɩɩsɩ tɩya ma ŋmanɩɩ dɩ ma kana ŋ. Saŋa no tɩyaŋ mɛ rɛ wɩbɔmɔ kuwori, Sɩtaanɩ mɛ we ʋ tʋma tɩyaŋ.”
53 Todos os dias, estando eu com vocês no templo, vocês não tentaram me prender. Esta, porém, é a hora de vocês e a hora do poder das trevas.
54 Ɛɛ rɛ ba kaŋ Yesu, a kana ʋ kɩ mʋ Gyuuma wɩɩkyʋwal sɩlaala nɩhɩyawʋ dɩya, ka Piita mɛ daasɩ kɩ tɩŋ ba hal.
54 Então, prendendo Jesus, levaram-no e o introduziram na casa do sumo sacerdote. Pedro seguia de longe.
55 Ba mʋwa dɩ ba tuu diŋ gyaŋwuwo hʋ tɩyaŋ nala kɩ wiyeni. Nyɛ rɛ Piita mʋ pɛ nala hʋ aa wiyeni diŋ hʋ tɩyaŋ a hɔŋ.
55 Quando acenderam um fogo no meio do pátio e se assentaram juntos, Pedro tomou lugar entre eles.
56 Haŋtolibiye kɩdɩgɩ mɛ gyɩ we ba tɩyaŋ, a yaa dɩya hʋ tʋŋtʋnnɩ. Ʋ aa naa Piita dɩ ʋ hɔŋ kɩ wiyeni diŋ hʋ, ɛɛ rɛ ʋ deŋ ʋ sɩya tɩyaŋ gɛɛ sɩrɩtɩtɩ, aŋ baa, “Baal no mɛ fa aa tɩŋ Yesu hal lɛ.”
56 Uma empregada, vendo-o sentado perto do fogo, fixou os olhos nele e disse: — Este também estava com ele.
57 Ɛɛ rɛ Piita baa, “Haŋtolibiye, ŋ paalɩ bɩ gyɩma ʋ mɛ gba.”
57 Mas Pedro negou, dizendo: — Mulher, não o conheço.
58 Mʋhʋ sʋwaa dɩ baal kɩdɩgɩ mɛ na ʋ a baa, “Ɩ mɛ yaa ba kɩdɩgɩ rɛ.” Ɛɛ rɛ Piita bɩl baa, “Ŋ bagyʋwa, ŋ kɛ daa.”
58 Pouco depois, outro homem, ao ver Pedro, disse: — Você também é um deles. Mas Pedro disse: — Homem, eu não sou um deles.
59 Ʋ bɩl bɩ pɩɩsa, dɩ baal kɩdɩgɩ mɛ rɛ gɛɛ, a hara pɔ anɩɩ Piita yaa Yesu hatɩnna hʋ kɩdɩgɩ rɛ, dɩ beewɩya ʋ yaa Galili tɩɩna rɛ.
59 E, tendo passado cerca de uma hora, outro afirmou, dizendo: — Com certeza este também estava com ele, porque também é galileu.
60 Ɛɛ rɛ Piita bɩl basɩ tɩya ʋ mɛ a baa, “Ŋ bagyʋwa, ŋ paalɩ bɩ gyɩŋ wɩɩ hʋ ɩ aa basɩ tɩyaŋ.” Piita aa yaŋ basɩ gɛɛ, ʋ nyʋwa ha bɩ tele taŋha, dɩ gyibal wiye.
60 Mas Pedro insistiu: — Homem, não sei do que você está falando. E logo, enquanto Pedro ainda falava, o galo cantou.
61 Ɛɛ rɛ á Tɩɩna Yesu galdaasɩ, a deŋ Piita sɩya tɩyaŋ. Doŋ nɛ ʋ liisi wɩɩ hʋ Yesu fa aa basɩ tɩya ʋ anɩɩ ʋ sɩ tʋwa naaŋsɩɩnyʋwa bʋto a baa dɩ ʋ bɩ gyɩma ʋ, ka dɩ gyibal na wii.
61 Então, o Senhor voltou-se e fixou os olhos em Pedro. E Pedro se lembrou da palavra do Senhor, como lhe tinha dito: “Hoje, antes que o galo cante, você me negará três vezes.”
62 Ɛɛ rɛ Piita sii lɩɩ bee a wɩɩ weliŋ.
62 E Pedro, saindo dali, chorou amargamente.
63 Ɛɛ rɛ nala hʋ aa pɔ Yesu kɩ huuri ʋ, aŋ kɩ ŋmaa ʋ.
63 Os homens que detinham Jesus zombavam dele, davam-lhe pancadas e,
64 Ba gyɩ vʋwa ʋ sɩya tɔ rɛ, aŋ aa ŋmaa ʋ, aŋ pɩyɛsɩ ʋ dɩ ʋ daga nal hʋ aa ŋmaa ʋ.
64 colocando uma venda sobre os olhos dele, diziam: — Profetize! Quem foi que bateu em você?
65 Ba gyɩ basɩ wɩya mɛ rɛ yʋga a tʋʋsɩ ʋ.
65 E muitas outras coisas diziam contra ele, blasfemando.
66 Ʋ sɩgballɩya, Gyuuma bee nɩhɩyasɩ abee Gyuuma wɩɩkyʋwal sɩlaala nɩhɩyasɩ abee Wɩɩsɩ Teŋ dɩdagɩla buloŋ laŋŋɩ, aŋ leŋ ba kaŋ Yesu ko ba sɩya.
66 Logo que amanheceu, reuniu-se a assembleia dos anciãos do povo, tanto os principais sacerdotes como os escribas, e o conduziram ao Sinédrio, onde lhe disseram:
67 Ɛɛ rɛ ba pɩyɛsɩ Yesu a baa, “Daga ma, ɩ rɛ yaa Krisita hʋ, laataal hʋ Wɩɩsɩ aa lɩya?” Ɛɛ rɛ Yesu basɩ tɩya ba a baa, “Dɩ mɩyaŋ nɛ basɩ tɩya ma mɛ, ma bɩ sɩ laa di.
67 — Se você é o Cristo, diga-nos. Então Jesus lhes respondeu:
68 Dɩ mɩyaŋ nɛ yaŋ bɩl pɩyɛsɩ ma wɩɩ mɛ, ma bɩ sɩ lɩɩ ʋ sɩɩ tɩya ŋ.
68 E, se eu perguntar, vocês não me darão resposta.
69 Amɛ a lɩɩ nyɛ a kaŋ kɩ mʋ, Mɩyaŋ Nihuwobiŋ Biye sɩ hɔŋ Wɩɩbal hʋ noduu logiŋ tɩyaŋ.”
69 Desde agora, o Filho do Homem estará sentado à direita do Deus Todo-Poderoso.
70 Ɛɛ rɛ ba buloŋ pɩyɛsɩ ʋ a baa, “Ɩ rɛ yaŋ yaa Wɩɩsɩ Biye hʋ koo?” Ɛɛ rɛ Yesu basɩ tɩya ba a baa, “Wɩtɩɩ rɛ ma basɩ, ma aa baa dɩ mɩyaŋ nɛ yaa Wɩɩsɩ biye hʋ.”
70 Todos perguntaram: — Então você é o Filho de Deus? Jesus respondeu:
71 Ɛɛ rɛ nala hʋ baa, “Á bɩl bee kyɛ daŋsɩya tɩɩna buloŋ. Á tɩɩ mɛ nɩɩ wɩɩ hʋ ʋ tɩɩ nyʋwa tɩyaŋ nɛ.”
71 Eles disseram: — Que necessidade ainda temos de testemunho? Porque nós mesmos ouvimos o que ele falou.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.