Lucas 15
Wɩɩsɩ Nyʋʋfalɩɩ Teŋ (SIG) vs ARC
1 Kyɛɛ kɩdɩgɩ lampolaala abee wɩbɔŋyaala yʋga sii ko Yesu lee rɛ, dɩ ba gyegili nɩɩ ʋ wɩbasɩɩ.
1 E chegavam-se a ele todos os publicanos e pecadores para o ouvir.
2 Ɛɛ rɛ Farasiima abee Wɩɩsɩ Teŋ dɩdagɩla hʋ piili kɩ gʋrɩmɩ wɩya a baa, “Baal no leŋ wɩbɔŋyaala kɩ ko ʋ lee rɛ, haalɩ ʋ beel-ba laŋŋɩ kɩ di kɩna.”
2 E os fariseus e os escribas murmuravam, dizendo: Este recebe pecadores e come com eles.
3 Yesu aa nɩɩ gɛɛ, ʋ maga namaga no tɩya ba a baa,
3 E ele lhes propôs esta parábola, dizendo:
4 “Ma leŋ á kpa anɩɩ ma kɩdɩgɩ rɛ kaŋ piyese kɔɔ, dɩ kɩdɩgɩ nyʋgɩsɩ, ɛɛ rɛ ʋ sɩ yaa? Ʋ aa leŋ piyese mɔllɩbanaa bee fi abee nibi hʋ rɛ ʋ ta pogo tɩyaŋ, ka dɩ ʋ gɔllɩ kyɛ piyesi hʋ aa nyʋgɩsa hʋ. Dɩ ʋ rɛ ko bɩ na ʋ, ʋ bɩ sɩ laa nyʋwa mɩɩgɩ ko bee.
4 Que homem dentre vós, tendo cem ovelhas e perdendo uma delas, não deixa no deserto as noventa e nove e não vai após a perdida até que venha a achá-la?
5 Dɩ ʋ rɛ ko na ʋ, ʋ aa kpa ʋ rɛ ʋ baasɩ mʋ dɩya abee teŋfɩyɛlʋʋ.
5 E, achando-a, a põe sobre seus ombros, cheio de júbilo;
6 Dɩ ʋ ko pele dɩya, ʋ aa yɩrɩ ʋ kyaŋsɩ abee ʋ dɔŋtɩŋsɩ rɛ, ʋ basɩ tɩya ba a baa, ‘Ma leŋ dɩ á buloŋ tenni fɩyɛlɩ. Beewɩya, ŋ naa ŋ piyesi hʋ aa nyʋgɩsa hʋ rɛ.’
6 e, chegando à sua casa, convoca os amigos e vizinhos, dizendo-lhes: Alegrai-vos comigo, porque perdida.
7 Ɛɛ tɩɩ rɛ, ‘Dɩ wɩbɔŋyaaldɩgɩ dʋŋ mɛ rɛ bɩrɩma lɩɩ ʋ wɩbɔmɔ tɩyaŋ, nala hʋ aa we Wɩɩsɩbee tɩyaŋ tenni sɩ fɩyɛlɩ ʋ wɩya, a te nala mɔllɩbanaa bee fi abee nibi aa bɩɩna anɩɩ ba kaŋ tɩpʋlʋŋ nɛ, a bɩ maga dɩ ba bɩrɩma lɩɩ ba wɩbɔmɔ tɩyaŋ.”’
7 Digo-vos que assim haverá alegria no céu por um pecador que se arrepende, mais do que por noventa e nove justos que não necessitam de arrependimento.
8 “Koo ma leŋ á kpa anɩɩ haaŋ kɩdɩgɩ rɛ kaŋ molbinʋʋ kɩna fi, dɩ kɩdɩgɩ nyʋgɩsɩ, ɛɛ rɛ ʋ sɩ yaa? Ʋ aa kyol diŋ nɛ, dɩ ʋ tige ʋ dɩya buloŋ, a deŋ weliŋ a ko mʋ na ʋ.
8 Ou qual a mulher que, tendo dez dracmas, se perder uma dracma, não acende a candeia, e varre a casa, e busca com diligência até
9 Dɩ ʋ rɛ ko na ʋ, ʋ aa yɩrɩ ʋ kyaŋsɩ abee ʋ dɔŋtɩŋsɩ buloŋ nɛ ʋ ko laŋŋɩ, a basɩ tɩya ba a baa, ‘Ma leŋ dɩ á buloŋ tenni fɩyɛlɩ. Ŋ molbii hʋ aa nyʋgɩsa hʋ, ŋ naa ʋ rɛ.’
9 E, achando-a, convoca as amigas e vizinhas, dizendo: Alegrai-vos comigo, porque já achei a dracma perdida.
10 Ɛɛ rɛ Yesu baa, ‘Ŋ basɩ kɩ tɩya ma rɛ, nyɛ tɩɩ rɛ Wɩɩsɩ malɩkasɩ mɛ tenni aa fɩyɛlɩ, dɩ wɩbɔŋyaaldɩgɩ rɛ ko bɩrɩma lɩɩ ʋ wɩbɔmɔ tɩyaŋ.”’
10 Assim vos digo que há alegria diante dos anjos de Deus por um pecador que se arrepende.
11 Yesu bɩl maga namaga kɩdɩgɩ a baa, “Baal kɩdɩgɩ rɛ gyɩ we doŋ a kaŋ ʋ biibaala balɩya.
11 E disse:
12 Ɛɛ rɛ haŋbiye hʋ tɩɩna sii basɩ tɩya ʋ kuwo a baa, ‘Ŋ kuwo, kyaŋ hʋ ɩ aa sɩ sʋba aŋ ka tɩya ma, kpa ŋ tol tɩya ŋ.’ Ɛɛ rɛ ʋ kaŋ kɩna hʋ kpaa ba.
12 E o mais moço deles disse ao pai: Pai, dá-me a parte da fazenda que por eles a fazenda.
13 Ʋ bɩ pɩɩsa, ka haŋbiye hʋ tɩɩna sii kpa kɩna hʋ buloŋ ʋ aa laa, a yallɩ, a sii kpa mʋ we paalʋʋ bolii kɩdɩgɩ tɩyaŋ. Doŋ nɛ ʋ kaŋ molbiye hʋ mʋ, a kpa yaa wɩvɩyagyɩmɩya, ba buloŋ teŋ.
13 E, poucos dias depois, o filho mais novo, ajuntando tudo, partiu para uma terra longínqua e ali desperdiçou a sua fazenda, vivendo dissolutamente.
14 Saŋa hʋ ʋ kɩŋ kɩŋ buloŋ aa tene tɩyaŋ nɛ losi sii gyʋʋ doŋ paalʋʋ kɩŋkaŋ, ʋ kyɛ kɩdiilii buloŋ lɔlɔ dɩ ʋ di.
14 E, havendo ele gastado tudo, houve naquela terra uma grande fome, e começou a padecer necessidades.
15 Nyɛ rɛ ʋ sii mʋ na tʋma tɔɔ hʋ tɩmma baal kɩdɩgɩ lee. Baal hʋ kana ʋ mʋ dɩ ʋ kɩ deŋ ʋ porikusi ʋ baga tɩyaŋ.
15 E foi e chegou-se a um dos cidadãos daquela terra, o qual o mandou para os seus campos a apascentar porcos.
16 Ʋ aa deŋ porikusi hʋ mɛ, ka nal buloŋ bee tɩya ʋ kɩdiiliye. Ʋ aa hɔŋ deŋ anɩɩ dɩ ʋ rɛ fa naa porikusi hʋ kɩdiiliye badɔmɔŋ mɛ gba, ʋ aa dii rɛ.
16 E desejava encher o seu estômago com as bolotas que os porcos comiam, e ninguém lhe dava nada.
17 Doŋ tɩyaŋ nɛ ʋ hakɩla yaŋ ko wɩɩ hʋ ʋ aa yaa, abee tʋwara hʋ tɩyaŋ ʋ aa wee. Ɛɛ rɛ ʋ bɩɩnɩ ʋ tɩya tɩyaŋ a baa, ‘Ŋ kuwo mɛ kaŋ tʋŋtʋnna rɛ yʋga. Ba buloŋ nʋrɩgɩ kɩdiiliye tɩyaŋ, a di aŋ kɩ ka, aŋka ŋ ko we daha a kɩ sʋba losi.
17 E, caindo em si, disse: Quantos trabalhadores de meu pai têm abundância de pão, e eu aqui pereço de fome!
18 Ŋ sɩ sii a mɩɩgɩ mʋ ŋ kuwo lee. Dɩ mɩyaŋ nɛ ko mʋ, ŋ sɩ basɩ tɩya ʋ a baa, Ŋ kuwo, wɩɩ hʋ ŋ aa yaa, ŋ yaa kyogi Wɩɩsɩ rɛ, a yaa kyogi ɩ mɛ.
18 Levantar-me-ei, e irei ter com meu pai, e dir-lhe-ei: Pai, pequei contra o céu e perante ti.
19 Ŋ bɩl bɩ maga dɩ ɩ kana ŋ yaa ɩ biye. Kpa ŋ dɩ ŋ yaa ɩ tʋŋtʋnna hʋ kɩdɩgɩ á tʋma kɩ tɩya ɩ.’ Ɛɛ rɛ ka ʋ sii kpa kɩ mʋ ʋ kuwo lee.
19 Já não sou digno de ser chamado teu filho; faze-me como um dos teus trabalhadores.
20 Ʋ ha gyɩ mʋʋ we libolii rɛ a kɩ ko, ka ʋ kuwo hʋ na ʋ. Sikii buloŋ kana ʋ. Ʋ sii fá mʋ guwori ʋ.
20 E, levantando-se, foi para seu pai; e, quando ainda estava longe, viu-o seu pai, e se moveu de íntima compaixão, e, correndo, lançou-se-lhe ao pescoço, e o beijou.
21 Ɛɛ rɛ biye hʋ basɩ tɩya ʋ kuwo a baa, ‘Ŋ yaa kyogi Wɩɩsɩ rɛ, a yaa kyogi ɩ mɛ. Ŋ bɩl bɩ maga dɩ ɩ kana ŋ yaa ɩ biye.’
21 E o filho lhe disse: Pai, pequei contra o céu e perante ti e já não sou digno de ser chamado teu filho.
22 Amɛ ʋ kuwo basɩ tɩya ʋ dɩya tʋŋtʋnna a baa, ‘Ma mʋ lagɩlagɩ, a paa gaweliye kaŋ ko laalɩ ʋ. Ma kpa nonipiri a we ʋ noŋ aŋ paa naatɔbɔ mɛ a we ʋ.
22 Mas o pai disse aos seus servos: Trazei depressa a melhor roupa, e vesti-lho, e ponde-lhe um anel na mão e sandálias nos pés,
23 Ma lɩɩ kaŋ nɔfara ko gyʋʋ kpʋ, dɩ á buloŋ kyaŋ, dɩ á tenni fɩyɛlɩ.
23 e trazei o bezerro cevado, e matai-
24 Ʋ kɩɩ gɛɛ anɩɩ ŋ biye no fa sʋba rɛ aŋ sii. Ʋ fa nyʋgɩsa rɛ, ka á bɩl na ʋ nyɛ. Ɛɛ rɛ ba kɩ di kɩna, a kɩ gbɩyalɩ abee teŋfɩyɛlʋʋ.”’
24 porque este meu filho estava morto e reviveu; tinha-se perdido e foi achado. E começaram a alegrar-se.
25 Saŋa no tɩyaŋ dɩ biye hʋ maana mɛ we baga tɩyaŋ. Ʋ bee koyi saŋa aa ko pele, ʋ sii kɩ ko bee. Ʋ ko kɩ kpaga dɩya, dɩ ʋ nɩɩ ba aa ŋmaa kɩna a kɩ gʋwa.
25 E o seu filho mais velho estava no campo; e, quando veio e chegou perto de casa, ouviu a música e as danças.
26 Ɛɛ rɛ ʋ yɩrɩ ʋ kuwo dɩya tʋŋtʋnna kɩdɩgɩ a pɩyɛsɩ ʋ a baa, “Bekine wɩya rɛ ba kɩ yaa daha?”
26 E, chamando um dos servos, perguntou-lhe que era aquilo.
27 Ɛɛ rɛ ʋ basɩ tɩya ʋ a baa, “Ɩ naabiye hʋ rɛ mɩɩgɩ ko. Ɛɛ rɛ ɩ kuwo kaŋ nɔfara kpʋ a tɩya ʋ, beewɩya ʋ mɩɩgɩ ko dɩya abee laaŋfɩya rɛ.”
27 E ele lhe disse: Veio teu irmão; e teu pai matou o bezerro cevado, porque o recebeu são e salvo.
28 Nyɛ rɛ biye hʋ maana hʋ na baaŋ kɩŋkaŋ, aŋ vɩya dɩya gyʋʋyɩ. Ɛɛ rɛ ʋ kuwo ko lɩɩ, a sʋla ʋ dɩ ʋ ko gyʋʋ dɩya.
28 Mas ele se indignou e não queria entrar. E, saindo o pai, instava com ele.
29 Doŋ nɛ ʋ basɩ tɩya ʋ kuwo a baa, “Bɩsɩ no buloŋ tɩyaŋ ŋ tʋŋ tʋma rɛ weliŋ a tɩya ɩ anɩɩ yoŋ. Ŋ ha bɩ maakyiye vɩya ɩ nyʋwa kyɛdɩgɩ mɛ. Ba buloŋ tɩyaŋ, bekiŋ nɛ ɩ yaa tɩya ŋ? Ɩ ha bɩ kaŋ bʋʋŋ mɛ gba tɩya ŋ dɩ ŋ bee ŋ kyaŋsɩ mɛ kpʋ kyaŋ.
29 Mas, respondendo ele, disse ao pai: Eis que te sirvo
30 Ka ɩ biye no kaŋ ɩ kɩna buloŋ mʋ kyogi ta gyaŋtɩrɩsɩ tɩyaŋ, aŋ mɩɩgɩ ko dɩya, ɩ ha bɩl sii kaŋ nɔfara kpʋ tɩya ʋ.”
30 Vindo, porém, este teu filho, que desperdiçou a tua fazenda com as meretrizes, mataste-lhe o bezerro cevado.
31 Ɛɛ rɛ biye hʋ kuwo basɩ tɩya ʋ a baa, “Ŋ biye, ɩ kɛ we dɩya tɩyaŋ nɛ saŋa buloŋ. Kɩŋ buloŋ ŋ aa kana, ɩ rɛ tɩŋa ʋ.
31 E ele lhe disse: Filho, tu sempre estás comigo, e todas as minhas
32 Amɛ ʋ maga dɩ á leŋ á tenni fɩyɛlɩ rɛ dɩ á gbɩyalɩ, beewɩya ʋ kɩɩ gɛɛ anɩɩ ɩ naabiye no fa sʋba rɛ aŋ sii. Ʋ fa nyʋgɩsa rɛ, ka á bɩl na ʋ nyɛ.”
32 Mas era justo alegrarmo- porque este teu irmão estava morto e reviveu; tinha-se perdido e foi achado.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 15, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.