Lucas 15
Wɩɩsɩ Nyʋʋfalɩɩ Teŋ (SIG) vs ARA
1 Kyɛɛ kɩdɩgɩ lampolaala abee wɩbɔŋyaala yʋga sii ko Yesu lee rɛ, dɩ ba gyegili nɩɩ ʋ wɩbasɩɩ.
1 Aproximavam-se de Jesus todos os publicanos e pecadores para o ouvir.
2 Ɛɛ rɛ Farasiima abee Wɩɩsɩ Teŋ dɩdagɩla hʋ piili kɩ gʋrɩmɩ wɩya a baa, “Baal no leŋ wɩbɔŋyaala kɩ ko ʋ lee rɛ, haalɩ ʋ beel-ba laŋŋɩ kɩ di kɩna.”
2 E murmuravam os fariseus e os escribas, dizendo: Este recebe pecadores e come com eles.
3 Yesu aa nɩɩ gɛɛ, ʋ maga namaga no tɩya ba a baa,
3 Então, lhes propôs Jesus esta parábola:
4 “Ma leŋ á kpa anɩɩ ma kɩdɩgɩ rɛ kaŋ piyese kɔɔ, dɩ kɩdɩgɩ nyʋgɩsɩ, ɛɛ rɛ ʋ sɩ yaa? Ʋ aa leŋ piyese mɔllɩbanaa bee fi abee nibi hʋ rɛ ʋ ta pogo tɩyaŋ, ka dɩ ʋ gɔllɩ kyɛ piyesi hʋ aa nyʋgɩsa hʋ. Dɩ ʋ rɛ ko bɩ na ʋ, ʋ bɩ sɩ laa nyʋwa mɩɩgɩ ko bee.
4 Qual, dentre vós, é o homem que, possuindo cem ovelhas e perdendo uma delas, não deixa no deserto as noventa e nove e vai em busca da que se perdeu, até encontrá-la?
5 Dɩ ʋ rɛ ko na ʋ, ʋ aa kpa ʋ rɛ ʋ baasɩ mʋ dɩya abee teŋfɩyɛlʋʋ.
5 Achando-a, põe-na sobre os ombros, cheio de júbilo.
6 Dɩ ʋ ko pele dɩya, ʋ aa yɩrɩ ʋ kyaŋsɩ abee ʋ dɔŋtɩŋsɩ rɛ, ʋ basɩ tɩya ba a baa, ‘Ma leŋ dɩ á buloŋ tenni fɩyɛlɩ. Beewɩya, ŋ naa ŋ piyesi hʋ aa nyʋgɩsa hʋ rɛ.’
6 E, indo para casa, reúne os amigos e vizinhos, dizendo-lhes: Alegrai-vos comigo, porque já achei a minha ovelha perdida.
7 Ɛɛ tɩɩ rɛ, ‘Dɩ wɩbɔŋyaaldɩgɩ dʋŋ mɛ rɛ bɩrɩma lɩɩ ʋ wɩbɔmɔ tɩyaŋ, nala hʋ aa we Wɩɩsɩbee tɩyaŋ tenni sɩ fɩyɛlɩ ʋ wɩya, a te nala mɔllɩbanaa bee fi abee nibi aa bɩɩna anɩɩ ba kaŋ tɩpʋlʋŋ nɛ, a bɩ maga dɩ ba bɩrɩma lɩɩ ba wɩbɔmɔ tɩyaŋ.”’
7 Digo-vos que, assim, haverá maior júbilo no céu por um pecador que se arrepende do que por noventa e nove justos que não necessitam de arrependimento.
8 “Koo ma leŋ á kpa anɩɩ haaŋ kɩdɩgɩ rɛ kaŋ molbinʋʋ kɩna fi, dɩ kɩdɩgɩ nyʋgɩsɩ, ɛɛ rɛ ʋ sɩ yaa? Ʋ aa kyol diŋ nɛ, dɩ ʋ tige ʋ dɩya buloŋ, a deŋ weliŋ a ko mʋ na ʋ.
8 Ou qual é a mulher que, tendo dez dracmas, se perder uma, não acende a candeia, varre a casa e a procura diligentemente até encontrá-la?
9 Dɩ ʋ rɛ ko na ʋ, ʋ aa yɩrɩ ʋ kyaŋsɩ abee ʋ dɔŋtɩŋsɩ buloŋ nɛ ʋ ko laŋŋɩ, a basɩ tɩya ba a baa, ‘Ma leŋ dɩ á buloŋ tenni fɩyɛlɩ. Ŋ molbii hʋ aa nyʋgɩsa hʋ, ŋ naa ʋ rɛ.’
9 E, tendo-a achado, reúne as amigas e vizinhas, dizendo: Alegrai-vos comigo, porque achei a dracma que eu tinha perdido.
10 Ɛɛ rɛ Yesu baa, ‘Ŋ basɩ kɩ tɩya ma rɛ, nyɛ tɩɩ rɛ Wɩɩsɩ malɩkasɩ mɛ tenni aa fɩyɛlɩ, dɩ wɩbɔŋyaaldɩgɩ rɛ ko bɩrɩma lɩɩ ʋ wɩbɔmɔ tɩyaŋ.”’
10 Eu vos afirmo que, de igual modo, há júbilo diante dos anjos de Deus por um pecador que se arrepende.
11 Yesu bɩl maga namaga kɩdɩgɩ a baa, “Baal kɩdɩgɩ rɛ gyɩ we doŋ a kaŋ ʋ biibaala balɩya.
11 Continuou: Certo homem tinha dois filhos;
12 Ɛɛ rɛ haŋbiye hʋ tɩɩna sii basɩ tɩya ʋ kuwo a baa, ‘Ŋ kuwo, kyaŋ hʋ ɩ aa sɩ sʋba aŋ ka tɩya ma, kpa ŋ tol tɩya ŋ.’ Ɛɛ rɛ ʋ kaŋ kɩna hʋ kpaa ba.
12 o mais moço deles disse ao pai: Pai, dá-me a parte dos bens que me cabe. E ele lhes repartiu os haveres.
13 Ʋ bɩ pɩɩsa, ka haŋbiye hʋ tɩɩna sii kpa kɩna hʋ buloŋ ʋ aa laa, a yallɩ, a sii kpa mʋ we paalʋʋ bolii kɩdɩgɩ tɩyaŋ. Doŋ nɛ ʋ kaŋ molbiye hʋ mʋ, a kpa yaa wɩvɩyagyɩmɩya, ba buloŋ teŋ.
13 Passados não muitos dias, o filho mais moço, ajuntando tudo o que era seu, partiu para uma terra distante e lá dissipou todos os seus bens, vivendo dissolutamente.
14 Saŋa hʋ ʋ kɩŋ kɩŋ buloŋ aa tene tɩyaŋ nɛ losi sii gyʋʋ doŋ paalʋʋ kɩŋkaŋ, ʋ kyɛ kɩdiilii buloŋ lɔlɔ dɩ ʋ di.
14 Depois de ter consumido tudo, sobreveio àquele país uma grande fome, e ele começou a passar necessidade.
15 Nyɛ rɛ ʋ sii mʋ na tʋma tɔɔ hʋ tɩmma baal kɩdɩgɩ lee. Baal hʋ kana ʋ mʋ dɩ ʋ kɩ deŋ ʋ porikusi ʋ baga tɩyaŋ.
15 Então, ele foi e se agregou a um dos cidadãos daquela terra, e este o mandou para os seus campos a guardar porcos.
16 Ʋ aa deŋ porikusi hʋ mɛ, ka nal buloŋ bee tɩya ʋ kɩdiiliye. Ʋ aa hɔŋ deŋ anɩɩ dɩ ʋ rɛ fa naa porikusi hʋ kɩdiiliye badɔmɔŋ mɛ gba, ʋ aa dii rɛ.
16 Ali, desejava ele fartar-se das alfarrobas que os porcos comiam; mas ninguém lhe dava nada.
17 Doŋ tɩyaŋ nɛ ʋ hakɩla yaŋ ko wɩɩ hʋ ʋ aa yaa, abee tʋwara hʋ tɩyaŋ ʋ aa wee. Ɛɛ rɛ ʋ bɩɩnɩ ʋ tɩya tɩyaŋ a baa, ‘Ŋ kuwo mɛ kaŋ tʋŋtʋnna rɛ yʋga. Ba buloŋ nʋrɩgɩ kɩdiiliye tɩyaŋ, a di aŋ kɩ ka, aŋka ŋ ko we daha a kɩ sʋba losi.
17 Então, caindo em si, disse: Quantos trabalhadores de meu pai têm pão com fartura, e eu aqui morro de fome!
18 Ŋ sɩ sii a mɩɩgɩ mʋ ŋ kuwo lee. Dɩ mɩyaŋ nɛ ko mʋ, ŋ sɩ basɩ tɩya ʋ a baa, Ŋ kuwo, wɩɩ hʋ ŋ aa yaa, ŋ yaa kyogi Wɩɩsɩ rɛ, a yaa kyogi ɩ mɛ.
18 Levantar-me-ei, e irei ter com o meu pai, e lhe direi: Pai, pequei contra o céu e diante de ti;
19 Ŋ bɩl bɩ maga dɩ ɩ kana ŋ yaa ɩ biye. Kpa ŋ dɩ ŋ yaa ɩ tʋŋtʋnna hʋ kɩdɩgɩ á tʋma kɩ tɩya ɩ.’ Ɛɛ rɛ ka ʋ sii kpa kɩ mʋ ʋ kuwo lee.
19 já não sou digno de ser chamado teu filho; trata-me como um dos teus trabalhadores.
20 Ʋ ha gyɩ mʋʋ we libolii rɛ a kɩ ko, ka ʋ kuwo hʋ na ʋ. Sikii buloŋ kana ʋ. Ʋ sii fá mʋ guwori ʋ.
20 E, levantando-se, foi para seu pai. Vinha ele ainda longe, quando seu pai o avistou, e, compadecido dele, correndo, o abraçou, e beijou.
21 Ɛɛ rɛ biye hʋ basɩ tɩya ʋ kuwo a baa, ‘Ŋ yaa kyogi Wɩɩsɩ rɛ, a yaa kyogi ɩ mɛ. Ŋ bɩl bɩ maga dɩ ɩ kana ŋ yaa ɩ biye.’
21 E o filho lhe disse: Pai, pequei contra o céu e diante de ti; já não sou digno de ser chamado teu filho.
22 Amɛ ʋ kuwo basɩ tɩya ʋ dɩya tʋŋtʋnna a baa, ‘Ma mʋ lagɩlagɩ, a paa gaweliye kaŋ ko laalɩ ʋ. Ma kpa nonipiri a we ʋ noŋ aŋ paa naatɔbɔ mɛ a we ʋ.
22 O pai, porém, disse aos seus servos: Trazei depressa a melhor roupa, vesti-o, ponde-lhe um anel no dedo e sandálias nos pés;
23 Ma lɩɩ kaŋ nɔfara ko gyʋʋ kpʋ, dɩ á buloŋ kyaŋ, dɩ á tenni fɩyɛlɩ.
23 trazei também e matai o novilho cevado. Comamos e regozijemo-nos,
24 Ʋ kɩɩ gɛɛ anɩɩ ŋ biye no fa sʋba rɛ aŋ sii. Ʋ fa nyʋgɩsa rɛ, ka á bɩl na ʋ nyɛ. Ɛɛ rɛ ba kɩ di kɩna, a kɩ gbɩyalɩ abee teŋfɩyɛlʋʋ.”’
24 porque este meu filho estava morto e reviveu, estava perdido e foi achado. E começaram a regozijar-se.
25 Saŋa no tɩyaŋ dɩ biye hʋ maana mɛ we baga tɩyaŋ. Ʋ bee koyi saŋa aa ko pele, ʋ sii kɩ ko bee. Ʋ ko kɩ kpaga dɩya, dɩ ʋ nɩɩ ba aa ŋmaa kɩna a kɩ gʋwa.
25 Ora, o filho mais velho estivera no campo; e, quando voltava, ao aproximar-se da casa, ouviu a música e as danças.
26 Ɛɛ rɛ ʋ yɩrɩ ʋ kuwo dɩya tʋŋtʋnna kɩdɩgɩ a pɩyɛsɩ ʋ a baa, “Bekine wɩya rɛ ba kɩ yaa daha?”
26 Chamou um dos criados e perguntou-lhe que era aquilo.
27 Ɛɛ rɛ ʋ basɩ tɩya ʋ a baa, “Ɩ naabiye hʋ rɛ mɩɩgɩ ko. Ɛɛ rɛ ɩ kuwo kaŋ nɔfara kpʋ a tɩya ʋ, beewɩya ʋ mɩɩgɩ ko dɩya abee laaŋfɩya rɛ.”
27 E ele informou: Veio teu irmão, e teu pai mandou matar o novilho cevado, porque o recuperou com saúde.
28 Nyɛ rɛ biye hʋ maana hʋ na baaŋ kɩŋkaŋ, aŋ vɩya dɩya gyʋʋyɩ. Ɛɛ rɛ ʋ kuwo ko lɩɩ, a sʋla ʋ dɩ ʋ ko gyʋʋ dɩya.
28 Ele se indignou e não queria entrar; saindo, porém, o pai, procurava conciliá-lo.
29 Doŋ nɛ ʋ basɩ tɩya ʋ kuwo a baa, “Bɩsɩ no buloŋ tɩyaŋ ŋ tʋŋ tʋma rɛ weliŋ a tɩya ɩ anɩɩ yoŋ. Ŋ ha bɩ maakyiye vɩya ɩ nyʋwa kyɛdɩgɩ mɛ. Ba buloŋ tɩyaŋ, bekiŋ nɛ ɩ yaa tɩya ŋ? Ɩ ha bɩ kaŋ bʋʋŋ mɛ gba tɩya ŋ dɩ ŋ bee ŋ kyaŋsɩ mɛ kpʋ kyaŋ.
29 Mas ele respondeu a seu pai: Há tantos anos que te sirvo sem jamais transgredir uma ordem tua, e nunca me deste um cabrito sequer para alegrar-me com os meus amigos;
30 Ka ɩ biye no kaŋ ɩ kɩna buloŋ mʋ kyogi ta gyaŋtɩrɩsɩ tɩyaŋ, aŋ mɩɩgɩ ko dɩya, ɩ ha bɩl sii kaŋ nɔfara kpʋ tɩya ʋ.”
30 vindo, porém, esse teu filho, que desperdiçou os teus bens com meretrizes, tu mandaste matar para ele o novilho cevado.
31 Ɛɛ rɛ biye hʋ kuwo basɩ tɩya ʋ a baa, “Ŋ biye, ɩ kɛ we dɩya tɩyaŋ nɛ saŋa buloŋ. Kɩŋ buloŋ ŋ aa kana, ɩ rɛ tɩŋa ʋ.
31 Então, lhe respondeu o pai: Meu filho, tu sempre estás comigo; tudo o que é meu é teu.
32 Amɛ ʋ maga dɩ á leŋ á tenni fɩyɛlɩ rɛ dɩ á gbɩyalɩ, beewɩya ʋ kɩɩ gɛɛ anɩɩ ɩ naabiye no fa sʋba rɛ aŋ sii. Ʋ fa nyʋgɩsa rɛ, ka á bɩl na ʋ nyɛ.”
32 Entretanto, era preciso que nos regozijássemos e nos alegrássemos, porque esse teu irmão estava morto e reviveu, estava perdido e foi achado.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 15, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.