Atos 27
Wɩɩsɩ Nyʋʋfalɩɩ Teŋ (SIG) vs NAA
1 Nyɛ rɛ ba vʋʋlɩ dɩ á gyʋʋ nɩɩduworiboro a mʋ Itali paalʋʋ. Ɛɛ rɛ ba kpa Pɔɔl bee nɩtɔdɩya nala hʋ badɔmɔŋ a we laalyuwolo nɩhɩyawʋ kɩdɩgɩ ba aa yɩrɩ Gyulɩyɔsɩ noŋ tɩyaŋ. Gyulɩyɔsɩ fa yaa nɩhɩyawʋ rɛ Roma paalʋʋ kuworibal hʋ laalyuwolo tɩyaŋ.
1 Quando foi decidido que devíamos navegar para a Itália, entregaram Paulo e alguns outros presos a um centurião chamado Júlio, do Batalhão Imperial.
2 Á mʋ gyʋʋ nɩɩduworiboribal kɩdɩgɩ aa lɩɩ Adɩramɩtɩyam, dɩ ʋ mɛ yaŋ kɩ yaa siri dɩ ʋ mʋ tɔnɩ hʋ aa we mpʋwɔnʋʋ hʋ nyʋwa Esɩya paalʋʋ tɩyaŋ. Baal kɩdɩgɩ mɛ rɛ fa we á tɩyaŋ ba kɩ yɩrɩ Arisitaakusi. Ʋ fa lɩɩ Tesaloniika aa we Masidooniya paalʋʋ tɩyaŋ nɛ.
2 Embarcando num navio de Adramítio, que estava de partida para costear a província da Ásia, fizemo-nos ao mar, indo conosco Aristarco, um macedônio de Tessalônica.
3 Ʋ sɩgballɩya rɛ á mʋ pele tɔɔ kɩdɩgɩ ba kɩ yɩrɩ Siidɔŋ. Gyulɩyɔsɩ fa kaŋ bɔnyɛ bee Pɔɔl lɛ weliŋ, a tɩya ʋ ŋmanɩɩ ʋ mʋ kɩ na ʋ kyaŋsɩ, dɩ ʋ rɛ aa kyɛ kɩŋ, dɩ ʋ kyaŋsɩ hʋ wuwo pɛ ʋ tɩyaŋ abee haŋ kɩŋ hʋ.
3 No dia seguinte, chegamos a Sidom. Júlio, tratando Paulo com humanidade, permitiu que ele fosse ver os amigos e obter assistência.
4 Doŋ nɛ á bɩl sii, a kpa á ŋmanɩɩ kɩ mʋ. Á aa mʋʋ hʋ tɩyaŋ nɛ, dɩ puwo luro lɩɩ lee hʋ á sɩya fa aa kyaasa. Ɛɛ rɛ á mɩɩgɩ mʋ tɩŋ tɔɔ kɩdɩgɩ nɩɩ aa golo baŋ kyeme, ba kɩ yɩrɩ Saapʋrɔsɩ, a tɩŋ logiŋ hʋ puwo aa tuwo a ko baŋ.
4 Partindo dali, navegamos ao abrigo da ilha de Chipre, porque os ventos eram contrários.
5 Nyɛ rɛ á kpala tɩŋ Silisɩya abee Pamfilɩya paalʋʋ nyʋwa, a mʋ pele lee kɩdɩgɩ ba aa yɩrɩ Maara, a we Liisɩya paalʋʋ tɩyaŋ.
5 E, tendo atravessado o mar ao longo da Cilícia e Panfília, chegamos a Mirra, na Lícia.
6 Doŋ tɩyaŋ nɛ laalyuwolo nɩhɩyawʋ hʋ na nɩɩduworiboribal kɩdɩgɩ mɛ dɩ ʋ lɩɩ Alizaŋdiriya a kɩ mʋ Itali. Ʋ leŋ á gyʋʋ ʋ.
6 Nesse porto, o centurião encontrou um navio de Alexandria, que estava de partida para a Itália, e nos fez embarcar nele.
7 Á fɩyɛlɩ sɩya duwori gɛɛ rɛ deŋdeŋ kyɛgyamaa, a na tʋwara kɩŋkaŋ, aŋ yaŋ na ko kpaga tɔɔ kɩdɩgɩ ba kɩ yɩrɩ Kinidusi. Puwo hʋ gyɩ bɩ laa di á tɩŋ doŋ. Nyɛ rɛ á bɩl kpala tɩŋ tɔɔ kɩdɩgɩ nɩɩ aa golo baŋ kyeme, ba kɩ yɩrɩ Kireti, a ko pele lee kɩdɩgɩ ba kɩ yɩrɩ Salmooni, a kpala tɩŋ tɔɔ hʋ logiŋ puwo aa tuwo.
7 Navegando vagarosamente muitos dias, foi com dificuldade que chegamos às imediações de Cnido. Não nos sendo permitido prosseguir, por causa do vento contrário, navegamos ao abrigo de Creta, na altura de Salmona.
8 Á aa kpala tɩŋ nɩɩ hʋ nyʋwa gɛɛ, a naa tʋwara rɛ weliŋ aŋ na ko sɩŋ lee kɩdɩgɩ ba kɩ yɩrɩ Nɩɩduworiborisi Lɩsɩŋwelii. Doŋ fa kpaga tɔɔ kɩdɩgɩ ba aa yɩrɩ Laasɩya rɛ.
8 Costeando a ilha com dificuldade, chegamos a um lugar chamado Bons Portos, perto do qual estava a cidade de Laseia.
9 Á hɔŋ doŋ nɛ a pɩɩsɩ mʋhʋ, Gyuuma kyɛbal hʋ ba aa kpa pʋsɩ lɩɩ wɩɩsʋlɩɩ tɩya Wɩɩsɩ dɩ ʋ kpa ba wɩbɔmɔ kyɛ ba hʋ ko parɩ baŋ. Haŋ saŋa hʋ mɛ nɩɩ duworii aa hayɛ rɛ weliŋ. Ɛɛ rɛ Pɔɔl basɩ wɩya kyagɩlɩ ba a baa,
9 Depois de muito tempo, tendo-se tornado a navegação perigosa, e já passado o tempo do Dia do Jejum, Paulo os aconselhou,
10 “Ŋ naabalɩya, ŋ naa anɩɩ á ŋmanɩɩ hʋ valɩɩ sɩ kperi ma. Ma leŋ dɩ á hɔŋ daha. Dɩ ámaa rɛ baa á sɩ mʋ, á nɩɩduworiboro hʋ bee á kyʋgɩsɩ hʋ buloŋ sɩ kyogi, ka dɩ á badɔmɔŋ mɛ sʋba.”
10 dizendo: — Senhores, vejo que a viagem vai ser trabalhosa, com dano e muito prejuízo, não só da carga e do navio, mas também da nossa vida.
11 Amɛ laalyuwolo nɩhɩyawʋ hʋ fa bɩ gyegile nɩɩ Pɔɔl nyʋwa hʋ, aŋ gyegili nɩɩ nɩɩduworiboro hʋ nɩhɩyawʋ abee nɩɩduworiboro hʋ tɩɩna nyʋwa.
11 Porém o centurião dava mais crédito ao piloto e ao mestre do navio do que ao que Paulo dizia.
12 Nyɛ rɛ ba baa dɩ lee hʋ bɩ weliye abee ba aa sɩ we doŋ yʋʋ no tɩyaŋ. Ba gyeniŋ buloŋ fa kyo dɩ ba gyʋʋ nɩɩduworiboro hʋ rɛ, a ta kɩ lʋga dɩ ba wuwo mʋ pele tɔɔ kɩdɩgɩ ba aa yɩrɩ Finiisi a we doŋ yʋʋ hʋ tɩyaŋ. Finiisi fa yaa nɩɩduworiborisi lɩsɩnɩɩ rɛ a we Kiriti paalʋʋ tɩyaŋ. Nɩɩduworiborisi lɩsɩnɩɩ no fa yaa fuwobal goloŋ nɛ a kyaasɩ wɩɩpɔsɩɩ noduu dɩɩlaŋ abee wɩɩgyʋʋyɩ nogɔbɔ dɩɩlaŋ.
12 Não sendo o porto próprio para invernar, a maioria deles era de opinião que deviam partir dali, para ver se podiam chegar a Fenice e aí passar o inverno, visto ser um porto de Creta, que olha para o noroeste e para o sudoeste.
13 Nyɛ rɛ puwo fʋʋfʋʋbiye kɩdɩgɩ luri a lɩɩ wɩɩpɔsɩɩ noduu dɩɩlaŋ. Nala hʋ kɛ fa bɩɩna anɩɩ ba sɩ na ŋmanɩɩ a vala anɩɩ gɛɛ ba fa aa liisi ba tɩsɩ tɩyaŋ nɛ. Nyɛ rɛ ba kaŋ hɔgɩbal hʋ ba aa kaŋ kyaga nɩɩduworiboro hʋ sɩgɩ, a lɩɩ we nɩɩduworiboro hʋ tɩyaŋ aŋ duwori kpala ko tɩŋ Kiriti bee nyʋwa gɛɛ baŋ.
13 Soprando brandamente o vento sul, e pensando eles ter alcançado o que desejavam, levantaram âncora e foram costeando mais de perto a ilha de Creta.
14 Ʋ gyɩ bɩ pɩɩsa ka puwoduwo kɩdɩgɩ marɩ luri, a lɩɩ wɩɩpɔsɩɩ abee wɩɩpɔsɩɩ nogɔbɔ dɩɩlaŋ paga. Taŋha hʋ nɩɩ aa golo baŋ kyeme hʋ dɩɩlaŋ nɛ ʋ lɩɩ kɩ ko.
14 Entretanto, não muito depois, desencadeou-se, do lado da ilha, um tufão de vento, chamado Euroaquilão.
15 Ʋ ko ŋmaa nɩɩduworiboro hʋ, amɛ á fa bɩ wuwo dɩ á kyaasɩ lee hʋ dɩɩlaŋ puwo hʋ aa lɩɩ kɩ ko. Á mɛ bɩl bɩ wuwo dɩ á yaa wɩɩ buloŋ, ɛɛ rɛ á leŋ puwo hʋ kaŋ nɩɩduworiboro hʋ kɩ mʋ lee hʋ ʋ aa dɔŋ kɩ mʋ.
15 O navio foi arrastado com violência e, sem poder resistir ao vento, cessamos a manobra e nos fomos deixando levar.
16 Ɛɛ rɛ á tɩŋ bee kɩdɩgɩ ba aa yɩrɩ Kawʋda, doŋ mɛ buloŋ nɛ nɩɩ fa gol a ko baŋ kyeme. Doŋ puwo kɛ fa siyese mʋhʋ rɛ. Doŋ tɩyaŋ mɛ, á gyɩ naa tʋwara rɛ kɩŋkaŋ aŋ na wuwo kaŋ nɩɩduworiboribiye hʋ á fa aa kpaa vʋwa nɩɩduworiboribal hʋ hal.
16 Passando ao abrigo de uma ilhota chamada Cauda, com dificuldade conseguimos recolher o bote.
17 Ɛɛ rɛ ba tarɩ nɩɩduworiboribiye hʋ ko gyʋʋ nɩɩduworiboribal hʋ tɩyaŋ a kaŋ ŋmasɩ vʋwa ʋ mal nɩɩduworiboribal hʋ tɩyaŋ kpaŋkpaŋ, aŋ vʋwa nɩɩduworiboribal hʋ mɛ dɩ ʋ ta ko yɔrɩmɩ. Kambɩŋ fa kaŋ ba rɛ, beewɩya ba kɛ fa bɩɩna anɩɩ nɩɩduworiboro hʋ sɩ yɩ taŋha Libiya mpʋwɔnʋʋ hʋ nyʋwa tɩyaŋ nɛ, beewɩya doŋ nɩɩ bɩ luŋiye. Nyɛ rɛ ba kaŋ gannɩ hʋ ba fa aa kaŋ vʋwa nɩɩduworiboro hʋ nyuu puri ta ba tuu, aŋ leŋ puwo hʋ kaŋ nɩɩduworiboro hʋ kɩ vala.
17 Tendo içado o bote, os marinheiros usaram de todos os meios para reforçar o navio com cabos de segurança. E, temendo que fossem encalhar nos bancos de areia de Sirte, desceram as velas e foram à deriva.
18 Puwo hʋ gyɩ faasɩ dɔŋ nɛ weliŋ. Ɛɛ rɛ ʋ sɩgballɩya ba piili kuwoni kyʋgɩsɩ hʋ aa we nɩɩduworiboro hʋ tɩyaŋ a yuwo kɩ ta.
18 Açoitados severamente pela tormenta, no dia seguinte começaram a jogar a carga no mar.
19 Ʋ sɩya bɩl aa gballa, ba kuwoni nɩɩduworiboro hʋ tɩɩ kɩna badɔmɔŋ mɛ a yuwo ta.
19 E, no terceiro dia, nós mesmos, com as próprias mãos, lançamos ao mar a armação do navio.
20 Á gyɩ naa kyɛgyamaa rɛ dɩ wɩɩsɩ bɩ pɔsɔ, kyɩŋwʋlɩya mɛ bɩ lɩya. Ka puwo hʋ mɛ ha marɩ kɩ dɔŋ kɩŋkaŋ. Ɛɛ hʋ puwo hʋ gyɩ aa marɩ kɩ dɔŋ hʋ, á gyɩ bɩl bɩ liise anɩɩ á sɩ waa.
20 E, não aparecendo, havia já alguns dias, nem sol nem estrelas, caindo sobre nós grande tempestade, dissipou-se, afinal, toda a esperança de salvamento.
21 Nala hʋ gyɩ pɩɩsa dɩ ba bɩ dii kɩna. Ɛɛ rɛ Pɔɔl basɩ tɩya ba a baa, “Ŋ naabalɩya, ʋ fa maga dɩ ma gyegili nɩɩ ŋ nyʋwa hʋ rɛ. Dɩ mamaa rɛ fa gyegile nɩɩ ŋ nyʋwa, dɩ á fa hɔŋ Kiriti tɩyaŋ, á kɩna no buloŋ aa kyogo nyɛ, ba fa bɩ sɩ kyogi. Kɩna hʋ mɛ buloŋ aa nyʋgɩsa mɛ fa bɩ sɩ nyʋgɩsɩ.
21 Havendo todos estado muito tempo sem comer, Paulo, pondo-se em pé no meio deles, disse: — Senhores, na verdade, era preciso terem-me atendido e não partir de Creta, para evitar este dano e perda.
22 Amɛ ŋ aa sʋl ma, ma kaŋ ma tɩɩ aŋ kaŋ bembii mɛ. Á nɩɩduworiboro hʋ dʋŋ nɛ sɩ kyogi, amɛ ma kɛ kɩdɩgɩ buloŋ bɩ sɩ sʋba.
22 Mas agora aconselho que tenham coragem, porque nenhuma vida se perderá, mas somente o navio.
23 Wɩɩsɩ hʋ aa tɩŋa ŋ, ŋ mɛ kɩ kyʋwalɩ ʋ, ʋ malɩka dɩya ko ŋ lee rɛ tebine,
23 Porque, esta mesma noite, um anjo do Deus a quem pertenço e a quem sirvo, esteve comigo,
24 a basɩ tɩya ŋ a baa, ‘Pɔɔl, ta leŋ dɩ kambɩŋ kana ɩ. Ɩ sɩ mʋ sɩŋ kuworibal hʋ sɩya tɩyaŋ. Wɩɩsɩ sɩ kuu ɩ wɩya a leŋ ɩ bee nala hʋ buloŋ aa we nɩɩduworiboro hʋ tɩyaŋ buloŋ kaŋ mɩɩbol.’
24 dizendo: “Paulo, não tenha medo! É preciso que você compareça diante de César, e eis que Deus, por sua graça, lhe deu todos os que navegam com você.”
25 Ɛɛwɩya, ŋ naabalɩya, ma kaŋ ma tɩɩ aŋ leŋ dɩ ma bembiye deye. Ŋ laa Wɩɩsɩ di rɛ anɩɩ ʋ sɩ yaa wɩɩ hʋ buloŋ ʋ aa baa ʋ sɩ yaa.
25 Portanto, senhores, tenham coragem! Pois eu confio em Deus que tudo vai acontecer conforme me foi dito.
26 Amɛ puwo no sɩ yigi ma mʋ ta taŋha biye kɩdɩgɩ nɩɩ aa golo ko baŋ tɩyaŋ.”
26 Porém é necessário que sejamos arrastados para alguma ilha.
27 Puwo hʋ kaŋ ma vala gɛɛ rɛ á kyɛyɛ fi abee banaa Adiriya mpʋwɔnʋʋ hʋ tɩyaŋ. Kyɛɛ fi bee banaa hʋ kyɛɛ tebine, anɩɩ tekere gɛɛ, nala hʋ aa duwori boro hʋ kɛ fa liise anɩɩ á aa mʋ dogimo nyʋwa rɛ.
27 Quando chegou a décima quarta noite, sendo nós batidos de um lado para outro no mar Adriático, por volta da meia-noite os marinheiros pressentiram que se aproximavam de alguma terra.
28 Ɛɛ rɛ ba kpa kɩŋ we nɩɩ hʋ tɩyaŋ dɩ ba magɩsɩ na nɩɩ hʋ luŋiŋ. Ba na dɩ ʋ luŋiye a maga naaŋsɩɩnyʋwa kɔɔ abee mɔlɩya. Mʋhʋ pɛ, ba bɩl magɩsɩ, a na dɩ ʋ yaa naaŋsɩɩnyʋwa mɔllɩ banaa abee fi.
28 E, lançando a sonda, viram que a profundidade era de trinta e seis metros. Passando um pouco mais adiante, tornando a lançar a sonda, viram que a profundidade era de vinte e sete metros.
29 Kambɩŋ fa kaŋ ba rɛ anɩɩ ba aa sɩ mʋ ŋmaa bʋyɩ wɩya. Ɛɛ rɛ ba kuwoni hɔgɩnɩ hʋ ba aa kaŋ kyaga nɩɩduworiboro hʋ sɩgɩ. Ba banaa rɛ ba kuwoni nɩɩduworiboro hʋ hal a kyaga ʋ sɩgɩ, aŋ kɩ sʋla Wɩɩsɩ dɩ sɩya gballɩ dɩ ba na pʋlʋŋ.
29 E, receosos de que fôssemos atirados contra lugares rochosos, lançaram da popa quatro âncoras e oravam para que rompesse o dia.
30 Ɛɛ rɛ nala hʋ fa aa duwori boro hʋ lɩɩ kɩ kyɛ dɩ ba fá, aŋ vɩya nɩkaalɩya hʋ bee boro hʋ ta. Ba lɩɩ nɩɩduworiboribiye hʋ a we nɩɩ hʋ tɩyaŋ, a fugo kɩ yaa gɛɛ anɩɩ ba aa kyɛ dɩ ba lɩɩ hɔgɩnɩ hʋ ba aa kaŋ kyaga nɩɩduworiboribal hʋ sɩya rɛ.
30 Nisto os marinheiros tentaram escapar do navio. Arriaram o bote no mar, a pretexto de que iam largar âncoras da proa.
31 Ɛɛ rɛ Pɔɔl basɩ tɩya laalyuwolo nɩhɩyawʋ hʋ abee laalyuwolo hʋ a baa, “Dɩ nala hʋ aa duwori boro hʋ ko lɩɩ nɩɩduworiboro hʋ tɩyaŋ, ma kɩdɩgɩ buloŋ mɛ bɩ sɩ waa.”
31 Paulo disse ao centurião e aos soldados: — Se estes não permanecerem a bordo, vocês não poderão se salvar.
32 Pɔɔl aa basɩ gɛɛ, laalyuwolo hʋ keri ŋmasɩ hʋ ba fa aa kaŋ vʋwa nɩɩduworiboribiye hʋ a leŋ nɩɩ hʋ kpa ʋ kɩ mʋ.
32 Então os soldados cortaram os cabos do bote e o deixaram afastar-se.
33 Sɩya aa ko kpaga gballɩɩ, Pɔɔl sʋla nala hʋ buloŋ aa we boro hʋ tɩyaŋ dɩ ba di kɩna, aŋ baa, “Ma kyɛyɛ fi abee banaa rɛ nyɛ dɩ ma bɩ dii kɩŋ buloŋ, aŋ kyɩla hɔŋ.
33 Enquanto amanhecia, Paulo rogava a todos que se alimentassem, dizendo: — Hoje é o décimo quarto dia em que, esperando, vocês estão sem comer, não tendo provado nada.
34 Ɛɛwɩya, ŋ aa sʋla ma rɛ dɩ ma di kɩna. Dɩ mamaa rɛ dii kɩna, ma sɩ kaŋ dee a wuwo laa ma tɩɩ a kaŋ mɩɩbol. Wɩɩ buloŋ bɩ sɩ yaa ma kɩdɩgɩ buloŋ.”
34 Por isso peço que comam alguma coisa, pois disto depende a sobrevivência de vocês. Porque nenhum de vocês perderá nem mesmo um fio de cabelo.
35 Pɔɔl aa basɩ gɛɛ ko teŋ, ʋ kpa paanʋʋ, a kyʋwalɩ Wɩɩsɩ ba buloŋ sɩya tɩyaŋ aŋ lɔgɔ kɩ kyaŋ.
35 Tendo dito isto, pegando um pão, deu graças a Deus na presença de todos e, depois de o partir, começou a comer.
36 Nyɛ rɛ ba buloŋ kaŋ ba tɩɩ aŋ di kɩdiiliye hʋ.
36 Todos ficaram mais animados e se puseram também a comer.
37 Á nala hʋ buloŋ fa aa we boro hʋ tɩyaŋ fa yaa kɔɔsɩbalɩya abee mɔllɩboto abee fi abee badʋ rɛ (276).
37 Estávamos no navio duzentas e setenta e seis pessoas ao todo.
38 Ba buloŋ aa dii kɩna hʋ vɔgɔ, ba kuwoni mɩya hʋ fa aa we nɩɩduworiboro hʋ tɩyaŋ a ta, ka dɩ boro hʋ fʋŋɩsɩ.
38 Refeitos com a comida, aliviaram o navio, jogando o trigo no mar.
39 Ʋ sɩgballɩya, á ko pele dogimo ka nala hʋ aa duwori boro hʋ bɩ gyɩŋ lee hʋ buloŋ ba aa wee. Ba na nɩɩ-goloŋ kɩdɩgɩ, ka nɩɩ hʋ mɛ aa we doŋ bɩ gyalɩya, ka nɩɩ hʋ mɛ buloŋ bɩ luŋiye. Ba fa bɩɩna ba sɩ wuwo kaŋ nɩɩduworiboro hʋ lɩɩ nɩɩ hʋ nyʋwa rɛ.
39 Quando amanheceu, não reconheceram a terra, mas avistaram uma enseada, onde havia uma praia. Então consultaram entre si se não podiam encalhar ali o navio.
40 Nyɛ rɛ ba keri hɔgɩbala hʋ buloŋ ba fa aa kaŋ kyaga boro hʋ a lo we nɩɩ hʋ tɩyaŋ. Ba kaŋ ŋmasɩ hʋ mɛ ba fa aa kaŋ kɩ vʋwa kuunyiŋdaabiisi hʋ ba aa kaŋ kɩ kuwosi boro hʋ mɛ puri. Ba bɩl marɩ kaŋ gannɩ hʋ mɛ ba aa kaŋ vʋwa boro hʋ sɩya tɩyaŋ ta ba gyɩŋ vʋwa, dɩ puwo wuwo kaŋ nɩɩduworiboro hʋ vala mʋ nɩɩ hʋ nyʋwa.
40 Cortando os cabos das âncoras, deixaram que ficassem no mar. Soltaram também as amarras do leme. E, alçando a vela de proa ao vento, dirigiram-se para a praia.
41 Amɛ boro hʋ fa fáá mʋ gyʋʋ bumbugulo badɔmɔŋ nɩɩ aa kulo biŋ tɩyaŋ nɛ ʋ sɩya mʋʋrɩ gyʋʋ, ʋ bɩ wuwo dɩ ʋ vala, aŋ ka puwobal hʋ leŋ nɩɩyigil ko ŋmaa boro hʋ hal warɩ tala tala.
41 Dando, porém, num lugar onde duas correntes se encontravam, encalharam ali o navio; a proa encravou-se e ficou imóvel, mas a popa se despedaçava pela violência das ondas.
42 Nyɛ rɛ laalyuwolo hʋ vʋʋlɩ dɩ ba kpʋ nɩtɔdɩya nala hʋ buloŋ, dɩ ba kɩdɩgɩ buloŋ ta ko duwori kyol fá nyʋgɩsɩ.
42 O parecer dos soldados era que os presos deviam ser mortos, para que nenhum deles fugisse nadando.
43 Amɛ laalyuwolo nɩhɩyawʋ hʋ fa bee kyɛ dɩ ba kpʋ Pɔɔl. Ɛɛ rɛ ʋ basɩ tɩya ba baa dɩ ba ta yaa gɛɛ. Aŋ baa dɩ nala hʋ buloŋ aa we boro hʋ tɩyaŋ a gyɩŋ nɩɩ duworii, dɩ ba laa sɩya gyaa tuu duwori mʋ nɩɩ hʋ nyʋwa,
43 Mas o centurião, querendo salvar Paulo, impediu-os de fazer isso. Ordenou que os que soubessem nadar fossem os primeiros a lançar-se ao mar e alcançar a terra.
44 aŋka dɩ nɩkaalɩya hʋ mɛ tuu paa daaboriye hʋ bee daawarɩya hʋ, dɩ a mɛ kaŋ duwori kyol. Nyɛ rɛ á buloŋ yaa a lɩɩ nɩɩ hʋ nyʋwa abee laaŋfɩya.
44 Quanto aos demais, que se salvassem, uns, em tábuas, e outros, em destroços do navio. E foi assim que todos se salvaram em terra.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 27, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.