Atos 12

Wɩɩsɩ Nyʋʋfalɩɩ Teŋ (SIG) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Saŋa no tɩyaŋ, Gyuuma paalʋʋ kuworibal feŋ nɛ fa yaa Hɛrɔtɩ. Ɛɛ rɛ ʋ mɛ sii piili a kɩ dɔgɩsɩ Krisitabiisi hʋ badɔmɔŋ.
1 Por essa época, o rei Herodes Agripa começou a perseguir violentamente algumas pessoas da igreja.
2 Ʋ gyɩ leŋ ba kaŋ Gyɔɔŋ maana Gyemsi rɛ, a keri ʋ nyuu abee takoobii.
2 Mandou matar à espada Tiago, irmão de João.
3 Ʋ gyɩ aa na dɩ Gyuuma hʋ teŋ fɩyɛla abee wɩɩ hʋ ʋ aa yaa tɩyaŋ, ʋ bɩl leŋ ba kaŋ Piita mɛ tɔ dɩyaŋ. (Ba kyɛbal hʋ tɩyaŋ ba aa kyaŋ paanʋʋ ba aa bɩ wee sɩbʋl hʋ, ʋ tɩyaŋ nɛ ba gyɩ kaŋ Piita gɛɛ).
3 Quando Herodes viu quanto isso agradava os judeus, também prendeu Pedro durante a celebração da Festa dos Pães sem Fermento.
4 Ba gyɩ aa kaŋ Piita, ba gyɩ kana ʋ mʋ tɔ dɩya tɩyaŋ nɛ. Ka Kuwori Hɛrɔtɩ leŋ laalyuwolo fi abee badʋ sɩŋ kɩ pɔ ʋ. Ba nala banaa gyɩ aa deŋ ʋ mʋ maga gɛɛ rɛ ka banaa mɛ bɩl ko laa ba. Kuwori Hɛrɔtɩ fa aa kyɛ dɩ Dɩɩsɩ-parɩ-banɩɩ Kyɛbal hʋ rɛ fa baŋ, ka dɩ ʋ yaŋ lɩɩ Piita nɩtɔdɩya hʋ tɩyaŋ, a tɩya nala hʋ dɩ ba di ʋ sarɩya.
4 Depois, lançou-o na cadeia, sob a guarda de quatro escoltas, cada uma com quatro soldados. A intenção de Herodes era apresentar Pedro aos judeus para julgamento público depois da Páscoa.
5 Piita gyɩ we nɩtɔdɩya hʋ tɩyaŋ nɛ, ka Krisitabiisi hʋ aa laŋŋɩ saŋa buloŋ, a kyʋwalɩ Wɩɩsɩ kɩ tɩya ʋ sɩfɩyaŋ abee ba tɩsɩ buloŋ.
5 Enquanto Pedro estava no cárcere, a igreja orava fervorosamente a Deus por ele.
6 Nyɛ rɛ kyɛɛ kɩdɩgɩ tebine, Piita gyɩ pɩŋ laalyuwol hʋ aa deŋ ʋ balɩya tʋtʋʋ, ka ba kaŋ kyɔrʋmɔ balɩya vʋwa ʋ a mʋ mal ba kɩdɩgɩ buloŋ tɩyaŋ. Ka laalyuwolo mɛ ha sɩŋ pɔ nɩtɔdɩya hʋ dimbeenyʋwa. Ʋ sɩya rɛ fa sɩ sii gballɩ dɩ Hɛrɔtɩ lɩɩ ʋ nɩtɔdɩya hʋ tɩyaŋ a tɩya bee hʋ nala dɩ ba di ʋ sarɩya.
6 Na noite antes de Pedro ser levado a julgamento, ele dormia, preso com duas correntes entre dois soldados, e outros montavam guarda na porta da prisão.
7 Nyɛ rɛ malɩka kɩdɩgɩ pirigi ko sɩŋ Piita lee. Nɩtɔdɩya hʋ buloŋ kyaanɩ. Nyɛ rɛ malɩka hʋ ko pɩyɛsɩ Piita vaaŋ tɩyaŋ, a kyisi ʋ, a basɩ tɩya ʋ dɩ ʋ sii lagɩ. Nyɛ rɛ kyɔrʋmɔ hʋ pirigi yɔrɩmɩ lɩɩ Piita nosi tɩyaŋ a tuu tele.
7 De repente, uma luz intensa brilhou na cela, e um anjo do Senhor apareceu. Tocou no lado de Pedro para acordá-lo e disse: “Depressa! Levante-se!”, e as correntes caíram dos pulsos de Pedro.
8 Ɛɛ rɛ malɩka hʋ basɩ tɩya ʋ a baa, “Sii paa ɩ kɩna laalɩ aŋ paa ɩ naatɔbɔ mɛ we. Doŋ nɛ Piita yaa gɛɛ. Malɩka hʋ bɩl basɩ tɩya ʋ a baa, ‘Kpa ɩ wagyɛ tɔ, a kɩ tɩŋa ŋ hal.”’
8 Então o anjo lhe disse: “Vista-se e calce as sandálias”, e Pedro obedeceu. “Agora vista a capa e siga-me”, ordenou o anjo.
9 Nyɛ rɛ ʋ tɩŋa ʋ hal lɩɩ nɩtɔdɩya hʋ tɩyaŋ. Ʋ aa tɩŋ malɩka hʋ hal gɛɛ, ka ʋ ha fa bɩ gyɩma dɩ wɩɩ hʋ malɩka hʋ aa yaa yaa wɩtɩɩ rɛ, koo ʋ aa duwoso rɛ.
9 Pedro deixou a cela, seguindo o anjo. O tempo todo, porém, pensava que era uma visão, sem entender que era real o que ocorria.
10 Ba mʋ gallɩ laalyuwolo hʋ aa sɩŋ sɩya a kɩ deŋ nɩtɔdɩya hʋ a bɩl mʋ gallɩ laalyuwolo hʋ badɔmɔŋ mɛ aa sɩŋ hal a mɛ ha kɩ deŋ nɩtɔdɩya hʋ, a mʋ pele hɔgɩ boro hʋ aa tɔɔ pagɩbal hʋ aa gyʋʋ bee hʋ. Ɛɛ rɛ boro hʋ suri ʋ tɩɩ tɩyaŋ ba mʋ lɩɩ. Ba lɩɩ kpa ŋmanɩɩ kɩdɩgɩ a vala kɩ mʋ. Ba aa kpa vala mʋhʋ malɩka hʋ leŋ Piita ta doŋ, aŋ mʋ.
10 Passaram o primeiro e o segundo postos de guarda e, quando chegaram ao portão de ferro que dava para a cidade, o portão se abriu sozinho para eles. Os dois passaram e foram caminhando ao longo da rua até que, subitamente, o anjo o deixou.
11 Doŋ tɩyaŋ nɛ Piita hakɩla yaŋ ko, ʋ gyɩma anɩɩ wɩya hʋ aa yaa hʋ yaa wɩtɩɩ rɛ. Ɛɛ rɛ ʋ baa, “Nyɛ kɛ, ŋ gyɩma anɩɩ Wɩɩsɩ rɛ tɩŋ ʋ malɩka dɩ ʋ ko laa ŋ ta Kuwori Hɛrɔtɩ nosi tɩyaŋ abee wɩbɔmɔ hʋ buloŋ Gyuuma hʋ fa aa liisi dɩ ba yaa ŋ.”
11 Por fim, Pedro caiu em si. “É verdade mesmo!”, disse ele. “O Senhor enviou seu anjo para me salvar daquilo que Herodes e os judeus planejavam me fazer!”
12 Piita aa ko gyɩŋ nyɛ tɩyaŋ, ʋ kpa mʋ Gyɔɔŋ Maakɩ nɩɩna Mɛɛrɩ dɩya. Ʋ mʋʋ doŋ dɩ nɩgyamaa laŋŋa a kɩ kyʋwalɩ Wɩɩsɩ.
12 Quando Pedro se deu conta disso, foi à casa de Maria, mãe de João Marcos, onde muitos estavam reunidos para orar.
13 Ɛɛ rɛ Piita mʋ ŋmaa pagɩbal hʋ boro. Haŋtolibiye kɩdɩgɩ aa yaa dʋŋdɔbɩɩ haŋ dɩya hʋ tɩyaŋ, ba kɩ yɩrɩ Roda, ko lɩɩ dɩ ʋ na nal hʋ aa ŋmaa boro hʋ.
13 Ele bateu à porta da frente, e uma serva chamada Rode foi atender.
14 Ʋ aa ko nɩɩ tɩɩna taal, ʋ gyɩma anɩɩ Piita rɛ. Ʋ teŋ buloŋ fɩyɛlɩ kɩŋkaŋ. Ɛɛ rɛ ʋ bɩl bɩ suro boro hʋ, aŋ mɩɩgɩ fá gyʋʋ basɩ tɩya nala hʋ aa we dɩya hʋ tɩyaŋ anɩɩ Piita rɛ sɩŋ gyaŋhala tɩyaŋ.
14 Ao reconhecer a voz de Pedro, ficou tão contente que, em vez de abrir a porta, correu de volta para dentro dizendo a todos: “Pedro está à porta!”.
15 Ɛɛ rɛ ba mɩɩgɩ basɩ tɩya ʋ dɩ ʋ aa yaarɩ rɛ. Ka ʋ ha vɩya aŋ baa dɩ wɩtɩɩ rɛ ʋ kɩ basɩ. Ɛɛ rɛ ba baa dɩ gɛɛ kɛ Piita dʋma rɛ ʋ na gɛɛ.
15 Eles, porém, disseram: “Você está fora de si!”. Diante da insistência dela, concluíram: “Deve ser o anjo dele”.
16 Ba aa basɩ wɩya no buloŋ gɛɛ, ka Piita mɛ ha sɩŋ kɩ ŋmaa boro hʋ. Ɛɛ rɛ ba ko kaŋ boro hʋ suri dɩ ʋ rɛ sɩna gɛɛ, ba buloŋ nyʋʋsɩ fɩyɛlɩ kɩŋkaŋ.
16 Enquanto isso, Pedro continuava a bater. Quando, por fim, abriram a porta e o viram, ficaram admirados.
17 Ɛɛ rɛ Piita kaŋ ʋ noŋ viri ba dɩ ba leŋ kyagɩŋsɩ, aŋ basɩ tɩya ba ɛɛ hʋ Wɩɩsɩ aa lɩɩ ʋ nɩtɔdɩya hʋ tɩyaŋ. Ʋ baa dɩ ba basɩ wɩɩ no tɩya Gyemsi abee ba nɩkaalɩya hʋ mɛ aa laa Yesu wɩya di. Ʋ aa basɩ wɩya no buloŋ ko teŋ ʋ leŋ ba aŋ mʋ lee kɩdɩgɩ.
17 Ele fez um sinal para se acalmarem e lhes contou como o Senhor o havia tirado da prisão. “Contem a Tiago e aos outros irmãos o que aconteceu”, disse ele. Então foi para outro lugar.
18 Ʋ sɩya aa gballa kyɩkyʋwala ba kyɛ Piita lɔlɔ. Ɛɛ rɛ nyʋʋtaaduwo gyʋʋ ba, ba hakɩllɩ buloŋ vʋgɩmɩ, ba kɩ pɩyɛsɩ dɔmɔŋ anɩɩ lee rɛ Piita we?
18 Ao amanhecer, houve grande alvoroço entre os soldados a respeito do que tinha acontecido a Pedro.
19 Ɛɛ rɛ Kuwori Hɛrɔtɩ baa dɩ ba kyɛ kaŋ Piita ko. Nyɛ rɛ ba kyɛ ʋ lɔlɔ. Kuwori Hɛrɔtɩ marɩ pɩyɛsɩ laalyuwolo hʋ dɩ ʋ gyɩŋ ɛɛ hʋ wɩya hʋ aa vala, aŋ baa dɩ ba kpʋ ba. Ɛɛ hal tɩyaŋ nɛ Kuwori Hɛrɔtɩ sii Gyudɩya paalʋʋ tɩyaŋ, a kpa mʋ Sizaariya, a hɔŋ doŋ.
19 Herodes ordenou que fosse feita uma busca completa por ele. Não conseguindo encontrá-lo, interrogou os guardas e mandou executá-los. Depois disso, Herodes partiu da Judeia e foi passar algum tempo em Cesareia.
20 Saŋa no tɩyaŋ, Kuwori Hɛrɔtɩ gyɩ naa baaŋ nɛ kɩŋkaŋ Taaya bee Siidɔŋ tɩmma nyuu tɩyaŋ. Ɛɛ rɛ ba sii yaa nyʋʋdɩgɩ mʋ dɩ ba na Kuwori Hɛrɔtɩ. Nyɛ rɛ ba laa sɩya mʋ na Bilasitu, nal hʋ aa deŋ Kuwori hʋ dɩya, dɩ ʋ pɛ ba tɩyaŋ. Ɛɛ rɛ ʋ laa nyʋwa dɩ ʋ sɩ pɛ ba tɩyaŋ. Nyɛ rɛ ba kpa mʋ Hɛrɔtɩ lee, a sʋla ʋ dɩ ʋ leŋ dɩ ba beel-ʋ mɩɩgɩ marɩ dɔmɔŋ. Kuwori Hɛrɔtɩ paalʋʋ rɛ Taaya bee Siidɔŋ tɩmma kɩdiiliye fa aa lɩɩ kɩ ko. Ɛɛ rɛ tɩŋ ba gyɩ ko dɩ ba beel-ʋ mɩɩgɩ marɩ dɔmɔŋ gɛɛ.
20 O rei Herodes estava muito irado com o povo de Tiro e Sidom. Assim, as duas cidades se uniram na tentativa de se reconciliar com o rei, pois dependiam de suas terras para obter alimento. Então, tendo conquistado o apoio de Blasto, assistente pessoal do rei,
21 Nyɛ rɛ Kuwori Hɛrɔtɩ tɩya ba kyɛɛ dɩ ba ko. Kyɛɛ hʋ aa ko pele, Kuwori Hɛrɔtɩ sii laalɩ ʋ kuwori gannɩ a lɩɩ hɔŋ ʋ kuworikpasa nyuu tɩyaŋ a basɩ wɩya kɩ tɩya nala hʋ.
21 conseguiram uma audiência. No dia marcado, Herodes, vestindo seus trajes reais, sentou-se em seu trono e fez um discurso para eles.
22 Ɛɛ rɛ nala hʋ buloŋ kyɩɩrɩ yʋga, a kɩ basɩ, “Nihuwobiŋ wɩbasɩɩ daa nyɛ, Wɩɩsɩ rɛ aa basɩ.”
22 O povo o ovacionava, gritando: “É a voz de um deus, e não de um homem!”.
23 Ba gyɩ aa basɩ gɛɛ, Kuwori Hɛrɔtɩ gyɩ bɩ basɩ tɩya ba anɩɩ ʋ bɩ yaa Wɩɩsɩ, aŋ mɩɩgɩ laa Wɩɩsɩ yohuŋ tɩya ʋ tɩɩ. Ɛɛ rɛ tɩŋ, haŋ lagɩlagɩbiye hʋ, malɩka ko tuu ŋmaa ʋ biŋ wɩɩla, kyaaŋkyʋwana gyʋʋ kpa ʋ tɩya buloŋ di ʋ sʋba.
23 No mesmo instante, um anjo do Senhor feriu Herodes com uma enfermidade, pois ele não ofereceu a glória a Deus. Foi comido por vermes e morreu.
24 Ka Wɩɩsɩ wɩya hʋ kɛ ha marɩ taalɩ gyʋʋ kɩ mʋ lee buloŋ, nɩgyamaa nɩɩ a laa di.
24 Enquanto isso, a palavra de Deus continuava a se espalhar, e havia muitos novos convertidos.
25 Saŋa no tɩyaŋ, dɩ Banabaasɩ bee Sɔɔl mɛ gyɩ teŋ wɩɩ hʋ ba aa ko Gyerusalɛm dɩ ba yaa rɛ. Ɛɛ rɛ ba kaŋ Gyɔɔŋ Maakɩ pɛ ba tɩyaŋ, a mɩɩgɩ mʋ Aŋtiyɔki.
25 Quando Barnabé e Saulo terminaram sua missão em Jerusalém, voltaram levando consigo João Marcos.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.