João 7

Ndagaanu Gihyaka (RUB) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Hei̱nyu̱ma gya bantu kumurugaho, Yesu̱ yei̱ceeri̱ naab̯ungira bantu ba mu Galilaaya, atakwendya kugyenda mwisaza lya B̯uyudaaya hab̯wakubba bahandu̱ ba Bayudaaya baali ni̱bakwendya ku̱mwi̱ta.
1 Passadas essas coisas, Jesus andava pela Galileia, porque não desejava andar pela Judeia, visto que os judeus queriam matá-lo.
2 Kandi b̯u̱b̯wo biro bya b̯u̱genyi̱ b̯wa kijaguzo kya Bayudaaya kwicala mu b̯u̱si̱i̱si̱ra b̯walingi nib̯uli heehi̱ kudwa.
2 E a festa dos judeus, chamada de Festa dos Tabernáculos, estava próxima.
3 Mwomwo baab̯u ba mwa maawe baamuweera, “Osemereeri̱ oruge haha ogyende B̯uyudaaya aleke beegeseb̯wa baamu basobore kuwona bi̱byo byamahanu byokukora.
3 Então os irmãos de Jesus se dirigiram a ele e disseram: — Deixe este lugar e vá para a Judeia, para que também os seus discípulos vejam as obras que você faz.
4 Hab̯wakubba muntu yensei̱ abba naakwendya ku̱ku̱ma, akoora kwahi bintu mu nsita. Kandi, omaari̱ kubba nookukora bi̱byo byamahanu, leka nsi gyensei̱ gyege bintu byokukora.”
4 Porque, se alguém quer ser conhecido, não pode realizar os seus feitos em segredo. Já que você faz essas coisas, manifeste-se ao mundo.
5 (Kubba, kadi babbe bo baab̯u, batakamwikiririzengemwo.)
5 Acontece que nem mesmo os irmãos de Jesus criam nele.
6 Nahab̯waki̱kyo, Yesu̱ yaabei̱ri̱ri̱mwo naakoba, “Kasu̱mi̱ kange kacakali kudwa; bei̱tu̱ hali nywe kasu̱mi̱ kensei̱ keicala kasu̱mi̱ ka kukora kintu kyensei̱ ki̱mwendeerye.
6 Então Jesus lhes disse:
7 Bantu ba mu nsi gigi tibasobora kubanoba, bei̱tu̱ gya, bantu banene bannobi̱ri̱, hab̯wakubba ndi kei̱so wa bikorwa byab̯u bibiibi bibakora.
7 O mundo não pode odiar vocês, mas a mim ele odeia, porque eu dou testemunho a respeito dele, dizendo que as suas obras são más.
8 Nywe mu̱gyende mu b̯u̱genyi̱; gya tinkugyendayo, hab̯wakubba kasu̱mi̱ kange koonyi̱ni̱ kacakali kudwa.”
8 Vão vocês para a festa. Eu não vou, porque o meu tempo ainda não se cumpriu.
9 B̯u̱yaamaari̱ kubaza bi̱byo bigambu, yei̱calayo Galilaaya.
9 Tendo dito isso, Jesus continuou na Galileia.
10 Bei̱tu̱ hei̱nyu̱ma gya bab̯wo baab̯u ku̱byokya kugyenda mu b̯u̱b̯wo b̯u̱genyi̱, nayo yaasi̱geeri̱ naagyenda na mu nsita.
10 Depois que seus irmãos tinham ido à festa, Jesus também foi, não publicamente, mas em segredo.
11 Kandi mu b̯u̱b̯wo b̯u̱genyi̱ bahandu̱ ba Bayudaaya bei̱ceeri̱ ni̱bamu̱toolya kandi ni̱bab̯u̱u̱lyanga bantu, “Yodi̱ mudulu ali hanya?”
11 Ora, os judeus o procuravam na festa e perguntavam: — Onde estará ele?
12 Hahwo mu bantu banene haalingiho bigambu bi̱baamu̱bazengi̱ho mu ki̱cei̱cei̱. Bamwei̱ muli bo baabazengi̱ nibakoba, “Yogwo mudulu ali muntu murungi.”
12 E havia grande murmuração a respeito de Jesus entre as multidões. Uns diziam: — Ele é bom. E outros afirmavam: — Não, não é! Ele engana o povo.
13 Bei̱tu̱ hatakabbeho muntu yensei̱ akumubazaho hasyanu̱ mu bantu; hab̯wakubba bantu baati̱i̱nengi̱ bahandu̱ ba Bayudaaya.
13 Entretanto, ninguém falava dele abertamente, por ter medo dos judeus.
14 B̯ubaali nibali hakati̱ na hakati̱ wa b̯u̱genyi̱, mwomwo Yesu̱ yaagyenda mu zi̱gati̱ gya Yeekaru yaatandika kwegesya bantu.
14 Quando a festa já estava na metade, Jesus foi ao templo e começou a ensinar.
15 Bahandu̱ ba Bayudaaya baahu̱ni̱ri̱i̱ri̱ hoi̱ mu̱li̱ngo gwa Yesu̱ gu̱yeegeseeryengi̱mwo bantu. Beeb̯u̱u̱li̱i̱rye bankei na bankei nibakoba, “Yogwo mudulu kwegeseb̯wa ku̱kwo kwensei̱ yaaku̱toori̱ hanya?”
15 Então os judeus se maravilhavam e diziam: — Como é que ele pode ser letrado, se não chegou a estudar?
16 Mwomwo Yesu̱ yaabei̱ramwo naakoba, “Bi̱byo bigambu bi̱nkwegesya tibili byange bei̱tu̱ bili bigambu bya yogwo munyakuntuma.
16 Jesus lhes respondeu:
17 Yogwo yensei̱ alicwamwo mu mutima gwamwe kuhondera bi̱byo bya Ruhanga bi̱yendya, yogwo yooyo alidwa ha kwetegereza nti, bi̱byo bigambu bi̱nkwegesya bikuruga hali Ruhanga, rundi mbibaza hab̯wange nyankei.
17 Se alguém quiser fazer a vontade de Deus, conhecerá a respeito da doutrina, se ela é de Deus ou se eu falo por mim mesmo.
18 Muntu yensei̱ abaza hab̯wa b̯u̱sobozi̱ b̯wamwe yankei abba naaku̱toolya ki̱ti̱i̱ni̱sa kyamwe yankei, bei̱tu̱ yogwo aku̱toolya ki̱ti̱i̱ni̱sa kya yogwo munyakumutuma yooyo wa mananu; kandi mu yogwo muntu tihabbamwo b̯u̱gobya.
18 Quem fala por si mesmo está buscando a sua própria glória; mas o que busca a glória de quem o enviou, esse é verdadeiro, e nele não há falsidade.
19 Mu̱sa yaabaheeri̱ biragiro, tikwokwo kili? Bei̱tu̱ kandi, tihaloho muntu yensei̱ muli nywe akuhondera bi̱byo biragiro. Hab̯waki mu̱kwendya ku̱nzi̱ta?”
19 Não é fato que Moisés deu a Lei para vocês? Contudo, nenhum de vocês a cumpre. Por que estão querendo me matar?
20 Bantu baamwi̱ri̱ri̱mwo nibakoba, “We, otembeerwe muzumu we!” Naani yogwo akwendya ku̱kwi̱ta?
20 A multidão respondeu: — Você tem demônio. Quem é que está querendo matá-lo?
21 Yesu̱ yaabei̱ri̱ri̱mwo naakoba, “Nyaakoori̱ kyamahanu ki̱mwei̱ nywensei̱ kinyakubahuniriza hoi̱.
21 Jesus respondeu:
22 Bei̱tu̱ kandi, hab̯wakubba nti Mu̱sa yaabaragi̱i̱ri̱ kusalwa (nab̯ukyakabba nti, tali yooyo munyakuragira, bei̱tu̱ bahaaha beetu̱ ba kadei hoi̱) na ha kiro kya Sabbaato musalambe baana beenyu̱.
22 Moisés lhes deu a circuncisão — se bem que ela não vem de Moisés, mas dos patriarcas —, e vocês fazem a circuncisão de um menino até mesmo no sábado.
23 Mwabba nimukusobora kusala muntu ha kiro kya Sabbaato mwa ku̱doosereerya biragiro bya Mu̱sa, hab̯waki ki̱ni̱ga ki̱bakweti̱ gya hab̯wa ku̱honi̱a muntu ha kiro kya Sabbaato?
23 E, se um menino pode ser circuncidado em dia de sábado, para que a Lei de Moisés não seja desrespeitada, por que vocês ficam indignados contra mim, pelo fato de eu ter curado por completo um homem num sábado?
24 Mu̱leke kusala musangu ku̱si̱gi̱ki̱ra ha bintu bimukuwona na mei̱so, bei̱tu̱ mu̱salenge misangu ku̱si̱gi̱ki̱ra ha mananu.”
24 Não julguem segundo a aparência, mas julguem pela reta justiça.
25 Mwomwo bantu bamwei̱ ba mu Yeru̱salemu̱ batandika kweb̯u̱u̱lyangana, “Yogwo mudulu, tali yooyo yogwo gi̱bakwendya kwi̱ta?
25 Alguns de Jerusalém diziam: — Não é este o homem que estão querendo matar?
26 Bei̱tu̱ kandi, ngogo yo haha alimukubaza hasyanu̱ mu bantu, kandi tali na muntu yensei̱ akumubazaho. Tukitwale nti, bahandu̱ beetu̱ ba Bayudaaya basobora kubba nibakuteekereza nti yooyo Ku̱ri̱si̱to, Mutongoole wa Ruhanga?
26 Eis que ele fala abertamente, e ninguém lhe diz nada. Será que as autoridades reconhecem de fato que este é o Cristo?
27 Bei̱tu̱ yo yogwo mudulu cali aru̱gi̱ri̱ twegi̱ri̱yo; kandi, Ku̱ri̱si̱to, Mutongoole wa Ruhanga b̯walibba naakugyenda kwi̱za tihaloho muntu yensei̱ alyega haaliruga.”
27 Mas nós sabemos de onde este homem vem. Quando, porém, o Cristo vier, ninguém saberá de onde ele é.
28 Kasi mwomwo Yesu̱ yaaweera bantu ba mu̱mwo mu zi̱gati̱ gya Yeekaru ha yaali naaku̱beegeseerya, “Mu mananu nywe mu̱nzegi̱ri̱ kandi mwegi̱ri̱ cali ndu̱gi̱ri̱? Tindi haha hab̯wange nyankei, bei̱tu̱ yo yogwo munyakuntuma abba wa mananu. Mu̱mwegi̱ri̱ kwahi,
28 Enquanto ensinava no templo, Jesus disse em voz alta:
29 bei̱tu̱ gya mmwegi̱ri̱, kubba hali yo hooho nyaaru̱gi̱ri̱ kandi yooyo yantu̱mi̱ri̱.”
29 Eu o conheço, porque venho da parte dele e ele me enviou.
30 B̯u̱beegwi̱ri̱ Yesu̱ abazi̱ri̱ yatyo bendya kumukwata, bei̱tu̱ hatakabbeho muntu yensei̱ munyakumukwataho. Kubba kasu̱mi̱ kaamwe ka kumukwata kaali katakadoori̱.
30 Então quiseram prendê-lo, mas ninguém lhe pôs as mãos, porque a sua hora ainda não havia chegado.
31 Bi̱byo bintu byensei̱ nab̯u̱byabbeeri̱ho, bantu banene baamwi̱ki̱ri̱ri̱zengi̱mwo. Beeb̯u̱u̱lyengi̱ nibakoba, “Mutongoole wa Ruhanga b̯walibba ei̱zi̱ri̱, alisobora kukora b̯uwoneru b̯wa byamahanu b̯unene kukira yogo mudulu?”
31 Porém muitos dentre a multidão creram nele e diziam: — Quando o Cristo vier, será que vai fazer maiores sinais do que este homem tem feito?
32 Bafalisaayo na bahandu̱ ba balaami̱ b̯u̱beegwi̱ri̱ bantu nibakubaza mu ki̱cei̱cei̱ ha bintu bikukwatagana na Yesu̱, baasi̱ndi̱ki̱ri̱ bali̱ndi̱ ba Yeekaru bagyende bamukwate.
32 Os fariseus, ouvindo a multidão murmurar essas coisas a respeito de Jesus, juntamente com os principais sacerdotes enviaram guardas para o prender.
33 Mwomwo Yesu̱ yaabaweera, “Ncaali nanywe hab̯wa kasu̱mi̱ kadooli̱, kandi hei̱nyu̱ma gya kakwo kasu̱mi̱ nkwi̱za kugyenda hali yogwo munyakuntuma.
33 Jesus disse:
34 Mu̱kwi̱za ku̱ntoolya bei̱tu̱ ti̱mu̱kwi̱za kumbonaho, hab̯wakubba cali nkugyenda nywe timusobora ku̱gyendayoona.”
34 Vocês irão me procurar, mas não me acharão; vocês também não podem ir para onde eu estou.
35 Bahandu̱ ba Bayudaaya baatandi̱ki̱ri̱ ku̱b̯u̱u̱lyangana, “Kicweka kyani kya yogwo mudulu akuteekereza kugyendamwo cali tutakusobora kugyenda? Akwendya kugyenda cali Bayudaaya bei̱ra baagyendi̱ri̱ bab̯wo banyakusaasaana mu nsi gya Bayonaani aleke yeegesye Bayonaani?
35 Então os judeus disseram uns aos outros: — Para onde ele irá que não o possamos achar? Será que pretende ir para a diáspora entre os gregos, a fim de ensinar os gregos?
36 Aku̱manyi̱sya ki b̯wakubba naakukoba, ‘Mu̱kwi̱za ku̱ntoolya bei̱tu̱ ti̱mu̱kwi̱za kumbonaho,’ kandi de, ‘hankugyenda timusobora ku̱gyendayoona’?”
36 Que significa isso que ele diz: “Vocês irão me procurar, mas não me acharão; vocês também não podem ir para onde eu estou?”
37 Ha kiro ki̱kyo kya kumaliira ki̱jagu̱zo kya Bayudaaya kwicala mu b̯u̱si̱i̱si̱ra, kinyakubba kiro ki̱handu̱ mu biro byensei̱, Yesu̱ yeemereeri̱ mu mei̱so ga bantu yaabaza neiraka lya hakyendi̱ naakoba, “Yogwo yensei̱ akwegwa nyoota, ei̱ze hali gya mmuhe kyakunywa.
37 No último dia, o grande dia da festa, Jesus se levantou e disse em voz alta:
38 Kandi yogwo yensei̱ akunzikiririzamwo, nka Binyakuhandiikwa kubikoba, meezi̱ ga migira mya b̯womi gakwi̱za kuluwa nigamurugamwo.”
38 Quem crer em mim, como diz a Escritura, do seu interior fluirão rios de água viva.
39 Yesu̱ b̯u̱yaabazi̱ri̱ bi̱byo bigambu bikukwatagana na meezi̱ ga b̯womi, yaali naakubaza ha Mwozo wa Ruhanga yogwo wa Ruhanga gyakwi̱za kuha yogwo yensei̱ amwikiririzamwo. Bei̱tu̱ ha b̯wi̱re b̯u̱b̯wo Mwozo wa Ruhanga yaali atakabbeeri̱ kwi̱za, kubba Yesu̱ yaali atakatu̱ngi̱ri̱ ki̱ti̱i̱ni̱sa kyamwe kya mwiguru.
39 Isso ele disse a respeito do Espírito que os que nele cressem haviam de receber; pois o Espírito até aquele momento não tinha sido dado, porque Jesus ainda não havia sido glorificado.
40 Bamwei̱ mu bab̯wo bantu banene b̯u̱beegwi̱ri̱ Yesu̱ naakubaza yatyo, baabazi̱ri̱ nibakoba, “Mu mananu yogwo mudulu ali Mu̱ragu̱ri̱ wa Ruhanga gitubbanga tu̱li̱ndi̱ri̱i̱ri̱.”
40 Quando ouviram essas palavras, alguns do meio do povo diziam: — Este é verdadeiramente o profeta.
41 Bandi baabazi̱ri̱ nibakoba, “Yogwo mudulu ali Ku̱ri̱si̱to, Mutongoole wa Ruhanga.”
41 Outros diziam: — Ele é o Cristo. Outros, porém, perguntavam: — Por acaso o Cristo virá da Galileia?
42 Binyakuhandiikwa bikoba nti Mutongoole wa Ruhanga aliruga mu lula lwa mukama Dau̱di̱, mu kyaru kya Bbeterehemu̱, ki̱kyo kya Dau̱di̱ yaaru̱gengi̱mwo.
42 Não diz a Escritura que o Cristo vem da descendência de Davi e da aldeia de Belém, de onde era Davi?
43 Kale kwokwo yatyo zi̱zo mpaka zikukwatagana na Yesu̱ zaaleeti̱ri̱ho b̯uteetegerezangana mu Bayudaaya.
43 Assim, houve divisão entre o povo por causa dele.
44 Bamwei̱ muli bo bendyengi̱ kumukwata, bei̱tu̱ hatakabbeho muntu yensei̱ munyakumutaho ngalu.
44 Alguns queriam prendê-lo, mas ninguém lhe pôs as mãos.
45 Hei̱nyu̱ma gya bali̱ndi̱ ba Yeekaru ku̱ku̱bayo hali bahandu̱ ba balaami̱ na Bafalisaayo, babaab̯u̱u̱li̱rye nibakoba, “Kamu̱tamu̱leeti̱ri̱ haha?”
45 Os guardas voltaram à presença dos principais sacerdotes e fariseus, e estes lhes perguntaram: — Por que vocês não o trouxeram?
46 Bali̱ndi̱ bab̯wo baabei̱ri̱ri̱mwo nibakoba, “Tihaloho muntu yensei̱ yaakabazanga nka yogwo mudulu.”
46 Eles responderam: — Jamais alguém falou como este homem.
47 Mwomwo Bafalisaayo baab̯u̱u̱lya bab̯wo bali̱ndi̱, “Nanywe de abahabi̱i̱rye?
47 Os fariseus disseram aos guardas: — Será que também vocês foram enganados?
48 Haloho muntu yensei̱ mu bahandu̱ ba Bayudaaya rundi mu Bafalisaayo akumwikiririzamwo?
48 Por acaso alguma das autoridades ou algum dos fariseus creu nele?
49 Kiki kitebe kili kya bantu bateegi̱ri̱ biragiro bya Mu̱sa; nahab̯waki̱kyo kili kya bantu bali na mukyenu.”
49 Mas esse povo que nada sabe da lei é maldito.
50 Ni̱kodemu̱ yogwo munyakubba ha b̯wi̱re b̯wei̱nyu̱ma agyendi̱ri̱ hali Yesu̱, nayo yaali omwei̱ mu bab̯wo bantu, yaab̯u̱u̱li̱i̱rye naakoba,
50 Nicodemos, um deles, que antes tinha ido conversar com Jesus, perguntou-lhes:
51 “Haloho kiragiro kyensei̱ kisalira muntu kifubiro hatakabbeeri̱ho kwegwa musangu gwa yogwo muntu gwagu̱mi̱ri̱?”
51 — Será que a nossa lei condena um homem sem primeiro ouvi-lo e saber o que ele fez?
52 Baamwi̱ri̱mwo nibakoba, “Nawe de oli Munyagalilaaya? Gyenda otoolereerye, okwi̱za kuwona nti, tihaloho mu̱ragu̱ri̱ wa Ruhanga yensei̱ aliruga mu Galilaaya.”
52 Eles responderam: — Por acaso também você é da Galileia? Examine e verá que da Galileia não se levanta profeta.
53 Hei̱nyu̱ma, bensei̱ banzu̱ki̱ri̱ b̯uli muntu yaagyenda mwamwe.
53 E cada um foi para a sua casa.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.