Atos 24
Reꞌ Lokꞌ Laj Hu̱j Wilic wi̱ꞌ Ribiral i Jesus (POHNT) vs NAA
1 Hoꞌo̱b chic kꞌi̱j riponic maꞌ Lu̱ꞌ ar Sesare̱ya, xo̱j cꞌolok i nahsil cꞌamol quibe̱h take aj kꞌahsem si̱ reꞌ Anani̱yas ribihnal chꞌi̱l take juꞌjun chic nahsil chipam tinamit eh chꞌi̱l woꞌ jenaj winak maꞌ ahl ta chi̱ꞌ chi kꞌoric Te̱rtulo ribihnal. Reꞌ take reꞌ xiponic chi ritzꞌakaric wach rimahc maꞌ Lu̱ꞌ chiwach maꞌ Pe̱lix.
1 Cinco dias depois, o sumo sacerdote Ananias foi até Cesareia com alguns anciãos e com certo orador, chamado Tértulo, os quais apresentaram ao governador a sua acusação contra Paulo.
2 Nok cꞌamoj chic cho maꞌ Lu̱ꞌ chi quiwach chiꞌnchel reꞌreꞌ, reꞌ Te̱rtulo tohkꞌ rikꞌoric cok chi ritzꞌakaric wach rimahc maꞌ Lu̱ꞌ xa reꞌ laꞌ pe̱t xicꞌalenej maꞌ Pe̱lix chi jeꞌ wili:
2 Depois que Paulo foi chamado, Tértulo passou a acusá-lo, dizendo: — Excelentíssimo Félix, tendo nós desfrutado de paz perene por meio do senhor e tendo sido feitas, por seu providente cuidado, notáveis reformas em benefício deste povo,
3 Ruꞌum aj reꞌ lokꞌ laj ajabe̱s maꞌ Pe̱lix, pan quibihnal take chiꞌnchel i wich nitinami̱t wilque̱b xa haj yu̱kꞌ reꞌ quehtꞌalim wi̱ꞌ acꞌaxbal nayew keh, til kꞌe̱ꞌ nitioxej acꞌaxbal chi kana̱.
3 sempre e em todos os lugares, reconhecemos isto com profunda gratidão.
4 «Ajabe̱s maꞌ Pe̱lix, to̱b ta nchel nanicojom riman rilahtzꞌil awach yuꞌna, chacuy nipahkaj aweh chi maꞌ tichꞌiꞌtjic kuꞌum. Koj-abiraj ti juncꞌam ok ru̱cꞌ i nakakꞌorom aweh chiri̱j i winak wili.
4 Entretanto, para não deter o senhor por muito tempo, peço que, de acordo com a sua clemência, nos ouça por alguns instantes.
5 Reꞌ winak wili reꞌ ncꞌambic quibe̱h junchꞌuk chi aj niminel reh Jesus reꞌ ribihnej chi aj Nasaret, reꞌreꞌ jenaj aj yojol cꞌuxlis chi keh hoj, xa jeꞌ na nchel ricab jenoꞌ yaꞌbilal nok wilic maj xa haj paꞌ yu̱kꞌ cꞌahchiꞌ rijohsam quicꞌa̱ take kich ra̱ꞌ riꞌsil cho maꞌ Israhel.
5 Porque, tendo nós verificado que este homem é uma peste e promove desordens entre os judeus do mundo inteiro, sendo também o principal agitador da seita dos nazarenos,
6 Ruꞌum aj chi jeꞌ reꞌ riban, reꞌ hoj xkachop cho maj junpech cu xiniqꞌuej woꞌ riyeꞌeric pa ro̱k rilokꞌil i Lokꞌ laj Pa̱t reꞌ nlokꞌonjic wi̱ꞌ wach i Dios naxicoj take tinamit chipam jeꞌ ru̱cꞌ maꞌ reꞌ ta ra̱ꞌ riꞌsil cho maꞌ Israhel take. Ruꞌum chi jeꞌ reꞌ xiban, reꞌ hoj xkapꞌut nak richꞌukuric kꞌoric china̱ jeꞌ ricab rikꞌor i kacꞌuhbal hoj tijimaj wi̱ꞌ
6 o qual também tentou profanar o templo, nós o prendemos com o intuito de julgá-lo segundo a nossa Lei.
7 xa reꞌ laꞌ chic ruꞌ reꞌ nahsil cꞌamol quibe̱h take sol Lisi̱yas ribihnal xojripit chi nakacohlam wach richꞌukuric kꞌoric china̱ nok xitakꞌa̱ꞌ take riso̱l chi naquimakꞌam chikawach eh xa na̱ ruꞌ, xojquichꞌeylom take riso̱l.
7 Mas, sobrevindo o comandante Lísias, o arrebatou das nossas mãos com grande violência,
8 Ruꞌum aj reꞌ yuꞌna awu̱cꞌ chic i hat xojritakꞌa̱ꞌ cho chi richꞌukuric wach rimahc i winak wili. Yuꞌna chi wilco̱j chic chawach i hat kꞌuruꞌ, nkapahkaj aweh chi ru̱cꞌ i birinic na̱banam reh winak wili, reꞌ ok hat ticojbok rehtal chi coric wach mahc nkakꞌor aweh chiri̱j, nqui reh.
8 ordenando que os seus acusadores viessem à presença do senhor. Se o interrogar, o senhor mesmo poderá tomar conhecimento de todas as coisas de que nós o acusamos.
9 Ruꞌum chi reꞌ take kꞌoric reꞌreꞌ cꞌahchiꞌ woꞌ ribirmijic cuꞌum take richꞌi̱l wilque̱b cok ar, jeꞌ woꞌ wili xquikꞌor cok:
9 Os judeus também concordaram na acusação, afirmando que estas coisas eram assim.
10 Nok ribiram chic reꞌreꞌ, reꞌ kꞌatal kꞌoric maꞌ Pe̱lix xiban je rehtalil reh maꞌ Lu̱ꞌ chi narikꞌoric. Jeꞌ aj wili pꞌuht rikꞌorom maꞌ Lu̱ꞌ:
10 Quando o governador fez sinal para que Paulo falasse, ele disse: — Sabendo que há muitos anos o senhor é juiz desta nação, sinto-me à vontade para me defender.
11 Reꞌ hat eta nak nabiraj queh toco̱m chic cꞌacharel, enak narak chiri̱j chi til coric i nanikꞌorom wili: Naxinponic Jerusalen chi riyeꞌeric nisi̱ chi lokꞌonbal wach i Dios ar chipam i Lokꞌ laj Pa̱t reꞌ nlokꞌonjic wi̱ꞌ wach i Dios cablaj cho kꞌi̱j yuꞌna,
11 O senhor mesmo pode verificar que não se passaram mais de doze dias desde que fui a Jerusalém para adorar a Deus;
12 reꞌ hin xa ta nak chipam lokꞌ laj pa̱t reꞌreꞌ on chipam i pa̱t ntijiljic wi̱ꞌ ri̱j i Cꞌuhbal Yeꞌo̱j reh Moyses, on pan tak ribehil tinamit xinquirak ta take quitzꞌakbic wach nimahc wili chi cꞌahchiꞌ niwolem jenoꞌ cꞌacharel, on chi cꞌahchiꞌ nimolom quiwach take tinamit chi rucsjic jenoꞌ wolic.
12 e que não me acharam no templo discutindo com ninguém, nem agitando o povo, fosse nas sinagogas ou na cidade;
13 «Chi jeꞌ reꞌ i ricorquilal, reꞌ mahc nquitzꞌak chiwi̱j maꞌxta bih jenoꞌ rehtalil enquicꞌuhtaj wi̱ꞌ aweh chi til coric, maj maꞌxta bih cꞌahchiꞌ nibanam.
13 nem podem provar diante do senhor as acusações que agora fazem contra mim.
14 Haj ti cok wilic enquikꞌor aweh chi til coric, reꞌ chi reꞌ hin nilokꞌej wach i kAja̱w Dios reꞌ xquilokꞌej woꞌ cho wach take kama̱m katiꞌt, xa reꞌ laꞌ ruꞌ reꞌ lokꞌonic niban yuꞌna reꞌ chic jeꞌ ricab ricꞌuhtaj wi̱n i cꞌuhbal chiri̱j i Jesus reꞌ aj Cꞌamol Be̱h je ru̱cꞌ i Dios, to̱b ta nchel nquikꞌor take winak wili chi maꞌ coric ta wach i cꞌuhbal reꞌreꞌ. Jeꞌ reꞌ niban maj reꞌ hin xnichꞌica̱ꞌ nicꞌux chiri̱j take Cꞌuhbal kꞌoro̱j cho chipam take hu̱j xitzꞌihmbaj i Moyses chꞌi̱l woꞌ take hu̱j xquitzꞌihmbaj take cho aj kꞌorol riCꞌuhbal i Dios.
14 Porém confesso ao senhor que, segundo o Caminho, a que chamam seita, assim eu sirvo ao Deus de nossos pais, acreditando em todas as coisas que concordam com a lei e os escritos dos profetas,
15 Jeꞌ woꞌ, reꞌ hin xnichꞌica̱ꞌ nicꞌux chiri̱j nquichop woꞌ wi̱ꞌ quicꞌux take winak wili chi reꞌ Dios xikꞌor chi reꞌ take coric wach quicꞌux chꞌi̱l take maꞌ coric ta wach quicꞌux nacuctic cho ricaꞌpech.
15 tendo esperança em Deus, como também estes a têm, de que haverá ressurreição, tanto de justos como de injustos.
16 «Chi jeꞌ aj reꞌ nicamaj chiwach i Dios, reꞌ hin xa nicowej woꞌ wi̱b reh chi maꞌ jaruj ta encojoric rimahquilal wo̱k nikꞌab chiwach i Dios, on chi quiwach take wich cꞌacharel,
16 Por isso, também me esforço por ter sempre uma consciência pura diante de Deus e dos homens.
17 jeꞌ ricab woꞌ xniban naxinponic cho cꞌacharok pan toco̱m chic tinamit. Nok hin chic wihꞌinak cho quib xib ok ha̱b ar, reꞌ hin xinsoljic woꞌ chic je pan tinamit Jerusalen reꞌ quitinamital take wich ra̱ꞌ riꞌsil cho maꞌ Israhel eh ar reꞌ tumi̱n moloj cho wach wuꞌum chi quitoꞌbal take wich aj niminel quicꞌacharic pan tinamit reꞌreꞌ, xo̱j nikꞌahsaj chipam i Lokꞌ laj Pa̱t reꞌ nlokꞌonjic wi̱ꞌ wach i Dios eh ar, jeꞌ woꞌ nanikꞌahsam jenoꞌ nisi̱ chiwach i Dios chipam i lokꞌ laj pa̱t reꞌreꞌ.
17 — Depois de anos, vim trazer donativos para o meu povo e também fazer oferendas,
18 «Chi jeꞌ reꞌ ajic nok witinem chic wi̱b chi chi̱ꞌ i lokꞌ laj pa̱t reꞌreꞌ eh nok manlic oquic nak chic cok wi̱n ar chi rikꞌahsjic nisi̱, xinponic rakmajok cuꞌum take wich ra̱ꞌ riꞌsil cho maꞌ Israhel xichalic pa riyukꞌul i A̱sya. Reꞌ take reꞌ maꞌ xinquirak ta chi nituhbem ta nak take tinamit chi rijohsjic quicꞌa̱
18 e foi nesta prática que alguns judeus da província da Ásia me encontraram já purificado no templo, sem ajuntamento de povo e sem tumulto,
19 maj wi ta nak chi quiwach take reꞌ wilic jenoꞌ nimahc jeꞌ ricab nquitzꞌak chiwi̱j yuꞌna, ayuꞌ nak wilque̱b take cho chi rikꞌormojic chawach.
19 os quais deviam comparecer diante do senhor e fazer as acusações, se tivessem alguma coisa contra mim.
20 Jeꞌ woꞌ, reꞌ take winak wilque̱b chawach wili xa ta nak enquikꞌor woꞌ aweh chi xquirak jenoꞌ mahc chiwi̱j naxinpahbabjic chi quiwach naxquimol qui̱b wichꞌi̱l chꞌi̱l woꞌ take toco̱m chic quich nahsil china̱ katinami̱t.
20 Ou então que estes homens que estão aqui digam que crime acharam em mim, por ocasião do meu comparecimento diante do Sinédrio,
21 Haj cok wilic enquikꞌor nak aweh take winak wili, reꞌ hin naxinpahbabjic chi quiwach ruꞌ xnikꞌor i kꞌoric wili ru̱cꞌ cow laj kꞌoric: Reꞌ hat-tak was tak nicha̱kꞌ cꞌahchiꞌ achꞌukum tak kꞌoric chi nina̱ xa ruꞌum chi nicoj wach cuctic take cho camnak, quinqui queh, nqui maꞌ Lu̱ꞌ reh maꞌ Pe̱lix.
21 salvo estas palavras que clamei, estando entre eles: “Hoje estou sendo julgado por vocês por causa da ressurreição dos mortos.”
22 Nok ribiram chic quikꞌorbal take winak reꞌreꞌ chꞌi̱l rikꞌorbal i maꞌ Lu̱ꞌ, reꞌ maꞌ Pe̱lix chi rehtꞌalim chic chi manlic nicꞌ wach riwi̱ꞌ ribiral chiri̱j i Jesus reꞌ Cꞌamol je Be̱h ru̱cꞌ i Dios, xichꞌak je take tinamit reꞌreꞌ chi jeꞌ wili cꞌahchiꞌ rikꞌorom je queh:
22 Então Félix, conhecendo mais acuradamente as coisas relacionadas com o Caminho, adiou a causa, dizendo: — Quando chegar o comandante Lísias, tomarei uma decisão a respeito do caso de vocês.
23 Chi jeꞌ reꞌ, xikꞌor woꞌ reh cꞌamol quibe̱h take sol chi narichaꞌjaljic woꞌ chic i maꞌ Lu̱ꞌ chipam i pa̱t xesmejic cho wi̱ꞌ, xa reꞌ laꞌ jeꞌ wili woꞌ xkꞌormojic je reh cꞌamol quibe̱h sol reꞌreꞌ:
23 E ordenou ao centurião que conservasse Paulo na prisão, tratando-o com tolerância e não impedindo que os seus próprios o servissem.
24 Nok ribanam chic lok quib xib ok kꞌi̱j i maꞌ Lu̱ꞌ chipam i pa̱t canamaj wi̱ꞌ, junpech reꞌ maꞌ Pe̱lix xo̱j cꞌolok chipam i pa̱t reꞌreꞌ chi ihchꞌilimaj ruꞌum rehqꞌue̱n Trusi̱la ribihnal reꞌ jeꞌ ru̱cꞌ ra̱ꞌ riꞌsil woꞌ cho maꞌ Israhel. Ar xitakꞌa̱ꞌ je ricꞌamaric maꞌ Lu̱ꞌ eh naxcꞌulic lok ru̱cꞌ, reꞌ maꞌ Pe̱lix xipahkaj reh chi narikꞌorom reh nicꞌ wach riwi̱ꞌ chꞌiquinic cꞌuxlis chiri̱j i Jesus reꞌ Pahbamaj chi Kꞌatal Kꞌoric. Naxoquic chi kꞌoric i maꞌ Lu̱ꞌ, reꞌ maꞌ Pe̱lix xoquic chi ribirmijic chaj bih cꞌahchiꞌ rikꞌorom.
24 Passados alguns dias, Félix veio com Drusila, sua mulher, que era judia. Mandou chamar Paulo e passou a ouvi-lo a respeito da fé em Cristo Jesus.
25 Jeꞌ reꞌ nok reꞌ maꞌ Lu̱ꞌ pꞌuht rikꞌorom i cꞌuhbal reꞌ rikꞌor chi reꞌ take cꞌacharel tanlic chiqui̱j chi nacaꞌnam i coric on chi naquikꞌebem lok rij quicꞌux i cꞌahbilal. Jeꞌ woꞌ, pꞌuht rikꞌorom i cꞌuhbal reꞌ nkꞌoric chiri̱j chi chalic reh kꞌi̱j nok reꞌ Dios narichꞌukum kꞌoric chi quina̱ take cꞌacharel. Naxibiraj chi jeꞌ reꞌ, reꞌ maꞌ Pe̱lix xichꞌak je maꞌ Lu̱ꞌ ruꞌum chi kꞌe̱ꞌ naxyoꞌjic ruꞌum take kꞌoric reꞌreꞌ. Jeꞌ aj wili xkꞌormojic reh i maꞌ Lu̱ꞌ naxelic je:
25 Quando Paulo começou a falar sobre a justiça, o domínio próprio e o Juízo vindouro, Félix ficou amedrontado e disse: — Por agora, você pode retirar-se, e, quando eu tiver oportunidade, mandarei chamá-lo.
26 Chiri̱j i moloj i̱b reꞌreꞌ, reꞌ maꞌ Lu̱ꞌ qꞌuih pech woꞌ xtakꞌabjic je ricꞌamaric ruꞌum i maꞌ Pe̱lix reh chi naribanam ricꞌuta̱j ru̱cꞌ eh chi jeꞌ reꞌ ru̱cꞌ jarub paꞌ pech xcꞌulic chiwach, xa ruyꞌej nak chic chi reꞌ maꞌ Lu̱ꞌ eribehsaj tumi̱n reh, chi tojbal ri̱j i relic je pan che̱ꞌ
26 Ao mesmo tempo, esperava que Paulo lhe desse dinheiro. Por isso, chamando-o mais frequentemente, conversava com ele.
27 xa reꞌ laꞌ maꞌxta woꞌ bih xbehsjic reh. Jeꞌ reꞌ nok reꞌ maꞌ Pe̱lix maꞌ xesaj ta je maꞌ Lu̱ꞌ pan che̱ꞌ, xa reh chi reꞌ take ra̱ꞌ riꞌsil cho maꞌ Israhel ensukbic nak quicꞌux ru̱cꞌ. Reꞌ laꞌ chic xiban, xicana̱ꞌ pan kꞌab i Po̱rsyo Pele̱sto reꞌ xijelow-bej chi kꞌatal kꞌoric.
27 Dois anos mais tarde, Félix teve por sucessor Pórcio Festo. E, como Félix queria assegurar o apoio dos judeus, manteve Paulo encarcerado.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 24, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.